Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-37-2020.pdf
PDF · 180.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu LATEROD Logistics s.r.o., so sídlom Červená voda 117, IČO: 36 833 002 právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25.09.2015 číslo: XXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. septembra 2015 č. XXXXXXXX/XXXX a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému. O výške náhrady trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.09.2015 č. 20886714/2015 žalovaný podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH) rozhodol, že žalobcu neregistruje a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydáva.
Rozhodnutie odôvodnil citovaním § 4 ods. 4, § 3 ods. 1 a 2 zákon a o DPH, pričom konštatoval, že žalobca podal dňa 05.08.2015 oznámenie podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, v ktorom uviedol, že dňa 04.08.2015 sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty na základe toho, že dňa 04.08.2015 odpredal a zároveň týmto dňom aj odovzdal do užívania stavebný pozemok - parcelu CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2440 m2 k- ú. Solivar, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, ktorej je vlastníkom spoločnosti BENC s.r.o., Jesenná 8, Prešov. Predmetná parcela sa nachádza na ulici Jesennej 8 v Prešove v zastavanej časti obce Prešov. Zároveň predložil k účtovnej evidencii doklady a iné písomnosti, ktoré súvisia s oznámením zo dňa 05.08.2015, ktoré doručil žalovanému dňa 05.08.2015, a ktoré boli v denníku prijatej pošty zaevidované pod č. XXXXXX/XXXX. Ide o doklady, a to LV č. XXXX
k. ú. A., kópia z katastrálnej mapy, kúpna zmluva zo dňa 04.08.2015 návrh spoločnosti BENC s.r.o. na vklad vlastníckeho práva zo dňa 04.08.2015 hlavnú knihu a účtovný denník k 04.08.2015.
Žalovaný uviedol , že pri registrácii dane z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH je povinný preveriť skutkový stav s údajmi v oznámení a v predložených dôkazoch. Za týmto účelom vykonala kontrolná skupina žalovaného dňa 07.08.2015 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti v obci Lada 168, kde zistila, že ide o rodinný dom, na ktorom sa nenachádza označenie spoločnosti a nenachádza sa ani na poštovej schránke domu. V dome v čase miestneho zisťovania nebol nikto prítomný. Podľa vyjadrenia susedov v mieste sídla spoločnosti v obci Lada na súpisnom čísle 168 sa sídlo firmy nenachádza. Taktiež za účelom preverenia deklarovanej skutočnosti sa žalovaný telefonicky skontaktoval s konateľom žalobcu B. C.. Pri tomto telefonickom rozhovore mu oznámil potrebu preveriť splnenie podmienok pre registráciu spoločnosti podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH v nadväznosti na jeho oznámenie zo dňa 05.08.2015. Konateľ sa vyjadril, že na ústne pojednávanie na Daňový úrad Prešov sa nemôže dostaviť z dôvodu, že je na dovolenke v zahraničí a vráti sa o dva týždne.
Následne žalovaný konštatoval, že z podaných daňových priznaní žalobcu za posledné dva roky 2013 a 2014 zistil, že výnosy boli u žalobcu nulové a že nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Z oznámenia a príloh taktiež nebolo možné exaktne zistiť, či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH. Bolo potrebné predložiť odberateľské faktúry a iné doplňujúce doklady, s ktorými by bolo jednoznačne zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu podľa citovaného ustanovenia zákona.
Argumentoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4, štvrtá veta zákona o DPH a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, vyzval ho výzvou zo dňa 14.08.2015, aby v lehote do 31.08.2015 doplnil oznámenie o dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti tejto spoločnosti. Na túto výzvu reagoval žalobca odpoveďou zo dňa 28.08.2015, ktorú doplnil podaním zo dňa 03.09.2015, v ktorej konštatoval, že preukázal splnenie podmienok podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o DPH tým, že spolu s oznámením zo dňa 05.08.2005 predložil aj listiny, ktoré preukazujú, že sa v súlade so zákonom stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. Zároveň predložil aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-527/11.
Žalovaný dôvodil, že žalobca ani na základe výziev ani po telefonickom rozhovore s konateľom nereagoval na zákonnú požiadavku, aby predložil relevantné dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH. Je toho názoru, že predložený rozsudok Súdneho dvora (články XXX, XXX a 273 Smernice 2006/112/ES) sa vzťahuje na dobrovoľnú registráciu podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca podal oznámenie podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, ktorý upravuje zákonnú registráciu. Na základe vyššie uvedených skutočností je rozsudok Súdneho dvora predložený žalobcom ako dôkaz o tom, že vykonáva ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH bezpredmetný. Žalovaný nemôže vychádzať z judikatúry Súdneho dvora - z rozsudku vo veci C-527/11, v ktorom sa uvádza, že za zdaniteľné osoby, ktoré môžu požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre DPH, sa považujú nielen osoby ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť, ale aj osoby ktoré majú v úmysle začať s výkonom tejto činnosti a ktoré na tieto účely vynaložili prvé investičné náklady. Zároveň konštatoval, že na základe predložených dokladov žalobca ani nepreukázal vynaloženie žiadnych prvých investičných nákladov.
Ďalej uviedol, že ani v doplnení výzvy žalobcu zo dňa 03.09.2015 žalobca nepreukázal a nepredložil relevantné dôkazy o tom, že kúpou a predajom stavebného pozemku - parcely CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2440 m2 k. ú. A. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, ktorého je vlastníkom spoločnosť BENC s.r.o., Jesenná 8, Prešov, ide o vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH. Z predložených dokladov je zrejmé, že ide o jednorazový nákup a predaj. Citoval pritom ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Daňový poriadok), podľa ktorého má daňový subjekt preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a vierohodne, správne a úplne skutočnosti, na ktoré bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania.
Argumentoval, že žalobca aj napriek snahe žalovaného nepredložil exaktné dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný vynaložil maximálne úsilie za účelom preverenia a porovnania skutkového stavu s údajmi v oznámení žalobcu a dokladoch predložených § 4 ods. 4 zákona o DPH a za tým účelom vykonal aj miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu, ako aj telefonicky sa skontaktoval s konateľom žalobcu. Zároveň žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov podania, dňa 31.08.2015 uskutočnil telefonický rozhovor medzi konateľom žalobcu a vedúcou oddelenia správy D. E. F..
V závere konštatoval, že žalobca aj napriek maximálnej snahe zo strany žalovaného nepreukázal v zmysle podaného oznámenia zo dňa 05.08.2015, že podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil uloženú povinnosť preukázať vykonávanie ekonomickej činnosti na opakujúcej sa báze ani pri miestnom zisťovaní, ani na výzvy, ani na základe vyššie citovaných telefonických rozhovorov, rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za nezákonné. Následne v žalobe citoval ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 4, § 19 ods. 1 zákona o DPH, § 67 ods. 3, 4, 5, 6 a 7 Daňového poriadku.
Namietal, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom ak ho neregistroval ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň s odôvodnením, že nesplnil uloženú povinnosť preukázať vykonávanie ekonomickej činnosti na opakujúcej sa báze, ani pri miestnom zisťovaní, ani na výzvu, ani na základe vyššie citovaných telefonických rozhovorov, keďže žalobca sa stal platiteľom dane zo zákona a splnil všetky zákonné podmienky, ktoré mal v prípade splnenia podmienok podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH splniť.
Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukázal na znenie Metodického pokynu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 zákona o DPH Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z novembra 2014, kde vo vzťahu k registrácii za platiteľa dane podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH je uvedené, že platiteľom dane zo zákona sa stáva zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo príjme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr ako sa z dodania má dosiahnuť obrat 49.790 eur. Okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH. V prípade dodania viacerých nehnuteľností sa pre účely § 4 ods. 4 zákona o DPH posudzuje obrat každej z nich samostatne. Ak by sa aj z jednotlivých nehnuteľností nedosiahol obrat 49.790eur, pri posúdení registrácie sa postupuje podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba sa nestáva platiteľom dane zo zákona v prípade, ak ide o príležitostný predaj stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku. Výnos (príjem) z príležitostného predaja stavby jej časti alebo stavebného pozemku sa nezapočítava ani do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH. Ďalej sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane zo zákona v prípade, ak ide o predaj stavby jej časti alebo stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie predávanej stavby alebo jej časti, resp. 5 rokov od začatia prvého užívania stavby alebo jej časti. S účinnosťou od 01.01.2014 zdaniteľné osoby, ktoré sa stali platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH sú povinné v lehote do 10 dní odo dňa vzniku skutočnosti, na základe ktorej sa stali platiteľmi dane príslušného daňového úradu, oznámiť skutočnosť, že sa stala na základe zákonov vymedzených skutočností platiteľom dane, predložiť doklady osvedčujúce skutočnosť na základe ktorých sa stali platiteľom dane. Týmto dokladom je napr. zmluva o predaji podniku alebo jeho časti, doklady preukazujúce aký hmotný a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo jeho časti nadobudli (napr. zápisnica o odovzdaní a prevzatí
vecí zahrnutých do predaja) ak ide o vklad podniku do spoločnosti, spoločenská zmluva, zmluva o zlúčení alebo splynutí spoločnosti, schválený projekt rozdelenia spoločnosti, protokol o prevzatí stavby, alebo jej časti, alebo stavebného pozemku. Ďalej z metodického pokynu vyplýva, že zákon č. 222/2004 Z. z. ukladá daňovému úradu povinnosť preskúmať súlad skutkového stavu so stavom formálnym a registrovať zo zákona len tie zdaniteľné osoby, u ktorých sa zistí, že údaje v oznámení a predložených dokladoch sú pravdivé a správne. Ak daňový úrad po preverení a porovnaní skutkového stavu zistí, že údaje v oznámení a predložených dokladoch sú pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa dane, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť.
