Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 32 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (37)f82/373218.2b3f3d.pdf
PDF · 111 KB
No categories available
3Cdo/251/2006
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci
navrhovateľa S., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v B. proti odporcom 1/ I.,
bývajúcemu P., a 2/ Ž., bývajúcej v M., Š., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18 C 48/2002, o dovolaní L. so sídlom
v B., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v B. roti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 31. mája 2006, sp. zn. 6 Co 460/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 31. mája 2006, sp. zn. 6 Co 460/2005 a uznesenie Okresného súdu Bratislave II z 11. júla
2005, č.k. 18 C 48/2002-100 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 11. júla 2005, č.k. 18 C 48/2002-100 rozhodol, že
nevyhovuje návrhu obchodnej spoločnosti L. na zámenu účastníkov konania. Vychádzal
z toho, že návrh na začatie konania podala S., a obchodná spoločnosť L. sa procesným
návrhom v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p. domáhala vstupu do konania namiesto navrhovateľa
s odôvodnením, že s účinnosťou od 5. mája 2004 vznikla uvedená akciová spoločnosť, ktorá
po zrušení samostatnej organizačnej zložky Slovenskej republiky - S. nadobudla všetky práva
a záväzky a majetok náležiaci L., ktorý bol vymedzený v znaleckom posudku č. X. z 26.
apríla 2004 a v rozhodnutí ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 57 z 20. apríla 2004.
Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je z daného procesného úkonu uvedenej obchodnej
spoločnosti, ale ani zo stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky k prechodu vlastníckeho práva na L. zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti
došlo tvrdenému k prevodu alebo prechodu práv a povinností, o ktorých má súd konať.
V prebiehajúcom konaní je zatiaľ otázka vlastníctva pozemkov sporná, lebo na liste
vlastníctva č. X. sú ako vlastníci vedení odporcovia 1/ a 2/. Predloženým znaleckým
posudkom nebol preukázaný ich prevod a nie je zrejmé, či sa predmetné pozemky nachádzajú
v areáli letiska alebo mimo neho. Prevod týchto práv nevyplýva ani z predloženého
rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie obchodnej spoločnosti L. uznesením z 31. mája
2006, sp. zn. 6 Co 460/2005 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa so záverom
súdu prvého stupňa, že nebolo dostatočne preukázané, či predmetom nepeňažného vkladu do
uvedenej obchodnej spoločnosti boli aj vlastnícke práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom sporu. Aj keď zakladateľskou listinou spísanou 26. apríla 2004 vo forme notárskej
zápisnice N 153/04, NZ 35011/04 bola zakladateľom S. založená uvedená obchodná
spoločnosť a do jej majetku boli s účinnosťou od 5. mája 2004 ako nepeňažný vklad vložené
všetky práva a záväzky, hmotný aj nehmotný majetok zodpovedajúci účtovne oddelenej
vnútornej organizačnej jednotke S. – L., predsa len nebol preukázaný vklad sporných
nehnuteľností. Z ničoho preto nevyplýva, že dňom 5. mája 2004 sa uvedená obchodná
spoločnosť stala účastníkom konania namiesto pôvodného navrhovateľa. V závere
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že rozhodnutím ministra dopravy, pôšt
a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 200 z 20. decembra 2004 došlo k zrušeniu
príspevkovej organizácie S. k 31. decembru 2004 a všetok jej majetok, práva a povinnosti
prešli na zriaďovateľa - M., ktorý je od 1. januára 2005 právnym nástupcom pôvodného
navrhovateľa, a preto s ním treba ďalej konať.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie obchodná spoločnosť L.
s odôvodnením, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Poukázala na to, že bola založená zakladateľskou listinou z 26. apríla 2004,
pričom nepeňažný vklad zakladateľa tvorili práva a záväzky, hmotný aj nehmotný majetok
zodpovedajúci účtovne oddelenej vnútornej organizačnej jednotke S., ktorá sa na účely
zákona č. 136/2004 Z.z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č.
143/1998 Z.z. o civilnom letectve považuje za časť podniku v zmysle Obchodného zákonníka
(§ 5 zákona č. 136/2004 Z.z.). Vlastnícke právo k celému nepeňažnému vkladu prešlo
v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 136/2004 Z.z. na zriadenú obchodnú spoločnosť dňom jej
vzniku (5. mája 2004). V danom prípade teda išlo o prechod vlastníckeho práva k celému
nepeňažnému vkladu zo zákona, pričom na dovolateľku prešli aj práva a záväzky
zodpovedajúce právnemu nástupníctvu v prejednávanej veci. Dovolateľka na základe
uvedeného vyslovila názor, že sa stala účastníčkou konania na strane navrhovateľa namiesto
pôvodného navrhovateľa S., ktorý definitívne zanikol 31. decembra 2004. Odvolací súd jej
procesné postavenie a práva účastníka konania nerešpektoval a tým jej odňal možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala preto napadnuté uznesenie spolu s uznesením
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Slovenská republika - M. vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolaniu vyhovieť. Uviedla,
že právnym predpisom rozhodným pre posúdenie, či došlo k právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy spájajú prechod práva, je v prejednávanej veci zákon č. 136/2004 Z.z. o
letiskových spoločnostiach a zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon).
Predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti bola vymedzená časť podniku
tvoriaca L. ako účtovne oddelená jednotka S.. V danom prípade nepeňažný vklad časti
podniku bol tou právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy všeobecne spájajú prechod
práva, vrátane prechodu vlastníckeho práva k pozemkom.
Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané včas (§ 240 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 O.s.p.)
alebo ak je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa (§ 239 ods. 2 O.s.p.), ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je
prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, alebo c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade
dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení,
preto dovolanie podľa § 239 ods. l a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Dôvody prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (t.j. aj
uzneseniu) upravuje Občiansky súdny poriadok v § 237 písm. a/ až g/. Dovolanie je podľa
tohto ustanovenia prípustné, ak v konaní došlo k závažným, taxatívne vymenovaným
procesným vadám (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne
obsadeným). Spomedzi týchto vád dovolateľka výslovne namietla vadu podľa § 237 písm. f/
O.s.p. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
V spise sa na č.l. 87 nachádza procesný úkon dovolateľky zo 17. júna 2004, ktorý označila
ako „vstúpenie účastníka konania v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p.“.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon
za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.). Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa
koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo
na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na
koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 92 ods. 2 O.s.p.).
Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená
v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu
alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 3 O.s.p.).
Predpokladom pre vyhovenie návrhu v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. je preukázanie
formálnych podmienok (že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo
povinnosti doterajšieho účastníka konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania,
a napokon, že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto
doterajšieho navrhovateľa). V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie uvedených
predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného
návrhu, len z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok – prevod
alebo prechod práva na iného. Osobitne treba podčiarknuť, že posúdenie toho, či k prevodu
alebo prechodu práva skutočne došlo, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej (pri skúmaní
vecnej legitimácie účastníka konania).
V predmetnom procesnom úkone (č.l. 87 spisu) dovolateľka za právny predpis, ktorý
považovala za rozhodujúci pre posúdenie otázky, či došlo k právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod práva alebo povinnosti, označila zákon č. 136//2004 Z.z.
o letiskových spoločnostiach a zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve
(letecký zákon). Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona na založenie letiskovej spoločnosti sa použije
majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti
z majetku štátu v správe S.. Súhlas na použitie majetku štátu sa podľa osobitného zákona
nevyžaduje. Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej
spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka S., vymedzená rozhodnutím
ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku. Podľa § 7 ods. 2 veta
prvá tohto zákona vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na letiskovú spoločnosť
dňom jej vzniku.
Pokiaľ v zmysle vyššie citovaných ustanovení došlo k vloženiu vymedzenej časti podniku
tvoriacej L. (ako účtovne oddelenej jednotky S.) do majetku novo založenej letiskovej
spoločnosti, bola táto okolnosť spôsobilá byť právnou skutočnosťou, s ktorou právne
predpisy všeobecne spájajú prechod práva (§ 477 ods. 1 a § 487 Obchodného zákonníka).
Dovolateľka vo svojom procesnom úkone podanom pred rozhodnutím vo veci samej uviedla,
že došlo k právnej skutočnosti relevantnej z hľadiska § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. a svoje tvrdenia
doložila zakladateľskou listinou a príslušným rozhodnutím ministra s tým, že na ňu prešli tiež
procesné práva a povinnosti v konaní, ktoré je na Okresnom súde Bratislava II vedené pod sp.
zn. 18 C 48/2002. Súdy nerešpektovali procesné dôsledky, ktoré v danom prípade nastali
skutočnosťami, uvedenými dovolateľkou v jej procesnom úkone a neuvedomili si, že pri
prevode časti podniku prechádzajú na nadobúdateľa aj procesné práva a povinnosti
dovtedajšieho účastníka občianskeho súdneho konania spojené s uplatňovaním alebo
bránením práv. V dôsledku toho súdy svojím postupom dovolateľke znemožnili realizáciu jej
procesných práv. Dovolateľka preto opodstatnene namieta, že konanie je v dôsledku toho
postihnuté závažnou procesnou vadou, ktorá vykazuje znaky odňatia možnosti pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd z vyššie uvedeného dôvodu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Keďže rovnakou vadou je postihnuté aj konanie pred
prvostupňovým súdom, dovolací súd zrušil aj uznesenie tohto súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: