Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/45/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu L. F., D.. XX.X.XXXX, H. N.K. XXX XX U. XX, zast. JUDr. S.Í. N., advokátom, Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, 040 71 Košice, zast. JUDr. B. B., advokátom, Košice, Boženy Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. zo dňa 19.1.2012, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. N. R. zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. .

II. O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.3.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr. N. R. sp. zn. zo dňa 19.1.2012 (ďalej iba „rozhodcovský rozsudok“) z dôvodov uvedených v a o rozhodcovskom konaní. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej bol dňa 4.3.2013 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 179,32 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už mu- sí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.3.2009 vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky a teda aj rozhodcovská doložka, ktorá je tiež obsiahnutá v čl. XV. Časti týchto podmienok. V deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Z tejto poistnej zmluvy vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa dňa 25.3.2009 doručila žalovanému žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Žalovaný preto listom z 8.6.2009 oznámil, že na základe žiadosti dňa 3.4.2009 došlo k zániku poistenia. Súčasťou oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný ku dňu zániku poistného evidoval voči žalobkyni 12,63 eur nedoplatok. Žalovaný si návrhom pred rozhodcovský súdom uplatnil nárok na sumu 179,32 eur titulom osobitnej pohľadávky voči žalobkyni, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Žalobkyňa preto žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal jej náhradu trov konania.

Žalovaný v podaní zo dňa 23.7.2013, doručenom súdu dňa 29.7.2013 uviedol, že toto konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, nie je spotrebiteľským sporom. Nejedná sa o odvolacie konanie a ani o iné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom existencia takéhoto konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do momentu jeho prípadného zrušenia. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vo veci vydaný a pokiaľ nebol zrušený v osobitnom inštančnom podľa a nasl. zákona, č. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, má byť riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Všeobecnému súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie vykonané pred rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba z pohľadu až i) s tým, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných v až i) . Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa ) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa ). Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v a ž i) . Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených žalovaným ako navrhovateľom (obdobne ako v konaní pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu ), pričom prípadným podaním odporu zo strany žalobcu by došlo k jeho zrušeniu - táto právne významná skutočnosť však v žalobnom návrhu absentuje - a následne by došlo k ďalšiemu konaniu pred rozhodcom vo veci samej. Pre tento prípad vznáša žalovaný pri svojom prvom úkone námietku podľa , s návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal ako prvý konať v danom spore. Žalovaný považuje za nesporné, že so žalobcom uzavrel dňa 17.03.2009 poistnú zmluvu č. 4034100537. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky z 1.01.2009 ( ďalej len VPP ), ktoré navrhovateľ podpísal dňa 17.03.2009 a Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2. týchto Osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka znenia:„ Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenie časti XV VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. “Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná. Odporca podotýka, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená navrhovateľovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade pani Helena Gregová. Odporca považoval aj preto za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu s navrhovateľom ako informovaným spotrebiteľom. K tomu odporca predkladá aj listinný dôkaz, a to Informácia o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy č. 4034100537 zo dňa 17.03.2009, ktorým vie dokázať informovanosť a vedomosť navrhovateľa prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu, pretože VPP presne upravujú moment jej vzniku a nárokovateľnosť odporcu. V predmetnej veci je totiž rozhodcovská doložka jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. , a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Odporca považuje žalobný návrh navrhovateľa s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Navrhovateľ mal možnosť v určenej lehote 30-ich dní od podpisu poistnej zmluvy odmietnuť článok XV. VPP ( „Rozhodcovské konanie“ ), čím sa jeho právo ovplyvniť poistný vzťah v tom, že vylúči z neho definitívne rozhodcovskú doložku, výrazne presunulo do oblasti jeho slobodnej vôle a jeho vlastného ničím neovplyvneného rozhodovania. Odporca si dovoľuje poukázať na rovnakú právnu argumentáciu generálneho prokurátora SR v obdobnom

spore pri podaní mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam exekučných súdov, ktoré z rovnakých dôvodov zamietli právoplatne žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom. Dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzavretá samostatne, mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj ustanovenia časti XV Všeobecných poistných podmienok boli pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky. “ Na závere o samostatnom dojednaní rozhodcovskej doložky nemení nič skutočnosť, že táto zmluvná podmienka bola vopred napísaná a tvorí súčasť Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli ako celok vopred napísané, aj keď v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky nemuseli byť zmluvnými stranami podpísané. Tým, že obe zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle a o rozhodcovskom konaní, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť zmluvy považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle a nemôže byť teda označená za neplatnú podľa . Na základe žiadosti navrhovateľa doručenej odporcovi dňa 25.03.2009 o zrušenie poistnej zmluvy č. 4034100537 došlo k zániku poistenia dňom 03.04.2009 s nedoplatkom poistného vo výške 12,63 eur. Odporca považuje skutočnosť k zániku poistného vzťahu s bilanciou nedoplatku poistného za nespornú. Odporca podal dňa 02.01.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh proti navrhovateľovi na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a. VPP z 01.01.2009. Pohľadávku odporca vyčíslil na sumu 179,32 eur a táto zodpovedala nákladom odporcu vynaloženým na uzavretie poistenia. Podľa bodu 7a totiž: „ S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom „. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú odporca vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy, a to v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP po zániku poistného vzťahu na žiadosť navrhovateľa. Skutočnosť, kedy si uplatnil odporca pohľadávku od navrhovateľa je limitovaná zákonnými ustanoveniami ako aj zmluvne dohodnutými ustanoveniami o predĺženej lehote na uplatnenie predmetnej pohľadávky ( čl. XVII. časť VPP z 01.01.2009 - bod 7c ).

Pojednávania dňa 16.12.2014 sa zúčastnila žalobkyňa a jej právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Nedostavil sa žalovaný, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, o odročenie pojednávania nežiadal. Preto súd vec v zmysle prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne, vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaniach ) a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný v podaní zo dňa 14.10.2013, doručenom súdu dňa 16.10.2013 doplnil svoje vyjadrenie o ďalšie právne významné skutočnosti. Poukazuje aj na viaceré uznesenia odvolacích súdov, kde odvolacie súdy v skutkovo obdobnej právnej veci v rámci vykonávacieho konania posúdili rozhodcovskú doložku oprávneného za nepochybne individuálne dojednanú, a to uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.l0CoE/48/2011-53, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -53, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -53, z 29.01.2013 a -93, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. z 27.02.2013 a iné, ktoré zrušili rozhodnutia okresných súdov o odmietnutí vydania poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z titulu nesprávneho právneho posúdenia identickej rozhodcovskej doložky ako neplatnej zmluvnej podmienky. K zásadám právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty. Súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od princípu právnej istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Poukazuje na stav právnej neistoty, ktorý bol tak vyvolaný rozporom v rozhodovacej činnosti

súdov, ktoré v obdobných skutkových veciach vyslovujú diametrálne odlišné právne názory. Takýto stav je v právnom štáte neprípustný a tento bol vyvolaný aj napadnutými rozhodnutiami exekučných súdov. Na základe týchto skutočností žalovaný považuje za nesprávne tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná pre ktorý dôvod má byť podľa neho je neprijateľná, pretože táto bola individuálne dojednaná, a teda je platná. Právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR pod č. k. , keď tento svojím rozhodnutím zo dňa 10.07.2013 na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2012 a vrátení veci na ďalšie konania pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola v prvom stupni vedená na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. a dotýkala sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky ako v tomto prejednávanom prípade. tlačovej informácii Ústavného súdu SR pod bodom 9. je taktiež informácia o prijatí dvoch ústavných sťažností odporcu na Ústavný súd SR spojených v jednom konaní pod č. k. vo veciach dvoch konaní vedených na Najvyššom súde SR pod č. k. a pod č. k. a tieto sa rovnako týkajú namietnutia nesprávneho posúdenia identických rozhodcovských doložiek vo veciach v prvom stupni rozhodovaných na Okresnom súde v Lučenci pod č. k. a pod č. k. .

Žalovaný v podaní zo dňa 6.2.2014, doručenom súdu dňa 10.2.2014 uviedol, že zotrváva na vyjadreniach, ktoré podal súdu v tomto konaní. Skutková a právna podstata individuálneho dojednávania napádanej rozhodcovskej doložky sa dá posúdiť, len ak sa detailne rozoberie celý proces uzatvárania poistnej zmluvy. Rozviedol preto proces uzatvárania poistnej zmluvy, pričom dokumentácia pozostávala z nasledovných materiálov: 1/formulár Návrhu poistnej zmluvy, 2/formulár Záznam o potrebách klienta, 3/ Všeobecné poistné podmienky, 4/Osobitné zmluvné dojednanie. Uviedol tiež, že v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 16.9.2013 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žiadal doplniť výrok žaloby o nasledujúcu vetu: Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 31, Košice, sp. zn. zo dňa 19.1.2012. Vzhľadom ku skutočnostiam, že žalobkyňa nebola poučená o podmienkach ukončenia zmluvného vzťahu a hlavne ich vypovedania s dôsledkami, ktoré by mala znášať v prípade uvedeného vypovedania, uviedol, že majú za to, že poučenie ako aj písomné doklady zástupcu, ktorý uzatváral so žalobkyňou predmetnú poistnú zmluvu boli nejasné a nezrozumiteľné. Hlavne poukázal na tú skutočnosť, že poistná zmluva a poistné podmienky netvoria jednotný celok. Z toho dôvodu majú za to, že všeobecné podmienky vo vzťahu ku základnej zmluve neboli individuálne dojednané a nebolo dané poučenie zo strany poisťovateľa a jeho zástupcu tak, aby boli žalobkyni zrejmé, jasné a zrozumiteľné.

Výsluchom žalobkyne bolo zistené, že Zmluvu uzatvárala pre svojho syna s pani Gregovou. Keďže s manželom mali v Rapide zmluvy, tak občas k nim prišli domov, či nepotrebujú v zmluvách niečo meniť. Pani B. prišla aj dňa 17.3.2009. Zmluva sa len vypísala ako tlačivo, podpísala to za jej prítomnosti s tým, že jej ešte povedala, aby ju nezrušila. Celé to vypisovanie netrvalo dlho. Nato dňa 20.3.2009 dala výpoveď zo zmluvy. Dňa 25.3.2009 im bola jej výpoveď doručená. Tak jej oznámili, že došlo ku zrušeniu zmluvy ku dňu 3.4.2009. Bol jej zaslaný aj nejasný rozpis platieb, dokonca aj na piaty mesiac. Aj jej volali prečo splátka za piaty mesiac nie je zaplatená, na čo reagovala, že zmluva je zrušená. Myslí, že sa to dalo zrušiť do dvoch mesiacov. Sumu 23,69 € uhradila k rukám pani B. pri podpise zmluvy. Ďalej už nič neplatila, keďže zmluvu zrušila, až po nejakom čase jej prišiel až rozhodcovský rozsudok. Na otázku súdu, či pani B. poučila žalobkyňu v rámci podpisovania zmluvy aj o rozhodcovskom konaní a dôsledkoch z toho vyplývajúcich, žalobkyňa uviedla, že nie, o ničom ju nepoučovala. Na otázku súdu, či pani B. upozornila žalobkyňu, že všeobecné podmienky sa považujú za individuálne dojednané vrátane rozhodcovskej doložky, žalobkyňa uviedla, že nie, o ničom takom nehovorila, nič jej k tomu nepovedala. Ona len vypísala zmluvu na tlačivo, podpísala to a tým to bolo uzavreté. Všeobecné podmienky boli vopred vytlačené. Boli na osobitnom papieri, neboli súčasťou zmluvy. Na otázku právneho zástupcu žalovaného na žalobkyňu, či si prečítala poistnú zmluvu a VPP a či jej niečo v tom bránilo, žalobkyňa uviedla, že pri podpise som to všetko nečítala. Agentka jej to dala podpísať, nepoučila ju o tom, čo podpisuje.

Na doplňujúcu otázku, čo jej bránilo prečítaniu, žalobkyňa uviedla, že toto všetko si mala prečítať? Nebolo jej vysvetlené rozhodcovské konanie. 17.3.2009 zmluvu podpísala a 20.3.2009 poistnú zmluvu už zrušila a k 3.4.2009 došlo k zrušeniu zmluvy. Oni hovoria o 30 dňoch o odmietnutí a ona hovorí, že zmluvu hneď zrušila.

Výsluchom svedkyne C. B. bolo zistené, že na p. F. si spomína, keďže sa jej zdá, že jej manžel mal v poisťovni uzatvorenú zmluvu a keďže mali raz ročne aj starostlivosť o klientov, tak ich informovali o nových produktoch. Pamätá si, že sa s p. F. dohodli telefonicky a prišla k nej. Konkrétne jej hovorila o produktoch, ktoré v tom čase poisťovňa ponúkala. Nevie už, aký druh poistenia si p. F. vybrala. Rozprávala jej o nárokoch z poistenia. Hovorila jej o tom, ako sa má platiť, ako dlho má byť zmluva dodržaná a tak sa zmluva podpisuje. Nevie sa už vyjadriť, prečo p. F. zmluvu zrušila. Vie len, že na ďalší mesiac v rámci nášho provízného systému vo vzťahu k tejto zmluve musela províziu vrátiť. Dôvod však nevie. Na otázku súdu, či sa pri uzatváraní zmlúv vysvetľovali klientom aj VPP, svedkyňa uviedla, že vysvetľovalo sa, čo sa môže urobiť so zmluvou, aká je poistná doba, dokedy sa platí poistné, čo sa stane, keď klient dožije, keď zomrie, aké sú pripoistenia. Vie, že vtedy bol rozdiel medzi dobou poistenia a dobou platenia, ale nepamätá sa, ako to bolo v tejto zmluve. Na otázku súdu, či svedkyňa vysvetlila p. F. aj to, že spory, ktoré môžu vzniknúť z tejto zmluvy sa budú riešiť cez rozhodcovský súd, svedkyňa uviedla, že takúto vetu nevie potvrdiť. Pamätá sa, že vtedy sa k zmluvám dávali mobilné telefóny a hovorila p. F., že zmluvu nesmie zrušiť, lebo sú tam zmluvné pokuty. Na doplňujúcu otázku súdu, či bolo vysvetľované aj rozhodcovské konania, resp. čo je rozhodcovský súd, svedkyňa uviedla, že P. F.Á. tiež mala podmienky pred sebou. Nepamätá sa, či to rozoberali, nevie to potvrdiť. Na doplňujúcu otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, aké listiny sa predkladali pri uzatváraní poistných zmlúv klienta, svedkyňa uviedla, že návrh poistnej zmluvy, tam sa vypisovali údaje, podpisoval sa zdravotný dotazník, VPP, dojednal sa druh poistenia, pýtalo sa, koľko je klient platiť, predtým sa predstavila. Následne zmluvy prešli cez lekára poisťovne a keď boli zmluvy prijaté, tak sa zasielal originál poistnej zmluvy klientom. Na doplňujúcu otázku právneho zástupu žalovaného, či má svedkyňa na mysli pri dotazníku, záznam o požiadavkách klienta, svedkyňa uviedla že áno. Na otázku súdu, ako dlho trvali rozhovory s klientami ohľadne uzatvárania zmlúv, svedkyňa uviedla, že to bolo individuálne, niekedy to bolo dlhšie, niekde kratšie. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či žalovaný svedkyňu niekedy poučil o VOP, svedkyňa uviedla, že spoločnosť ich školila. Keď bolo niečo nejasné, tak volali do Košíc, keďže boli zákaznícke centrum v Prešove. Na otázku právneho zástupkyne žalobkyne, nech svedkyňa uvedie, či vníma rozdiel medzi rozhodcovským súdom a súdom, ktorý tu prebieha, svedkyňa uviedla, že si pamätá to, že rozhodcovský súd je bez klienta, že je to zrýchlené. Poisťovňa ich školila, nepamätá si už na to, nerobí to už niekoľko rokov. Určite povedala, že p. F. nesmie zrušiť zmluvu, lebo tam bude zmluvná pokuta, ale už si nepamätá, či to bolo myslené aj vo vzťahu k rozhodcovskému súdu.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že poukazujú na návrh zo dňa 13.3.2013. Majú za to, že skutkový stav bol preukázaný. Zmluva bola uzatvorená za nevýhodných podmienok pre žalobkyňu, zmluva bola nejasná. Aj z výpovede svedkyne vyplýva, že právo rovnosti dvoch strán nebolo zachované. Žalobkyňa nebola poučená o finančných náhradách pri výpovedi zmluvy, aby sa mohla brániť. Má za to, že ohľadne týchto spotrebiteľských sporov je už ustálená judikatúra. Poukázal na rozhodnutia NS SR, Ústavného súdu, odvolacích súdov. Aj uvedené dáva za pravdu nároku, preto navrhol, aby bol zrušený rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012 sp. zn. .

Doložili do spisu vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne. Poukazujú na rozhodnutie NS SR z 21.3.2012 v obdobnej právnej veci, kde Najvyšší súd vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ten istý právny názor ako bol prijatý v rozhodnutí NS SR o neplatnosti rozhodcovskej doložky bol vyslovený aj v iných rozhodnutiach NS SR, napr. zo dňa 16.01.2013 a zo dňa 13.03.2013. Rozhodcovská doložka vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v čl. XV, je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.