Ďalej žalobca poukázal na Metodický pokyn k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 a § 6a zákona o DPH Finančného riaditeľstva SR z júna 2014, kde vo vzťahu k registrácii za platiteľa dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH a k prevereniu a porovnaniu skutkového stavu s údajmi v oznámení a dokladoch je uvedené, že s cieľom zabrániť podvodnému získaniu postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty je potrebné, aby daňový úrad po podaní oznámenia a dokladov preukazujúcich, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 dôsledne preveroval či sú dôvody na registráciu pre daň zo zákona. Ak daňový úrad získa dôkazy, na základe ktorých dospel k pochybnostiam o skutočnostiach uvedených v oznámení a predložených dokladoch, bezodkladne by mal začať vykonávať ďalšie dôkazy a zisťovania. Registrácia zdaniteľných osôb za platiteľov DPH je neoddeliteľnou súčasťou výkonu správy daní. Daňový úrad aj v konaní vo veci registrácie pre daň podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH postupuje v súlade so základnými zásadami správy daní a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Daňový úrad hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s cieľom rozlíšiť, či osoba ktorej má byť vydané osvedčenie o registrácii za platiteľa DPH má postavenie zdaniteľnej osoby, od tých, ktorí chcú vstúpiť do systému dane z pridanej hodnoty len za účelom jeho zneužitia. Daňový úrad môže dospieť k záveru či vydá osvedčenie o registrácii pre DPH podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH alebo nie, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu v konkrétnych prípadoch a po následnom vyhodnotení zdaniteľnou osobou predložených dôkazov, prípadne aj správcom dane získaných dôkazov. Napr. preveriť doklady osvedčujúce skutočnosť vyplývajúcu z oznámenia - zmluvu o predaji podniku alebo o časti podniku platiteľa dane, aký majetok prešiel z osoby ktorá prevádza podnik alebo jeho časť na nadobúdateľa, či skutočne ide o predaj podniku ako ho definuje Obchodný zákonník alebo či ide len o predaj jednotlivých vecí podniku alebo jeho častí. Zmluvu o zlúčení alebo splynutí spoločnosti schválený projekt rozdelenia spoločnosti, aký majetok prešiel zo zaniknutej spoločnosti bez likvidácie na právneho zástupcu, či právny nástupca je zdaniteľnou osobou, podporne napr. akú činnosť vykonávala odo dňa zániku, spoločnosť ktorá zanikla bez likvidácie zámer vykonávania činnosti či ide o príležitostný predaj stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku alebo predaj stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od daní podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.
V súvislosti z vyššie citovanými Metodickými pokynmi Finančného riaditeľstva SR považoval žalobca za nesporné, že ako vlastník odpredal spoluvlastnícky podiel v jednej polovici na stavebnom pozemku dňa 04.08.2015 a k tomuto dňu predmetnú nehnuteľnosť aj odovzdal kupujúcemu do užívania, že z tohto predaja dosiahol obrat vyšší ako 49.790 eur, že nešlo o príležitostný predaj stavebného pozemku (účtovný denník a hlavná kniha žalobcu ku dňu 04.08.2015), že predaj nebol oslobodený od dane podľa zákona o DPH. Pretože sa stal platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH v lehote 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti, oznámil žalovanému skutočnosť, že sa stal na základe zákonom vymedzených skutočností platiteľom dane, a že predložil žalovanému doklady osvedčujúce skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom dane, doklady o vykonávaní ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH- a to hlavnú knihu a účtovný denník ku dňu 04.08.2015, z ktorého vyplýva, že k uvedenému dňu vykonával podnikateľskú ekonomickú činnosť a to postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.02.2015 za odplatu vo výške 15.000 eur, predaj nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou Gardening, s.r.o. zo dňa 03.06.2015, nákup nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou Account, s.r.o. zo dňa 03.06.2015, nákup nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy s G. H. - I. zo dňa 03.07.2015 a predaj nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou BENC, s.r.o. zo dňa 04.08.2015. Ďalej z tohto účtovného denníka ku dňu 04.08.2015 vyplýva, že vykonával aj bežné úhrady spojené s podnikaním, napr. úhrady za služby mobilného operátora, úrady mobilného zmluvného poistenia za motorové vozidlo značky J. XD G., ktoré
nadobudol už v roku 2014, a to dňa 02.06.2014. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca aktívne podniká a vykonáva ekonomickú činnosť.
Žalobca považoval za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o DPH a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, že nereagoval na zákonnú požiadavku správcu dane, aby predložil relevantné dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, keďže reagoval na predmetnú výzvu žalovaného a to listami zo dňa 28.08.2015 a zo dňa 03.09.2015. Rovnako považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že nepreukázal a nepredložil dôkazy o tom, že kúpou a predajom stavebného pozemku ide o vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, keďže v zmysle tohto zákona sa zdaniteľnou osobou na účely DPH rozumie každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti.
Žalobca odvolávajúc sa na Metodický pokyn Finančného riaditeľstva z novembra 2014 vo vzťahu k výkladu § 3 zákona o DPH zdôraznil, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH ešte nevykonáva ekonomickú činnosť, ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ a to vo veci C-527/11 zo dňa 14.03.2013. Taktiež poukázal aj na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Sžf 45/2014 zo dňa 01.04.2015, v ktorom vo vzťahu k registrácii tzv. ready-made spoločnosti a vo vzťahu k aplikácii práva EÚ, najvyšší súd okrem iného uviedol, že systém konania o prejudiciálnej otázke existuje z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu práva Európskej únie v členských štátoch Európskej únie. Z tohto dôvodu nie je prípustné, aby členské štáty doteraz nejudikované právne otázky vykladali iba v rámci národnej jurisdikcie, pretože účinky národného súdneho rozhodnutia nemôže zaviazať ani členské štáty rešpektovať takýto výklad.
Argumentoval, že v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. ako aj uvedených Metodických pokynov Finančného riaditeľstva SR, je daňový úrad povinný preveriť a porovnať skutkový údaj s údajmi v oznámení a dokladoch predložených zdaniteľnou osobou, preukazujúcich skutočnosti, na základe ktorých sa stáva platiteľom dane. V danom prípade ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom a bol by porovnal údaje v oznámení zo dňa 05.08.2015 so skutkovým stavom, bol by dospel k záveru, že všetky údaje a predložené doklady sú pravdivé a správne, a že sú v súlade s právnymi predpismi. Ak by žalovaný po preverení dokladov mal pochybnosti o skutočnostiach uvedených v oznámení, musel by na základe tejto jeho domnienky predložiť relevantný dôkaz a vykonať ďalšie zisťovanie. V danom prípade žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadny relevantný dôkaz, neodôvodnil citáciou žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, prečo žalobcu neregistroval ako platiteľa dane, nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti z dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Za takýchto okolností žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za arbitrárne, ktoré nemá oporu v zákone.
Žalobca opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-527/11 zo dňa 14.03.2013 podľa ktorého , aby sa odmietnutie identifikovať zdaniteľnú osobu individuálnym číslom mohlo považovať za primerané cieľu spočívajúcemu v predchádzaní podvodom, musí spočívať na vážnych nepriamych dôkazoch umožňujúcich objektívne konštatovať, že existuje pravdepodobnosť, že identifikačné číslo pre DPH pridelené zdaniteľnej osobe bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu.
V závere žalobných námietok žalobca skonštatoval, že splnil podmienky podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH a stal sa ku dňu 04.08.2015 platiteľom dane z pridanej hodnoty zo zákona, a žalovaný bol povinný na základe jeho oznámenia ho zaregistrovať ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň.
Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a uložil mu povinnosť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zaregistrovať žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty ku dňu 04.08.2015 vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň. Zároveň žiadal nahradiť aj trovy konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca podal prvé oznámenie, ktorým oznámil, že sa dňa 03.06.2014 (správne 2015) stal platcom dane z pridanej hodnoty a ktoré bolo doručené Daňovému úradu Prešov dňa 04.06.2015. V tomto oznámení uviedol, že sa stal platcom dane z pridanej hodnoty z dôvodu predaja pozemku spoločnosti Gardening, s.r.o. so sídlom Jána Bottu 5013/1. Súčasťou tohto oznámenia boli aj doručené prílohy, a to kúpna zmluva zo dňa 03.06.2015 uzavretá medzi spoločnosťou AKANT, s.r.o. so žalobcom, kúpna zmluva zo dňa 03.06.2015 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou Gardening, s.r.o., návrh na vklad vlastníckeho práva, návrh spoločnosti AKANT, s.r.o. na vklad vlastníckeho práva a návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva. Toto oznámenie bolo odstúpené na odbor kontroly a analýz za účelom preverenia skutočnosti, ktoré žalobca v oznámení uviedol. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 12.06.2015 miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX/Miho zo dňa 12.06.2015. Bola spísaná s konateľom spoločnosti, ktorý bol oboznámený s dôvodmi, pre ktoré nie sú splnené podmienky ustanovené v § 4 ods. 4 zákona o DPH a to z dôvodu, že žalobca predával nehnuteľnosť, ktorú v čase predaja nevlastnil a nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Preto nemohol na inú osobu previesť právo, ktoré nemal. Dňa 17.06.2015 daňový úrad vydal rozhodnutie o zamietnutí registrácie pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu, že neboli preukázané skutočnosti uvedené v § 4 os. 4 zákona o DPH.
Žalovaný poukázal, že druhé oznámenie podal žalobca doručené správcovi dane (daňovému úradu) dňa 05.08.2015, v ktorom oznámil, že dňa 04.08.2015 sa stal platiteľom dane pridanej hodnoty. Na základe toho, že predal v uvedený deň a súčasne odovzdal do užívania stavebný pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 spoločnosti BENC s.r.o. so sídlom Jesenná 8, Prešov. Predložil aj k tomuto oznámeniu prílohy.
Ďalej žalovaný popísal priebeh administratívneho konania. Uviedol, že žalobca bol zapísaný do obchodného registra dňa 14.09.2007. Daňové priznania za zdaňovacie obdobie rok 2013 a 2014 na dani z príjmov právnických osôb boli nulové a spoločnosť nevykonávala žiadnu reálnu ekonomickú činnosť. Práve vykonávanie ekonomickej činnosti je nevyhnutnou a základnou podmienkou pre registrácii na daň z pridanej hodnoty. Z oznámenia zaslaného žalobcom nebolo možné presne určiť, či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, preto bolo potrebné predložiť odberateľské faktúry a iné doplňujúce doklady, z ktorých by bolo jednoznačne zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o DPH a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Správca dane mu zaslal aj výzvu zo dňa 14.08.2015.Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 7 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že do obratu za nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Žalovaný preveroval skutočnosti, či v takomto prípade nešlo o príležitostný predaj, ktorý nesúvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Snažil sa zistiť podrobnosti týkajúce sa predaja tejto nehnuteľnosti, ale žalobca s ním nespolupracoval, na výzvy nereagoval a nepredložil doklady, ktoré od neho žiadal správca dane. Dňa 28.08.2015 doručil žalobca žalovanému odpoveď na zaslanú výzvu, v ktorej uviedol, že preukázal splnenie podmienok v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona o DPH tým, že spolu s oznámením predložil aj listiny, ktoré preukazujú, že sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. Následne dňa 03.09.2015 doručil doplnenie výzvy zo dňa 14.08.2015, v ktorom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-527/11 zo dňa 14.03.2013. Žalovaný argumentoval, že tento rozsudok sa vzťahuje na dobrovoľnú registráciu, na daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o DPH a žalobca podal oznámenie podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o DPH, ktorý pojednáva o zákonnej registrácii, preto citovaný rozsudok sa na tento prípad nevzťahuje a nie je možné ním argumentovať. Žalobca v predložených dokladoch nepreukázal vynaloženie žiadnych prvých investičných nákladov, ani v doplnení výzvy zo
dňa 14.08.2015 nepreukázal a nepredložil relevantné dôkazy o tom, že kúpou a predajom stavebného pozemku ide o vykonávanie ekonomickej činnosti v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 zákona o DPH. Z predložených dokladov je zrejmé, že ide o jednorazový nákup a predaj.
Žalovaný konštatoval, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/45-54/2012 zo dňa 01.04.2015 uviedol, že na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vyvodil záver, že samotná dobrovoľná registrácia pre účely DPH nie je predmetom voľnej správnej úvahy daňového orgánu vykonávajúceho registráciu a môže byť odmietnutá iba v prípade, že existujú indície umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité cieľom dopustiť sa podvodu.
V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že žiadosť o registráciu, ktorú zaslal žalobca je účelová, pretože jediný dôvod registrácie je, aby spoločnosť v prípade jej následného predaja mala vyššiu cenu. Registrácia spoločnosti na dani z pridanej hodnoty zvyšuje hodnotu spoločnosti ako tovaru. Z uvedených dôvodov žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
IV.
Replika žalobcu
Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Argumenty žalovaného vo vyjadrení k žalobe hodnotil ako nepravdivé a protirečivé v tom, žeby žalobca so žalovaným v konaní nespolupracoval, nepredkladal doklady. Záver žalovaného, že žalobca nevykonával ekonomickú činnosť je svojvoľný, keďže z hlavnej knihy ku dňu 04.08.2015 a z účtovného denníka ku dňu 04.08.2015 vyplýva, že vykonával podnikateľské činnosti (postúpenie pohľadávky, predaj nehnuteľností). Žalobca zotrval na svojom názore, že splnil podmienky podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH.
V.
Priebeh administratívneho konania
Z administratívneho spisu žalovaného správny súd v rozsahu žalobných dôvodov zistil, že žalobca písomným podaním zo dňa 05.08.2015 doručeným žalovanému v ten istý deň, podal oznámenie podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) o skutočnosti, že dňa 04.08.2015 sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty, pretože dňa 04.08.2015 odpredal a zároveň týmto dňom aj odovzdal do užívania stavebný pozemok - parcelu C- KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 440 m2 katastrálne územie A., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 1/2 ktorého je vlastníkom spoločnosti BENC, s.r.o., Jesenná 8, Prešov. Predmetná parcela sa nachádza na ulici Jesennej č. 8 v Prešove v zastavanej časti obce Prešov. K tomuto oznámeniu priložil doklady, ktoré mali osvedčiť vyššie uvedené skutočnosti, a to LV č. XXXX, katastrálne územie A., kópiu z katastrálnej mapy, kúpnu zmluvu zo dňa 04.08.2015, návrh spoločnosti BENC, s.r.o. na vklad vlastníckeho práva, hlavnú knihu ku dňu 04.08.2015 a účtovný denník ku dňu 04.08.2015.
Na základe tohto oznámenia žalobcu, vykonal žalovaný dňa 07.08.2015 miestne zisťovanie v mieste sídla spoločnosti za účelom preverenia a splnenia podmienok pre registráciu podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH. O tomto miestnom zisťovaní žalovaný spísal úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.08.2015 z ktorého vyplýva, že dňa 07.08.2015 vykonala kontrolná skupina miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu K. XXX. Na uvedenej adrese zistila, že ide o rodinný dom, kde sa nenachádzalo označenie spoločnosti ani na dome ani na poštovej schránke. V dome sa v čase miestneho zisťovania nikto nenachádzal. Správca dane oslovil majiteľa v susednom dome, či má vedomosť, či v jeho susedstve sídli spoločnosť LATEROD Logistics, s.r.o. ten však odpovedal, že takúto vedomosť nemá.
V administratívnom spise žalovaného sa nachádza ďalší úradný záznam spísaný dňa 10.08.2015 č. XXXXXXX/XXXX v ktorom je uvedené, že dňa 10.08.2015 kontrolná skupina uskutočnila telefonický rozhovor na čísle konateľa žalobcu č. tel. XXXX XXX XXX B. C., kde mu kontrolná skupina oznámila potrebu preveriť splnenie podmienok pre registráciu podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH v nadväznosti na
oznámenie žalobcu zo dňa 05.08.2015. Konateľ sa vyjadril, že na ústne pojednávanie na Daňový úrad Prešov sa nemôže dostaviť, pretože je na dovolenke v zahraničí a vráti sa o dva týždne. Na základe priložených príloh, ktoré sú z hľadiska posúdenia, či ide o zdaniteľnú osobu nepostačujúce, kontrolná skupina nemôže prijať záver, či žalobca má status zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH.
Žalovaný listom č. 20671995/2015 zo dňa 14.08.2015 podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby svoje podanie doručené dňa 05.08.2015 vo veci registrácie dane z pridanej hodnoty doplnil o dôkazy osvedčujúce vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 zákona o DPH, pričom konštatoval, že pri registrácii dane z pridanej hodnoty v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH je povinný preveriť skutkový stav v oznámení a v predložených dokladoch. Poukázal, že zo skutočností z miestneho zisťovania zo dňa 07.08.2015, z telefonického rozhovoru s konateľom žalobcu, na základe informácií z podaných daňových priznaní žalobcu a z príloh, ktoré sú priložené k oznámeniu, nie je oprávneným v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o DPH určiť, či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o DPH a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote do 31.08.2015 oznámenie doplnil o dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti.
Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca na základe výzvy žalovaného zo dňa 14.08.2015, listom zo dňa 28.08.2015 k veci uviedol, že preukázal splnenie podmienok v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona o DPH, keďže spolu s oznámením zo dňa 05.08.2015 predložil aj listiny ktoré preukazujú, že sa v súlade so zákonom stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. Citoval z článku IV., tretí odsek kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2015 uzavretej medzi ním ako predávajúcim a spoločnosťou BENC, s.r.o. ako kupujúcim a argumentoval, že z uvedeného článku vyplýva, že tým, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH odovzdal dňa 04.08.2015 kupujúcemu predmetnú nehnuteľnosť do užívania, splnil podmienky podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH a stal sa ku dňu uzavretia tejto zmluvy platiteľom dane z pridanej hodnoty zo zákona. K preukázaniu vykonávania ekonomickej činnosti uviedol, že aj tieto skutočnosti preukázal, a to predložením hlavnej knihy ku dňu 04.08.2015 a účtovného denníka ku dňu 04.08.2015. Podľa jeho názoru ekonomickou činnosťou je aj uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2015.
Vyjadrenie zo dňa 28.08.2015 žalobca doplnil ďalším podaním zo dňa 03.09.2015, v ktorom vo vzťahu k preukázaniu ekonomickej činnosti, poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-527/11, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Augstakas tiesas Semats (Lotyšsko) zo dňa 12.10.2011, ktorý súvisí s predmetným konaním. Z tohto rozsudku citoval záver, že z judikatúry ako aj zo znenia čl. 213 ods. 1 Smernice 2006/112/ES vyplýva, že zdaniteľné osoby ktoré môžu požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre DPH sa považujú nielen osoby, ktoré už vykonávajú ekonomickú činnosť, ale aj osoby ktoré majú v úmysle začať s výkonom takejto činnosti a ktoré na tieto účely vynaložili prvé investičné náklady. Tieto osoby nemusia mať teda v tomto predbežnom štádiu ich ekonomickej činnosti možnosť preukázať, že disponujú hmotnými technickými a finančnými prostriedkami na začatie takejto činnosti. Vzhľadom k záveru tohto rozsudku žalobca tvrdí, že požiadavka na preukázanie ekonomickej činnosti zo strany žalovaného je nepodložená a je nad rámec zákonných ustanovení, ktoré musí žalobca v prípade splnenia podmienok podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH splniť. Žalobca zároveň namietal nečinnosť žalovaného v konaní , keďže žalovaný bol povinný v lehote 10 dní od doručenia oznámenia žalobcu zaregistrovať ako platiteľa dane, vydať mu potvrdenie o registrácii na daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň alebo vydať rozhodnutie o nezaregistrovaní žalobcu.
Následne dňa 25.09.2015 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie.
VI.
Krajský súd v Prešove skorším rozsudkom sp.zn. 5S/42/2015-69 zo dňa 28.09.2016 žalobu zamietol. Krajský súd na základe opísaného priebehu správneho konania dospel k záveru, že ak žalovaný žalobcu
podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH nezaregistroval z dôvodu, že nemal za preukázané, že žalobca je zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, a že údaje ktoré sú uvedené v dokladoch priložených k oznámeniu zo dňa 05.08.2015 sú pravdivé a správne, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, ak žalobcu nezaevidoval ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň. Námietky žalobcu, že sa stal platiteľom dane zo zákona, že predložil všetky doklady osvedčujúce skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom dane, a že predložením účtovného denníka a hlavnej knihy ku dňu 04.08.2015 preukázal, že vykonáva ekonomickú činnosť, krajský súd považoval za nedôvodné. Krajský súd vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-527/11 zo dňa 14.03.2013 rovnako ako žalovaný uviedol, že tento rozsudok súdneho dvora sa nevzťahuje na prípad registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. Predmetný rozsudok sa týkal Smernice 2006/112/ES čl. 213, 214 a 273 vo veci identifikácie platiteľov DPH a predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEU. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že v danom prípade išlo o právnickú osobu, ktorá podala žiadosť o registráciu DPH na základe skutočnosti, že dosiahla určitý finančný limit.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/58/2017 zo dňa 30.04.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/42/2015-69 zo dňa 28.09.2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Kasačný súd v zrušujúcom rozsudku uviedol:... „Ako relevantné vyhodnotil kasačný súd námietky poukazujúce na arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného ako aj krajského súdu v otázke odôvodnenia záveru o tom, že žalobca nepreukázal, vykonávanie ekonomickej činnosti ako podmienky pre uznania za zdaniteľnú osobu. Je evidentné že medzi žalobcom a žalovaným je zásadný rozdiel v tom, že podľa žalobcu na priznanie postavenia zdaniteľnej osoby postačuje preukázanie prevodu stavebného pozemku (za dodržania ostatných podmienok) - ako „akejkoľvek ekonomickej činnosti bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti“ (str. 9 kasačnej sťažnosti), podľa žalovaného je potrebné skúmať naplnenie obsahových požiadaviek ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o DPH, ako podkladu pre vyslovenie prípadného negatívneho záveru. Povinnosti odôvodniť prípadný záver o nespĺňaní podmienky výkonu ekonomickej činnosti, si je žalovaný nepochybne vedomý, aj s ohľadom na v konaní zmieňované metodické pokyny FR SR k registrácii zdaniteľných osôb. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia teda musí byť aj konkrétne vyhodnotenie dokladov predložených k oznámeniu podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, v danom prípade sa jedná o údaje uvedené v hlavnej knihe a účtovnom denníku, ktorými by podľa žalobcu malo byť preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti. Kasačný súd poukazuje na to, že aj v zmysle citovanej judikatúry ESD (C-527/11) pri splnení zákonných podmienok nie je dôvodné uprieť podnikateľskému subjektu registráciu na účely DPH. Preukázanie výkonu ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 o DPH nepochybne predstavuje jednu z týchto podmienok a jej preskúmanie nepochybne patrí do kompetencie daňového orgánu, ktorý vo veci vydáva rozhodnutie. Rozhodovanie daňového orgánu o priznaní postavenia zdaniteľnej osoby (zápisu do registra zdaniteľných osôb) predstavuje významnú časť jeho kompetencií, účelom ktorých je zabránenie prípadnému zneužívaniu identifikačných čísel pre DPH osobitne podnikmi, ktorých činnosť a teda aj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne“.
VII.
Skutkové zistenia a právne argumenty správneho súdu
Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Správny súd riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp.zn. sp. zn. 2Sžfk/58/2017 zo dňa 30.04.2020 preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, opätovne vypočul účastníkov konania na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného číslo: 20886714/2015 zo dňa 25.09.2015, ktorým žalovaný, žiadosti žalobcu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nevyhovel a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH (účinného ku dňu 25.09.2015) , zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH, žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o DPH, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre
daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).
Podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (zásada zákonnosti).
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 13 ods.8 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 63 ods. 1, 2 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 67 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.
Podľa § 67 ods.3 Daňového poriadku, k žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov.
Podľa § 67 ods.4 Daňového poriadku, správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť.
Podľa § 67 ods.5 Daňového poriadku, ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania.
Podľa § 67 ods.6 Daňového poriadku, ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca zastáva názor, že sa stal platiteľom dane zo zákona, pretože splnil všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 4 ods.4 zákona o DPH, t.j. že v oznámení zo dňa 05.08.2015 oznámil žalovanému skutočnosť, že sa stal na základe zákonom vymedzených skutočností platiteľom dane; že predložil žalovanému doklady osvedčujúce skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom dane (kúpna zmluva zo dňa 04.08.2015, návrh na vklad, LV a kópia z katastrálnej mapy); že predložil žalovanému doklady o vykonávaní ekonomickej činnosti v zmysle § 3 ods.2 o DPH- hlavnú knihu a účtovný denník ku dňu 04.08.2015.
Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí argumentoval, že žalobca nepredložil exaktné doklady preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods.2 zákona o DPH.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 67 ods.4 Daňového poriadku, žalovaný bol povinný preveriť údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách. Ak mal žalovaný pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, bol povinný vyzvať žalobcu, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určiť lehotu, v ktorej bol žalobca povinný výzve vyhovieť. Aj v zmysle ustanovenia § 4 ods.4 veta štvrtá zákona o DPH, bol žalovaný povinný preveriť a porovnať skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety. Ak daňový úrad zistí, že sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Zároveň správny súd s poukazom na právny názor kasačného súdu zdôrazňuje, že preukázanie výkonu ekonomickej činnosti žalobcu podľa § 3 ods.2 zákona o DPH nepochybne patrí do kompetencie daňového orgánu, ktorý rozhodnutie vydáva. Žalobca k oznámeniu zo dňa 05.08.2015 podľa § 4 ods.4 zákona o DPH predložil aj hlavnú knihu a účtovný denník, pričom s údajmi uvedenými v týchto listinných dôkazoch sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žiadnym spôsobom podrobnejšie nezaoberal. Údaje v nich uvedené bol povinný vyhodnotiť v tom smere, či preukazujú alebo nepreukazujú vykonávanie ekonomickej činnosti žalobcu, zvlášť ak žalovaný bol v daňovom konaní povinný postupovať v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku. Žalovaný tiež v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom neodôvodnil skutočnosť prečo žalobca predajom stavebného pozemku nepreukázal výkon ekonomickej činnosti podľa § 3 ods.2 zákona o DPH. V rozhodnutí žalovaný iba stroho konštatoval: „ Z predložených dokladov je zrejmé, že sa jedná o jednorazový nákup a predaj.“
Aj v Metodickom pokyne k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 a § 6a zákona o DPH vypracovanom Finančným riaditeľstvom SR Banská Bystrica, odbor daňovej a colnej metodiky z júna 2014, na ktorého znenie poukazoval aj žalobca v žalobe, je konštatované, že ... „ Zákon o DPH ukladá daňovému úradu povinnosť skúmať súlad skutkového stavu so stavom formálnym a registrovať zo zákona len tie zdaniteľné osoby , u ktorých sa zistí, že údaje v oznámení a predložených dokladoch sú pravdivé a správne. S cieľom zabrániť podvodnému získaniu postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty je potrebné, aby daňový úrad po podaní oznámenia a dokladov preukazujúcich, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods.4 zákona o DPH, dôsledne preveroval, či sú dôvody na registráciu pre daň zo zákona. Ak daňový úrad získa dôkazy, na základe ktorých dospel k pochybnostiam o skutočnostiach uvedených v oznámení a predložených dokladoch, bezodkladne by mal začať vykonávať ďalšie dôkazy a zisťovania. Registrácia zdaniteľných osôb za platiteľov DPH je neoddeliteľnou súčasťou výkonu správy daní. Daňový úrad v konaní vo veci registrácie pre daň podľa § 4 ods.4 zákona o DPH postupuje v súlade so základnými zásadami správy daní a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Daňový úrad hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s cieľom rozlíšiť, či osoba, ktorej má byť vydané osvedčenie o registrácii za platiteľa DPH, má postavenie zdaniteľnej osoby, od tých, ktorí chcú vstúpiť do systému dane z pridanej hodnoty len za účelom jeho zneužitia. Daňový úrad môže dospieť k záveru, či vydá osvedčenie o registrácii pre DPH podľa § 4 ods.4 zákona o DPH alebo nie, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu v konkrétnych prípadoch a po následnom vyhodnotení zdaniteľnou osobou predložených dôkazov, prípadne aj správcom dane získaných dôkazov“.
Na základe vyššie uvedených skutočností a viazaný právnym názorom kasačného súdu v zrušujúcom rozhodnutí, správny súd dospel k názoru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za nedostatočné odôvodnenie správny súd považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé aké úvahy viedli orgány verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri
právnom posudzovaní veci a podobne. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, udáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy, vyjadrenie účastníkov konania, musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov rozhodnutia na základe ktorých orgán verejnej moci rozhodol je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S týmto právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia dôvodov rozhodnutia), extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyhodnotené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení zo žiadnej možnej interpretácie nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
Správny súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu toho odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 33/2006, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvod jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.
Správny súd zdôrazňuje, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, podľa právnej teórie spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, obsahuje náležitosti určené právnou úpravou i náležitosti stanovené právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore aj len čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ak disciplinárny orgán len poukáže na zákonné citácie, bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých kritérií, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery z absencie skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Správny súd opätovne zdôrazňuje, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR, pretože sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmov odpiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný
účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/115/2010). Správny orgán i pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa 30.03.2016, z ktorého vyplýva, že...: „V tomto smere sa však senát najvyššieho súdu stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí, že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdenia dôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutie zo zjavnej nezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a naopak, ďalej by rozvinul a hodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli podstatné, vtedy by bol nepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“
Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Sžf/72/2014, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod č.5/2016, ktorého právna veta znie: „ Každého, kto má úmysel potvrdený objektívnymi okolnosťami začať vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť a kto vynaloží investičné náklady na tieto účely, treba považovať za zdaniteľnú osobu, ak splní zákonné podmienky stanovené v zákone o DPH. Dôvody odmietnutia treba preukázať relevantnými dôkazmi“.
Správny súd zároveň poukazuje, že jednou zo zásad daňového konania je aj zásada presného a úplného zistenia skutkového stavu. Táto zásada vyjadruje povinnosť správcu dane presne a úplne zistiť skutočný stav v danej veci a až následne rozhodnúť. K naplneniu podstaty tejto zásady slúžia viaceré inštitúty daňového konania a aj správy daní, medzi ktoré patrí napr. daňová kontrola, dokazovanie a ďalšie. Ide o prostriedky, ktoré sa považujú za prostriedky zisťovania skutkového stavu.
Základným predpokladom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní je poznanie všetkých v konkrétnom prípade relevantných právnych skutočností. Na presné a úplné zistenie skutkového stavu je najvýznamnejší inštitút dokazovania. Správca dane zisťuje potrebné procesné a hmotnoprávne skutočnosti počas dokazovania ich bezprostredným vnímaním, alebo na základe nepriamych poznatkov o ním poznávaných skutočnostiach získavaných v procese myslenia. Pravdivé poznávanie skutočností tvorí predpoklad zistenia skutkového stavu veci a následne jeho správne podradenie pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, ktoré má byť zakončené zákonným a spravodlivým rozhodnutím. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne vydanie rozhodnutia, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnica o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim... Dôležitou súčasťou vyššie uvedenej zásady je aj rozsah zisťovania skutkového stavu. Správca dane vykonáva dokazovanie, pri ktorom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). V akom rozsahu bude správca dane zisťovať skutkový stav, aby toto zistenie bolo presné a úplné, to závisí od konkrétnej daňovej veci, ktorá je predmetom daňového konania.
Správny súd konštatuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek.
V ďalšom konaní žalovaný vydá nové rozhodnutie, pričom je povinný v zmysle vyššie citovaných ustanovení presne a úplne zistiť skutkový stav veci; v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia; vysporiadať sa s návrhmi a námietkami žalobcu; uviesť úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie jeho dôkazov a uviesť použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo; pričom je povinný postupovať v súlade so všetkými zásadami daňového konania.
Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 SSP v spojení § 167 ods. 1SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 467 ods. 1, ods. 3 SSP (ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie a ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania) v spojení s § 167 ods.1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania a o výške náhrady trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).