Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Uznesenie_17CoE-224-2012.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/224/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, adresa na doručovanie Rastislavova 68, Košice, proti povinnej C. M., nar. XX. 6. XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, Š. Moyzesa 50, pod sp. zn. EX XXXX/XXXX - Ha, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33,48 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2933/2011-48 zo dňa 17. 4. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 11. 2011 zamietol.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/292/2010 zo dňa 21. 9. 2010. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. 5. XXXX. Predmetnú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú a v nadväznosti na to skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil, že v bode XV. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú prílohou poistnej zmluvy, sa účastníci zmluvy dohodli, že všetky spory bude rozhodovať rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa. Takto koncipovanú rozhodcovskú doložku posúdil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom konštatoval, že nebola individuálne dojednaná. Zdôraznil, že takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou oprávnený od počiatku sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou podľa názoru okresného súdu reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady XX/XX/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o bod 3 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré boli rovnako neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, tento okresný súd vyhodnotil ako nadbytočný, potvrdzujúci rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvárania zmluvy, neplatná, čo znamená, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného považoval okresný súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo výkone exekúcie, preto žiadosť súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „Exekučný poriadok“) zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať právoplatné rozhodnutie v exekučnom konaní, pretože zasahuje do zásady záväznosti právoplatných rozhodnutí. Zdôraznil, že materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia, čo platí najmä pre nepeňažné plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti s výnimkou vyplývajúcou z § 71 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.. Pokiaľ ide o arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, podľa oprávneného je nepochybné, že ide o vykonateľné rozhodnutie, že je možná jednoznačná nepochybná identifikácia osoby oprávneného a povinného, že je v ňom obsiahnuté presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a že je v ňom obsiahnuté jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinností. Arbitrážny rozsudok teda spĺňa všetky podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti a je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu nakoľko má v súlade s ust. § 35 v spojení s ust. § 51 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“) a ust. § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) účinky právoplatného rozsudku. Podľa oprávneného všeobecnému súdu v akomkoľvek konaní po vydaní rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať, či hodnotiť dokazovanie vykonané pred rozhodcovským súdom a to ani v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 a nasl. ZRK, v ktorom napadnutý rozhodcovský rozsudok všeobecný súd preskúmava iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) ZRK s tým, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmava, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) až i) ZRK. Napriek uvedenému exekučný súd týmto spôsobom postupoval, navyše úplne bez účasti oprávneného, čím oprávnenému fakticky odňal možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku, táto bola uzatvorená v rámci poistnej zmluvy, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky oprávneného zo dňa 1. 1. 2009 osobne a vlastnoručne podpísané povinnou. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene od ich textu, sa nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve. V odseku 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV Všeobecných poistných podmienok, ktoré dojednanie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku. Odsek 4 Osobitných zmluvných dojednaní potom obsahuje právo poistníka v lehote do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy individuálne odmietnuť ustanovenia XV. časti Všeobecných poistných podmienok, a to bez toho, aby tým bol dotknutý alebo podmienený zvyšok poistného vzťahu. Pod textom osobitných zmluvných dojednaní je opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s týmito dojednaniami, a na tomto mieste sú Osobitné zmluvné dojednania povinnou aj podpísané. Povinná teda podľa vlastnej vôle mohla ale aj nemusela podpísať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by uvedenú doložku nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv na Všeobecné poistné podmienky, a teda ani na samotný poistný vzťah. Právo poistníka individuálne ovplyvniť rozhodcovskú doložku rovnako vyplýva aj z ods. 9 XV. časti Všeobecných poistných podmienok. Navyše pokiaľ zmluvnú podmienku spočívajúcu v rozhodcovskej doložke vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú, vôbec nevysvetlil v čom spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, absencia ktorého posúdenia robí rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľným. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Povinná vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nepodala.
Krajský, súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním oprávneného podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 2. 11. 2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, konajúceho prostredníctvom rozhodcu D.. T. W. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 21. 9. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 10. 2010 a vykonateľnosť dňa 20. 10. 2010. Predmetným rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd žalovanej (povinnej v exekučnom konaní) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) 33,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 30. 8. 2009 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 230 EUR na účet žalobcu vedený v H. banke, a. s. alebo, aby podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 5. 2009. Predmetnú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú, na základe čoho skúmal, či neobsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bola už v čase jej uzatvárania neplatná. Na základe toho ďalej dospel k záveru, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, preto rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Odvolací súd má po preskúmaní veci za to, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v danom prípade neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je podľa § 53 Občianskeho zákonníka neplatná. Aj keď právny vzťah založený medzi oprávneným a povinnou poistnou zmluvou správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí exekúcie.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ako to tvrdil odvolateľ, ale len realizujú svoje oprávnenie (a zároveň povinnosť) vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy chrániacej dotknuté osoby pred negatívnymi následkami výkonu rozhodnutia vydaného orgánom v rozpore so zákonným zmocnením. Námietku oprávneného, že exekučný súd nebol oprávnený na preskúmavanie rozhodcovského rozhodnutia a prekročil svoje právomoci, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS XXX-/XXXX-XX zo 23. novembra 2011, v ktorom tento uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než
spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
V ust. § 53 zákona č. XX/XXXX Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) je obsiahnutá úprava tzv. zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o také podmienky s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednanú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.
Zo spisu odvolací súd zistil, že súčasťou poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. 5. XXXX sú okrem Všeobecných zmluvných podmienok aj Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde sa v bode 3 uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. V bode 4 Osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX sa ďalej uvádza, že napriek ods. 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka, individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto Osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. Obdobné znenie má aj bod 9 XV. časti Všeobecných poistných podmienok.
Poistná zmluva bola uzavretá 30. 5. 2009. Podľa § 53 ods.1, 2, 3 OZ v znení účinnom do 31.12.2009 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenie zjednávané Rapid Life životnou poisťovňou, a.s. účinnými od 1.1.2009 ako článok XV. S rozhodcovskou doložkou zakotvenou vo Všeobecných poistných podmienkach sa mala povinná ako spotrebiteľ možnosť oboznámiť a podľa názoru odvolacieho súdu aj napriek tomu, že boli súčasťou Všeobecných poistných podmienok, mala povinná možnosť ovplyvniť ich obsah, a to práve na základe osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX k poistnej zmluve, ktorá za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah, dovoľovala povinnej do 30 dní od podpisu poistenej zmluvy odmietnuť ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok (rozhodcovskú doložku). Kópiou
zmluvy je preukázané, že osobitné zmluvné dojednania povinná vlastnoručne podpísala. Tým, že povinná mala možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah poistnej zmluvy, aj napriek tomu, že je rozhodcovská doložka súčasťou Všeobecných poistných podmienok, považuje odvolací súd túto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Navyše aj v rámci Všeobecných poistných podmienok (časť XV., bod 9.) bolo poistníkovi umožnené v lehote do 30 dní odo dňa podpisu poistnej zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku, a to bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania Všeobecných poistných podmienok.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovskú doložku začlenenú do časti XV. Všeobecných poistných podmienok nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože bola individuálne dojednaná, čo znamená, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ a v nadväznosti na to ust. § 53 ods. 5 OZ sa na rozhodcovskú doložku v tomto prípade nevzťahuje. Záver okresného súdu o tom, že rozhodcovská doložka začlenená do časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. 5. XXXX je neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je neplatná, je nesprávny, rovnako ako je nesprávny záver okresného súdu o tom, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný na základe uvedenej poistnej zmluvy Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX. 9. XXXX je z tohto dôvodu materiálne nevykonateľným exekučným titulom a teda nie je spôsobilý na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke, či mohol rozhodca na základe zmocnenia strán konať a rozhodnúť, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu bude okresný súd v rámci ďalšieho konania musieť opätovne posúdiť, či exekučný titul spĺňa podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to stanovuje ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ak zistí, že áno, potom vydať poverenie na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.