Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-3773-2021.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Subarea
12Ek/3773/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Y.. Z. Á. (B.. XX. XX. XXXX), advokátka so sídlom B. T..G.. Š. X/X, XXX XX O., N.: XX XXX XXX proti povinnej: N.. Q. T., B.. XX. XX. XXXX, O. X. XXX/X, XXX XX Č., právne zast.: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Štefanikova tr. 33, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, o vymoženie 1.644,75 EUR s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917 pod sp. zn. XXXEX 108/22, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/3773/2021 zo dňa 18. 08. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/3773/2021 zo dňa 18. 08. 2022 z a m i e t a.
II. Povinnej sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/3773/2021 zo dňa 18. 08. 2022 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/3773/2021 zo dňa 18. 08. 2022 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavila. K rozhodnutiu o zastavení exekúcie uviedla, že preskúmala návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami a to predovšetkým samotnú dohodu o poskytnutí právnej služby zo dňa 13. 09. 2016 uzatvorenú medzi oprávnenou ako poskytovateľom právnej služby a p. Y. T. ako objednávateľom právnej služby s dôrazom na sporné ustanovenie dohody, a síce čl. III. Dohody, ktorý znie cit.: „Za poskytovanie právnych služieb podľa Čl. II. tejto dohody sa objednávateľ zaväzuje v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uhradiť tarifnú odmenu prostredníctvom objednávateľovi priznaných trov konania vo vyššie uvedenom súdnom konaní. Teda, objednávateľ sa týmto s poskytovateľom dohodol, že na objednávateľovi priznané trovy súdneho konania vo vyššie uvedenom konaní má nárok v plnom rozsahu (v prípade úspechu v súdnom konaní) poskytovateľ a budú vyplatené na účet poskytovateľa - XX (SWIFT : TATR SK BX)”. V uvedenom ustanovení je podľa vyjadrenia oprávnenej obsiahnuté postúpenie pohľadávky - trov súdneho konania, ktoré budú priznané v prípade úspechu v súdnom konaní bližšie špecifikovanom v samotnej dohode. Na základe uvedenej dohody oprávnená odvádza svoj nárok na to, aby povinná v exekučnom konaní uhradila trovy jej ako veriteľovi, a to na jej účet pričom uvádza, že toto postúpenie je platné, účinné a spôsobilé vyvolať zamýšľané následky. S názorom oprávnenej však nemožno súhlasiť. Vyššia súdna úradníčka opätovným preskúmaním danej dohody vo vzťahu k predloženému exekučného titulu dospela k záveru, že oprávnená nie je a teda ani nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C/45/2016 zo dňa 10. 09. 2021, ktorým súd vo výroku rozhodol, že žalobkyňa (povinná) je povinná zaplatiť žalovanému (p. Y.. T.) náhradu trov konania vo výške 1.644,75 EUR pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.644,75 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného, číslo účtu: XY do
3 dní od doručenia tohto uznesenia. Ako vyplýva z ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Je potrebné poznamenať, že vo všeobecnosti zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval; môže tak urobiť len ako zástupca účastníka. Prípadné vzájomné nároky sú vnútorným vzťahom advokáta a klienta (účastníka). Ak to povinný dobrovoľne nesplní, advokát nemôže podať návrh na výkon rozhodnutia vo vlastnom mene, ale len ako zástupca účastníka, ak má splnomocnenie na podanie tohto návrhu. Osobou oprávnenou z tohto rozhodnutia je účastník, ktorého advokát zastupoval, pretože určenie, že náhrada trov konania sa platí advokátovi, predstavuje iba určenie platobného miesta. Subjektom oprávneným na náhradu trov konania je teda účastník konania, ktorý sa právoplatnosťou rozhodnutia stáva veriteľom pohľadávky na náhradu trov konania. Čo sa týka povahy nároku na náhradu trov konania, je nevyhnutné uviesť, že sa jedná o nárok, ktorý má základ v procesnom práve a pohľadávka na náhradu trov konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu (rozhodnutie súdu má v tomto smere konštitutívnu povahu) a zánik tejto pohľadávky sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zánik záväzkov. Ako bolo vyššie uvedené, oprávneným subjektom na náhradu trov konania je teda účastník konania, ktorý sa až právoplatnosťou rozhodnutia stáva veriteľom pohľadávky na náhradu trov konania. Z uvedeného vyplýva, že až momentom, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o náhrade trov konania sa stal účastník (v danom prípade p. Medvecký) veriteľom tejto pohľadávky. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky (obsiahnutej v dohode o poskytnutí právnej služby zo dňa 13. 09. 2016) možno vyvodiť záver, že keďže uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C/45/2016 zo dňa 10. 09. 2021 nadobudlo právoplatnosť až dňa 13. 10. 2021 nemohol byť p. Medvecký v čase podpisu vyššie uvedenej dohody (dňa 13. 