Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/251/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci

navrhovateľa S., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v B. proti odporcom 1/ I.,

bývajúcemu P., a 2/ Ž., bývajúcej v M., Š., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní L. so sídlom

v B., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v B. roti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 31. mája 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 31. mája 2006, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislave II z 11. júla

2005, č.k. -100 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 11. júla 2005, č.k. -100 rozhodol, že

nevyhovuje návrhu obchodnej spoločnosti L. na zámenu účastníkov konania. Vychádzal

z toho, že návrh na začatie konania podala S., a obchodná spoločnosť L. sa procesným

návrhom v zmysle domáhala vstupu do konania namiesto navrhovateľa

s odôvodnením, že s účinnosťou od 5. mája 2004 vznikla uvedená akciová spoločnosť, ktorá

po zrušení samostatnej organizačnej zložky Slovenskej republiky - S. nadobudla všetky práva

a záväzky a majetok náležiaci L., ktorý bol vymedzený v znaleckom posudku č. X. z 26.

apríla 2004 a v rozhodnutí ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 57 z 20. apríla 2004.

Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je z daného procesného úkonu uvedenej obchodnej

spoločnosti, ale ani zo stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky k prechodu vlastníckeho práva na L. zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti

došlo tvrdenému k prevodu alebo prechodu práv a povinností, o ktorých má súd konať.

V prebiehajúcom konaní je zatiaľ otázka vlastníctva pozemkov sporná, lebo na liste

vlastníctva č. X. sú ako vlastníci vedení odporcovia 1/ a 2/. Predloženým znaleckým

posudkom nebol preukázaný ich prevod a nie je zrejmé, či sa predmetné pozemky nachádzajú

v areáli letiska alebo mimo neho. Prevod týchto práv nevyplýva ani z predloženého

rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie obchodnej spoločnosti L. uznesením z 31. mája

2006, sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa so záverom

súdu prvého stupňa, že nebolo dostatočne preukázané, či predmetom nepeňažného vkladu do

uvedenej obchodnej spoločnosti boli aj vlastnícke práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú

predmetom sporu. Aj keď zakladateľskou listinou spísanou 26. apríla 2004 vo forme notárskej

zápisnice N 153/04, bola zakladateľom S. založená uvedená obchodná

spoločnosť a do jej majetku boli s účinnosťou od 5. mája 2004 ako nepeňažný vklad vložené

všetky práva a záväzky, hmotný aj nehmotný majetok zodpovedajúci účtovne oddelenej

vnútornej organizačnej jednotke S. – L., predsa len nebol preukázaný vklad sporných

nehnuteľností. Z ničoho preto nevyplýva, že dňom 5. mája 2004 sa uvedená obchodná

spoločnosť stala účastníkom konania namiesto pôvodného navrhovateľa. V závere

odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že rozhodnutím ministra dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 200 z 20. decembra 2004 došlo k zrušeniu

príspevkovej organizácie S. k 31. decembru 2004 a všetok jej majetok, práva a povinnosti

prešli na zriaďovateľa - M., ktorý je od 1. januára 2005 právnym nástupcom pôvodného

navrhovateľa, a preto s ním treba ďalej konať.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie obchodná spoločnosť L.

s odôvodnením, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Poukázala na to, že bola založená zakladateľskou listinou z 26. apríla 2004,

pričom nepeňažný vklad zakladateľa tvorili práva a záväzky, hmotný aj nehmotný majetok

zodpovedajúci účtovne oddelenej vnútornej organizačnej jednotke S., ktorá sa na účely

o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č.

o civilnom letectve považuje za časť podniku v zmysle

( ). Vlastnícke právo k celému nepeňažnému vkladu prešlo

v zmysle na zriadenú obchodnú spoločnosť dňom jej

vzniku (5. mája 2004). V danom prípade teda išlo o prechod vlastníckeho práva k celému

nepeňažnému vkladu zo zákona, pričom na dovolateľku prešli aj práva a záväzky

zodpovedajúce právnemu nástupníctvu v prejednávanej veci. Dovolateľka na základe

uvedeného vyslovila názor, že sa stala účastníčkou konania na strane navrhovateľa namiesto

pôvodného navrhovateľa S., ktorý definitívne zanikol 31. decembra 2004. Odvolací súd jej

procesné postavenie a práva účastníka konania nerešpektoval a tým jej odňal možnosť pred

súdom konať ( ). Žiadala preto napadnuté uznesenie spolu s uznesením

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Slovenská republika - M. vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolaniu vyhovieť. Uviedla,

že právnym predpisom rozhodným pre posúdenie, či došlo k právnej skutočnosti, s ktorou

právne predpisy spájajú prechod práva, je v prejednávanej veci o

letiskových spoločnostiach a o civilnom letectve (letecký zákon).

Predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti bola vymedzená časť podniku

tvoriaca L. ako účtovne oddelená jednotka S.. V danom prípade nepeňažný vklad časti

podniku bol tou právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy všeobecne spájajú prechod

práva, vrátane prechodu vlastníckeho práva k pozemkom.

Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané včas (§ 240 ods. 1

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa ( )

alebo ak je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa ( ), ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je

prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, alebo c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie podľa ods. l a 2 prípustné nie je.

Dôvody prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (t.j. aj

uzneseniu) upravuje v až g/. Dovolanie je podľa

tohto ustanovenia prípustné, ak v konaní došlo k závažným, taxatívne vymenovaným

procesným vadám (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne

obsadeným). Spomedzi týchto vád dovolateľka výslovne namietla vadu podľa § 237 písm. f/

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V spise sa na č.l. 87 nachádza procesný úkon dovolateľky zo 17. júna 2004, ktorý označila

ako „vstúpenie účastníka konania v zmysle “.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon

za účastníkov označuje ( ). Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,

s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa

koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo

na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na

koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli ( ).

Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená

v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu

alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním

návrhu na začatie konania zostávajú zachované ( ).

Predpokladom pre vyhovenie návrhu v zmysle a je preukázanie

formálnych podmienok (že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo

povinnosti doterajšieho účastníka konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania,

a napokon, že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto

doterajšieho navrhovateľa). V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie uvedených

predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného

návrhu, len z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok – prevod

alebo prechod práva na iného. Osobitne treba podčiarknuť, že posúdenie toho, či k prevodu

alebo prechodu práva skutočne došlo, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej (pri skúmaní

vecnej legitimácie účastníka konania).

V predmetnom procesnom úkone (č.l. 87 spisu) dovolateľka za právny predpis, ktorý

považovala za rozhodujúci pre posúdenie otázky, či došlo k právnej skutočnosti, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod práva alebo povinnosti, označila zákon č. 136//2004 Z.z.

o letiskových spoločnostiach a zmene a doplnení o civilnom letectve

(letecký zákon). Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona na založenie letiskovej spoločnosti sa použije

majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti

z majetku štátu v správe S.. Súhlas na použitie majetku štátu sa podľa osobitného zákona

nevyžaduje. Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej

spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka S., vymedzená rozhodnutím

ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku. Podľa § 7 ods. 2 veta

prvá tohto zákona vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na letiskovú spoločnosť

dňom jej vzniku.

Pokiaľ v zmysle vyššie citovaných ustanovení došlo k vloženiu vymedzenej časti podniku

tvoriacej L. (ako účtovne oddelenej jednotky S.) do majetku novo založenej letiskovej

spoločnosti, bola táto okolnosť spôsobilá byť právnou skutočnosťou, s ktorou právne

predpisy všeobecne spájajú prechod práva ( a ).

Dovolateľka vo svojom procesnom úkone podanom pred rozhodnutím vo veci samej uviedla,

že došlo k právnej skutočnosti relevantnej z hľadiska a a svoje tvrdenia

doložila zakladateľskou listinou a príslušným rozhodnutím ministra s tým, že na ňu prešli tiež

procesné práva a povinnosti v konaní, ktoré je na Okresnom súde Bratislava II vedené pod sp.

zn. . Súdy nerešpektovali procesné dôsledky, ktoré v danom prípade nastali

skutočnosťami, uvedenými dovolateľkou v jej procesnom úkone a neuvedomili si, že pri

prevode časti podniku prechádzajú na nadobúdateľa aj procesné práva a povinnosti

dovtedajšieho účastníka občianskeho súdneho konania spojené s uplatňovaním alebo

bránením práv. V dôsledku toho súdy svojím postupom dovolateľke znemožnili realizáciu jej

procesných práv. Dovolateľka preto opodstatnene namieta, že konanie je v dôsledku toho

postihnuté závažnou procesnou vadou, ktorá vykazuje znaky odňatia možnosti pred súdom

konať v zmysle

Dovolací súd z vyššie uvedeného dôvodu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušil ( ). Keďže rovnakou vadou je postihnuté aj konanie pred

prvostupňovým súdom, dovolací súd zrušil aj uznesenie tohto súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: