Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_VK-3Csp-130-2022.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
VK-3Csp/130/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Vladimír Gánovský, nar. XX.XX.XXXX, H. N. S. XX, XXX XX W. Z., o zaplatenie 1 834,92 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 216,80 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21. 09. 2022 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155 (ďalej aj „pôvodný žalobca“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 834,92 € , úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 834,92 € od 21. 09. 2022 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca ako veriteľ dňa 23.09.2015 uzatvorili so žalovaným v postavení dlžníka zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej aj „Zmluva“). Na základe Zmluvy pôvodný žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet, ako aj úver so schváleným úverovým rámcom 1.500 €. Žalovaný bol v zmysle Zmluvy povinný hradiť štandardnú mesačnú splátku v sume 50 € mesačne. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie pôvodný žalobca vystavil ku dňu 08.09.2022 novy´ výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2022 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a sˇtandardne´ho úroku s prihliadnutím na vykonane´ úhrady žalobcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.834,92 €.
2. Uznesením č. k. 3Csp/130/2022-73 zo dňa 27.9.2023 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava (ďalej aj „žalobca“).
3. Písomným podaním na č.l. 91 spisu žalobca uviedol, že žalovaný dňa 16.9.2015 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro (ďalej len ,,Žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len ,,Banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti (ďalej len „Obchodné podmienky“), prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky došlo k uzatvoreniu Zmluvy. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného
úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 € so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 50,00 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 1.10.2015 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.11.2019 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaná suma 1.834.92 € pozostáva z istiny 1.083,33 €, poplatkov 52,38 €, štandardného úroku 534,79 € a sankčného úroku 164,42 €. Zároveň žalobca týmto podaním vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 216,80 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Z dôvodu, že k čiastočnému spaťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo pojednávanie alebo predbežné prejedanie sporu, súd s poukazom na § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj „CSP“) konanie v časti o zaplatenie sumy 216,80 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 216,80 € od 21. 09. 2022 do zaplatenia aj bez vyjadrenia žalovaného zastavil (výrok I. rozsudku).
4. V podaní na č.l. 115 spisu právny zástupca žalobcu uviedol, že v súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.11.2019 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. K doručovaniu dokumentácie žalovanému došlo v súlade s Čl. XII. Obchodných podmienok a v súlade s Čl. I Žiadosti (adresa pre zasielanie korešpondencie). Oznámenie bolo žalovanému zasielané formou obyčajnej listovej zásielky ako list 2.triedy, nedoručenie tejto listiny zo spisu nevyplýva, preto nie je dôvod túto tvrdenú skutočnosť spochybňovať. Zásielka bola zasielaná do dispozičnej sféry žalovaného.
5. Napokon písomným podaním na č.l. 129 spisu právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
6. Žalovaný sa na pojednávanie dňa 14.6.2024 nedostavil a k veci sa písomne nevyjadril. Preto súd aj s poukazom na § 157 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, vec prejednal v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného.
7. Súd sa oboznámil s nižšie uvedenými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Zo žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro (na č.l. 6 a nasl. spisu) a z Obchodným podmienok na č.l. 100 a nasl. spisu súd zistil, že dňa 23.9.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou (a veriteľom) a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa vydať dlžníkovi kreditnú kartu, otvoriť a viesť pre dlžníka kartový účet a umožniť dlžníkovi čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky nevyčerpaného úverového rámca, ktorého výšku si zmluvné strany dohodli na 1.500 €. Povinnosťou dlžníka bolo vždy do 15 dňa v mesiaci uhradiť štandardnú mesačnú splátku v sume 50 € alebo povinnú splátku podľa bodu 30 Obchodných podmienok, ktorá sa použije na úhradu istiny, úrokov (dohodnutých vo výške 22,8 % ročne), úrokov z omeškania a poplatkov. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Podľa bodu 35 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (č.l. VIII Zmluvy): „Banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej povinnej splátky alebo čiastočného plnenia jednej povinnej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka ...“
9. Z listiny „Predžalobná upomienka“ zo dňa 2.10.2019 súd zistil, že ňou pôvodný žalobca upozornil žalovaného na to, že má nedoplatok na splátkach vo výške 150 € a že ak uvedená suma do 16.10.2019
uhradená nebude, veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Predmetná listina bola splnomocnencom žalovaného prevzatá dňa 7.10.2019.
10. Z listiny „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 2.11.2019 súd zistil, že touto pôvodný žalobca vyhlásil dlh zo Zmluvy za predčasne splatný z dôvodu neuhradenia dlžných splátok ani v lehote uvedenej v predžalobnej upomienke.
11. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v znení jej dodatku č. 5 na č.l. 46 a nasl. spisu, ktorej príloha je zažurnalizovaná na č.l. 40 spisu a žiadosťou o postúpenie a prevod na č.l. 42 spisu, pôvodný žalobca ako postupca postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, a to ku dňu 18.11.2022.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZSÚ) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti (ust. § 1 ods. 2 ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy).
14. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ v znení účinnom od 23.12.2015 práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 25g veta prvá ZSÚ v znení účinnom od 23.12.2015 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
16. Podľa § 565 zákona š. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva, ktorej predmetom bol (o.i.) záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške úverového rámca 1.500 € a záväzok dlžníka vyčerpané finančné prostriedky vrátane úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania vrátiť v splátkach v minimálnej (štandardnej) výške 50 € mesačne. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Predmetnú zmluvu súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ZSÚ v znení účinnom ku dňu zatvorenia tejto zmluvy, to z dôvodu, že dlžník pri uzatváraní Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a naopak pôvodný žalobca do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (banka).
19. Nakoľko z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že vecnú legitimáciu súd skúma vždy aj bez toho, aby ju niektorý z účastníkov konania namietal (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010), ktorú povinnosť Najvyšší súd SR osobitne zdôrazňuje v sporoch s ochranou slabšej strany (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, ktorý bol zverejnený ako R 6/2022), súd v prvom rade zameral svoju pozornosť na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v znení jej dodatku č. 5 na č.l. 46 a nasl. spisu, ktorej príloha je zažurnalizovaná na č.l. 40 spisu a zo žiadosti o postúpenie a prevod na č.l. 42 spisu, ktorou pôvodný žalobca ako postupca postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, a to ku dňu 18.11.2022.
20. S účinnosťou od 23.12.2015 ZSÚ umožňuje veriteľovi práva zo spotrebiteľského úveru previesť na tretiu osobu len za predpokladu, že sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky veriteľa spotrebiteľského úveru a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V prejednávanom prípade bola Zmluva uzatvorená na dobu neurčitú a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Žalobca v konaní netvrdil, že by Zmluva uzatvorená na dobu neurčitú zanikla, naopak uviedol, že predchodca žalobcu listom zo dňa 02.11.2019 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu tak závisela od toho, či sa predmetná pohľadávka ku dňu jej postúpenia (18.11.2022) stala splatnou pred konečným termínom splatnosti.
21. Vykonaným dokazovaním pritom v prvom rade bolo preukázané, že pôvodný žalobca listom „Predžalobná upomienka“ zo dňa 2.10.2019 podľa § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na to, že má nedoplatok na splátkach vo výške 150 € a že ak uvedená suma do 16.10.2019 uhradená nebude, veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru s tým, že predmetná listina bola splnomocnencom žalovaného prevzatá dňa 7.10.2019. Následne pôvodný žalobca vyhotovil aj listinu „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 2.11.2019, ktorej obsahom je vyhlásenie dlhu zo Zmluvy za predčasne splatný z dôvodu neuhradenia dlžných splátok ani v lehote uvedenej v predžalobnej upomienke. Na výzvu súdu aby žalobca preukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému žalobca uviedol, že k doručovaniu dokumentácie žalovanému došlo v súlade s Čl. XII. Obchodných podmienok a v súlade s Čl. I Žiadosti (adresa pre zasielanie korešpondencie), že oznámenie bolo žalovanému zasielané formou obyčajnej listovej zásielky ako list 2.triedy, že nedoručenie tejto listiny zo spisu nevyplýva a preto nie je dôvod túto tvrdenú skutočnosť spochybňovať a že zásielka bola zasielaná do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca tak nepredložil dôkaz preukazujúci odoslanie uvedenej písomnosti tak, aby sa vôbec mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného, a to s poukazom na to, že uvedenú listinu zasielal ako obyčajný list (t.j. bez doručenky), ako aj s poukazom na to, doručenie uvedenej listiny žalovanému nie je sporné. K uvedenému pritom súd udáva, že hoci z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že písomný prejav vôle je doručený druhému účastníkovi už v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície a že nie je nevyhnutné, aby sa druhý účastník skutočne s obsahom prejavu vôle zoznámil (k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 14/2011 zo dňa 28.05.2012 alebo sp.zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011), predpokladom vyššie citovaného však je, aby uvedený adresát mal objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať (viď. judikáty, na ktoré súd už poukazoval v predchádzajúcej zátvorke). Žalobca, ako právny nástupca banky, ktorá úver za predčasne splatný mienila vyhlásiť, tak síce nebol povinný preukázať, že sa žalovaný reálne oboznámil s obsahom listiny „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 2.11.2019, bol však povinný preukázať, že tak žalovaný mal možnosť urobiť, teda, že listina obsahujúca vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bola žalovanému na adresu uvedenú v Zmluve odoslaná. V tejto súvislosti pritom nebolo relevantné, či žalovaný ako spotrebiteľ doručenie tejto písomnosti do sféry svojej dispozície spochybnil alebo nie (osobitne v prejedávanom prípade, keď sa nachádza na neznámom mieste a listiny súdu mu boli doručované len s využitím fikcie). K uvedenému totiž súd okrem ust. § 295 CSP, z ktorého vyplýva, že v spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že vecnú legitimáciu súd skúma vždy aj bez toho, aby ju niektorý z účastníkov konania namietal, ale najmä
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, ktorý bol zverejnený ako R 6/2022, v ktorom najvyšší súdu okrem toho, že zdôraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, uviedol aj to, že dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Skutočnosť, že v posledne citovanom rozsudku najvyššieho súdu šlo o podmienky pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, konkrétne o odoslanie výzvy pred postúpením pohľadávky, a nie o podmienky pred postúpením pohľadávky podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ v znení účinnom od 23.12.2015, v tu prejednávanom prípade o doručenie zosplatnenia pohľadávky podľa § 565 OZ, pritom nie je pre aktuálnosť a použiteľnosť posledne citovaného rozhodnutia určujúca. Vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR totiž bola dovolacou otázkou otázka, či súd môže z úradnej povinnosti skúmať doručovanie písomnosti (výzvy banky dlžníka na splnenie jeho záväzku pred postúpením pohľadávky) o ktorej banka tvrdila, že bola žalovanému riadne doručená a žalovaný túto skutočnosť žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepoprel. Dovolací súd pritom túto otázku vyriešil už vyššie uvádzaným spôsobom, t. j. tak, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti a že dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Ak teda tak v prípade postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako aj v prípade postúpenia pohľadávky podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ v znení účinnom od 23.12.2015 je predpokladom platnosti postúpenia doručenie (t.j. dodanie do sféry dispozície) určitej listiny spotrebiteľovi, možno mať za to, že najvyšším súdom vyslovený záver o tom, že dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa, je aplikovateľné na postúpenie pohľadávky podľa oboch zákonov.
22. Ako však už bolo uvedené v odsekoch vyššie, predpokladom na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ o.i. je, že ide o pohľadávku po konečnej splatnosti alebo o pohľadávku v čase postúpenia mimoriadne splatnú. Nakoľko uvedené podmienky v prejednávanej veci splnené neboli, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018). Z uvedeného dôvodu neostávalo súdu nič iné ako v prevyšujúcej časti (po čiastočnom zastavení konania) podanú žalobu zamietnuť. Zamietnutiu žaloby pritom nebránilo, že súd po splnení procesných podmienok pripustil uznesením, č. k. 3Csp/130/2022-73 zo dňa 27.9.2023 zmenu na strane žalobcu, nakoľko v tomto prípade súd len skúma, či nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, a či táto skutočnosť nastala po začatí konania. Posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne aj došlo, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej, a to pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka konania ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.02.2008, sp.zn. 3Cdo/251/2006 ).
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že hoci čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca a vo zvyšku žalobca nebol v konaní úspešný, žalovanému (ktorému bola žaloba doručená len fikciou a nijako sa k nej nevyjadril) preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (k uvedenému pozri R 72/2018, v ktorom bolo konštatované, že ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.