09. 2016) veriteľom spornej pohľadávky a teda nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu takejto pohľadávky. Uvedenému zodpovedá aj zásada „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ a teda, že nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám. Iba platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Možno teda konštatovať, že postúpenie pohľadávky (obsiahnuté v dohode o poskytnutí právnej služby) nebolo platné a teda oprávnená sa na základe neplatného postúpenia nemohla stať aktívne legitimovanou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnej. Čo sa týka započítania vyššia súdna úradníčka sa k tejto otázke nevyjadrovala, nakoľko dôvod zastavenia spočíva v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a otázka započítania je v danom prípade právne irelevantná. Na základe vyššie uvedeného v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavila tak, ako je to uvedené vo výroku č. I. tohto uznesenia, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávnenej.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote oprávnená sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že súd pri svojom rozhodovaní o zastavení exekúcie nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, nevysporiadal sa so všetkými právnymi argumentami, v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil a uznesenie tak nepôsobí právne presvedčivo. V uznesení súd konštatuje, že oprávnená nie je aktívne vecne legitimovaná v konaní - a to v dôsledku toho, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z p. T. na oprávnenú, nakoľko p. T. v čase podpisu Dohody o poskytnutí právnej služby (súčasťou ktorej je cesia) nemohol byť veriteľom pohľadávky. Veriteľom tejto pohľadávky sa stal až momentom právoplatnosti rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd neuvádza podľa ktorého konkrétneho ustanovenia a akého zákona je takéto postúpenie pohľadávky pre ním uvedený dôvod neplatné, teda nie je možné právny názor súdu a jeho logiku sledovať a pochopiť. Vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie oprávnená poukázala na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov, zjednotenej judikatúry a právnej teórie (napr. str. 470 Veľký komentár Imrich Fekete - Občiansky zákonník X.zväzok) predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, t.j. aj taká kt. ešte v čase uzavretia postupnej zmluvy neexistuje - okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo ktorej vznik je viazaný na splnenie určitej podmienky. S uvedeným sa súd vo svojom uznesení vôbec nezaoberal, súdnu prax a právnu teóriu v tomto ohľade vo svojom odôvodnení nereflektoval a najmä preto uznesenie ako celok pôsobí nepresvedčivo a neisto. „Predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t.j taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, kedy pohľadávka aj vznikne.” - Ro NS ČR 33Cdo 4658/2009 zo dňa 29. 02. 2012. Dôsledkom neexistencie pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o jej postúpení nie je neplatnosť postupnej zmluvy. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenia, z ktorého by toto vyplývalo. Táto skutočnosť dokonca nevyplýva ani z
rímskej zásady nemo plus iuris - ktorá nehovorí nič o neplatnosti - má následky iba na moment prevodu práva či pohľadávky, ktoré mohlo logicky účinne prejsť na mňa až v momente kedy ho nadobudol p. T. - okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom kedy pohľadávka vznikne. Z Dohody medzi oprávnenou a p. T. je zrejmé, že aktívna vecná legitimácia oprávnenej k trovám súdneho konania je viazaná na prípadný úspech v konkrétnom súdnom konaní ( t.j. najskôr sa musí stať aktívne vecne legitimovaný samotný p. T.), až potom môže dôjsť k účinkom postúpenia. Exekučný súd predsa už pri vydaní poverenia skúmal exekučný titul a skutkové okolnosti exekúcie - a poverenie vydal. Nie je teda zrejmé, prečo teraz došlo k zmene právneho myslenia ohľadom aktívnej vecnej legitimácie oprávnenej, keď takýto právny názor nie je v súlade s rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch, s právnou teóriou a s predchádzajúcim rozhodnutím exekučného súdu v tomto konkrétnom prípade pri vydaní poverenia.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 36 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
12. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010). Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia a ďalším obsahom súdneho spisu tak musí sťažnostný súd konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vo výroku vecne správne. Sťažnostný súd sa stotožnil s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky vo výrokovej časti a v časti skutkových a právnych zistení a na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia uvádza primárny dôvod, pre ktorý bolo nevyhnutné exekúciu zastaviť.
