Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: G&F Industrial Solutions s. r. o., so sídlom Kragujevská 8414, 010 01 Žilina, IČO: 47 726 059, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Reality - Sk s. r. o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 44 078 544, zastúpenému zástupcom V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v spore o zaplatenie 27.576,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -167 zo dňa 29. septembra 2021 v spojení s uznesením č.k. -235 zo dňa 22. marca 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -167 zo dňa 29. septembra 2021 v spojení s uznesením č.k. -235 zo dňa 22. marca 2022 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č.k. -235 zo dňa 22. marca 2022 okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 27.576,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 27.576,-Eur od 22.7.2020 až do zaplatenia, a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu právneho predchodcu žalobcu, doručenú Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.7.2020, ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 27.576,- Eur spolu s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný ako predávajúci dňa 26.2.2018 uzatvoril Kúpnu zmluvu s kupujúcim - spoločnosťou G&F Holding, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie S. K. S., Obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca ako parc. CKN 12852/7, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty o výmere 3227 m2 a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie S. K. S., Obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca ako parc. CKN 64173/386, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 763 m2. V bode 7.4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena a poplatok za infraštruktúru v celkovej výške 147.630,- Eur vrátane DPH bude uhradená nasledovne: (i)

- prvá časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- Eur a poplatok za infraštruktúru najneskôr do 28.2.2018 na bankový účet predávajúceho a pre zamedzenie pochybnostiam sa uvádza, že prvá časť kúpnej ceny a poplatok za infraštruktúru predstavujú sumu v celkovej výške 22.980,- Eur. Spoločnosť G&F Holding, s.r.o. predmetnú časť kúpnej ceny vo výške 27.576,- Eur uhradila dňa 10.4.2018. Dňa 21.5.2020 zaslala

spoločnosť G&F Holding, s.r.o. žalovanému listinu označenú ako Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2018 a výzvu na vrátenie plnenia, nakoľko spoločnosť žalovaného previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na inú spoločnosť, a teda predmet plnenia zo strany žalovaného nebol možný. Zároveň spoločnosť G&F Holding, s.r.o. vyzvala žalovaného, aby vrátil uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 27.576,- Eur do 3 dní od doručenia výzvy. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k vráteniu časti kúpnej ceny vo výške 27.576,- Eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky za odplatu zo dňa 1.6.2020, postúpila spoločnosť G&F Holding, s.r.o. predmetnú pohľadávku na spoločnosť žalobcu (pôvodného), o čom informovala žalovaného spoločnosť G&F Holding, s.r.o. listom zo dňa 2.6.2020. Žalovaný ku dňu podania žaloby si nesplnil povinnosť, nevrátil uhradenú časť kúpnej ceny, a preto sa žalobca (pôvodný) domáhal jej vrátenia súdnou cestou, pričom si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

3. Okresný súd uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz pod sp. zn. zo dňa 28.7.2020, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalobný nárok žalobcu žalovaný považoval za nedôvodný v rozpore so skutkovým, ako aj právnym stavom. Namietal, že úhradu časti kúpnej ceny žalobca v návrhu nejakým spôsobom nepreukazuje, a to ani v časti. Právnym dôvodom, na základe ktorého údajný nárok spoločnosti G&F Holding, s.r.o. na zaplatenie sumy 27.576,- Eur s príslušenstvom uplatňuje v konaní žalobca namiesto spoločnosti G&F Holding, s.r.o., má v zmysle žaloby byť skutočnosť, že predmetná pohľadávka mala byť postúpená na žalobcu ako postupníka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky za odplatu uzatvorenej dňa 1.6.2020. Žalovaný uviedol, že v zmysle bodu 13.1 kúpnej zmluvy sa G&F Holding, s.r.o. a žalovaný dohodli, že strany nie sú oprávnené postúpiť alebo inak previesť, či zaťažiť svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy, či už v časti alebo ako celok na akúkoľvek tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej strany. V prípade len hypotetického pripustenia záveru o existencii pohľadávky a dôvodnosti nároku na vrátenie uhradenej kúpnej ceny, predmetná pohľadávka by nemohla byť postúpená na žalobcu, nakoľko by takéto postúpenie odporovalo zmluvným dojednaniam v kúpnej zmluve, a to s poukazom na , a teda takáto zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, v ktorej súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. . Podľa žalovaného žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žalobného návrhu voči žalovanému v rozsahu, v akom bol podaný v tomto konaní, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Z dôvodu právnej istoty poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v rámci žaloby a jej príloh nepreukázal ani samotnú existenciu postupovanej pohľadávky.

4. Okresný súd v odseku 4. poukázal na repliku žalobcu, v rámci ktorej predložil o.i. Potvrdenie o úhrade časti kúpnej ceny vo výške 27.576,- Eur zo dňa 10.4.2018.

5. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobca predložil návrh na zmenu účastníctva podľa z dôvodu uzatvorenej Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky medzi G&F Holding, s.r.o. a BRDN-LOM, s.r.o., Čadca zo dňa 15.11.2020, o ktorom návrhu rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. zo dňa 18.11.2020 tak, že pripustil, aby na strane žalobcu namiesto spoločnosti BRDN- LOM, s.r.o., Čadca vstúpila do sporu ako nový žalobca spoločnosť G&F Holding, s.r.o., Bratislava 2.

6. V ďalšej časti odôvodnenia, a to v odseku 7. a 8. okresný súd poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného a jeho doplnenie, v odseku 9. uviedol obsah vyjadrenia žalobcu, v odseku 10. popísal vykonané dôkazné prostriedky, z ktorých zistil skutkový stav, ktorý popísal v odseku 11. až 20. odôvodnenia rozsudku, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. , , , v spojení s ust. , a , , a a dospel k záveru o dôvodnosti uplatnenej žaloby žalobcu a nedôvodnosti hmotno- právnej kompenzačnej námietky žalovaného.

7. Po právnej stránke vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že strany v konaní sú podnikateľskými subjektmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť s tým, že dňa 26.2.2018 uzatvorili Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný v postavení predávajúceho odpredal žalobcovi nehnuteľnosti špecifikované v predmete kúpy za dohodnutú kúpnu cenu. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti parc. CKN č. 12852/7 - trvalý trávny porast o výmere 3227 m2 nachádzajúce sa v kat. území S. K. S. a parc. CKN č. 6417/386 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 763 m2, teda o celkovej výmere 3990 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 147.630,- Eur zahrňujúcu dohodnutú kúpnu cenu 35,- Eur/m2 + DPH + poplatok za infraštruktúru v súlade s bodom 6.4 zmluvy 7.980,- Eur, teda vo výške 147.630,- Eur. Daná skutočnosť v konaní nebola sporná, nesporným bolo aj zaplatenie v zmysle bodu 7.4 kúpnej zmluvy,

prvá časť kúpnej ceny zo strany žalobcu, a to vo výške 22.980,- Eur ako časť kúpnej ceny a poplatok za infraštruktúru. Danú skutočnosť preukázal žalobca v konaní aj výpisom z účtu vo výške 27.576,- Eur dňa 10.4.2018 (č.l. 55 spisu).

8. Podľa okresného súdu kúpna zmluva, aj keď ide o podnikateľské subjekty, je občianskoprávnym vzťahom a vyplývalo to aj zo záhlavia kúpnej zmluvy a nasl. . Preto odstúpenie od zmluvy okresný súd nemohol hodnotiť podľa , ale podľa . Pri odstúpení podľa sa zmluva zrušuje od začiatku, čo bolo podstatné pre posúdenie, či došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akom rozsahu. Vzhľadom k vyhodnoteniu uzatvorenej kúpnej zmluvy, odstúpenie od zmluvy podľa znamená zrušenie jej od počiatku. Okresný súd podotkol, že právo odstúpiť od zmluvy je subjektívnym právom účastníka zmluvy, ktorým prejavuje vôľu zrušiť zmluvu. Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon je perfektný, až keď dôjde do sféry adresáta, v danom prípade žalovaného, čo v prípade žalobcu bolo realizované dňa 21.5.2020, keď odstúpil žalobca od Kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2018, a to z dôvodu preukázania skutočnosti, že žalovaný previedol nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet Kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2018, na tretí subjekt tak, ako to vyplývalo z priloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie S. K. S., a to na Železiarstvo HAMMER, s.r.o., Krásno nad Kysucou.

9. Okresný súd mal nesporne preukázané, že v čase uzatvorenej kúpnej zmluvy žalovaný tým, že previedol nehnuteľnosti tvoriace predmet Kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2018, nedal žalobcovi žiadnu vedomosť o tom, že nehnuteľnosti prevádza na tretiu osobu, žalobcom bolo takéto konanie žalovaného vyhodnotené ako prevedenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, v dôsledku ktorého predmet plnenia zo strany žalovaného stal sa nemožným a aj v prípade zaplatenia zvyšku kúpnej ceny zo strany žalobcu by nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech žalobcu ako kupujúceho práve z dôvodu, že žalovaný kúpnu zmluvu s treťou osobou uzatvoril dňa 2.5.2019 (článok 12.3 kúpnej zmluvy). V danom smere okresný súd poukázal na bod 13.1 kúpnej zmluvy, ktoré ustanovenie žalovaný porušil tým, že previedol nehnuteľnosti v prospech tretej osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej strany, v danom prípade žalobcu. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie v konaní uplatnenej pohľadávky, čo predstavuje sumu 27.576,- Eur, ktorú čiastku dňa 10.4.2018 spoločnosť G&F Holding, s.r.o., Bratislava žalovanému uhradila. Išlo o prvú časť kúpnej ceny a poplatok za infraštruktúru, ku ktorej bola účtovaná príslušná DPH.

10. Okresný súd uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 7.12.2020 in eventum vzniesol hmotnoprávnu kompenzačnú námietku podľa , ktorou žiadal započítať pohľadávku žalovaného vo vzťahu k pohľadávke žalobcu len pre prípad, ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu. Poukázal na to, že v súlade s bodom 5.8 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2018 umožnil žalobcovi užívanie predmetu kúpy v súlade so žalobcom plánovaným podnikateľským zámerom, a to ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy bez ohľadu na jej vecno-právnu účinnosť, teda na povolenie vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. V zmysle bodu 5.9 kúpnej zmluvy sa so žalobcom dohodli, že ak neuhradí kúpnu cenu v celom rozsahu, predmetné užívanie daných pozemkov žalobcom sa považuje za ich nájom v obvyklej výške nájomného, ktoré bude vyčíslené po zániku kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného žalovaný vystavil faktúru č. 200070 žalobcovi zo dňa 22.5.2020 s dňom splatnosti 4.6.2020 na sumu 26.620,- Eur vrátane DPH. Žalovaný tvrdil, že uvedená suma bola vypočítaná ako súčin obvyklého nájmu vo výške 4,- Eur/m2 ročne za dobu užívania pozemkov žalobcom od uzavretia kúpnej zmluvy po prevod pozemkov tretej osobe aktuálnemu vlastníkovi podľa ich reálneho užívania, t.j. predmetu kúpy a priľahlej časti parcely KNC 12846, ktorú žalobca užíval spoločne s predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy. K preukázaniu výšky obvyklého nájomného predložil aj potvrdenie DRR Invest, s.r.o. zo dňa 17.6.2020.

11. Vo vzťahu k započítacej námietke okresný súd dospel k právnemu záveru, že táto musí spĺňať všetky podmienky započítania podľa ust. . Súd prvej inštancie konštatoval, že jednostranný právny úkon započítania nebol v konaní zo strany žalovaného kvalifikovaným spôsobom predložený, ani dohoda o započítaní. Tento procesný návrh okresný súd považoval za započítaciu námietku z titulu započítania nájomného za pozemky podľa žalovaného užívané žalobcom. Žalovaný nedostatočne konkretizoval a špecifikoval matematicky a dôkazne vznesenú započítaciu námietku, ktorá musí spĺňať podmienky, že ide o vzájomné pohľadávky existujúce, ktoré sa vzájomne kryjú, teda sa stretli, kedy sa stretli, musí ísť o pohľadávky rovnakého druhu, nepremlčané ku dňu stretu, spôsobilé na započítanie a z tohto dôvodu vyhodnotil započítaciu námietku ako nedôvodnú obranu. Vystavenie účtovného dokladu žalovaným, a to faktúry č. 200070 zo dňa 22.5.2020 na sumu 26.620,- Eur vrátane

DPH podľa okresného súdu neznamená, že sa jedná o pohľadávku spôsobilú na započítanie vo vzťahu k pohľadávke žalobcu v súdenej veci, nakoľko predmetná faktúra v účtovníctve žalobcu sa nenachádza a žalovanému bola vrátená.

12. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky spoločnosti G&F Holding, s.r.o., Bratislava na postupníka BRDN-LOM, s.r.o., Čadca zo dňa 1.6.2020 okresný súd uviedol, že takéto postúpenie pohľadávky bolo vyhodnotené ako platné v čase po odstúpení od kúpnej zmluvy dňa 21.5.2020. Platným odstúpením od kúpnej zmluvy došlo k jej zrušeniu a strany si boli povinné vrátiť to, čo si vzájomne plnili, a teda v prípade žalovaného vrátenie časti kúpnej ceny žalobcovi. Predmetom samotného postúpenia bola pohľadávka vo výške 27.576,- Eur nepremlčaná a splatná a oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému dňa 3.6.2020 tak, ako to vyplýva z podacieho lístka, oznámené. V danom smere, podľa okresného súdu, neobstálo tvrdenie žalovaného o neplatnom postúpení pohľadávky, resp. o postúpení pohľadávky bez súhlasu žalovaného tak, ako to vyplývalo z bodu 13.1 uzatvorenej kúpnej zmluvy, kedy strany nie sú oprávnené postúpiť alebo inak previesť či zaťažiť svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy, či už v časti alebo celkom na akúkoľvek tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej strany. V danom prípade žalobca nepotreboval k postúpeniu pohľadávky súhlas žalovaného, nakoľko platne odstúpil od kúpnej zmluvy a nebolo možné aplikovať toto záverečné ustanovenie na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky. Okresný súd poukázal aj na to, že nevylučuje ani uzavretie dohody o povinnosti postupníka na spätné postúpenie pohľadávky pôvodnému veriteľovi, tzv. spätnú cesiu pohľadávky, ktorú v danom prípade zmluvné strany - spoločnosť G&F Holding, s.r.o., Bratislava uzatvorili so spoločnosťou BRDN-LOM, s.r.o., Čadca dňa 5.11.2020, v zmysle ktorej zmluvy bolo spätné postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorým je Reality -Sk s.r.o., Palárikova 76, Čadca, ktorá vznikla z titulu nevrátenej časti kúpnej ceny zo strany dlžníka, ktorú postupca uhradil na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej s dlžníkom dňa 26.2.2018 s tým, že vlastníctvo k postúpenej pohľadávke postupník nadobudne dňom podpisu zmluvy dňa 5.11.2020, keď na základe návrhu žalobcu okresný súd pripustil, aby na strane žalobcu namiesto spoločnosti BRDN-LOM, s.r.o., Čadca vstúpila do sporu ako nový žalobca spoločnosť G&F Holding, s.r.o., Bratislava 2. Tým bola aj preukázaná aktívna legitimácia na strane žalobcu v súdenej veci.

13. Vo vzťahu k omeškaniu žalovaného s plnením peňažného záväzku zaviazal okresný súd zaplatiť žalovaného žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 27.576,- Eur od 22.7.2020 až do zaplatenia v kontexte zákonného ustanovenia , teda odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby s tým, že žalovaný vedomosť o svojom záväzku vo vzťahu k žalobcovi mal, pretože predmet kúpy previedol na tretiu osobu ešte dňa 2.5.2019, pričom k odstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy došlo až dňa 21.5.2020.

14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa ust. , v spojení s ust. . Žalobca v konaní bol plne úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. , , a . K otázke aktívnej legitimácie žalobcu, resp. pôvodného žalobcu žalovaný uviedol, že už v odpore voči platobnému rozkazu, ako aj v replike zo dňa 18.11.2020 poukázal na to, že pôvodný žalobca nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby voči žalovanému v rozsahu, v akom bol podaný, čo je podľa žalovaného dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby. Uvedené konštatovanie žalovaný zdôvodnil tým, že postúpenie pohľadávky žalobcu na pôvodného žalobcu bolo absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko dané postúpenie odporovalo zmluvnej dohode žalobcu so žalovaným v zmysle bodu 13.1 kúpnej zmluvy a v rozpore s ust. , v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a rozhodnutie NS ČR sp. zn. . Žalovaný zotrval na právnom názore, že postúpenie pohľadávky odporujúce dohode je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda s ohľadom na toto súdne konanie zakladá nedostatok aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu na podanie žaloby. S ohľadom na absolútnu neplatnosť pôvodnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2020, potom nemohol predmetnú pohľadávku nadobudnúť pôvodný žalobca na základe zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky. Teda, pôvodný žalobca nemohol spornú pohľadávku ani následne spätne previesť na žalobcu, na základe Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky zo dňa 5.11.2020, nakoľko by išlo o porušenie základnej zásady súkromného práva nemo

plus iuris, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Nakoľko k prevodu alebo prechodu spornej pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu nemohlo dôjsť pre skutočnosť, že pôvodný žalobca pohľadávku nevlastnil, a teda ju ani nemohol previesť na žalobcu, nebol naplnený základný predpoklad v zmysle pre zmenu žalobcu v tomto konaní na podklade uvedenom v uznesení, teda na základe Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky zo dňa 5.11.2020, a teda nesplnenie procesných podmienok vo vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu stále trvalo a trvá, v dôsledku čoho žalovaný dôvodne požadoval, aby prvostupňový súd konanie zastavil. Uvedený právny názor žalovaného je v rozpore so záverom okresného súdu, obsiahnutým najmä v odseku 24. rozsudku, v ktorej časti okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

16. K otázke vyhodnotenia kompenzačnej námietky žalovaného in eventum žalovaný uviedol, že z dôvodu opatrnosti vzniesol kompenzačnú námietku, v rámci ktorej uplatnil voči žalobcovi svoj nárok na zaplatenie faktúry č. 200070, ktorou vyúčtoval žalobcovi odplatu za užívanie pozemkov tvoriacich predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy, ako aj nákladov na zabezpečenie geometrického plánu v súvislosti s kúpnou zmluvou, celkovo vo výške 26.820,- Eur. Poukázal na bod 5.8 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého umožnil žalobcovi užívanie predmetu kúpy v súlade so žalobcom plánovaným podnikateľským zámerom - výstavbou na predmetných pozemkoch, a to ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy, bez ohľadu na jej vecno-právnu účinnosť. Rovnako, v zmysle bodu 5.9 kúpnej zmluvy sa žalovaný so žalobcom dohodli, že ak žalobca neuhradí žalovanému kúpnu cenu v celom rozsahu, predmetné užívanie daných pozemkov žalobcom sa považuje za ich nájom v obvyklej výške nájomného, ktoré bude vyčíslené po zániku tejto kúpnej zmluvy. Z pohľadu žalovaného tak bolo dôvodné požadovať, aby prvostupňový súd preskúmal skutočnosť, či žalobca predmetné nehnuteľnosti užíval, teda, či je daný nárok žalovaného na predmetnú odplatu v zmysle dojednaní kúpnej zmluvy. Na preukázanie svojho nároku žalobca v podaní zo dňa 7.12.2020 predložil viacero listinných dôkazov a návrhov na výsluch svedkov. Prvostupňový súd sa v rámci rozhodnutia venoval posúdeniu predmetnej námietky výlučne v odseku 23., pričom nevyhodnocoval nijaký z dôkazov predložených žalovaným, a to ani nepriamo, čo je z pohľadu žalovaného nedostatkom rozhodovania okresného súdu. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhov na výsluch svedkov, ktorých žalovaný navrhol v rámci podania zo dňa 7.12.2020, poukázal na obsah tohto podania, kde výslovne z dôvodu hospodárnosti požiadal prvostupňový súd o informáciu, či má účasť daných svedkov zabezpečiť na termín pojednávania, nakoľko sa nachádzajú z dôvodu pracovných povinností mimo regiónu prvostupňového súdu a často aj v zahraničí a žiadal o zabezpečenie účasti konateľa žalobcu - p. E. na danom pojednávaní, nakoľko jeho účasť nie je schopný zabezpečiť, pričom tento taktiež nebol prítomný na pojednávaní vo veci samej, a teda minimálne v prípade návrhu na výsluch svedka - konateľa žalobcu možno hovoriť o znemožnení jeho výsluchu mimo zavinenia žalovaného. Predmetnú informáciu o tom, či a ak áno, ktorých svedkov v konaní okresný súd vypočuje, bolo možné dať stranám konania tak písomne, ale najmä v rámci predbežného prejednania sporu v súlade s . Okresný súd však napriek povahe veci nevytýčil predbežné prejednanie sporu a vo veci vytýčil rovno pojednávanie na deň 29.9.2021, na ktorom aj rozhodol rozsudkom. Okresný súd pôvodne počítal s predbežným prejednaním sporu, nakoľko toto bolo vytýčené na deň 23.11.2020, ktoré sa však z dôvodu vtedajšej pandemickej situácie zrušilo. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci samej dňa 29.9.2021 upozornil okresný súd na podstatnú skutočnosť, ktorú si všimol pri príprave na pojednávanie, spočívajúcu v podozrení o vykonštruovanosti dôkazu predloženého žalobcom - nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou ZEMATRANS s.r.o., ktorou sa žalobca snažil preukázať, že práve na základe tejto zmluvy užíval iné pozemky v danej lokalite ako tie, ktoré mal nadobudnúť od žalovaného kúpnou zmluvou a ktorých odplatu za užívanie si nárokuje žalovaný cestou kompenzačnej námietky. Uvedená nájomná zmluva je datovaná dňom 25.5.2018, v záhlaví je zmluvná strana nájomcu - žalobcu - identifikovaná obchodným menom G&F energy s.r.o., pričom žalobca je G&F Holding s.r.o. a je na tomto mieste uvedené, že „v mene ktorej konajú I. E. a X. F., konatelia oprávnení konať spoločne“, pričom právny zástupca na pojednávaní uviedol, že z výpisu z obchodného registra žalobcu je zrejmé, že konanie v mene spoločnosti tak, ako je uvedené v identifikácii nájomcu na nájomnej zmluve, bolo aktuálne až od 27.3.2020, tzn. nemohlo byť uvedené na nájomnej zmluve, pokiaľ by táto bola skutočne uzatvorená dňa 25.5.2018. Taktiež bolo poukázané na dátum pečiatky v hornom rohu nájomnej zmluvy 19.11.2020, čo je zhodou okolností dátum vrátenia faktúry č. 200070 žalovanému žalobcom, čo nepriamo naznačuje, že nájomná zmluva bola vyhotovená tendenčne až po vznesení kompenzačnej námietky žalovaného a nemá oporu v reálnom plnení, či dojednaní medzi danými zmluvnými stranami. Žalovanému sa javí ako závažné pochybenie, že s touto argumentáciou sa okresný súd v rozsudku nevysporiadal a ani ju nijako nezmieňuje, nakoľko predložením takéhoto dôkazu mohol žalobca naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, pričom v tejto veci žalovaný

podniká aj trestno-právne kroky. Pokiaľ okresný súd k nepripusteniu kompenzačnej námietky uviedol, že žalovaný nedostatočne konkretizoval a špecifikoval matematicky a dôkazne vznesenú započítaciu námietku, ktorá nespĺňa podmienky podľa , tak žalovaný mal za to, že pokiaľ by okresný súd vykonal, resp. vyhodnotil navrhované a predložené dôkazy žalovaného, dospel by k naplneniu všetkých podmienok pre kompenzačný započítací prejav. Žalovaný mal za to, že prvostupňový súd pri vyhodnocovaní kompenzačnej námietky in eventum vznesenej žalovaným postupoval nesprávne, nevykonal navrhnuté dôkazy (výsluchy svedkov a listinné dôkazy predložené žalovaným), nevyhodnotil ich, na základe tých, ktoré v konaní vyhodnotil, dospel k nesprávnym zisteniam (najmä vo vzťahu k nájomnej zmluve predloženej žalobcom) a napokon vec právne posúdil nesprávne (údajné nesplnenie podmienok zápočtu v zmysle ). Podľa žalovaného je možný záver odvolacieho súdu o zrušení rozsudku a súčasné rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania (z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu), alternatívne o vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

17. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 28.12.2021 (č.l. 193 - 194 spisu). Žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že o aktívnej legitimácii žalobcu niet žiadnych pochýb, nakoľko tento bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným a platil mu finančné prostriedky ako zálohu za kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorú odmietol žalovaný vrátiť. Tento stav trvá do dnešného dňa, a teda akékoľvek úvahy o tom, že by nebol žalobca aktívne legitimovaný v spore, sú nezmyselné. Tvrdenia, že k prevodu alebo prechodu spornej pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu nemohlo dôjsť pre skutočnosť, že pôvodný žalobca pohľadávku nevlastnil, je scestné, nakoľko ak by ju aj nevlastnil, účastníkom konania by bol terajší žalobca ako pôvodný vlastník pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu je zjavne daná tak, ako to vyhodnotil okresný súd. K námietkam žalovaného, že Nájomná zmluva datovaná dňom 25.05.2018 je v záhlaví uvedená ako G&F energy s.r.o., pričom žalobcom je spoločnosť G&F HOLDING s.r.o., uviedol, že išlo o spoločnosť, ktorá má ku dnešnému dňu názov G&F Industrial Solutions s. r. o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava - Staré Mesto 811 03, ktorá bola predtým vedená pod obchodným názvom G&F HOLDING s.r.o. od 14.02.2018 do 04.06.2021 s konateľmi I. E. a X. F., pričom spoločnosť G&F HOLDING s.r.o., IČO: 47 726 059, bola spoločníkom firmy G&F energy s.r.o., Vajanského nábrežie 5, Bratislava, IČO: 47 822 091, a teda išlo o spoločnosti rovnakého zakladateľa, rovnakých konateľov, konajúce v úzkej súčinnosti. K samotnému podpisovaniu za spoločnosť G&F energy s.r.o. predložil Generálnu plnú moc X. F., konateľa spoločnosti z 19.03.2015 na I. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorú plnú moc je možné využívať pre svoje spoločnosti, či už pre G&F energy s.r.o. alebo pre samotného žalobcu G&F HOLDING s.r.o.. Okrem toho nájomná zmluva má preukazovať len trhovú cenu nájmu, ktorú mali spriaznené spoločnosti. Čo sa týka vyhodnotenia kompenzačnej námietky, mal za zrejmé, že žalovaný nepreukázal, že by finančné prostriedky na kompenzáciu žalobca skutočne žalovanému aj dlžil. V súvislosti s dokazovaním žalobca poukázal na ust. a dôvodovú správu , z ktorej vyplýva, že účasť svedka na pojednávaní má zabezpečiť tá strana, ktorá ho navrhuje a zároveň musí uviesť i dôvody, pre ktoré ho chce vypočuť. Keďže svedkovia na pojednávaní zo strany žalovaného neboli prítomní, hoci ich mal zabezpečiť žalovaný a nešpecifikoval riadne, k akým otázkam by mali byť vypočutí, je zrejmé, že okresný súd podľa nemal povinnosť týchto vypočuť, pretože nemôže vykonávať činnosť, či už za žalovaného alebo za žalobcu, nakoľko nemá poučovaciu povinnosť. K samotnej dôvodnosti žaloby mal za zrejmé, že žalobca a žalovaný uzatvorili Kúpnu zmluvu dňa 26.02.2018, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti CKN 12852/7- TTP o výmere 3227 m2, kat. územie S. K. S. a parcela CKN 6417/386 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 763 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 139.650,- Eur plus poplatok za infraštruktúru vo výške 7.980,- Eur. Táto skutočnosť nebola sporná, prvá časť kúpnej ceny zo strany žalobcu bola uhradená vo výške 27.576,- Eur, čo vyplýva z výpisu z účtu zo dňa 10.4.2018. Žalobca dňa 21.1.2020 odstúpil od zmluvy zo dňa 26.02.2018, z dôvodu preukázania skutočností, že žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet Kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2018 na tretí subjekt, ako to vyplývalo z predloženého listu vlastníctva XXXX, kat. územie S. K. S., a to na Železiarstvo HAMMER, s.r.o., Krásno nad Kysucou

- Kalinov č. 1493, čím žalovaný neumožnil plnenie kúpnej zmluvy a nedal žalobcovi žiadnu vedomosť, že predmetné nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu. Predmet plnenia zo strany žalovaného sa stal nemožný. Z toho dôvodu je dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie 27.576,- Eur, ktorá bola uhradená na účet žalovaného. Čo sa týka započítacej námietky, táto nespĺňa podmienky započítania podľa ust. , nakoľko pohľadávka zo strany žalovaného nebola dostatočne konkretizovaná, špecifikovaná, nebolo preukázané, že ide o vzájomné pohľadávky existujúce, ktoré sa vzájomné kryjú a sú spôsobilé na započítanie. Okresný súd to vo svojom odôvodnení správne vyhodnotil, keď prejav žalovaného považoval ako obranu, za nedôvodnú. Žalobca mal za to, že za týchto okolností je potrebné

brať do úvahy, že tvrdenia žalovaného sú účelové, v snahe vyhnúť sa plateniu finančných prostriedkov, ktoré mal úž dávno zaplatiť, nakoľko k uzatvoreniu riadnej zmluvy nedošlo, a teda mal vrátiť to, čo z takejto sumy nadobudol. Žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 21. januára 2022 (č.l. 203 - 204 spisu). S ohľadom na to, že žalobca vo vzťahu k aktívnej legitimácii, kompenzačnej námietke žalovaného, či vykonaniu navrhovaných dôkazov neuvádzal nijaké zásadné tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný nevyjadril, tak v rámci podania sa žalovaný vyjadril výlučne k časti týkajúcej sa zdôvodnenia nezrovnalosti nájomnej zmluvy, datovanej ku dňu 25.05.2018, predloženej do konania žalobcom. Pokiaľ žalobca uvádzal, že ku konaniu na nájomnej zmluve v mene nájomcu malo dôjsť pod vplyvom generálnej plnej moci, ktorú udelil konateľ X. F. I. E. a ktorú aj priložil, tak uvedené tvrdenia žalovaný považoval za nepodložené a tendenčné, ktorých cieľom je len snaha žalobcu o legitimizáciu nezrovnalostí nájomnej zmluvy a najmä ich vplyvu na rozhodovanie v tomto konaní. Pokiaľ by mal I. E. udelenú generálnu plnú moc, resp. konal v mene nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, tak žalovanému nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti danú nájomnú zmluvu podpisoval a uzatváral aj konateľ X. F., nakoľko by pri danom úkone mal byť zastúpený práve I. E.. Uvedenie generálnej plnej moci vo všeobecnosti nie je skutočnosťou nahrádzajúcou vymenovanie konateľa obchodnej spoločnosti. Ak by mal I. E. aj platne udelenú generálnu plnú moc, dané vo vzťahu k obsahu nájomnej zmluvy nevysvetľuje údaj o tom, že v mene nájomcu konajú X. F. a I. E., konatelia oprávnení konať spoločne. Pokiaľ žalobca uvádzal vo vyjadrení, že nájomná zmluva má preukazovať len trhovú cenu nájmu, tak poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.12.2020, v ktorom uviedol, že ...„žalobca mal od 25.05.2018 prenajatý pozemok od firmy ZEMATRANS, s.r.o., Raková 171, keď za pozemok KNC 12852/6 - TTP o výmere 4.180 m2 platil za celú dobu prenájmu sumu 500 Eur, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal užívať nehnuteľnosti žalovaného.“ Je tak zrejmý rozpor v tvrdeniach žalobcu počas konania. Kým v rámci vyjadrenia zo dňa 16.12.2020 uviedol nájomnú zmluvu ako obranu voči kompenzačnej námietke, t.j. aby preukázal, že v danom čase užíval iný pozemok, než pozemok žalovaného, v rámci vyjadrenia uvádza, že nájomná zmluva slúži len ako príklad trhovej ceny nájmu. Pokiaľ by aj tvrdenie žalobcu, obsiahnuté vo vyjadrení, bolo pravdou, tak analogicky z neho vyplýva, že žalobca nepopiera, že reálne užíval pozemky žalovaného, teda potvrdzuje dôvodnosť kompenzačnej námietky. Žalovaný zotrval na doposiaľ uvedených vyjadreniach.

19. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 31.01.2022 (č.l. 211 - 212 spisu). K námietke žalovaného, že mu nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti Nájomnú zmluvu zo dňa 25.05.2018 podpisoval a uzatváral aj konateľ X. F., keď mal I. E. udelené generálne plnomocenstvo, mal za zrejmé, že žalovaný nepredložil taký právny predpis, ktorý by znemožňoval konať zároveň aj generálnemu splnomocnencovi aj konateľovi firmy. Vnútorná dohoda, akým spôsobom konali generálny splnomocniteľ a konateľ, nie je dôležitá pre poznanie žalovaného, ale je dôležité, že táto zmluva bola podpísaná v súlade s právnymi predpismi. Ďalšou nepochopenou informáciou z vyjadrenia, že nájomná zmluva mala preukazovať trhovú hodnotu nájmu, ktorú mali spriaznené spoločnosti, žalobca považoval za potrebné uviesť, že touto zmluvou bolo preukázané nielen to, že bola od 25.05.2018 uzatvorená, ale aj to, aké boli v tej dobe ceny nájmov za nehnuteľnosti v obdobnej oblasti. Podľa žalobcu žalovaný vyťahuje z kontextu účelovo čiastkové tvrdenia, avšak jedno je pravdou, že žalobca neužíval reálne pozemky žalovaného, nakoľko mal svoje pozemky, ktoré mohol v tej dobe využívať za podstatne nižšiu a primeranú cenu ako v kompenzačnej námietke. Je tak účelovo uvedená cena nájmu, ktorá nie je ničím preukázaná, v podstate, aby vynulovala pohľadávku zaplatenia časti kúpnej ceny žalobcom. Tvrdenia žalovaného považoval za tendenčné, účelové, nepravdivé a právne irelevantné.

20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 1.2.2022 bolo vyjadrenie žalobcu zaslané žalovanému na vedomie (doručenka na č.l. 217 rub spisu).

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , postupom bez nariadenia pojednávania na základe podaného odvolania žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -254 zo dňa 07.11.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.11.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

23. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného krajský súd považuje za podstatné poukázať na ustanovenia , , keď základom pre konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 19. novembra 2021. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 19. novembra 2021, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalovaný v odvolaní zo dňa 19. novembra 2021 nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, napríklad vzťahujúce sa k úkonu odstúpenia od zmluvy, základu a výške uplatnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, k uplatnenému úroku z omeškania, stanovenému dátumu omeškania, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k posudzovaniu úkonu odstúpenia a jeho účinkov, výške priznanej pohľadávky žalobcu, k priznanému príslušenstvu, a to úroku z omeškania a vyjadrenému dátumu omeškania žalovaného. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá rozsahom podaného odvolania vymedzuje, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, z akých odvolacích dôvodov ho rozporuje a len to sa môže stať predmetom posudzovania a zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú v rozhodnutí súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nenapáda, nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. . Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.

24. Za aplikácie ust. , krajský súd ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

25. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o aktívnej legitimácii žalobcu, ďalej, že pri vyhodnocovaní kompenzačnej námietky okresný súd svojím nesprávnym a nedostatočným procesným postupom mal žalovanému znemožniť uplatnenie procesných práv mu patriacich, ak podľa žalovaného neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že neboli relevantné. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre posúdenie žalobcovho nároku ako aj obrany žalovaného a v odôvodnení svojho rozsudku to aj zdôvodnil. Rozsudok okresného súdu nie je nedostatočne odôvodnený, pretože okresný súd vyjadril skutkové zistenia, závery a tieto aj správnym spôsobom zhodnotil. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej, bol postupom, ktorým žalovanému ako sporovej strane nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a nebola ani

marená možnosť žalovaného ako sporovej strany jej aktívnej účasti na konaní, čo vyplýva z priebehu postupu konania pred súdom prvej inštancie. Realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením. Je potrebné zdôrazniť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). S ohľadom na priebeh konania a dokazovania pred okresným súdom, bolo zrejmé, že procesné oprávnenie žalovaného na označovanie dôkazov žalovanému ako sporovej strane nebolo popreté. Žalovaný mal možnosť označovať dôkazy, avšak je potrebné poukázať na pozíciu súdu, do výlučnej právomoci ktorého patrí posúdenie, ktoré z označených dôkazov niektorej zo sporových strán vykoná, resp. nevykoná a akým spôsobom tieto dôkazy vyhodnotí.

27. Ďalej v procesnej rovine, ak žalobca vytýkal okresnému súdu absenciu predbežného prejednania sporu ( ) napriek tomu, že síce okresný súd vytýčil termín predbežného prejednania sporu, ktoré predbežné prejednanie sporu sa však z dôvodu pandemickej situácie neuskutočnilo a okresný súd vytýčil rovno pojednávanie na deň 29.9.2021, pričom nereagoval na žiadosť žalovaného o informáciu či, ak áno, ktorých žalovaným označených svedkov vypočuje, v prvom rade odvolací súd zvýrazňuje to, že inštitút predbežného prejednania sporu je inštitútom fakultatívnym, čo znamená, že súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, má možnosť nariadiť priamo pojednávanie podľa . Okresný súd podľa obsahu spisu postupoval v zmysle a nariadil predbežné prejednanie sporu ma deň 23.11.2020 (predvolanie na č.l. 64 spisu), ktoré podľa Upovedomenia zo dňa 20.11.2020 na č.l. 95 spisu bolo zrušené z dôvodu práve žiadosti právneho zástupcu žalovaného (žiadosť na č.l. 98 spisu) s určením nového termínu na deň 11. januára 2021, ktorý termín bol zrušený Upovedomením zo dňa 5.1.2021 z dôvodu uznesenia Vlády SR č. 808 zo dňa 31.12.2020 o obmedzení slobody pohybu a pobytu, zákazu vychádzania v dobe od 1.1.2021 do 24.1.2021. Pokiaľ aj okresný súd následne nariadil pojednávanie vo veci samej, a to na deň 29.9.2021, avšak bez poskytnutia informácie žalovanému o tom, či vykoná výsluch ním označených svedkov a ktorých, tak uvedené nezaložilo vadu konania, pretože tento postup neznemožnil žalovanému ako strane sporu, aby účasť ním navrhovaných svedkov zabezpečil, pričom naopak bol to žalovaný, ktorému táto povinnosť vyplýva z ust. súčasne s povinnosťou o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd a protistranu, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovanému tak nebola odopretá možnosť uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a preto uvedená odvolacia námietka nebola zhodnotená ako dôvodná. Len k úplnosti, v súvislosti s námietkou o neposkytnutí informácie zo strany okresného súdu, či vykoná dôkaz výsluchom svedkov a ktorých, odvolací súd uvádza, že táto nebola na mieste, vzhľadom aj k tomu, že je to strana sporu, ktorá má skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi, v ktorej súvislosti sa poukazuje z titulu právneho zastúpenia žalovaného aj na ust. Čl. 11 ods. 3 , z ktorého vyplýva, že kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd dodáva, že navrhnúť vykonanie určitého dôkazu je právo sporovej strany a jej právom je aj vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Toto právo však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám. Ak okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, tak svojim postupom žalovaný ako odvolateľ nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva , pretože právo navrhovať dôkazy bolo žalovanému umožnené. V tejto súvislosti sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací

súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z vyššie uvedených kritérií. Ak aj okresný súd nevykonal výsluch sporovej strany - konateľa žalobcu, tak uvedené nespôsobilo procesnú vadu v postupe súdu prvej inštancie, na ktorú by bolo nevyhnuté prihliadať, keďže bolo zrejmé, že strana sporu - žalobca bola zastúpená na základe plnomocenstva právnym zástupcom - advokátom ( ), ktorý bol prítomný na nariadenom pojednávaní a vykonával úkony v mene strany sporu, t.j. uplatňoval prostriedky procesného útoku a obrany.

29. V komplexnosti k námietkam žalovaného v procesnej rovine odvolací súd poukazuje na to, že pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Úlohou súdu je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol. Rovnako vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR skonštatoval, že realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012, , , , , , , , ).

30. Pre spôsob vedenia dokazovania pred okresným súdom boli tak podstatné tvrdenia žalobcu v rámci prostriedkov procesného útoku a žalovaného v rámci prostriedkov procesnej obrany v spojení s Čl. 8 , podľa ktorého Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená aj dôkazná povinnosť.

31. Vo vecno-právnej rovine odvolací súd za aplikácie ust. zvýrazňuje, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo na doplnenie dokazovania, keď žalovaný takýto návrh v odvolaní ani neuskutočnil.

32. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 27.576,- Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom tvrdení, že žalobca ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim dňa 26.02.2018 uzatvoril Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. S. K. S., Obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca ako parc. CKN 12852/7, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty o výmere 3227 m2 a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. S. K. S., Obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca ako parc. CKN č. 64173/386, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 763 m2, na základe ktorej v zmysle bodu 7.4 kúpnej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému prvú časť kúpnej ceny a poplatok za infraštruktúru celkom v sume 22.980,- Eur s DPH, k úhrade ktorej došlo dňa 10.04.2018, pričom na základe zistenia, že žalovaný previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na inú spoločnosť, teda predmet plnenia zo strany žalovaného nebol možný, žalobca odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2018 listom zo dňa 21.05.2020, adresovaným žalovanému, ktoré odstúpenie sa dostalo do dispozície žalovaného, na základe čoho žiadal vrátiť žalovanému poskytnuté plnenie.

33. Žalovaný v rámci podaného odvolania namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, s poukazom na dojednanie v bode 13.1 kúpnej zmluvy o zákaze postúpenia bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej strany, v spojení s ust. .

34. V prvom rade k námietke nesprávneho postupu okresného súdu podľa ust. odvolací súd uvádza, že predpokladom pre to, aby súd vyhovel návrhu v zmysle ust. , je len preukázanie splnenia formálnych podmienok spočívajúcich v tom, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného a ďalej, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšej strany sporu, že táto skutočnosť nastala po začatí sporu a že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť namiesto doterajšieho žalobcu. V štádiu, v ktorom okresný súd posudzuje splnenie uvedených predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu, len z hľadiska ich možností, spôsobilosti vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. ), pričom už

posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, je vyhradené už rozhodnutiu vo veci samej, a to v rámci skúmania vecnej legitimácie strany sporu. Z uvedeného námietka žalovaného, týkajúca sa vady v postupe okresného súdu, v procesnej rovine, nebola zhodnotená ako dôvodná.

35. Podľa ust. veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

36. K námietke nesprávneho právneho posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu okresným súdom, krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická, či právnická osoba je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých strany sporu stoja svojimi návrhmi proti sebe, je možné hovoriť o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že bol/je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, k čomu zo strany žalobcu došlo.

37. Okresný súd mal v čase svojho konania a rozhodovania preukázané a medzi stranami nebolo sporné ( ), že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy dňa 26.02.2018, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému plnenie vo forme prvej splátky a poplatku za infraštruktúru v sume 27.576,- Eur. V konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní žalovaný nevyvolal spornosť v tom, že došlo k zrušeniu tejto zmluvy úkonom odstúpenia (21.5.2020), čím sa zmluva od počiatku zrušila. V dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy tak došlo k zániku vzájomne dohodnutých práv a povinností, teda aj dojednania podľa bodu 13.1 kúpnej zmluvy. Za stavu, že žalobca po zrušení kúpnej zmluvy, t.j. po zániku práv a povinností z tejto zmluvy vyplývajúcich, postúpil pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.06.2020 na pôvodného žalobcu BRDN - LOM, s.r.o. a následne došlo k spätnému postúpeniu pohľadávok medzi uvedenými spoločnosťami podľa Zmluvy o spätnom postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2020, t.j. v čase, keď už nastali účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy, potom okresný súd správne uzavrel, že tu bola daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu v súdenej veci. Za stavu, že tu bol preukázaný stav vyplývajúci z hmotného práva, teda v danom prípade žalobca ako právnická osoba bol subjektom práva, ktorý sa domáha vrátenia plnenia od subjektu, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovaného z titulu odstúpenia od zmluvy (resp. pre nemožnosť plnenia), potom námietka o nedostatku aktívnej legitimácie žalovaného nebola zhodnotená ako dôvodná.

38. Len k úplnosti dodáva odvolací súd, že i v prípade, ak by nastala situácia zistenia, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, tak nie je namieste postup, ako navrhoval žalovaný, a to konanie zastaviť, pretože konanie sa zastavuje len z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, ale zistenie nedostatku vecnej legitimácie, v danom prípade aktívnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby, takže ani takto navrhovaný postup žalovaného a rozhodnutia nebol namieste.

39. V súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávneho vyhodnotenia kompenzačnej námietky žalovaného odvolací súd poukazuje na ust. a vo všeobecnosti uvádza, že kompenzačná námietka vznesená v konaní predstavuje procesnú obranu vykonanú vo forme hmotnoprávneho úkonu započítania pohľadávok. Ak žalovaný uplatní v konaní kompenzačnú námietku, musí súd skúmať, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva, ktorými sú: existencia pohľadávky, vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona ( , prípadne - 364 ), existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu.

40. V danom prípade žalovaný v podaní zo dňa 7. decembra 2020 (č.l. 116 a nasl. spisu) uviedol, že vznáša kompenzačnú námietku in eventum s tým, že voči pohľadávke žalobcu má pohľadávku podľa faktúry č. 200070, ktorou žalobcovi vyúčtoval odplatu za užívanie pozemkov tvoriacich predmet kúpy v zmysle bodu 5.8 kúpnej zmluvy ako aj nákladov na zabezpečenie geometrického plánu v súvislosti s kúpnou zmluvou, celkom vo výške 26.820,- Eur, ktorá pohľadávka vznikla po zániku kúpnej zmluvy a bola vypočítaná ako súčin obvyklého nájmu vo výške 4,- Eur/m2 ročne za dobu od uzatvorenia kúpnej zmluvy po prevode pozemkov tretej osobe - aktuálnemu vlastníkovi podľa ich reálneho užívania, t.j. predmetu kúpy a priľahlej časti parcely KN - C 12846, ktorú využíval žalobca spoločne s predmetom

kúpy. K preukázaniu svojej pohľadávky predložil listiny, a to faktúru k trhovej cene prenájmu pozemkov Potvrdenie zo dňa 17.6.2020, Súhlas vlastníka nehnuteľnosti a vlastníka inžinierskych sietí s územným konaním zo dňa 07.01.2019, dokumentáciu pre územné konanie, Geometrický plán zo dňa 12.01.2018.

41. V súvislosti so žalovaným vznesenou kompenzačnou námietkou v rámci procesnej obrany žalovaného je však potrebné zvýrazniť to, že žalovaný bol povinný nielen tvrdiť, ale svoje tvrdenia preukázať. V danom prípade zákonná úprava určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Žalovaný, pokiaľ tvrdil existenciu pohľadávky voči žalobcovi, bol povinný tvrdiť a preukázať jej základ a výšku, t.j. že má voči žalobcovi spôsobilú vzájomnú pohľadávku.

42. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že naplnil všetky podmienky pre kompenzačný započítací prejav s odkazom na bod 5.8, v spojení s bodom 5.9 kúpnej zmluvy, a preto odvolací súd považoval za potrebné zacitovať uvedené články kúpnej zmluvy.

43. Podľa čl. 5.8 kúpnej zmluvy ...„Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že po uzatvorení tejto Zmluvy (bez ohľadu na skutočnosť, že táto Zmluva ešte nenadobudla účinnosť), je Kupujúci oprávnený: (i) oplotiť Predmet kúpy a fakticky ho odčleniť od ostatných pozemkov v Novom Parku patriacich Predávajúcemu a/alebo iným investorom, ktorí ich nadobudli do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Predávajúcim; (ii) umiestňovať a skladovať na Predmete kúpy materiál využívaný Kupujúcim na realizáciu jeho podnikateľskej činnosti. Predávajúci však nezodpovedá za akúkoľvek stratu a/alebo poškodenie materiálu uskladneného Kupujúcim na Predmete kúpy do prevodu vlastníckeho práva k Predmetu kúpy z Predávajúceho na Kupujúceho, s čím Kupujúci podpisom tejto Zmluvy vyjadruje svoj súhlas.“

44. Podľa bodu 5.9 kúpnej zmluvy ...„Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že v prípade, ak Kupujúci neuhradí Predávajúcemu Kúpnu cenu a Poplatok za Infraštruktúru v súlade s podmienkami uvedenými v tejto Zmluve, čo bude mať za následok, že táto Zmluva nenadobudne účinnosť, užívanie Predmetu kúpy Kupujúcim v zmysle článku 5.8 tejto Zmluvy sa považuje za nájom nehnuteľnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami a nasl. , za ktorý vzniká Predávajúcemu nárok na obvyklé nájomné, ktoré bude vyčíslené Predávajúcim v prípade zániku tejto Zmluvy. V prípade, ak bude na Bankový účet Predávajúceho uhradená časť Kúpnej ceny a/alebo Poplatku za infraštruktúru, Predávajúci je oprávnený započítať si nárok na nájomné v zmysle predchádzajúcej vety s uhradenou časťou Kúpnej ceny a Poplatku za Infraštruktúru a následne vrátiť Kupujúcemu len zvyšnú časť Kúpnej ceny a Poplatku za Infraštruktúru a/alebo vyzvať Kupujúceho na doplatenie zvyšného nájomného za predpokladu, že uhradená časť Kúpnej ceny a Poplatku za Infraštruktúru nebude postačovať na krytie nájomného v zmysle predchádzajúcej vety.“

45. Pokiaľ žalovaný tvrdil zmluvný základ svojej pohľadávky voči žalobcovi, na ktorom tvrdení zotrval aj v podanom odvolaní, bol povinný preukázať, že k naplneniu týchto zmluvných dojednaní došlo, čo žalobca popieral. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom preukázať ,,užívanie“ predmetu kúpy vyjadreného v bode 3.1. kúpnej zmluvy, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie S. K. S. - pozemkov parcela C-KN č. 12852/7 o výmere 3227 m2 a parcela C-KN č. 6417/386 o výmere 763 m2 žalobcom, spôsobom vyplývajúcim z dojednania v citovanom bode 5.8 kúpnej zmluvy žalobcom, t.j. že 1/ žalobca (kupujúci) oplotil predmet kúpy a fakticky ho odčlenil od ostatných pozemkov patriacich predávajúcemu, 2/ umiestnil a skladoval na predmete kúpy materiál využívaný kupujúcim na realizáciu podnikateľskej činnosti. Obsah listín doložených žalovaným však naplnenie bodu 5.8 kúpnej zmluvy, ktorým bolo zadefinované ,,užívanie“ predmetných pozemkov žalobcom, nedokázal. Bez vplyvu na tento záver odvolacieho súdu bol žalovaným vyjadrený poukaz na žalobcom predloženú nájomnú zmluvu, datovanú dňa 25.05.2018, ktorú žalobca doložil do konania. Zároveň žalovaný nepreukázal ani výšku svojej pohľadávky. Pokiaľ na preukázanie ,,obvyklého nájomného“ predložil Potvrdenie datované dňa 17.6.2020, podľa ktorého aktuálna trhová cena prenájmu je na úrovni cca 3,5 Eur až 4,- Eur/m2, tak uvedené samo o sebe nepreukázalo nielen ,,obvyklé nájomné“ (čl. 5.9 kúpnej zmluvy), ale ani nájomné za žalovaným tvrdené obdobie užívania predmetu kúpy, ak vo faktúre č. 200070 bol uvedený údaj ,,dátum dodania: 21.5.2020“ a vo vzťahu k pozemkom parc. C-KN č. 12852/7 o výmere 3227 m2 a parcela C-KN č. 6417/386 o výmere 763 m2 bola účtovaná ,,doba 14 mesiacov na základe KZ“, t.j. doba spadajúca ešte do roku 2019. Súčasne žalovaný v predmetnej faktúre účtoval aj prenájom pozemku parc. č. 12846 vo výmere 1780 m2, ktorý však nespadal pod vymedzenie predmetu kúpy podľa bodu 3.1 kúpnej zmluvy. Z týchto zistení bolo potrebné i v odvolacom konaní konštatovať, že žalovaný nepreukázal

nielen základ, ale ani výšku svojej kompenzačnej námietky, a preto, pokiaľ okresný súd dospel k záveru o jej nedôvodnosti, tak jeho záver bol vecne správny.

46. Krajský súd v súhrnne ku kompenzačnej námietke žalovaného uvádza, že zo strany žalovaného nebola splnená ani jedna z podmienok vyžadovaná ust. pre zánik pohľadávky žalobcu. Nebola preukázaná existencia vzájomnej pohľadávky žalovaného, ktorá by mohla byť predmetom započítania. V dôsledku toho pohľadávka žalobcu v tomto rozsahu nezanikla, a keďže nebola zaplatená, bolo povinnosťou žalovaného ju splniť. Pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky spolu aj s príslušenstvom, jeho rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne a krajským súdom potvrdené.

47. V súvislosti so zhodnotením predmetnej odvolacej veci poukazuje krajský súd i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kedy ústavný súd považoval za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. V danom prípade okresný súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti predmetnej veci, vo väzbe na posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tak žalobou uplatneného nároku žalobcu, ako i procesnej obrany žalovaného.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.