Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Vyd/3/2022

Uznesenie

Okresný súd Humenné v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam začatom na základe návrhu navrhovateľa Z. A., nar. X. X. XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, Snina za účasti 1. Z. K. (ml.), 2. M. K. (rod. E.), 3. Q. Y. (rod. O.), 4. S. N. (rod. G.), 5. Z. G., 6. S. N. (rod. A.), 7. Z. N. (manž. M., rod. G.), 8. Slovenskej republiky, všetci zastúpení zo zákona Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 takto

rozhodol:

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal dňa 20. 10. 2022 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd potvrdil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. W., parcely C-KN č. XXX/X

- zastavaná plocha o výmere 95 m2, C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 162 m2, C-KN XXX/X

- zastavaná plocha o výmere 52 m2, parcela C-KN XXX/X - záhrada o výmere 894 m2 a parcela E-KN XXX - orná pôda o výmere 817 m 2 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. W. a to najneskôr dňom 1. 1. 1992.

2. Návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom domu č. XXX zapísaného na LV č. XXX kat. úz. W., ktorý je postavený na parcele č. XXX. Parcely, ku ktorým žiada potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva tvoria plochu zastavanú týmto rodinným domom a tiež dvor a záhradu priľahlú k tomuto rodinnému domu. Zároveň uviedol, že k parcelám evidovaným na LV č. XXXX kat. úz. W. je podielovým spoluvlastníkom a to vo výške podielu 2/6-iny k celku. K domu patrí aj parcela evidovaná ako E-KN č. XXX - orná pôda o výmere 817 m2, lebo na časti tejto parcely sa nachádza dvor rodinného domu č. XXX a na časti záhrada.

3. V návrhu tvrdil, že vlastnícke právo vydržal na základe dlhodobej, dobromyseľnej a nikým nerušenej držby. Odvodzoval ju od toho, že jeho nebohá matka M. H., rod. Z. (nar. X. X. XXXX a zomr. XX. X. XXXX) na predmetných nehnuteľnostiach v obci W. postavila rodinný dom, teraz evidovaný pod súp. č. XXX. Bola priamo stavebníkom tohto domu, pričom jej bolo vydané rozhodnutie o povolení výstavby domu a to bývalým ONV v N.. Dom teda postavila na pozemkoch so súhlasom štátu na pozemkoch, ktoré jej na tento účel pridelil štát prostredníctvom MsNV, pričom ide o pozemky, ktoré na základe tradovania v rodine boli získané právnymi predchodcami navrhovateľa rôznymi zámenami a deľbou.

Uviedol, že je jediným synom svojej matky a preto v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. O. z 18. 4. 1989 nadobudol rodinný dom a predpokladal, že automaticky zdedil aj pozemky, ktoré k domu patrili.

Až v r. 2019 zistil, že pozemky nie sú evidované na jeho mene a preto pristúpil k ich majetkovému vyporiadaniu. Nechal vyhotoviť geometrický plán na zameranie skutočného stavu predmetu jeho držby.

Na základe spolupráce s obcou W. v r. 2022 odkúpil spolu s manželkou podiel o veľkosti 2/6-iny k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. W., lebo to bol najjednoduchší spôsob aspoň čiastočného

vyporiadania jeho vlastníctva k pozemkom pod domom. To však neznamená, že sa necíti byť výlučným vlastníkom týchto pozemkov vydržaním, lebo z jeho pohľadu išlo len o formálny akt.

4. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti mala jeho matka v nerušenej držbe od r. 1956, kedy jej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu domu. Pozemky v minulosti získal otec jeho matky K. Z. a to rôznymi zámenami s pôvodnými spoluvlastníkmi a ústne ich daroval svojej dcére (matke navrhovateľa). Jeho matka v užívaní týchto nehnuteľností nikdy nebola nikým rušená a to až do svojej smrti. Navrhovateľ uviedol, že sporné parcely mu matka darovala pred jej smrťou v r. XXXX, lebo bol jej jediným synom a zároveň ju aj doopatroval. V obci je považovaný za vlastníka týchto nehnuteľností a on sám sa cíti v ich držbe dobromyseľný, lebo nikdy nebol nikým v držbe rušený. Má za to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania vydržal na základe uplynutia vydržacej lehoty viac ako 10 rokov a to po zápočte oprávnenej držby jeho matky. Najneskôr vlastnícke právo vydržal ku dňu účinnosti novely , teda k 1. 1. 1992.