13. V prvom rade sťažnostný súd považuje za potrebné uviesť, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku „res iudicata“ pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie v neskoršom štádiu exekučného konania. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že udelením poverenia na vykonanie exekúcie sa síce potvrdzuje zákonnosť vedenia exekúcie, to ale neznamená, že by v niektorej z ďalších fáz exekúcie nemohol dôjsť exekučný súd k opačnému záveru (k uvedenému napr. porovnaj Uznesenie NS Sr sp. zn. 5Cdo 34/2013). Inak povedené, exekučnému súdu napriek vydanému povereniu na vykonanie exekúcie nič nebránilo v tom opätovne na návrh povinnej na zastavenie exekúcie preskúmať podmienky, za ktorých predmetná exekúcia prebieha.
14. K podstate samotnej sťažnosti, z obsahu exekučného spisu sťažnostný súd nepovažoval za sporné, že oprávnená sa domáhala od povinnej vymoženia sumy 1.644,75 Eur na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C/45/2016 zo dňa 10. 09. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2021 a vykonateľnosť dňa 02. 10. 2021 (ďalej len „exekučný titul“). Podľa záhlavia exekučného titulu tento bol vydaný Okresným súdom Nitra „v spore žalobkyne: N.. Q. T., B. XX. XX. XXXX, X. Č. XXX, XXX XX Č., zastúpená Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Farská 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Y. T., B. XX.XX.XXXX, X. Č. XXX, XXX XX Č., L. X. G. T. J. XX, P. XXXX, Š., zastúpený advokátkou JUDr. Zuzana Ásványi, so sídlom Rudolfa Jašíka 159/10, 958 01 Partizánske, o vydanie bezdôvodného obohatenia.“ Výrok exekučného titulu znel: „Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1644,75 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1644,75 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, číslo účtu: 2927897908/1100 do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.“
15. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 11. 2021 sa vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu domáhala oprávnená, ktorá v základnom konaní vystupovala v pozícii právnej zástupkyne žalovaného Y. T., ktorému exekučným titulom bola priznaná náhrada trov konania. Oprávnená svoju aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky z exekučného titulu odvíjala od Dohody o poskytnutí právnej služby zo dňa 13. 09. 2016 (ďalej len ako „Dohoda“) uzatvorenej medzi oprávnenou ako poskytovateľom právnej služby a Y. T. ako objednávateľom právnej služby, a to síce z článku III. Dohody, ktorý znie cit.: „Za poskytovanie právnych služieb podľa Čl. II. tejto dohody sa objednávateľ zaväzuje v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uhradiť tarifnú odmenu prostredníctvom objednávateľovi priznaných trov konania vo vyššie uvedenom súdnom konaní. Teda, objednávateľ sa týmto s poskytovateľom dohodol, že na objednávateľovi priznané trovy súdneho konania vo vyššie uvedenom konaní má nárok v plnom rozsahu (v prípade úspechu v súdnom konaní ) poskytovateľ a budú vyplatené na účet poskytovateľa
- XX ( SWIFT : TATR SK BX ).” V uvedenom ustanovení je podľa vyjadrenia oprávnenej obsiahnuté postúpenie pohľadávky - trov súdneho konania, ktoré budú priznané v prípade úspechu v súdnom konaní bližšie špecifikovanom v samotnej dohode. S uvedeným povinná nesúhlasila a mala za to, že oprávneným na vymáhanie pohľadávky z exekučného titulu je Ján Medvecký ako žalovaný v základom konaní, ktorému bola priznaná náhrada trov.
16. V prejednávanej veci sa tak stala spornou otázka aktívnej vecnej legitimácie oprávnenej na vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorú vyššia súdna úradníčka vyhodnotila správne tak, že oprávnenej aktívna legitimácia nesvedčí, s ktorým záverom (hoc z iných dôvodov) sa stotožnil aj tento sťažnostný súd. Sťažnostný súd vo vzťahu k aktívnej legitimácii v prvom rade poukazuje na § 36 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že „proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.“ Ako ďalej z § 36 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva: „Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.“ Najčastejšími