Taktiež upozorňujem na skutočnosť, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov pri výbere rozhodcu s poukazom na to, že podľa VPP rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa (žalovaný), bez akejkoľvek možnosti poistníka (žalobcu) ovplyvniť kreovanie tohto orgánu. V tejto súvislosti poukazujem na nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 03.04.2012. Podľa tohto nálezu právo na zákonného sudcu zaručené včl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa. V danom prípade dodávateľ preukázateľne nevysvetlil význam rozhodcovskej doložky, nepredstavil pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Ak by ako spotrebiteľ vyjednala súkromný „súdny“ proces, mala by nepochybne poznať tieto pravidlá. Je nepochybné, že ak by sa rozhodla individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, tak by aj reálne rozhodcovské konanie aj využila, pretože inak by moje individuálne („sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel. Napriek tomu pri uplatňovaní svojich práv využila štátny súd, ktorý je pre mňa jediným transparentným súdom. V tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazujú na výpoveď svedkyne a to, že ako finančný agent si splnila podmienky, ktoré sú uvedené v Majú za to, že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako kvalifikovaný informovaný spotrebiteľ. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 16.12.2014 poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré sa len zdanlivo týkajú tohto nároku, nakoľko v nich sa riešili iné znenia VPP, preto tieto súdne rozhodnutia nemôžu byť aplikované. Ohľadom týchto VPP judikatúra nie je ustálená. Poukazujeme na to, že osobitné zmluvné dojednania boli graficky oddelené. V VPP účinných od 1.1.2009 bol doplnený bod 4 na základe ktorého boli klientovi umožnené, aby si zmluvu riadne preštudoval a v lehote 30 dní mohol odmietnuť použitie č.l. 15 podmienok bez toho, aby to malo vplyv na zvyšok zmluvného vzťahu. Právny vzťah preto mohol ovplyvniť slobodne svojou vôľou. Preto máme za to, že doložka je prijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na . Klient ju mohol neprijať, alebo ju mohol odmietnuť. Vzhľadom k uvedenému, navrhujeme návrh zamietnuť a priznať trovy konania. Navrhujem doplniť ešte dokazovanie výsluchom žalobkyne.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný hovorí o lehote 30 dní na odmietnutie rozhodcovskej doložky. Avšak v tomto poukázal na to, že došlo k vypovedaniu zmluvy, a to znamenalo, že v tomto prípade by bola dodržaná aj 30 dňová lehota na odmietnutie, keďže k vypovedaniu zmluvy došlo v tejto lehote. Došlo k vypovedaniu zmluvy ako takej. Aj uvedené preto svedčí v prospech žalobkyne.

Účastníci konania uzavreli dňa 17.3.2009 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú Poistné podmienky z 1.1.2009. V časti XV. poistných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská zmluva, podľa bodu 1. ktorej sa účastníci dohodli, že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom - rovnako tak podľa bodu 3. časti XV. Poistných podmienok rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou (žalovaným) a poistníkom, poisteným (žalobcom), oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. v zmysle bodu 2. časti XV. Poistných podmienok žalobca ako poistník podpisom Poistných podmienok vyjadril výslovný, bezvýhradný, neodvolateľný súhlas s tým, že pokiaľ žalovaný (poisťovňa) nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne (žalovaného). V deň podpisu poistnej zmluvy a Poistných podmienok podpísali účastníci pokračovanie predtlačeného formulára Poistných podmienok označené ako osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 v zmysle bodu 3. ktorých poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže

poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. K zániku poistenia podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania došlo dňa 3.4.2009, pričom odkupná hodnota poistnej zmluvy v oznámení zo dňa 8.6.2009 o zániku poistenia bola vyčíslená na 0eur a definitívny finančný zostatok na poistnej zmluve pol vyčíslený na 12,63 eur nedoplatku.

Z oznámenia žalovaného o zániku poistenia zo dňa 8.6.2009 vyplýva, že dňa 25.3.2009 bola doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy zo dňa 17.3.2009 uzavretej so žalobkyňou. K jej zániku došlo ku dňu 3.4.2009 podľa . Finančný zostatok bol vo výške 12,63 eur ( na úhradu ).

Dňa 2.1.2012 uplatnil žalovaný ako žalobca na Arbitrážnom súde Košice voči žalobcovi (ako v rozhodcovskom konaní žalovanému) nárok na zaplatenie sumy 179,32 eur s poukazom na ustanovenie bodu 7a. časti XVII. Poistných podmienok, v zmysle ktorého ustanovenia podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu; ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Dňa 4.3.2013 bol žalobkyni doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp. zn. zo dňa 19.1.2012, ktorým rozhodcovský súd vyššie uvedenej žalobe podanej rozhodcovskému súdu žalovaným vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 179,32 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Arbitrážny súd Košice právomoc na prejednanie žaloby žalovaného zo dňa 2.1.2012 odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ktorá je súčasťou Poistných podmienok vzťahujúcich sa na účastníkmi konania dňa 17.3.2009 uzavretú poistnú zmluvu.

Podľa , , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na až 54 .

Podľa - 4 (v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa - 3, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa - 3 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 4.3.2013. Žalobkyňa na tunajšom súde dňa 19.3.2013 podala žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa a - žaloba bola podaná včas, t.j. v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku určenej . Zároveň súd poznamenáva k námietke žalovaného, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, že táto námietka je absolútne irelevantná - v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok bolo nespochybniteľne rozhodované o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a teda pokiaľ sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci, jednoznačne sa domáha ochrany svojich práv ako spotrebiteľ, teda aj toto konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je konaním vo veci spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (v danom prípade podľa ) a teda je oslobodená od poplatkovej povinnosti (a/ ). Rovnako bola nedôvodná námietka žalovaného podľa , - ustanovenie určuje pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku prekluzívnu 30-dňovú lehotu od jeho doručenia, bez ohľadu na to, či išlo o vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom konaní - okrem toho táto námietka žalovaného bola absolútne scestná už s ohľadom na samotné znenie - rozhodovať o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa predsa nemožno v samotnom rozhodcovskom konaní, teda nešlo o námietku v zmysle , preto sa ňou súd ani nezaoberal.

Účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.3.2009, ktorej súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané žalobcom obsahujúce v časti XV. rozhodcovskú zmluvu, ako aj Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX obsahujúce rozhodcovskú doložku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle vyššie citovaných i vzhľadom na to, že žalobkyňa pri jej uzatváraní preukázateľne, vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, v tomto prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením poistnej zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v a nasl. .

Ustanovenie v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy je kogentnou právnou normou, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. v čase uzavretia poistnej zmluvy zakazoval dodávateľom zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov a všeobecných zmluvných (poistných) podmienok, ktoré predkladali spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako ich súčasť. V v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy bol pritom obsiahnutý iba príkladný, teda neuzavretý, výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných zmluvných podmienok súdu nebráni vyhodnotiť ako neprijateľnú aj takú zmluvnú podmienku, ktorá v danom výpočte v zmysle v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy uvedená nebola.

Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v žalovaným vopred jednostranne naformulovaných Poistných podmienkach (časť XV. Poistných podmienok), ktoré boli súčasťou účastníkmi konania uzavretej poistnej zmluvy, je podľa obsahu Poistných podmienok neoddeliteľnou súčasťou Poistných podmienok - nikde v Poistných podmienkach nie je obsiahnuté upozornenie, že pokiaľ žalobca nepodpíše aj ďalšiu časť predtlačeného formulára - osobitné zmluvné dojednania, nebude sa na právny vzťah účastníkov vzťahovať úprava časti XV. Poistných podmienok; takýto záver nevyplýva ani z bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní. V tomto smere sú jednoznačne ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, že pokiaľ by žalobca osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, tak by sa vylúčilo použitie časti XV. Poistných podmienok - naopak, už zo samotnej časti XV. Poistných podmienok, vychádzajúc z jej obsahu, jednoznačne vyplýva, že „všetky“ spory a sporné nároky z poistenia „sa rozhodnú“ v rozhodcovskom konaní. Aj bod 2. osobitných zmluvných dojednaní - rozhodcovská doložka - v celom rozsahu odkazuje na vopred žalovaným naformulovanú časť XV. Poistných podmienok, pričom v nej obsiahnuté dojednania súd považuje za neprijateľné vzhľadom na ich obsah - poverenie osobitnej právnickej osoby zriadením alebo výberom stáleho rozhodcovského súdu, prípadne zriadenie stáleho rozhodcovského súdu či vytvorenie rozhodcovského súdu bolo plne v oprávneniach žalovaného a naproti tomu na výber rozhodcovského orgánu podľa časti XV. Poistných podmienok nemala mať žalobca žiaden vplyv - teda išlo tu preukázateľne nielen o vyžadovanie riešenia všetkých sporov výlučne v rozhodcovskom konaní (na čom nič nemení podľa súdu ani znenie bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní - taktiež vopred naformulované zo strany žalovaného), pričom je dôvodný aj predpoklad o možnej neobjektívnosti takto určeného rozhodcovského tribunálu, pričom v danom prípade zároveň tak rozhodcovská doložka v bode 2. osobitných zmluvných dojednaní, ako aj rozhodcovská zmluva v časti XV. Poistných podmienok boli vopred naformulované žalovaným ako dodávateľom, aj keby žalobca nepodpísal osobitné zmluvné dojednania bola by priamo viazaná rozhodcovskou zmluvou v zmysle časti XV. Poistných podmienok, ďalej ani časť XV. Poistných podmienok ako ani osobitné zmluvné dojednania neumožňovali žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde a dokonca svojim obsahom jej znemožňovali aj začatie konania na rozhodcovskom súde vzhľadom na obsah bodu 2. časti XV. Poistných podmienok (na ktorú časť výslovne odkazovali aj osobitné zmluvné dojednania) - ak by totiž aj samotný žalobca chcel riešiť prípadný spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej zmluvy (ani z rozhodcovskej doložky - bod 2. osobitných zmluvných dojednaní odkazujúci v plnej miere na časť XV. Poistných podmienok) nie je možné zistiť, ktorému súdu by mala žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2. Poistných podmienok mal byť podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovanou, pokiaľ by sám žalovaný nepoveril osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ by

žalovaný nezriadil stály rozhodcovský súd. Z takto formulovaných rozhodcovskej doložky a rozhodcovskej zmluvy nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že boli „šité“ priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si žalobkyňa nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej zmluvy si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale zároveň nevie ani nemôže objektívne vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť - takto naformulovaná rozhodcovská zmluva jednoznačne spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a bola prinajmenšom objektívne spôsobilá žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Z uvedených dôvodov súd tak rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v časti XV. Poistných podmienok, ako aj bod 2.

osobitných zmluvných dojednaní odkazujúci v plnej miere na časť XV. Poistných podmienok, vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle platného v čase uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi konania a teda tieto zmluvné podmienky sú podľa súdu neplatné v zmysle platného v čase uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi konania.

Tiež treba uviesť, že žalovaný v konaní nijako nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že rozhodcovská doložka pred jej uzavretím bola žalobkyni vysvetlená, že žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu ako informovaný spotrebiteľ, a to ani predloženým Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX. Už zo samotného obsahu tohto predloženého záznamu nemožno vyvodiť záver, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke, o skutočnosti, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať rozhodcovskú doložku, že jej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Predložený záznam sa svojim obsahom dotýka iba potrieb a požiadaviek klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy. V graficky oddelených a zvýraznených častiach, pri ktorých súd podotýka, že ich mal vypisovať žalobca (poznámka „klient vpíše ÁNO-NIE“), pričom podľa jeho vyjadrenia všetky tlačivá súvisiace s poistnou zmluvou vypisovala agentka sprostredkujúca uzavretie poistnej zmluvy, pričom toto tvrdenie žalovaný nijako nepoprel, sa nič nehovorí o rozhodcovskom konaní a informáciách o ňom. Naopak, záznam obsahuje vyjadrenie klienta, v ktorom sa uvádza: „Klient vyhlasuje, že bol oboznámený s obsahom všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom platenia poistného a jeho splatnosťou (vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia), spôsobom stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej záruky, s výškou poistného, podmienkami odstúpenia od poistnej zmluvy, základnými informáciami o daňových povinnostiach s poistnou zmluvou. Informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im.“ Ako vidno, ani v tomto vyjadrení sa taktiež nič neuvádza o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskej zmluve, resp. o rozhodcovskej doložke. Jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len záhlaví uvedeného záznamu v tom zmysle, že v prípade sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť rozhodcovské konanie - samotné Poistné podmienky pritom, a v nich obsiahnutá rozhodcovská zmluva, rátajú s výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a o tom, že žalobkyňa bola informovaným spotrebiteľom, lebo predložené listinné dôkazy takéto tvrdenia nepreukazujú. Tu súd poukazuje aj na dĺžku a okolnosti samotného procesu uzatvárania poistnej zmluvy,

ktorá vyplýva z výpovede žalobkyne, a ktorú žalovaný nijako nespochybnil, a to dĺžku „asi 10 až 15 minút, pričom pomedzi to som ešte obsluhovala aj zákazníkov“. Pri takomto uzatváraní poistnej zmluvy podľa súdu žalobkyni nemohli byť náležite odprezentované ani len podrobné informácie o samotnom poistení ako takom, nieto ešte podrobne vysvetlené následky uzavretia rozhodcovskej zmluvy či rozdiely v konaní pred všeobecným a rozhodcovským súdom. Na uvedenom názore nič nezmenili ani skutočnosti zistené pri výsluchu svedkyne - agentky uzatvárajúcej poistnú zmluvu so žalobkyňou.

Zároveň súd upozorňuje, že zo znenia rozhodcovskej doložky (bod 2. osobitných zmluvných dojednaní) vyplýva, že dôvodom jej uzavretia je „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania.“ Takéto znenie mohlo objektívne u žalobkyne vyvolať klamlivý dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v záujme jeho samého. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie práv na obranu proti prípadnému uplatnenému nároku, ako poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom, pričom už zo samotného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu do 5 dní od jeho doručenia, alebo v rovnakej lehote podať odpor. V porovnaní s konaním pred súdom, a to v prípade vydania platobného rozkazu bola tak ukrátená o lehotu 10 dní na podanie odporu, čiže až o 2/3 času, ktorý poskytuje . Navyše podmienkou prihliadania na podaný odpor bolo zaplatenie poplatku vo výške 72,- eur. Už samotná podmienka zaplatenia poplatku za podaný odpor aby sa naň vôbec prihliadalo zakladá hrubú nerovnosť v postavení účastníkov dotknutého rozhodcovského konania, osobitne pokiaľ zo samotného spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že samotný žalovaný súdny poplatok v rozhodcovskom konaní podľa všetkého ani nezaplatil. Z poučenia v rozhodcovskom rozsudku ďalej vyplýva, že poplatok za podaný odpor je splatný spolu s podaným odporom. Tieto skutočnosti eliminovali právo žalobcu náležite sa brániť proti

uplatňovanému nároku v rozhodcovskom konaní, pričom žalobca o týchto skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky a predložených listinných dôkazov) nemohol mať vopred vedomosť.

Naviac súd dodáva, že v tomto prípade došlo ihneď po uzavretí poistnej zmluvy ( dňa 17.3.2009 ) k jej zrušeniu žiadosťou žalobkyne zo dňa 17.3.2009 doručenej žalovanému dňa 25.3.2009, teda v 30 - dňovej lehote od jej podpisu. K zániku zmluvy došlo dňa 3.4.2009. Ak by aj súd pripustil prijateľnosť rozhodcovskej doložky, došlo k jej odmietnutiu v zmysle čl. 9 XV. časti poistených podmienok a preto je vylúčené, aby účastníkov zaväzovala a trvala jej platnosť, teda aby bola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie o prípadnej pohľadávke žalovaného voči žalobkyne vyplývajúceho zo zrušenej poistnej zmluvy.

Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. N. R. dňa 19.1.2012 pod sp. zn. .

Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku ( ) sa súd už nezaoberal ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku ( ) - i keď je pravdou, že z predloženej (kompletnej) kópie spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel žalobe podanej v rozhodcovskom konaní bez akéhokoľvek zaoberania sa otázkou spotrebiteľskou a prijateľnosti zmluvných dojednaní v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok má aj ďalšie nedostatky, ktorými sa súd už nezaoberal s ohľadom na hlavný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd však dodáva, že ani nemôže zrušiť rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu podľa , ak vec nemohol rozhodcovský súd platne prejednať už vzhľadom na neplatnosť samotnej rozhodcovskej zmluvy - ak bolo totiž zistené, že je samotná rozhodcovská zmluva neplatná a bola vypovedaná, tak na jej podklade vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý ohľadne jeho prípadného zrušenia už preto nemožno posudzovať z hľadiska . Súd zároveň poznamenáva, že v prípade, ak tento rozsudok tunajšieho súdu nadobudne právoplatnosť, súd bude v konaní (vzhľadom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ) pokračovať podľa vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie (viď obdobne dôvodová správa k ).

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.