5. Spolu s návrhom predložil navrhovateľ aj listinné dôkazy a to výpisy z LV č. XXXX a XXXX kat. úz. W., rozhodnutie o povolení stavby rodinného domu pre jeho matku, rodný list jeho matky, výpisy z pozemkových kníh, vyjadrenie obce W. a geometrický plán.

6. Rodným listom M. Z. mal súd za preukázané, že sa narodila X. X. XXXX a jej rodičmi boli K. Z. a M. Z., rod. O..

7. Dedičským rozhodnutím O. mal súd za preukázané, že dedičstvo po poručiteľke M. H., rod. Z., nar. X. X. XXXX a zomrelej XX. X. XXXX, naposledy bytom W. nadobudol v celosti syn poručiteľky Z. A., pričom predmetom dedičstva bol pozemno-knižne nevysporiadaný rodinný dom č. XXX v obci W..

8. Rozhodnutím Okresného národného výboru N., odbor výstavby z XX. X.. B.X pod č. XXX/XXXX mal súd za preukázané, že žiadateľke M. H., obyvateľke obce W. bolo povolené v obci W. na pozemku č. XXX a XXX/X postaviť rodinný dom.

9. Listom vlastníctva č. XXX kat. úz. W. mal súd za preukázané, že navrhovateľ Z. A. je vedený ako výlučný vlastník rodinného domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele XXX.

10. Listom vlastníctva č. XXXX kat. úz. W. mal súd za preukázané, že sú na ňom zapísané parcely KN-C XXX/X záhrada o výmere 894 m2, XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, XXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 95 m2 a XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2. Spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú Z. K. (ml.) v podiele 1/6-ina k celku, K. M., rod. E. v podiele 1/6-ina k celku, Q. Y. (rod. O.) v podiele 2/6-iny k celku a Z. A. a manželka S. A. (rod. J.) v podiele 2/6-iny k celku. Z. A. spolu s manželkou nadobudol podiel vo výške 2/6-iny k celku kúpnou zmluvou č. X/ XXXX z X. X. XXXX., ktorej vklad do katastra bol povolený pod V-XXX/XXXX dňa X. X. XXXX. Správcom podielov v 1. až 3. rade je Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava.

11. Listom vlastníctva č. XXXX kat. úz. N. mal súd za preukázané, že mimo iných je tam zapísaná aj parcela KN-E XXX orná pôda o výmere 817 m2 a to ako podielové spoluvlastníctvo Slovenskej republiky v podiele 14/48 k celku, S. N. (rod. G.) v podiele 8/48 k celku, Z. G. v podiele 8/48 k celku, S. N. (rod. A.) v podiele 12/48 k celku a Z. N. (manž. M., rod. G.Á.) v podiele 1/8 k celku. Správcom uvedených podielov je Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava.

12. Navrhovateľ predložil do konania aj fotokópie pozemno-knižnej zápisnice č. XX, kat. úz. W. a tiež geometrický plán, ktorým boli vytvorené parcely, ktoré sú predmetom tohto konania.

13. Podľa , konaním o potvrdení vydržania ja konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na

preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd návrh na začatia konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa ods. 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

14. Navrhovateľ tvrdil, že vstúpil do držby sporných nehnuteľností v r. 1988 a to na základe ústnej darovacej zmluvy od svojej matky. Novelou účinnou od 1. 4. 1983 sa § 132 a § 135a novoupravila ochrana držby a vydržania s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1. 4. 1983. Vydržanie sa týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzatvorila dohoda o osobnom užívaní pozemku. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v bola zavedená a vyplýva z neho, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočnenú pred 1. 1. 1992. Podmienkami pre vydržania vlastníckeho práva sú však predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba.

15. „Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobudnutí nehnuteľnosti bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , , ). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka „pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predkladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR ).

16. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že „predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

17. Ako už bolo uvedené vyššie, predpokladmi pre vydržanie vlastníckeho práva sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. Navrhovateľ však nepreukázal jednu z týchto podmienok a to oprávnenú držbu. Predpoklady pre možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním však musia byť splnené kumulatívne všetky štyri naraz. Ich splnenie musí preukázať ten, kto tvrdí, že vlastnícke právo vydržaním nadobudol.

18. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že vydržanie vlastníckeho práva odvodzuje od darovacej zmluvy, ktorou mu jeho matka v r. XXXX predmetné nehnuteľnosti darovala, keďže bol jej jediným synom. Zároveň tvrdil, že tieto nehnuteľnosti boli už v minulosti darované jeho matke jej otcom a boli získané rôznymi zámenami s inými vlastníkmi iných nehnuteľností. Tieto skutočnosti však navrhovateľ ničím nepreukázal. Jediným dôvodom dobromyseľnosti jeho matky pri užívaní sporných nehnuteľností malo byť to, že jej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu a to v r. 1956. Samotné vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu však nie je preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých tento dom má byť postavený. Teda navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie sporných nehnuteľností jeho matkou, len tvrdil, že ich dobromyseľne užívala počas doby od výstavby rodinného domu až po r. 1988, kedy mu ich pred smrťou darovala.

19. Samotný navrhovateľ tvrdí, že sporné nehnuteľnosti užíva a v ich užívaní je dobromyseľný, pretože doposiaľ si nikto iný na tieto nehnuteľnosti nerobil žiaden nárok. Predložil do konania aj potvrdenie Obce W. zo XX. X. XXXX o tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností a tiež že obec vyhlásila, že predmetné pozemky nie sú vo vlastníctve Obce W..

Pre posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.

Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním, je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého - putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napr. dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neoprávnené rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 4. 2017 sp. zn. ). V danom prípade však navrhovateľ nepreukázal čo i len existenciu takéhoto titulu. Písomná darovacia zmluva súdu predložená nebola.

Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

20. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že pred rokom 1992 sa pre účinnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyžadovala registrácia Štátnym notárstvom, lebo Občiansky

zákonník vyžadoval v tom čase pre účinnosť takejto zmluvy registráciu. Podľa doterajšej súdnej praxe, ak sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom v dobe, kedy zákon takú registráciu vyžadoval, nemohol byť držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti.

Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R74/2015, dospel k právnemu záveru, v zmysle ktorého „oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. 12. 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme“.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. vyplýva, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. 12. 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom v zmysle o Štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom. Ak niekto vstúpil do držby nehnuteľnosti na základe zmluvy, ktorá nebol registrovaná, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctve k nehnuteľnej veci boli registrované Štátnym notárstvom, bola v upravená jasne a jednoznačne vymedzená v ust. (v znení platnom do 31. 12. 1991) tak, že „ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva“.

21. Navrhovateľ nepredložil spolu s návrhom písomnú darovaciu zmluvu, na základe ktorej mu jeho matka predmetné nehnuteľnosti darovala, ale len tvrdil, že k darovaniu došlo. Ako je zrejmé z hore citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu v čase tvrdeného darovania v r. XXXX, musela mať takáto zmluva písomnú formu a musela byť registrovaná Štátnym notárstvom, inak sa nadobúdateľ, v danom prípade navrhovateľ, nemôže v žiadnom prípade považovať za dobromyseľného držiteľa. Dobromyseľnosť pri vydržaní je pritom jedným z kumulatívne daných predpokladov, bez splnenia ktorého nemôže dôjsť k vydržaniu.

Zároveň súd poukazuje na to, že podiel k parcelám zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. W. nadobudol navrhovateľ spolu s manželkou na základe kúpnej zmluvy z X. X.. XXXX, čo priamo vylučuje oprávnenosť držby navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam. Ak navrhovateľ bol presvedčený o tom, že sporné nehnuteľnosti mu patria, nemohol zároveň uzatvoriť kúpnu zmluvu na kúpu podielu týchto nehnuteľností.

22. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva sporných nehnuteľností, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolať domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.