Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/141/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpenej ALMOND LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 248 653, proti žalovanej E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. J. K. XXX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -120 zo dňa 17.06.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že darovacia zmluva zo dňa 23.01.2019, uzavretá medzi L. B. ako darkyňou a žalovanou E. F. ako obdarovanou, ktorou L. B. previedla na žalovanú spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. 107/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2 a na stavbe súp. č. XXX - rodinný dom, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 107/2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre katastrálne územie C. I. J., okres Trnava, obec C. I. J., ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom rozhodnutím č. V 509/2019 dňa 08.02.2019, je voči žalobkyni právne neúčinná (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu (II. výrok).

Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , , , , , (ďalej len „“) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala odporovateľnosti právneho úkonu a to darovacej zmluvy uzavretej dňa 23.01.2019 medzi L. B. ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, ktorou L. B. previedla na žalovanú spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Ďalej okresný súd uviedol, že L. B. bola podľa LV č. XXX zo dňa 11.04.2018 výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. C. I. H., a podľa LV zo dňa 19.06.2019 a zo dňa 29.01.2020 bola L. B. už podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti 1/10 a žalovaná 9/10 na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 08.02.2019. Dňa 02.12.2020 bol na dlžníka vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. -12 zo dňa 26.11.2020, pričom súpisová hodnota majetku dlžníka bola ku dňu 29.10.2021 vo výške 6.560 eur a 15.440 eur, celková suma prihlásenej pohľadávky žalobkyne ku dňu 25.01.2021 bola vo výške 29.433,06 eur. L. B. previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú v priebehu súdneho sporu vedeného

pod sp. zn. , v ktorom si žalobkyňa voči dlžníčke L. B. uplatňovala svoju pohľadávku, pričom išlo o rozhodujúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10-ín k celku. Z vyššie uvedeného potom súvisí hrozba zhoršenia pozície žalobkyne ako veriteľky. V danom prípade išlo o bezodplatný prevod (darovacia zmluva), ktorý nie je ekvivalentný právny úkon, pretože dlžník za nehnuteľnosti nenadobudol plnenie skutočne rovnocennej povahy, takým plnením by bolo iba plnenie, ktoré by sa približovalo k všeobecnej cene nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že má zapísaný ten istý trvalý pobyt ako jej matka, ale v skutočnosti s matkou v spoločnej domácnosti nežije a nemala vedomosť o existencii súdneho sporu, v ktorom jej matka – dlžníčka vystupovala ako žalovaná, okresný súd predmetnú obranu vyhodnotil ako nedostatočnú, rovnako ako aj jej tvrdenie, že nevedela o finančnej situácii, vedela o úmysle darovať, ale z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu nechcela, aby dedil syn, ktorý sa s matkou nestretáva. Dané tvrdenia boli uplatnené v rozpore so zásadou koncentrácie a nepreukázané. Zároveň okresný súd poukázal na súdnu prax ohľadne obrany osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa, ktorú obranu žalovanej vyhodnotil ako nedostatočnú. Žalobkyňa ako veriteľ bola účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu, z ktorého jej vznikla vymáhateľná pohľadávka voči dlžníkovi, ktorá nebola z dôvodu odporovateľných právnych úkonov uspokojená z majetku dlžníka a veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby voči osobe, s ktorou dlžník urobil odporovateľný právny úkon, ale aj voči osobe, u ktorej sa nachádza prevedený majetok dlžníka. Okresný súd poukázal tiež na pojem „prospech“ použitý v , predstavujúci majetkovú výhodu bez ohľadu na to, či bola dosiahnutá na základe odplatného alebo bezodplatného právneho úkonu, pričom na základe ekvivalentného právneho úkonu nemožno získať majetkový prospech. Žalovaná mala z napadnutého právneho úkonu prospech, absentuje u nej náležitá starostlivosť (aktivita), ktorej bol navyše rozhodnutím Okresného súdu Trnava uložený zákaz previesť na tretie osoby spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10- ín k celku a zaťažiť tento podiel právom tretích osôb až do rozhodnutia vo veci samej. U žalovanej ide o blízku osobou, pri ktorej platí vyvrátiteľná domnienka o vedomosti o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka a sú u nej naplnené predpoklady odporovateľnosti. Iba v prípade, že by blízke osoby boli dobromyseľné a nadobudli by majetok za reálnu trhovú hodnotu, by bolo možné uvažovať nad tým, aby právne účinky odporovateľnosti nezasahovali do ich právneho postavenia, čo nie je prejednávaný prípad. Okresný súd tiež posudzoval naplnenie požiadavky existencie vymáhateľnej pohľadávky, ktorú žalovaná namietala a poukázal na názor Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí zo dňa 27.05.2010, sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -162 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -259 zo dňa 31.03.2020, právoplatný a vykonateľný dňa 28.04.2020, ktorým bola pohľadávka preukázaná, pričom postačuje existencia pohľadávky a je nerozhodné, či existuje aj prípadná započítateľná pohľadávka dlžníka alebo jeho právneho nástupcu, nakoľko pasívne legitimovaný subjekt sa nemôže s úspechom brániť proti odporovacej žalobe veriteľa ani tým, že nárok voči dlžníkovi bol už uspokojený napríklad prípadným započítaním. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že týmto majetkom má byť 1/10-ina podielu na nehnuteľnostiach s poukazom na vlastníctvo dlžníka, či iný nehnuteľný majetok zrejme nepatrnej hodnoty, keď exekúcia nebola úspešná, daná úvaha bola vyvrátená tým, že na majetok dlžníčky bol vyhlásený konkurz a prípadný majetok dlžníka nepovažuje za majetok postačujúci na úplné uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa preukázala nepravdivé tvrdenia žalovanej ohľadne vlastníctva iného dostatočného majetku zo strany dlžníčky, pretože exekúcia na jej majetok bola doposiaľ neúspešná a navyše bolo preukázané aj vyhlásenie konkurzu s uvedením hodnoty majetku a pohľadávok, pričom výška pohľadávky žalobkyne značne prevyšuje výšku spísaného majetku v konkurze. Ohľadom dátumu odporovacieho úkonu v petite odkázal okresný súd na rozhodnutie NS ČR zo dňa 19.12.2007, sp. zn. .

O trovách proinštančného konania rozhodol podľa , v spojení s , (ďalej len „“) a vzhľadom na plný úspech žalobkyne jej priznal náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, pričom neboli tvrdené a ani súdom zistené dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť inak.

Okresný súd nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -32 zo dňa 16.03.2020, keďže bolo nariadené do rozhodnutia vo veci samej a zanikne ex offo právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vyčítala prvoinštančnému súdu nevykonanie dôkazov, ktoré v konaní navrhovala, a ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ust. , , , , , , , . Popierala vedomosť úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, na ktorú okolnosť navrhla vykonať dôkazy a to jej výsluch, ako aj výsluch dlžníčky L. B., ktorými chcela preukázať, že nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom taký úmysel ani neexistoval. Okresný súd dané dôkazy nevykonal z dôvodu, že by uvedené výsluchy nič nezmenili na závere súdu, že následkom je neúčinnosť zmluvy, ktorý postup považovala za arbitrárny, keďže prvoinštančný súd už pred jej výsluchom a výsluchom svedka vedel, čo by sa jej podarilo alebo nepodarilo preukázať a teda postup bol nezákonný a svojvoľný. V konaní o určenie odporovateľnosti právnych úkonov nesie veriteľ bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom toho, že k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky preukázateľne nie je možné použiť iný majetok dlžníka. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie jej tvrdenia o zmenšení majetku dlžníka v smere, že sa tým ukrátilo uspokojenie pohľadávky žalobkyne, a že zostávajúci majetok nepostačuje na uspokojenie pohľadávky. Zostávajúci majetok dlžníčky – L. B. postačuje na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, pretože v čase vykonania právneho úkonu vlastnila aj iný majetok, na ktorý nebola zapísaná žiadna ťarcha. Za nesprávny považovala záver súdu prvej inštancie o jej úvahe, že zostávajúci majetok dlžníka postačuje na uspokojenie pohľadávky vyvrátený exekúciou na majetok dlžníčky, ktorá bola neúspešná, pretože k zastaveniu exekučného konania došlo na základe vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníčky a nie pre nemajetnosť dlžníka. V rámci exekučného konania sa hodnota majetku dlžníčky ani nezisťovala a v čase realizácie právneho úkonu dlžníčka vlastnila iný nehnuteľný majetok, z ktorého mohla pohľadávku žalobkyne uspokojiť. Konkurz na majetok dlžníčky bol vyhlásený až dňa 24.11.2021, teda viac ako dva roky po tom, čo došlo k odporovateľnému právnemu úkonu (darovacia zmluva uzavretá dňa 23.11.2019) a pohľadávka žalobkyne bola právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. (bez uvedenia roku začatia súdneho sporu – pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 13.03.2019, právoplatným dňa 28.04.2020, teda rok a pol predtým, ako bol na majetok dlžníčky vyhlásený konkurz. Tvrdila, že dlžník má majetok podľa predbežného odhadu vo všeobecnej hodnote najmenej vo výške 30.000 eur, z ktorého môže žalobkyňa uspokojiť svoju pohľadávku a aj podľa vyjadrenia realitnej kancelárie je hodnota rodinného domu spolu s pozemkami, ktorého spoluvlastníčkou je dlžníčka v podiele 1/10 k celku vo výške 280.000 eur. Teda všeobecná hodnota podielu dlžníčky je najmenej 28.000 eur a okrem toho vlastní podiely na inom nehnuteľnom majetku, ktorý však súd ani v rámci súpisu majetku nezohľadnil. Zároveň poukázala na vyhlášky č. ohľadne položiek v zozname majetku a hodnoty vyjadrenej v eurách, pričom správca konkurznej podstaty nemal k dispozícii znalecký posudok pre jednoznačné určenie všeobecnej hodnoty majetku dlžníčky, preto nemohol uzavrieť, že dlžníčka nemá majetok, z ktorého by sa mohla žalobkyňa uspokojiť.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. K žalovanej namietanému nevykonaniu dôkazu uviedla, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol uskutočnený medzi jej dlžníčkou a žalovanou ako dcérou dlžníčky, teda blízkou osobou, kde sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá, ako aj vedomosť blízkej osoby o existencii úmyslu dlžníka. Predmetnú žalobu podala dňa 27.02.2020 a žalovaná predložila dve vyjadrenia zo dňa 08.12.2020 a zo dňa 04.06.2021, v ktorých nenavrhla vykonať dôkazy jej výsluchom a dlžníčky, pričom v konaní sa uskutočnili dve pojednávania, ktorých sa žalovaná nezúčastnila a výsluch dlžníčky, ako aj žalovanej bol navrhnutý žalovanou až na pojednávaní dňa 20.05.2022, t.j. po viac ako dvoch rokoch trvania súdneho sporu, ktorý návrh bol účelový krok žalovanej s cieľom oddialiť vydanie rozhodnutie vo veci, nakoľko dôkazy mohla navrhnúť objektívne už skôr, pričom neobstojí tvrdenie žalovanej o dlhodobej práceneschopnosti od 18.02.2022 vzhľadom na trvanie sporu odo dňa 27.02.2020, pričom až do pojednávania konaného dňa 20.05.2022 žalovaná nenavrhla dôkazy. Preto okresný súd postupoval správne a hospodárne, keď nepripustil navrhnuté dôkazy žalovanou s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Poukázala na úmysel dlžníčky ju ukrátiť, ktorý bol zrejmý, má voči nej priznanú pohľadávku právoplatným rozhodnutím súdu, pričom v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky dlžníčka bezodplatne previedla

svoj nehnuteľný majetok na inú (blízku osobu) s úmyslom zbaviť sa svojho majetku bez primeraného protiplnenia. Daným úkonom teda bol zámer zmarenie uspokojenia jej pohľadávky ako veriteľky. Pokiaľ žalovaná uvádzala ďalší majetok dlžníčky najmenej v hodnote 30.000 eur, odvodzovaný údajne z vyjadrenia realitnej kancelárie ohľadne hodnoty rodinného domu vo výške 280.000 eur a teda hodnoty podielu dlžníčky vo veľkosti 1/10-ina vo výške 28.000 eur a vlastníctvo podielov na inom nehnuteľnom majetku s tým, že v rámci exekučného konania sa nezisťovala hodnota majetku a k zastaveniu konania došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu, predmetné tvrdenie je zavádzajúce a nepravdivé. Opakovane preukázala, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky a to údajmi z katastrálneho operátu, z ktorých vyplýva bezodplatný prevod na základe darovacej zmluvy ohľadne podielu vo veľkosti 9/10-ín na žalovanú a v čase pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého bola povinná jej zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody sumu 20.691,80 eur s príslušenstvom je zrejmé, že išlo o bezodplatný prevod väčšinového podielu na nehnuteľnosti bez primeraného protiplnenia na žalovanú. Exekučnými konaniami vedenými na majetok dlžníčky sa nepodarilo zistiť žiadny majetok postačujúci na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky (správa o priebehu exekúcie zo dňa 16.12.2020), výpismi z obchodného vestníka bolo preukázané podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu jej dlžníčkou, ktorý bol dňom 02.12.2020 vyhlásený a v návrhu dlžníčka uvádzala, že je platobne neschopná. Tiež z výpisu z registra úpadcov vyplýva, že počas trvania sporu mala dlžníčka okrem pohľadávky voči nej minimálne ďalších dvoch veriteľov a v súčasnosti má ďalšieho veriteľa (M. D., A., E. a Intrum Slovakia s.r.o.). Pokiaľ žalovaná tvrdila existenciu ďalšieho majetku dlžníčky, uvedenú skutočnosť nepreukázala a ani tvrdenie o údajnom ohodnotení nehnuteľnosti realitnou kanceláriou. Ak by mala dlžníčka disponovať majetkom dostatočnej hodnoty, tak nie je zrejmé, prečo sa pohľadávku doposiaľ nepokúsila uspokojiť aspoň čiastočne. Tvrdenia žalovanej o disponovaní majetku postačujúcom na úhradu dlhu dlžníčkou sú preto účelové a nepravdivé. K tvrdeniu žalovanej, že v čase realizácie úkonu vlastnila dlžníčka iný nehnuteľný majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz dňa 24.11.2021, teda dva a pol roka po tom, ako bola jej pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, pričom žalovaná relevantným spôsobom nepreukázala tvrdenia o existencii majetku dlžníčky, ktorý bol postačoval na úhradu dlhu voči nej uviedla, že z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. C. I. J. vyplýva, že dlžníčka bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcely registra „E“ parc. č. 2291/3 – ostatná plocha o výmere 1152 m2 mimo zastavaného územia obce vo veľkosti 1/252-ín a podielu 1/84-ín, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu aj vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníčky preukázala, že jej majetok nepostačuje na úhradu pohľadávky vo výške 20.691,87 eur s príslušenstvom.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení . Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.

Žalovaná v odvolaní uvádzala odvolacie dôvody, v zmysle ktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ďalej poukazom na , v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaciemu dôvodu uvedenému v odvolací súd uvádza, že ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť (viď komentár autorov N. F. a E. E. k ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Podľa § 42a ods. 2 O. z. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V prejednávanej veci išlo o odporovaný úkon darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a dlžníčkou blízkou osobou žalovanej (matka), pri ktorej platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný (blízka osoba) mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však napostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno.

Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

Okresný súd sa s uvedenými aspektami riadne a podrobne vysporiadal v bodoch 27, 38, 39, 41, 42, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje na ne.

Žalovaná v tejto súvislosti okrem namietania nevykonania dôkazu jej výsluchom a výsluchom svedkyne – dlžníčky žiadne argumenty preukazujúce, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa neuvádzala.

Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, na vec prejednávanú aplikoval správne právne normy , , , , ktoré aj správne vyložil.

Ani nevykonanie navrhnutého dôkazu žalovanou a to jej výsluchom ako aj navrhnutého svedka – dlžníčky nepovažoval odvolací súd za pádny dôvod zakladajúci nesprávnosť rozsudku okresného súdu.

V uvedenom smere odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle SR (). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada ( SR a ), a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané ().

V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ústavného súdu najvyšší súd rozhodol vo viacerých veciach napr. sp. zn. , , , . V týchto rozhodnutiach vyslovil, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s a SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

Okresný súd však jasne vysvetlil dôvody nevykonania dôkazu výsluchom navrhnutého svedka – dlžníčky v bode 9 odôvodnenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.12.2020 a k vyjadreniu žalobkyne počas sporu dňa 04.06.2021 tieto dôkazy nenavrhovala, nedostavila sa na pojednávania dňa 20.05.2022 a dňa 17.06.2022, na ktoré pojednávanie sa zástupkyňa žalovanej vrátane žalovanej ospravedlnila a súhlasila, aby sa pojednávalo v ich prítomnosti, preto ani tento odvolací dôvod nie je opodstatnený.

K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam ( ) odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa zmenšeniu majetku dlžníčky a ukráteniu veriteľa odporovaným právnym úkonom venoval podrobne v bode 60, 61, 62 odôvodnenia. Navyše žalovaná ani nepreukázala nielen počas sporu, ale v odvolacom konaní existenciu majetku dlžníčky, ktorý by mal postačovať na úhradu dlhu žalobkyni.

I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava ().

Preto odvolacou námietkou, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o zmenšení majetku dlžníčky, vzhľadom na princíp hospodárnosti súdneho konania ( ), sa nebolo dôvodné podrobne zaoberať.

Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie dôvodnosti nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, nezistil ani naplnenie ďalších odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou.

Vzhľadom na nezistenie predpokladov pre konštatovanie dôvodnosti odvolania žalovanej odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa , ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ustanovenia o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).