spôsobmi prevodu alebo prechodu práva z exekučného titulu sú dedenie ako univerzálna sukcesia alebo postúpenie pohľadávky ako singulárna sukcesia. K postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom a inou osobou - postupníkom (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci oprávnená preukazovala prevod práva z exekučného titulu práve prostredníctvom inštitútu postúpenia pohľadávky, ktoré malo byť písomne dojednané v článku III. Dohody. Po oboznámení sa s týmto článkom však musí sťažnostný súd konštatovať, že z tohto článku nevyplýva úmysel Y. T. ako veriteľa pohľadávky z exekučného titulu „postúpiť“ túto pohľadávku oprávnenej (hoci teda išlo o budúcu pohľadávku). Obsahom článku III. Dohody bolo zjavne dojednanie o cene za poskytnuté právne služby, čo podporuje i označenie tohto článku („III. Odmena“), ktorú klient Y. T. ako objednávateľ služieb sa zaviazal uhradiť „prostredníctvom objednávateľovi priznaných trov konania vo vyššie uvedenom súdnom konaní.“ Inak povedené, klient reálne nezaplatí advokátovi žiadnu odmenu, ale advokát si ponechá náhradu trov konania priznanú jeho klientovi v súdnom konaní, ktorá mu bude povinnou stranou uhradená na jeho účet. Nebyť uvedeného dojednania v rámci Dohody, advokát by bol totiž povinný náhradu trov konania odovzdať klientovi, pretože oprávneným na náhradu trov konania je účastník konania (sporová strana) a advokát je len platobným miestom tak, ako to nesporne vyplýva z § 263 CSP, predtým § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. K uvedenému možno poukázať napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29. 06. 2010, ktorého závery sú plne aplikovateľné aj na právnu úpravu CSP, prípadne na rozhodnutie V. Disciplinárneho senátu SAK z 22. septembra 2009, sp. zn. DS V.-55/09:3378/2008, z ktorého vyplýva, že „Advokát má nárok na sumu klientovi prisúdenej náhrady trov konania (§ 149 ods. 1 OSP) a na jej započítanie na odmenu advokáta iba vtedy, ak sa na tom s klientom písomne dohodol.“
17. Pokiaľ teda oprávnená tvrdila, že obsahom článku III. Dohody je postúpenie pohľadávky, sťažnostný súd musí konštatovať, že tento právny úkon z tohto článku jasne a zrozumiteľne nevyplýva. Inak povedané, ak sťažnostný súd má posudzovať článok III. Dohody ako právny úkon postúpenia pohľadávky, musí konštatovať, že tento nenapĺňa kritérium zrozumiteľnosti a určitosti vyžadované § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na právnu teóriu (ktorá by mala byť známa aj oprávnenej ako odborne spôsobilej osobe), že právny úkon ako prejav vôle sa musí urobiť zrozumiteľne a určito. Tieto náležitosti prejavu vôle sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. V prípade, ak predmetom Dohody teda malo byť aj postúpenie pohľadávky vzniknutej z náhrady trov konania, oprávnená, ktorá zjavne v danom prípade vyhotovovala návrh Dohody, mala sporné dojednanie formulovať určito a zrozumiteľne, a minimálne použiť výraz „postúpenie - postúpiť
- postupuje,“ čo sú bežné výrazy spojené s inštitútom postúpenia pohľadávky tak, aby nevznikali pochybnosti o prejave vôle a o právnych účinkoch, ktoré sa s tým prejavom vôle mali spájať. Oprávnená v rámci článku III. Dohody použila slovné spojenie „má nárok,“ z ktorého podľa názoru sťažnostného súdu však nemožno vyvodiť záver, že týmto dochádza k postúpeniu pohľadávky z klienta na advokáta, a teda že advokát (t.j. oprávnená) by bol oprávnený vymáhať priznanú náhradu trov vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z tohto pohľadu tak má sťažnostný súd jednoznačne za to, že právny úkon postúpenia pohľadávky, ktorý má byť obsiahnutý v článku III. Dohody, je z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej potom vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení správne uviedla, že len platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa a keďže postúpenie pohľadávky obsiahnuté v Dohode nebolo platne dojednané, oprávnená sa na základe neplatného postúpenia nemohla stal aktívne legitimovanou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnej.
18. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru, že oprávnená nepreukázala existenciu platnej zmluvy o postúpení pohľadávky z exekučného titulu, v dôsledku čoho nebol preukázaný prevod práva z exekučného titulu tak, ako to vyžaduje § 36 Exekučného poriadku, a oprávnenej preto nesvedčí aktívna legitimácia na vymáhanie pohľadávky z exekučného titulu v predmetnom exekučnom konaní. Vzhľadom na tento záver sa sťažnostný súd už ďalej nevyjadroval k argumentácii ohľadom možnosti postúpenia budúcej pohľadávky.
19. V nadväznosti na vyššie uvedené tak sťažnostnému súdu nezostalo iné než sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/3773/2021 zo dňa 18. 08. 2022 zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu.
20. Záverom, sťažnostný súd dopĺňa, že oprávnenej nič nebráni v tom, aby s klientom uzatvorila novú dohodu (novú zmluvu o postúpení pohľadávky), prípadne iný právny úkon, ktorý ju bude oprávňovať k vymáhaniu pohľadávky z exekučného titulu vo vlastnom mene a na vlastný účet.
21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávnenej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinnej ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnej žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti oprávnenej nevznikli (k sťažnosti sa nevyjadrila), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnej náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).