Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ceb/434924.5689fe.pdf
PDF · 148.63 KB
No categories available
3Sžf/45/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Sţf/45-54/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1) Dukasa Corp, s.r.o.
so sídlom Slovinská 3412/8, 821 04 Bratislava, IČO: 46 528 890 (zmena obchodného mena z REZATOX s.r.o. a súčasne právny nástupca REPELO s.r.o., IČO: 46 528 199 a právny nástupca REXASONu s.r.o., IČO:46 529 098), 2) CONTEMPORAIRE s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava (právny nástupca REPRELu s.r.o., IČO: 46 528 172 a REQAXu s.r.o., IČO: 46 528 091, 3) RESAPON s.r.o., IČO: 46 528 067, Škultétyho 5, 831 03 Bratislava, 4) CHAIR s.r.o., IČO: 46 528 113, Roţňavská 1, 831 04 Bratislava - Nové Mesto (právny nástupca RESAWONu s.r.o., IČO: 46 528 113), 5) REVACOR s.r.o., IČO: 46 529 004, Prievozská 38, 821 05 Bratislava, 6) GIRLANDIA s.r.o., IČO: 46 529 047, so sídlom Konventná 7, 811 03 Bratislava (zmena obchodného mena z REWOP s.r.o., IČO: 46 529 047), 7) N SPORT, s.r.o., IČO: 46 528 679 so sídlom Severná 3583/31, 926 01 Sereď (zmena obchodného mena z REZAROT, s.r.o., IČO: 46 529 047, následne zmena obchodného mena na SOMANA s.r.o., IČO: 46 528 172), 8) MPP I s.r.o., IČO: 46 529 098, 900 67 Láb 584 (zmena obchodného mena z REXASON s.r.o., IČO: 46 529 098), všetci zastúpení: JUDr. Martin Abrahám, advokát, Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného:
č. 1100302/1/1263547/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom ţalobcu v 1. rade, č. 1100302/1/1263542/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom ţalobcu v 2. rade, č. 1100302/1/1263510/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom ţalobcu v 3. rade, č. 1100302/1/1263473/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom ţalobcu v 4. rade, č. 1100302/1/1263534/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom ţalobcu v 5. rade, č. 1100302/1/1263564/2012/5064-r zo dňa 27.11.2012 ohľadom ţalobcu v 6. rade, č. 1100302/1/1263595/2012/5064-r zo dňa 26.11.2012 ohľadom ţalobcu v 7. rade, č. 1100302/1/1263578/2012/5064-r zo dňa 27.11.2012 ohľadom ţalobcu v 8. rade, č. 1100302/1/1263495/2012/5064-r zo dňa 26.11.2012 ohľadom ţalobcu v 9. rade, č. 1100302/1/1263527/2012/5064-r zo dňa 27.11.2012 ohľadom ţalobcu v 10. rade,
o odvolaní ţalobcov 1/- 10/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/31/2013-101, 2S/43-51/2013-101 zo dňa 29.01.2014 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/31/2013-101, 2S/43-51/2013-101 zo dňa 29.01.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v spojenom konaní zamietol ţaloby
pôvodne ţalobcov 1/-10/ o preskúmanie zákonnosti hore uvedených rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. V prípade ţalobcov 1/-10/ išlo o právnické osoby zaloţené „materskou“ spoločnosťou Ready Made Spoločnosti s.r.o., ktorá sa zaoberá zakladaním obchodných spoločností a ich následným predajom. Ponúkané ready – made spoločnosti sú zaloţené ako dcérske spoločnosti s jediným spoločníkom a konateľom. Majú splatené základné imanie, sídlo spoločnosti je v Bratislave a majú zaregistrovaných 8 predmetov podnikania. Tieto spoločnosti sú zaloţené iba so zámerom ich následného predaja, pričom zaregistrovanie ready – made spoločnosti ako platiteľa DPH zvyšuje jej hodnotu ako „tovaru“. Spoločnosti krátko po zapísaní od obchodného registra Okresného súdu Bratislava I poţiadali o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (DPH). Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutia, ktorými podľa § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ţiadostiam o dobrovoľnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty nevyhovel. Prvostupňové rozhodnutia správcu dane boli v odvolacom konaní potvrdené ţalovaným Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Podľa ţalovaného v zmysle Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákona o DPH) iba samostatné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je moţné povaţovať za podnikanie. Rozhodujúci je aţ skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe takéhoto oprávnenia. Pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou je treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ţalobcovia 1/-10/ nepreukázali postavenie zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, a preto správca dane postupoval v súlade so zákonom o DPH, keď ţiadostiam o dobrovoľnú registráciu nevyhovel.
Krajský súd v Bratislave na základe podrobnej právnej analýzy špecifikovanej v bode
V. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, ţe ţalobcovia 1/-10/ počas obdobia od svojho vzniku z materskej spoločnosti aţ po predaj záujemcovi nemajú postavenie zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, pretoţe nejde o skutočný výkon ekonomickej činnosti, tak ako je definovaný v § 3 ods. 2 zákona o DPH, najmä, ţe ready - made spoločnosť počas tohto právneho postavenia nevykonáva činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Spoločnosť je iba pripravená na predaj.
Krajský súd v Bratislave poukázal na to, ţe podmienkou i dobrovoľnej registrácie
právnickej osoby pre DPH v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH je, ţe ide o zdaniteľnú osobu, ktorá v čase registrácie vykonáva ekonomickú činnosť, tak ako je definovaná v § 3 ods. 2 zákona o DPH. Stotoţnil sa preto s právnym názorom ţalovaného a ţalobu v spojenom konaní zamietol. Krajský súd ako súd prvého stupňa nenašiel dôvod na prerušenie konania a poloţenie predbeţnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie tak, ako to navrhovali ţalobcovia 1/-10.
Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia 1/-10/ v zákonnej lehote odvolanie. Okrem
invektív proti krajskému súdu uviedli, ţe celé odôvodnenie rozsudku – rovnako ako rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového orgánu sú namierené proti princípom Smernice, keď senát tvrdí, ţe treba preukazovať „skutočné začatie činnosti“, „skutočné dodanie“ a ţe daňový orgán je povinný skúmať dôkazy o tom. Namietali, ţe dobrovoľná registrácia pre DPH je právom a nie privilégiom. Toto právo má byť vkladané čo najširšie, dokonca aj na osoby dosahujúce príleţitostný príjem (preambula Smernice 112/2006/EU, bod 13). Poukazovali na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-268/83 Rompelmann ako na prejudikatúru (acte éclaire), ktorý je relevantný aj pre ready – made spoločnosti, kde videli analógiu v časti prípravnej ekonomickej činnosti s úmyslom realizovať v budúcnosti podnikateľskú činnosť.
Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.04.2014 k odvolaniu ţalobcov 1/-10/ uviedol,
ţe ţalobcovia 1/-10/ nepreukázali postavenie zdaniteľnej osoby, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, ale ani postavenie zdaniteľnej osoby, ktorá síce v čase podania ţiadosti neuskutočňuje
dodanie tovaru alebo sluţby, alebo vykonáva prípravnú činnosť. Navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. l veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p.), a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil, pretoţe súd prvého stupňa neaplikoval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EU C-527/11 Ablessio a súčasne rozhodol bez poloţenia prejudiciálnej otázky napriek tomu, ţe táto špecifická situácia ready – made spoločností (angl. aj shelf companies) nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie riešená (acte éclaire), čím nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu (absentujúci relevantný rozsudok SDEU, alebo prejudiciálna otázka) a nedostatočne zistil skutkový stav.
V priebehu súdneho konania došlo k zmenám obchodného mena a k zlúčeniu
niektorých ţalobcov, výsledkom čoho je stav ţalobcov l/-8/ podľa údajov z obchodného registra tak, ako je uvedený vo výroku uznesenia.
Súdy Slovenskej republiky majú povinnosť aplikovať právo Európskej únie ex offo.
Z tohto dôvodu senát nie je viazaný medzami ţaloby a medzami odvolania v časti vymedzenia relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (§ 250j ods. 2 O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146c ods. 1 O.s.p.). Rozsudky SDEU vo veciach prejudiciálnych otázok sú špecifické tým, ţe majú účinky ex tunc. Preto nie je právne významné, ţe v čase napadnutých rozhodnutí daňových orgánov ešte nebol Súdnym dvorom EU C-527/11 Ablessio vyhlásený. V čase súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí ţalovaného tento rozsudok bol prameňom práva EU i Slovenskej republiky. Skutočnosť, ţe ţalobca sa nedovolával aplikácie relevantného rozsudku Súdneho dvora vo veci C-527/11 Ablessio, môţe byť významná iba pri priznávaní trov odvolacieho konania, nie však v merite veci. Najvyšší súd preto podľa § 221 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio Články 213, 214 a 273
smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu odmietol prideliť identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už bolo viackrát pridelené takéto číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla, bez toho, aby dotknutý daňový úrad na základe objektívnych skutočností preukázal, že existujú vážne nepriame dôkazy umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený daňový úrad poskytol vo veci samej vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu.
Súdny dvor EU rozhodoval o prejudiciálnych otázkach z Lotyšska, ktoré sú relevantné
i pre dotknuté súdne konanie v Slovenskej republike. Tieto otázky zneli:
„1. Má sa smernica… 2006/112/ES… vykladať v tom zmysle, ţe zakazuje odmietnuť
pridelenie individuálneho čísla, ktorým sa zdaniteľná osoba identifikuje, z dôvodu, ţe vlastník podielov na základnom imaní zdaniteľnej osoby uţ skôr niekoľkokrát
získal individuálne číslo pre iné podniky, ktoré skutočne nevykonávali ekonomickú činnosť a ktorých podiely na základnom imaní vlastník ihneď po získaní individuálneho čísla previedol na iné osoby?
2. Má sa článok 214 v spojení s článkom 273 smernice [2006/112] vykladať v tom
zmysle, ţe umoţňuje daňovému úradu, aby sa pred pridelením individuálneho čísla uistil o schopnosti zdaniteľnej osoby vykonávať činnosť, ktorá podlieha dani, ak cieľom tohto overenia je zabezpečiť riadny výber dane a zamedziť daňovým podvodom?“
Súdny dvor v bode 16 konštatoval, ţe svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať
spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 213, 214 a 273 smernice 2006/112 majú vykladať v tom zmysle, ţe bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu v snahe zabezpečiť riadny výber DPH a zamedziť daňovým podvodom odmietol prideliť identifikačné číslo pre DPH spoločnosti len preto, ţe táto spoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a ţe vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti uţ bolo viackrát pridelené číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe rozsudku Súdneho dvora EU vyvodil
záver, ţe samotná dobrovoľná registrácia pre účely DPH nie je predmetom voľnej správnej úvahy daňového orgánu vykonávajúceho registráciu a môţe byť odmietnutá iba v prípade, ţe existujú indície umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Senát však zohľadňuje, ţe z praktického hľadiska takýto úmysel u tzv. ready - made spoločnosti, ktorá je z hľadiska ekonomickej činnosti spiacou spoločnosťou nebude moţné zistiť, pretoţe ekonomickú činnosť bude vykonávať aţ nadobúdateľ spoločnosti. Z toho dôvodu vyţadovanie zábezpeky na daň pri dobrovoľnej registrácii sa javí ako moţná prevencia proti prípadným podvodom.
Podnikateľské prostredie Slovenskej republiky je značne poznačené podvodmi v oblasti
DPH, preto pri aplikácii rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio sa naskytujú zásadné otázky pri dobrovoľnej registrácií, a to:
Moţno samotný právny stav tzv. ready - made spoločnosti (shelf company), ktorá
je z hľadiska ekonomickej činnosti aţ do jej nadobudnutia záujemcom v pozícii spiacej spoločnosti, povaţovať za prípravnú ekonomickú činnosť významnú pre registráciu pre daň z pridanej hodnoty?
Je podmieňovanie dobrovoľnej registrácie tzv. ready - made spoločnosti (shelf
company) zloţením zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v rozpore s účelom a cieľmi smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty?
Systém konania o prejudiciálnej otázke existuje z dôvodu zabezpečenia jednotného
výkladu práva Európskej únie v členských štátoch Európskej únie. Z tohto dôvodu nie je prípustné, aby členské štáty doteraz nejudikované právne otázky vykladali iba v rámci národnej jurisdikcie, pretoţe účinky národného súdneho rozhodnutia nemôţu zaviazať iné členské štáty rešpektovať takýto výklad. Vzhľadom na túto skutočnosť národný súd musí zistiť, či môţe nasledovať precedens Súdneho dvora EU (acte éclaire) a v akom rozsahu. Ak nie, musí poloţiť pre prejudiciálnu otázku pre nejudikovanú časť právneho problému.
Postavenie ready - made spoločnosti ako zdaniteľnej osoby v oblasti dane z pridanej
hodnoty musí byť vykladané jednotne. Tzv. ready – made spoločnosti totiţ nie sú špecialitou právneho prostredia Slovenskej republiky, ale vyskytujú sa aj v iných členských štátoch Európskej únie, kde sú druhovo označované ako ready - made companies alebo shelf companies, pričom niektoré z nich sú uţ registrované pre DPH a sú označované v angličtine ako VAT Registered Ready Made Companies.
Najvyšší súd sa stotoţnil s krajským súdom, ţe v prípade tzv. ready - made spoločností
moţno mať z hľadiska skutkového pochybnosti o tom, či vykonávajú ekonomickú činnosť, resp. prípravnú ekonomickú činnosť. Rovnako moţno mať pochybnosti o tom, či u takejto spoločnosti je daný úmysel vykonávať ekonomickú činnosť, v čase ţiadosti o registráciu, keďţe spoločnosť je výlučne určená na predaj.
Krajský súd po vyhodnotení rozsudku SDEU Ablessio musí zváţiť, či rozsudok dáva
odpoveď na všetky relevantné otázky. Ak chýba komplexný právny základ aplikovateľného práva EU, súd nemôţe pokračovať v konaní. Ide o špecifickú situáciu, kedy absentuje prameň práva EU. Z tohto dôvodu sa povinnosť poloţenia prejudiciálnej otázky nevyhnutne vzťahuje uţ na konanie pred súdom prvého stupňa. Procesný prenos poloţenia prejudiciálnej otázky uţ do štádia prvostupňového konania bol judikovaný uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sţf/27/2013 zo dňa 01.08.2014 na základe judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a bol realizovaný Krajským súdom v Košiciach napr. uznesením 7S/21/2012-94 zo dňa 25.02.2015 vo veci Kovozber s.r.o. c/a Daňový úrad Košice prebiehajúce konanie C-120/15.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 01. apríla 2015
JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková