Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5S-42-2015.pdf
PDF · 156.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/42/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu LATEROD Logistics s.r.o., so sídlom Lada 168, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľákom advokátom, so sídlom Jesenná 8, Prešov proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 25. septembra 2015 na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca písomným podaním zo dňa 05.08.2015 doručeného žalovanému v ten istý deň podal oznámenie podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) o skutočnosti, že dňa 04.08.2015 sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty, pretože dňa 04.08.2015 odpredal a zároveň týmto dňom aj odovzdal do užívania stavebný pozemok - parcelu C-KN č. XXXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 440 m2 katastrálne územie P., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 1/2 ktorého je vlastníkom spoločnosti BENC s.r.o., Jesenná 8, Prešov. Predmetná parcela sa nachádza na ulici Jesennej č. 8 v Prešove v zastavanej časti obce Prešov. K tomuto oznámeniu priložil doklady, ktoré mali osvedčiť vyššie uvedené skutočnosti a to LV č. XXXX katastrálne územie P., kópiu z katastrálnej mapy, kúpnu zmluvu zo dňa 04.08.2015, návrh spoločnosti BENC s.r.o. na vklad vlastníckeho práva, hlavnú knihu k 04.08.2015 a účtovný denník k 04.08.2015.
2. Na základe tohto oznámenia žalobcu, vykonal žalovaný dňa 07.08.2015 miestne zisťovanie v mieste sídla spoločnosti za účelom preverenia a splnenia podmienok pre registráciu podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.. O tomto miestnom zisťovaní spísal žalovaný úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.08.2015 z ktorého vyplýva, že dňa 07.08.2015 vykonala kontrolná skupina miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu C. XXX. Na uvedenej adrese zistila, že ide o rodinný dom, kde sa nenachádzalo označenie spoločnosti ani na dome ani na poštovej schránke. V dome sa v čase miestneho zisťovania nikto nenachádzal. Správca dane oslovil majiteľa v susednom dome, či má vedomosť, či v jeho susedstve sídli spoločnosť LATEROD Logistics s.r.o. ten však odpovedal, že takúto vedomosť nemá.
3. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza ďalší úradný záznam spísaný dňa 10.08.2015 č. XXXXXXX/XXXX v ktorom je uvedené, že dňa 10.08.2015 kontrolná skupina uskutočnila telefonický rozhovor na čísle konateľa žalobcu č. tel. XXXX XXX XXX L. B., kde mu kontrolná skupina oznámila potrebu preveriť splnenie podmienok pre registráciu podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v
nadväznosti na oznámenie žalobcu zo dňa 05.08.2015. Konateľ sa vyjadril, že na ústne pojednávanie na Daňový úrad Prešov sa nemôže dostaviť, pretože je na dovolenke v zahraničí a vráti sa o dva týždne. Na základe priložených príloh, ktoré sú z hľadiska posúdenia či ide o zdaniteľnú osobu nepostačujúce, kontrolná skupina nemôže prijať záver, či žalobca má status zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
4. Žalovaný listom č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.08.2015 podľa § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) vyzval žalobcu aby svoje podanie doručené dňa 05.08.2015 vo veci registrácie dane z pridanej hodnoty doplnil o dôkazy osvedčujúce vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. konštatoval, že pri registrácii dane z pridanej hodnoty v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. je povinný preveriť skutkový stav v oznámení a v predložených dokladoch. Uviedol doterajšie zistenia z miestneho zisťovania zo dňa 07.08.2015 ako aj z telefonického rozhovoru s konateľom žalobcu a konštatoval, že iba na základe informácií z podaných daňových priznaní žalobcu a z príloh, ktoré sú priložené k oznámeniu, nie je oprávneným v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. určiť či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. Vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4 citovaného zákona a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, vyzval ho aby v lehote do 31.08.2015 oznámenie doplnil o dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti.
5. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca na základe výzvy žalovaného zo dňa 14.08.2015, listom zo dňa 28.08.2015 k veci uviedol, že žalobca preukázal splnenie podmienok v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. keďže spolu s oznámením zo dňa 05.08.2015 predložil aj listiny ktoré preukazujú, že sa v súlade so zákonom stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. Citoval z článku IV, tretí odsek kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2015 uzavretej medzi ním ako predávajúcim a spoločnosťou BENC s.r.o. ako kupujúcim a argumentoval, že z uvedeného článku vyplýva, že tým, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. odovzdal dňa 04.08.2015 kupujúcemu predmetnú nehnuteľnosť do užívania, splnil podmienky podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a stal sa ku dňu uzavretia tejto zmluvy platiteľom dane z pridanej hodnoty zo zákona. K preukázaniu vykonávania ekonomickej činnosti uviedol, že aj tieto skutočnosti preukázal a to predložením hlavnej knihy k 04.08.2015 a účtovného denníka 04.08.2015. Podľa jeho názoru ekonomickou činnosťou je aj uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2015. Vyjadrenie zo dňa 28.08.2015 žalobca doplnil ďalším podaním v ktorom vo vzťahu k preukázaniu ekonomickej činnosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-XXX/XX, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Augstäkäs tiesas Semäts (Lotyšsko) zo dňa 12.10.2011, ktorý súvisí s predmetným konaním. Z tohto rozsudku citoval záver, že z judikatúry ako aj zo znenia čl. 213 ods. 1 Smernice 2006/112/ES vyplýva, že zdaniteľné osoby ktoré môžu požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre DPH sa považujú nielen osoby, ktoré už vykonávajú ekonomickú činnosť, ale aj osoby ktoré majú v úmysle začať s výkonom takejto činnosti a ktoré na tieto účely vynaložili prvé investičné náklady. Tieto osoby nemusia mať teda v tomto predbežnom štádiu ich ekonomickej činnosti možnosť preukázať, že disponujú hmotnými technickými a finančnými prostriedkami na začatie takejto činnosti. Vzhľadom k záveru tohto rozsudku žalobca bol toho názoru, že požiadavka na preukázanie ekonomickej činnosti zo strany žalovaného je nepodložená a je nad rámec zákonných ustanovení, ktoré musí žalobca v prípade splnenia podmienok podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. splniť.
6. Na základe tohto administratívneho konania žalovaný vydal dňa 25.09.2015 rozhodnutie č. XXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. žalobcu neregistruje a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydáva.
7. Rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovenia § 4 ods. 4, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a konštatoval, že žalobca podal dňa 05.08.2015 oznámenie podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v ktorom uviedol, že dňa 04.08.2015 sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty na základe toho, že dňa 04.08.2015 odpredal a zároveň týmto dňom aj odovzdal do užívania stavebný pozemok
- parcelu CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2440 m2 k- ú. P., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, ktorej je vlastníkom spoločnosti BENC s.r.o., Jesenná 8, Prešov. Predmetná parcela sa nachádza na ulici Jesennej 8 v Prešove v zastavanej časti obce Prešov. Zároveň predložil k účtovnej evidencii doklady a iné písomnosti, ktoré súvisia s oznámením zo dňa 05.08.2015, ktoré doručil žalovanému dňa 05.08.2015 a ktoré bolo v denníku prijatej pošty zaevidované pod č. XXXXXX/XXXX.
Ide o doklady a to LV č. XXXX k. ú. P., kópia z katastrálnej mapy, kúpna zmluva zo dňa 04.08.2015 návrh spoločnosti BENC s.r.o. na vklad vlastníckeho práva zo dňa 04.08.2015 hlavnú knihu a účtovný denník k 04.08.2015.
8. Ďalej konštatoval, že pri registrácii dane z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. je povinný preveriť skutkový stav s údajmi v oznámení a v predložených dôkazoch. Za týmto účelom vykonala kontrolná skupina dňa 07.08.2015 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti v obci C. XXX, kde zistila, že ide o rodinný dom na ktorom sa nenachádza označenie spoločnosti a nenachádza sa ani na poštovej schránke domu. V dome, v čase miestneho zisťovania nebol nikto prítomný. Podľa vyjadrenia susedov, sídla spoločnosti v obci C. na súpisnom čísle XXX sa sídlo firmy nenachádza. Taktiež za účelom preverenia deklarovanej skutočnosti sa žalovaný telefonicky skontaktoval s konateľom žalobcu L. B.. Pri tomto telefonickom rozhovore mu oznámil potrebu preveriť splnenie podmienok pre registráciu spoločnosti podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. vo nadväznosti na jeho oznámenie zo dňa 05.08.2015. Konateľ sa vyjadril, že na ústne pojednávanie na Daňový úrad Prešov sa nemôže dostaviť z dôvodu, že je na dovolenke v zahraničí a vráti sa o dva týždne.
9. Ďalej konštatoval, že z podaných daňových priznaní žalobcu za posledné dva roky 2013 a 2014 zistil, že výnosy boli u žalobcu nulové a nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Z oznámenia a príloh taktiež nebolo možné exaktne zistiť či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Bolo potrebné predložiť odberateľské faktúry a iné doplňujúce doklady s ktorými by bolo jednoznačne zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu podľa citovaného ustanovenia zákona.
10. Argumentoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4, štvrtá veta zákona č. 222/2004 Z. z. a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, vyzval ho výzvou zo dňa 14.08.2015 aby v lehote do 31.08.2015 doplnil oznámenie o dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti tejto spoločnosti. Na túto výzvu reagoval žalobca odpoveďou zo dňa 28.08.2015, ktorú doplnil podaním zo dňa 03.09.2015 a v ktorej konštatoval, že preukázal splnenie podmienok podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že spolu s oznámením zo dňa 05.08.2005 predložil aj listiny, ktoré preukazujú, že sa v súlade so zákonom stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. Zároveň predložil aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-527/11.
11. Žalovaný dôvodil, že žalobca ani na základe výziev ani po telefonickom rozhovore s konateľom nereagoval na zákonnú požiadavku, aby predložil relevantné dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Je toho názoru, že predložený rozsudok Súdneho dvora (články 231, 214 a 273 Smernice 2006/112/ES) sa vzťahuje na dobrovoľnú registráciu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004. Žalobca podal oznámenie podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, ktorý upravuje zákonnú registráciu. Na základe vyššie uvedeného, rozsudok Súdneho dvora predložený žalobcom ako dôkaz o tom, že vykonáva ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je bezpredmetný. Žalovaný nemôže vychádzať z judikatúry Súdneho dvora - rozsudku vo veci C-527/11, v ktorom sa uvádza, že sa zdaniteľné osoby ktoré môže požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre DPH považujú, nielen osoby ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť, ale aj osoby ktoré majú v úmysle začať s výkonom tejto činnosti a ktoré na tieto účely vynaložili prvé investičné náklady. Zároveň konštatoval, že na základe predložených dokladov žalobca ani nepreukázal vynaloženie žiadnych prvých investičných nákladov.
12. Ďalej dôvodil, že ani v doplnení výzvy žalobcu zo dňa 03.09.2015 žalobca nepreukázal a nepredložil relevantné dôkazy o tom, že kúpou a predajom stavebného pozemku - parcely CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2440 m2 k.ú. P. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, ktorého je vlastníkom spoločnosť BENC s.r.o., Jesenná 8, Prešov, ide o vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Z predložených dokladov je zrejmé, že ide o jednorazový nákup a predaj. Citoval pritom ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého má daňový subjekt preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a vierohodne, správne a úplne skutočnosti, na ktoré bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania.
13. Argumentoval, že žalobca aj napriek snahe žalovaného nepredložil exaktné dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalovaný vynaložil maximálne úsilie za účelom preverenia a porovnania skutkového stavu s údajmi v oznámení žalobcu
a dokladoch predložených § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a za tým účelom vykonal aj miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu, ako aj telefonicky sa skontaktoval s konateľom žalobcu. Zároveň žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov podania dňa 31.08.2015 uskutočnil telefonický rozhovor medzi konateľom žalobcu a vedúcou oddelenia správy pani I.. A. Q..
14. V závere konštatoval, že žalobca aj napriek maximálnej snahe zo strany žalovaného nepreukázal podľa podaného oznámenia zo dňa 05.08.2015 podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., že je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil uloženú povinnosť preukázať vykonávanie ekonomickej činnosti na opakujúcej sa báze ani pri miestnom zisťovaní, ani na výzvy, ani na základe vyššie citovaných telefonických rozhovorov rozhodol tak ak oje uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za nezákonné.
16. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 4, § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 67 ods. 3, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Namietal, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom ak ho neregistroval ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň s odôvodnením, že nesplnil uloženú povinnosť preukázať vykonávanie ekonomickej činnosti na opakujúcej sa báze, ani pri miestnom zisťovaní, ani na výzvu, ani na základe vyššie citovaných telefonických rozhovorov, keďže žalobca sa stal platiteľom dane zo zákona a splnil všetky zákonné podmienky, ktoré mal v prípade splnenia podmienok podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. splniť.
17. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na znenie Metodického pokynu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z novembra 2014, kde vo vzťahu k registrácii za platiteľa dane podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. je uvedené, že platiteľom dane zo zákona sa stáva zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo príjme platbu pred ich dodaním a to tým dňom, ktorý nastane skôr ako sa z dodania má dosiahnuť obrad 49.790,- Eura. Okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. V prípade dodania viacerých nehnuteľností sa pre účely § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. posudzuje obrat každej z nich samostatne. Ak by sa aj z jednotlivých nehnuteľností nedosiahol obrat 49.790,- Eura, pri posúdení registrácie sa postupuje podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona. Zdaniteľná osoba sa nestáva platiteľom dane zo zákona v prípade, ak ide o príležitostný predaj stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku. Výnos (príjem) z príležitostného predaja stavby jej časti alebo stavebného pozemku sa nezapočítava ani do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. Ďalej sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane zo zákona v prípade ak ide o predaj stavby jej časti alebo stavebného pozemku na ktorom stavba stojí, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie predávanej stavby alebo jej časti, resp. 5 rokov od začatia prvého užívania stavby alebo jej časti. S účinnosťou od 01.01.2014 zdaniteľné osoby, ktoré sa stali platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. sú povinné v lehote do 10 dní odo dňa vzniku skutočnosti, na základe ktorej sa stali platiteľmi dane príslušného Daňového úradu, oznámiť skutočnosť, že sa stala na základe zákonov vymedzených skutočností platiteľom dane, predložiť doklady osvedčujúce skutočnosť na základe ktorých sa stali platiteľom dane. Týmto dokladom je napr. zmluva o predaji podniku alebo jeho časti, doklady preukazujúce aký hmotný a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo jeho časti nadobudli (napr. zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do predaja) ak ide o vklad podniku do spoločnosti, spoločenská zmluva, zmluva o zlúčení alebo splynutí spoločnosti, schválený projekt rozdelenia spoločnosti, protokol o prevzatí stavby, alebo jej časti, alebo stavebného pozemku. Ďalej z metodického pokynu vyplýva, že zákon č. 222/2004 Z. z. ukladá Daňovému úradu povinnosť preskúmať súlad skutkového stavu so stavom formálnym a registrovať zo zákona len tie zdaniteľné osoby, u ktorých sa zistí, že údaje v oznámení a predložených dokladoch sú pravdivé a správne. Ak Daňový úrad po preverení a porovnaní skutkového stavu zistí, že údaje v oznámení a predložených dokladoch sú pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa dane, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť.
18. Ďalej žalobca poukázal na Metodický pokyn k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 a § 6a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Finančného riaditeľstva SR z júna 2014, kde vo vzťahu k registrácii za platiteľa dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. a k prevereniu a porovnaniu skutkového stavu s údajmi v oznámení a dokladoch je uvedené, že s cieľom zabrániť podvodnému získaniu postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty je potrebné aby daňový úrad po podaní oznámenia a dokladov preukazujúcich, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 dôsledne preveroval či sú dôvody na registráciu pre daň zo zákona. Ak daňový úrad získa dôkazy na základe ktorých dospel k pochybnostiam o skutočnostiach uvedených v oznámení a predložených dokladoch bezodkladne by mal začať vykonávať ďalšie dôkazy a zisťovania. Registrácie zdaniteľných osôb za platiteľom DPH je neoddeliteľnou súčasťou výkonu správy daní. Daňový úrad aj v konaní vo veci registrácie pre daň podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. postupuje v súlade so základnými zásadami správy daní a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Daňový úrad hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s cieľom zistiť, či osoba ktorej má byť vydané osvedčenie o registrácii za platiteľa DPH ma postavenie zdaniteľnej osoby, od tých, ktorí chcú vstúpiť do systému dane z pridanej hodnoty len za účelom jeho zneužitia. Daňový úrad môže dospieť k záveru či vydá osvedčenie o registrácii pre DPH podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 alebo nie, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu v konkrétnych prípadoch a po následnom vyhodnotení zdaniteľnou osobou predložených dôkazov, prípadne aj správcom dane získaných dôkazov. Napr. preveriť doklady osvedčujúce skutočnosť vyplývajúcu z oznámenia - zmluvu o predaji podniku alebo o časti podniku platiteľa dane, aký majetok prešiel z osoby ktorá prevádza podnik alebo jeho časť na nadobúdateľa, či skutočne ide o predaj podniku ako ho definuje obchodný zákonník alebo či ide len o predaj jednotlivých vecí podniku alebo jeho častí. Zmluvu o zlúčení alebo splynutí spoločnosti schválený projekt rozdelenia spoločnosti, aký majetok prešiel zo zaniknutej spoločnosti bez likvidácie na právneho zástupcu, či právny nástupca je zdaniteľnou osobou, podporne napr. akú činnosť vykonávala odo dňa zániku, spoločnosť ktorá zanikla bez likvidácie zámer vykonávania činnosti či ide o príležitostný predaj stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku alebo predaj stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od daní podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.
19. V súvislosti z vyššie citovanými Metodickými pokynmi Finančného riaditeľstva SR považoval žalobca za nesporné, že ako vlastník odpredal spoluvlastnícky podiel v jednej polovici na stavebnom pozemku dňa 04.08.2015 a k tomuto dňu predmetnú nehnuteľnosť aj odovzdal kupujúcemu do užívania, že z tohto predaja dosiahol obrat vyšší ako 49.790,- Eura, že nešlo o príležitostný predaj stavebného pozemku (účtovný denník a hlavná kniha žalobcu ku dňu 04.08.2015), že predaj nebol oslobodený od dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Pretože sa stal platiteľom dane zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v lehote 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti, oznámil žalovanému skutočnosť, že sa stal na základe zákonom vymedzených skutočností platiteľom dane, že predložil žalovanému doklady osvedčujúce skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom dane, doklady o vykonávaní ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a to hlavnú knihu a účtovný denník ku dňu 04.08.2015, z ktorého vyplýva, že k uvedenému dňu vykonával podnikateľskú ekonomickú činnosť a to postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.02.2015 za odplatu vo výške 15.000.- EUR, predaj nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou Gardening s.r.o. zo dňa 03.06.2015, nákup nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou Account s.r.o. zo dňa 03.06.2015, nákup nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy s U. T. - K. zo dňa 03.07.2015 a predaj nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou BENC s.r.o. zo dňa 04.08.2015. Ďalej z tohto účtovného denníka ku dňu 04.08.2015 vyplýva, že vykonával aj bežné úhrady spojené s podnikaním, napr. úhrady za služby mobilného operátora, úrady mobilného zmluvného poistenia za motorové vozidlo značky Volkswagen 3D Phaeton, ktoré nadobudol už v roku 2014 a to dňa 02.06.2014. Teda z uvedeného vyplýva, že aktívne podniká a vykonáva ekonomickú činnosť.
20. Považoval za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, že nereagoval na zákonnú požiadavku správcu dane aby predložil relevantné dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, keďže reagoval na predmetnú výzvu žalovaného a to listami zo dňa 28.08.2015 a 03.09.2015. Rovnako považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že nepreukázal a nepredložil dôkazy o tom, že kúpou a predajom stavebného pozemku ide o vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže v zmysle tohto zákona sa zdaniteľnou osobou na účely DPH rozumie každá
právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti.
21. Odvolávajúc sa na Metodický pokyn Finančného riaditeľstva z novembra 2014 vo vzťahu k výkladu § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. uviedol, že platí, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH ešte nevykonáva ekonomickú činnosť ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ a to vo veci C-527/11 zo dňa 14.03.2013. Taktiež poukázal aj na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Sžf 45/2014 zo dňa 01.04.2015, v ktorom vo vzťahu k registrácii tzv. ready-made spoločnosti a vo vzťahu k aplikácii práva EÚ, najvyšší súd okrem iného uviedol, že systém konania o prejudiciálnej otázke existuje z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu práva Európskej únie v členských štátoch Európskej únie. Z tohto dôvodu nie je prípustné aby členské štáty doteraz nejudikované právne otázky vykladali iba v rámci národnej jurisdikcie, pretože účinky národného súdneho rozhodnutia nemôže zaviazať ani členské štáty rešpektovať takýto výklad.
22. Uviedol, že v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. ako aj uvedených Metodických pokynov Finančného riaditeľstva SR je daňový úrad povinný preveriť a porovnať skutkový údaj s údajmi vo oznámení a dokladov predložených zdaniteľnou osobou, preukazujúcich skutočnosti, na základe ktorých sa stáva platiteľom dane. V danom prípade ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom a bol by porovnal údaje v oznámení zo dňa 05.08.2015 so skutkovým stavom, bol by dospel k záveru, že všetky údaje a predložené doklady sú pravdivé a správne, a že sú v súlade s právnymi predpismi. Ak by žalovaný po preverení dokladov mal pochybnosti o skutočnostiach uvedených v oznámení, musel by na základe tejto jeho domnienky predložiť relevantný dôkaz a vykonať ďalšie zisťovanie. V danom prípade žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadny relevantný dôkaz, neodôvodnil citáciu žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu prečo žalobcu neregistroval ako platiteľa dane, nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti z dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Za takýchto okolností považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za arbitrárne, ktoré nemá oporu v zákone.
23. Opätovne poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ C-527/11 zo dňa 14.03.2013 podľa ktorého na to aby sa odmietnutie identifikovať zdaniteľnú osobu individuálnym číslom mohlo považovať za primerané cieľu spočívajúcemu v predchádzaní podvodom, musí spočívať na vážnych nepriamych dôkazoch umožňujúcich objektívne konštatovať, že existuje pravdepodobnosť, že identifikačné číslo pre DPH pridelené zdaniteľnej osobe bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu.
24. Uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. nedáva možnosť daňovému úradu svojvoľne a bez relevantných dôkazov rozhodnúť, že nezaregistruje daňový subjekt a nepridelí mi identifikačné číslo, ak sa daňový subjekt stal platiteľom dane zo zákona, to znamená nie na základe dobrovoľnej žiadosti o registrovaní, o pridelení identifikačného čísla.
25. V závere žalobných námietok konštatoval, že splnil podmienky podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 a stal sa ku dňu 04.08.2015 platiteľom dane z pridanej hodnoty zo zákona a žalovaný bol povinný na základe tohto jeho oznámenia ho zaregistrovať ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň. Žiadal aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a uložil mu povinnosť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zaregistrovať žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty ku dňu 04.08.2015 vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň. Zároveň žiadal nahradiť aj trovy konania.
26. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 25.11.2015 v ktorej uviedol, že žalobca podal prvé oznámenie ktorým oznámil, že sa dňa 03.06.2014 stal platcom dane z pridanej hodnoty a ktorej bolo doručené Daňovému úradu Prešov dňa 04.06.2015. V tomto oznámení uviedol, že sa stal platcom dane z pridanej hodnoty z dôvodu predaja pozemku spoločnosti Gardening s.r.o. so sídlom Jána Bottu 5013/1. Súčasťou tohto oznámenia boli aj doručené prílohy a to kúpna zmluva zo dňa 03.06.2015 uzavretá medzi spoločnosťou AKANT s.r.o. so žalobcom, kúpna zmluva zo dňa 03.06.2015 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou Gardening s.r.o., návrh na vklad vlastníckeho práva, návrh spoločnosti AKANT s.r.o. na vklad vlastníckeho práva a návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva. Toto oznámenie
bolo odstúpené na odbor kontroly a analýz za účelom preverenia skutočnosti, ktoré žalobca v oznámení uviedol. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 12.06.2015 miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX/L. zo dňa 12.06.2015. Bola spísaná s konateľom spoločnosti, ktorý bol oboznámený s dôvodmi, pre ktoré nie sú splnené podmienky ustanovené v § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a to z dôvodu, že žalobca predával nehnuteľnosť, ktorú v čase predaja nevlastnil a nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Preto nemohol na inú osobu previesť právo, ktoré nemal. Preto aj dňa 17.06.2015 vydal rozhodnutie o zamietnutí registrácie pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu, že neboli preukázané skutočnosti uvedené v § 4 os. 4 zákon a č. 222/2004 Z. z.
27. Ďalej uviedol, že druhé oznámenie podal žalobca doručené správcovi dane dňa 05.08.2015, v ktorom oznámil, že dňa 04.08.2015 sa stal platiteľom dane pridanej hodnoty. Na základe toho, že predal v uvedený deň a súčasne odovzdal do užívania stavebný pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 spoločnosti BENC s.r.o. so sídlom Jesenná 8, Prešov. Predložil aj k tomuto oznámeniu prílohy. Ďalej popísal priebeh administratívneho konania, ktorý je uvedený aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. ako aj v súlade s Daňovým poriadkom a vykonal úkony, ktorými chcel preveriť pravdivosť reálnej skutočnosti, v ktorej žiadosti resp. v oznámení uviedol žalobca. Žalobca bol zapísaný do obchodného registra dňa 14.09.2007. Daňové priznania za zdaňovacie obdobie rok 2013 a 2014 na dani z príjmov právnických osôb boli nulové a spoločnosť nevykonávala žiadnu reálnu ekonomickú činnosti. Práve vykonávanie ekonomickej činnosti je nevyhnutnou a základnou podmienkou pre registrácii na daň z pridanej hodnoty. Z oznámenia zaslaného žalobcom nebolo možné presne určiť, či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., preto bolo potrebné predložiť odberateľské faktúry a iné doplňujúce doklady z ktorých by bolo jednoznačne zrejmé, že ide o zdaniteľnú osobu vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 a nepredložil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Správca dane mu zaslal aj výzvu zo dňa 14.08.2015.
28. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. z ktorého vyplýva, že do obratu za nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Z tohto ustanovenia vyplýva, že do obratu sa neberie do úvahy príležitostný predaj hmotného a nehmotného majetku. Žalovaný preveroval skutočnosti, či v takomto prípade nešlo o príležitostný predaj, ktorý nesúvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Snažil sa zistiť podrobnosti týkajúce sa predaja tejto nehnuteľnosti, ale žalobca s ním nespolupracoval a na výzvy nereagoval a nepredložil doklady, ktoré od neho žiadal správca dane. Dňa 28.08.2015 doručil žalobca žalovanému odpoveď na zaslanú výzvu, v ktorej uviedol, že preukázal splnenie podmienok v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že spolu s oznámením predložil aj listiny, ktoré preukazujú, že sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. Následne dňa 03.09.2015 doručil doplnenie výzvy zo dňa 14.08.2015, v ktorom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie spisovej značky C-527/11 zo dňa 14.03.2013. Žalovaný k tomuto citovanému rozsudku argumentoval, že tento rozsudok sa vzťahuje na dobrovoľnú registráciu, na daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca podal oznámenie podľa ustanovenia § 4 ods. 4 citovaného zákona, ktorý pojednáva o zákonnej registrácii a preto citovaný rozsudok sa na tento prípad nevzťahuje a nie je možné ním argumentovať. Preto ho považuje za bezpredmetný. Ďalej uviedol, že nemôže vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ t.j. citovaného rozsudku v ktorej sa uvádza, že sa zdaniteľné osoby, ktoré môžu požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty sa považujú nielen osoby, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť ale aj osoby, ktoré majú v úmysle začať s výkonom takejto činnosti a ktoré na tieto účely vynaložili prvé investičné náklady. Tento rozsudok by platil pre prípady dobrovoľnej registrácie v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., kde by preukázal splnenie podmienky prípravnej činnosti a nevzťahuje sa na prípady zákonnej registrácie. Žalobca v predložených dokladoch nepreukázal vynaloženie žiadnych prvých investičných nákladov a ani v doplnení výzvy zo dňa 14.08.2015 nepreukázal a nepredložil relevantné dôkazy o tom, že kúpou a predajom stavebného pozemku ide o vykonávanie ekonomickej činnosti v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 zákon č. 222/2004 Z. z. Z predložených dokladov je zrejmé, že ide o jednorazový nákup a predaj. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 na písm. b) Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Žalobca aj napriek snahe správcu dane do dnešného dňa nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy, ktoré by preukazovali vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
29. Uviedol, že v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vyskytujú prípady, kedy o registráciu pre daň z pridanej hodnoty žiadajú spoločnosti, ktoré nevykonávajú ekonomickú činnosť ale sú určené výlučne na predaj. V prípadoch dane z pridanej hodnoty sa vždy jedná o kumulovaný právny režim vnútroštátneho a európskeho daňového práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/45-54/2012 zo dňa 01.04.2015 uviedol, že na základe rozsudku súdneho dvora EÚ vyvodil záver, že samotná dobrovoľná registrácia pre účely DPH nie je predmetom voľnej správnej úvahy daňového orgánu vykonávajúceho registráciu a môže byť odmietnutá iba v prípade, že existujú indície umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité cieľom dopustiť sa podvodu. Senát však zohľadňuje, že z praktického hľadiska takýto úmysel u tzv. ready-made spoločnosti, ktorá je z hľadiska ekonomickej činnosti spiacou spoločnosťou, nebude možné zistiť pretože ekonomickú činnosť bude vykonávať až nadobúdateľ spoločnosti. Z tohto dôvodu vyžadovanie zábezpeky na daň pri dobrovoľnej registrácii sa javí ako možná prevencia proti prípadným odvodom. Z uvedených dôvodov žalovaný konštatoval, že vydal dňa 25.09.2015 rozhodnutie č. XXXXXXXX/XXXX o neregistrovaní žalobca podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. ako platiteľa dane z pridanej hodnoty.
30. Poukázal na zákon č. 246/2012 Z. z. zo dňa 26.07.2012 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z., ktorý predstavuje zámer zákonodarcu vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - boj proti daňovým podvodom so zameraním na legislatívnu podporu daňovo právnej, obchodnoprávnej a trestnoprávnej politiky štátu s cieľom účinne reagovať na významné a opakujúce sa porušovania vymedzených spoločenských vzťahov v oblasti daňovej. Situácia v oblastí daní z pridanej hodnoty si vyžaduje mimoriadne vážny prístup k boju proti daňovým podvodom, na daní z pridanej hodnoty s cieľom ochrániť finančné záujmy Slovenskej republiky. Opatrenia prijaté uvedenou novelou vychádzajú zo stratégie Európskej komisie n a zefektívnenie boja proti daňovým podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zámerom hore citovanej novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít, legálne podnikajúcich subjektov.
31. Citoval aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/2624/2012 zo dňa 05.05.2013 ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07 a zdôraznil nebezpečnosť dôsledkov kriminálnych aktivít v oblasti ekonomiky, napadnú podobnosť ich technologických postupov s bežnými ekonomickými činnosťami a vďaka tejto podobnosti obtiažnosť a komplikovanosť, spojenosť s ich zadokumentovaním pre úspešné trestné stíhanie. Pre ekonomickú kriminalitu je viac, než pre iné druhy kriminality charakteristické zložité určenie hranice medzi neetickým správaním sa - konaním, ktoré využíva všetky možnosti na úplnej hrane platnej legislatívy a konaním, ktoré už presahuje hranice práva. Ekonomická kriminalita ma extrémne sociálny a ekonomický dopad na vnútornú stabilitu štátu. Okrem iného ma zásadný vplyv na príjmové zložky štátu, ktorých ohrozene spochybňuje dlhodobé a kvalitné fungovanie štátneho mechanizmu. Žiadosť o registráciu, ktorú zaslal žalobca je účelová, pretože jediný dôvod registrácie je aby spoločnosť v prípade jej následného predaja mala vyššiu cenu. Registrácia spoločnosti na dani z pridanej hodnoty zvyšuje hodnotu spoločnosti ako tovaru. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol aby krajský súd vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietne a náhradu trov konania žalobcovi neprizná.
32. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/1992 Zb. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) upravujúci právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve ako aj konanie a postup správneho súdu účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. V prechodnom ustanovení § 491 ods. 1 Správny súdny poriadok upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5 časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
33. V predmetnej veci je nesporné, že žaloba bola podaná dňa 03.11.2015 na tunajší súd t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, a že v predmetnom konaní ide o žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Keďže žaloba bola podaná predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, správny súd v danom prípade postupoval v konaní podľa vyššie citovaného ustanovenia § 491 ods. 1.
34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Konanie o správnej žalobe je upravené v § 177 a nasledujúcich ustanoveniach Správneho súdneho poriadku. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgány verejnej správy.
36. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
37. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
38. V predmetnom konaní je predmetom preskúmania správnym súdom rozhodnutie žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a to tak, že nezaregistroval žalobcu ako platcu dane z pridanej hodnoty a nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Podľa §4 ods. 4 citovaného zákona, posledná veta ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že proti rozhodnutiu žalovaného nie je podľa osobitného predpisu prípustný riadny opravný prostriedok.
39. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu - oznámenia žalobcu doručeného žalovanému dňa 05.08.2015 je zrejmé, že žalobca oznámil podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. žalovanému, že dňa 04.08.2015 sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty, a to na základe skutočnosti že dňa 04.08.2015 odpredal a zároveň aj odovzdal do užívania stavebný pozemok - parcelu C-KN č. XXXX/XX - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 2440 m2 k.ú. P., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ktorého je vlastníkom spoločnosti BENC s.r.o., Jesenná 8 Prešov. Predmetná parcela sa nachádza v zastavanej časti obce U. 40. Podľa § 4 ods. 4 tretia veta zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok, alebo príjme platbu pred ich dodaním a to tým dňom, ktorý nastane skôr ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa ods. 1. Okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť Daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklad osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich tuto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
41. Žalobca k oznámeniu zo dňa 05.08.2015 podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. priložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.08.2015 potvrdzujúceho, že je podielovým spoluvlastníkom 1/2 k parcele č. C-KN XXXX/XX o výmere 2440 m2 zastavanej plochy a nádvoria. Taktiež predložil kúpnu zmluvu uzavretú podľa § 588 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorou ako predávajúci predal kupujúcemu BENC s.r.o. Jesenná 8 Prešov spoluvlastnícky podiel v 1/2 k vyššie citovanej nehnuteľnosti. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 04.08.2015. Taktiež predložil kópiu z katastrálnej mapy, návrh spoločnosti BECN s.r.o. na vklad právnického práva zo dňa 04.08.2015 a hlavnú knihu (1 obojstranný list A4) a účtovný denník (2 obojstranné listy A4) so stavom k 04.08.2015.
42. Žalobca v žalobe tvrdil, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu boli uložené podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., a že sa stal platiteľom dane zo zákona. Naopak žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že aj napriek maximálnej snahe zo strany správcu dane žalobca nepreukázal podľa podaného oznámenia zo dňa 05.08.2015, že podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je zdaniteľnou osobou v zmysle § 3 citovaného zákona. Vzhľadom k tomu, že nesplnil uloženú povinnosť preukázať vykonávane ekonomickej činnosti na opakujúcej sa báze, ani po miestnom zisťovaní, ani na základe výzvy a vyššie citovaných telefonických rozhovorov.
43. Z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. je nesporné, že platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa tohto ustanovenia sa stáva zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu jej časť alebo stavebný pozemok alebo príjme platbu pred ich dodaním...
44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa od. 2 bez ohľadu na účel alebo výsledku tejto činnosti.
45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. ekonomickou činnosťou (ďalej len podnikanie) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov, a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitného predpisu, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
46. Z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva pre daňový úrad povinnosť preveriť a porovnať skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa 4 vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistrovať platiteľa a vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň, ako aj prideliť identifikačné číslo.
47. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný ako správca dane postupoval v súlade s týmto ustanovením a vykonal miestne zisťovanie dňa 07.08.2015, čo vyplýva z úradného záznamu, z toho istého dňa pod č. XXXXXXXX/XXXX v rámci tohto miestneho zisťovania zistil, že na adrese sídla žalobcu ide o rodinný dom, kde sa nenachádzalo označenie spoločnosti ani dome ani na poštovej schránke a taktiež zisťovaním u majiteľa susedného domu overil, že tento nemá žiadnu vedomosť o tom aby na tejto adrese sídlila nejaká spoločnosť LATEROD Logistics s.r.o. teda žalobca. Ako ďalší úkon vykonal žalovaný telefonický kontakt s konateľom žalobcu dňa 10.08.2015 na základe ktorého konateľ žalobcu oznámil, že sa na ústne pojednávanie nemôže dostaviť pretože je na dovolenke v zahraničí a vráti sa o dva týždne. Pod vplyvom týchto skutočností žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na odstránenie nedostatkov podania podľa § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Touto výzvou žiadal žalobcu aby doplnil svoje podanie zo dňa 05.08.2015 o dôkazy osvedčujúce vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. Konštatoval doterajšie úkony (miestne zisťovanie a telefonický kontakt s konateľom) a ďalej uviedol, že na základe informácii z podaných daňových priznaní žalobcu a z príloh, ktoré sú priložené k oznámeniu nie je oprávnený v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. určiť či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona. Konštatoval, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 4, 4 veta zákona č. 222/2004 Z. z., nedoplnil doklady osvedčujúce skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto ho vyzval na doplnenie oznámenia o dôkazy, ktoré preukazujú vykonávanie ekonomickej činnosti.
48. Podľa základných zásad správy daní uvedenej v § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
49. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
50. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
51. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca síce reagoval na výzvu žalovaného zo dňa 14.08.2015 a to písomnými podaniami zo dňa 28.08.2015 a 03.09.2015 avšak v týchto výzvach iba konštatoval, že si splnil povinnosti a podmienky podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., a že sa stal na základe predložených listín platiteľom dane zo zákona a poukazoval aj na rozsudok Európskeho Súdneho dvora, či vo veci C-527/11. Avšak nedoplnil a neobjasnil skutočnosti, ktoré od neho požadoval správca dane, teda neposkytne potrebnú súčinnosť za účelom preverenia či tieto údaje uvedené v oznámení sú pravdivé a správne. Na základe týchto skutočností nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal skutočnosti, ktoré bol povinný uviesť v oznámení podľa zákona č. 222/2004 Z. z. t.j., že je zdaniteľnou osobou tak ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., že vykonáva ekonomickú činnosť ako aj to, že údaje uvedené v oznámení sú správne a pravdivé.
53. Ak teda žalovaný žalobcu podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. nezaregistroval z dôvodu, že nemal za preukázané, že žalobca je zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, a že údaje ktoré sú uvedené v dokladoch priložených k oznámeniu zo dňa 05.08.2015 sú pravdivé a správne, rozhodol v súlade so zákonom ak žalobcu nezaevidoval ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň. Námietky žalobcu, že sa stal platiteľom dane zo zákona, že predložil všetky doklady osvedčujúce skutočnosť na základe ktorej sa stal platiteľom dane, a že predložením účtovného denníka a hlavnej knihy ku dňu 04.08.2015 preukázal, že vykonáva ekonomickú činnosť, súd preto považuje za nedôvodné.
54. Vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-527/11 zo dňa 14.03.2013, správny súd rovnako ako žalovaný uvádza, že tento rozsudok súdneho dvora sa nevzťahuje na prípad registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. Predmetný rozsudok sa týkal Smernice 2006/112/ES čl. 213, 214 a 273 vo veci identifikácie platiteľov DPH a predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEU podaný rozhodnutím Augstäkäs tiesas Semäks (Lotyšsko) zo dňa 12.10.2011 z uvedeného rozsudku nesporne vyplýva, že v danom prípade išlo o právnickú osobu, ktorá podala žiadosť o registráciu DPH na základe skutočnosti, že dosiahla určitý finančný limit. Súdny dvor v predmetnej veci rozhodol, že čl. 213, 214 a 273 Smernice rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu aby daňový úrad členského štátu odmietol prideliť identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovacej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už bolo viac krát pridelené takéto číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla bez toho, aby dotknutý daňový úrad na základe objektívnych skutočností preukázal, že existujú vážne nepriame dôkazy umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený daňový úrad poskytol vo veci samé vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu.
55. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však takéto závery aké prijal Súdny dvor Európskej únie nevyplývajú tak ako je uvedené vyššie je nesporné, že žalovaný nezaregistroval žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, na základe skutočnosti, že aj napriek výzve žalovaného žalobca nepredložil dôkazy a nedoplnil informácie na preukázanie skutočnosti, že je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a teda, že vykonáva ekonomickú činnosť a neposkytol ďalšie informácie na preverenie, že skutočnosti ktoré sú uvedené v oznámení zo dňa 05.08.2015 sú pravdivé a správne. Oznámenie zo dňa 05.08.2015 žalobca podal podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. upravujúcej vznik
registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zákona, avšak ak splní podmienky v tomto ustanovení uvedené, čo žalobca nesplnil.
56. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalobca bol v tomto konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 168 správneho súdneho poriadku žalovanému správny súd môže priznať vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Správny súd podmienky pre priznanie práva na náhradu vynaložených trov konania v tomto konaní nezistil.
58. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť , a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.