Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/15/2020

Potvrdené rozhodnutím 23Co/141/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpenej ALMOND LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 248 653, proti žalovanej E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. J. K. XXX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 39C/15/2020-120 zo dňa 17.06.2022, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD: v spore žalobkyne: Q. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXXX/XX, B., zast. ALMOND LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 248 653, so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: T. O., J.. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. Z. L. Č.. L. XXX, zastúpená: JUDr. Edita Lehocká, advokátka, so sídlom Štúrova 1267, Šaštín-Stráže, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Darovacia zmluva zo dňa 23.01.2019 uzavretá medzi P. F. ako darkyňou a žalovanou T. O. ako obdarovanou, ktorou P. F. previedla na žalovanú spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX F.2 a na stavbe súp. č. XXX - rodinný dom, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre katastrálne územie A.H. Z. L., H. K., obec A. Z. L., ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom rozhodnutím č. V 509/2019 dňa 08.02.2019, je voči žalobkyni právne neúčinná.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa touto žalobou zo dňa 24.2.2020 domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18. 10. 2016 na tunajšom súde domáha voči žalovanej pani P. F. zaplatenia sumy vo výške 20.691,87 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.389,87 EUR odo dňa 10. 8. 2015 do 20. 8. 2015 a zo sumy 20.691,87 EUR odo dňa 21. 8. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Ako majiteľka bežného účtu č. 0000 0027 07133 7751 vedeného vo VÚB, a. s. (ďalej aj "účet") zriadila pani P. F. dispozičné oprávnenie k účtu, a to výlučne na účely vykonania drobných úhrad súvisiacich s prevodom bytu žalobkyne. Z bankových výpisov a potvrdení o výbere hotovosti a príkazov na úhradu žalobkyňa zistila, že P. F.á uskutočnila z účtu viaceré výbery a prevody finančných prostriedkov v celkovej výške 20.691,87 EUR. Nakoľko P. F. odmietla špecifikovať na aký účel použila vybraté finančné prostriedky a na výzvu žalobkyne ich nevrátila, žalobkyňa sa domáhala vrátenia časti vyššie uvedených finančných prostriedkov vo výške 20.000 EUR titulom bezdôvodného obohatenia a sumy vo výške 691,87 EUR z titulu náhrady škody. Uvedené konanie bolo na Okresnom súde Trnava vedené pod č. k. . Súd dňa 13. 3. 2019 rozhodol rozsudkom č. k. - 162, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ďalej aj "rozsudok"). Pani P. F. podala voči rozsudku odvolanie, na základe ktorého prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde v Trnave pod č. k. . Pani P. F. bola v čase trvania prvoinštančného súdneho konania výlučnou vlastníčkou nasledovných nehnuteľností: pozemku parcely registra "C" pare. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2 a stavby súp. č. XXX - rodinný dom, postavenej na pozemku registra

"C" parc. č. XXX/X, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre okres Trnava, obec A. Z. L., katastrálne územie A. Z. L. (ďalej len "nehnuteľnosti"). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 18. 6. 2019 zistila, že na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi pani P. F. a žalovanou bol dňa 8. 2. 2019 povolený vklad vlastníckeho práva, na základe ktorého sa žalovaná stala podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 9/10 a pani P. F. vo veľkosti podielu 1/10. Podľa dostupných informácií, je žalovaná dcérou pani P. F., t. j. ide o príbuzné v priamom rade, čomu nasvedčuje nielen rovnaké bydlisko (uvedené je zrejmé z výpisu z LV č. XXX) ale aj rovnaké rodné priezvisko žalovanej (ktoré vyplýva z listu vlastníctva č. XXX) a predchádzajúce priezvisko P. F.. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18. 6. 2019 už raz domáhala určenia neúčinnosti vyššie uvedenej darovacej zmluvy uzavretej medzi pani P. F. ako darkyňou a žalovanou T. O.u ako obdarovanou. Krajský súd v Trnave uznesením č. -64 zo dňa 27. 9. 2019 nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze previesť na tretie osoby a zaťažiť právom tretích osôb spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na nehnuteľnostiach. Na základe rozhodnutia KSTT bola na LV č. XXX zapísaná poznámka o nariadení neodkladného opatrenia, poznámka o nariadenom neodkladnom opatrení bola v priebehu mesiaca február 2020 vymazaná z LV č. XX5. Pani P. F. previedla mesiac pred vydaním rozsudku vo vyššie uvedenej právnej veci, svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na nehnuteľnosti bezodplatne na svoju dcéru, t. j. na žalovanú. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod č. k. a následne aj v konaní vedenom na Krajskom súde Trnava pod č. k. sa žalovaná, ako aj pani P. F., opakovane písomne vyjadrovali, pričom v žiadnom zo svojich vyjadrení nepopreli svoj príbuzenský vzťah (matka a dcéra). Na základe týchto skutočností má za to, že tvrdenie o existencii príbuzenského vzťahu medzi žalovanou a pani P. F. sa považuje v súlade s ust. za nesporné. Vychádzajúc z informácie, že žalovaná je dcérou pani P. F., je potrebné poukázať na skutočnosť, že prevod nehnuteľností bol uskutočnený medzi dlžníčkou žalobkyne a jej blízkou osobou v zmysle . Na základe uvedeného má za to, že v danom prípade je možné odporovať právnemu úkonu, ktorým je darovacia zmluva nakoľko žalovaná je blízkou osobou dlžníčky, úkon bol vykonaný v posledných troch rokoch a týmto úkonom môže byť žalobkyňa ukrátená. Odhliadnuc od skutočnosti, že úmysel dlžníčky P. F. ukrátiť žalobkyňu sa v tomto prípade predpokladá, je presvedčená, že z počínania pani P. F. je tento úmysel zrejmý, a to z nasledujúcich dôvodov. Zo skutočností uvedených v bode I je zrejmé, že pani P. F. je dlžníčkou žalobkyne, nakoľko z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody je povinná zaplatiť žalobkyni sumu v celkovej výške 20.691,87 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.389,87 EUR odo dňa 10. 8. 2015 do 20. 8. 2015 a zo sumy 20.691,87 EUR odo dňa 21. 8. 2015 do zaplatenia, žalobkyňa má voči svojej dlžníčke vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola priznaná aj rozsudkom č. -162 zo dňa 13. 3. 2019. Zo skutočností, ktoré uviedla v bode I žaloby je tiež zrejmé, že pani P. F. - dlžníčka žalobkyne, v čase kedy žalobkyňa ako jej veriteľka mala (a aj v súčasnosti má) voči nej vymáhateľnú pohľadávku, previedla svoj nehnuteľný majetok na inú osobu, a to bezodplatne, t.j. preukázateľne sa úmyselne zbavila svojho majetku bez primeraného protiplnenia, čím ohrozila uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojej veriteľky. K uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy došlo práve v čase, kedy P. F. bolo na základe predbežného právneho posúdenia súdu v konaní č. známe, že pohľadávka žalobkyne bude priznaná rozsudkom, t. j. žalobkyňa môže disponovať exekučným titulom voči pani F.. Pani P. F. - dlžníčka žalobkyne sa zbavila svojho nehnuteľného majetku v čase, kedy bolo zrejmé, že žalobkyňa má voči nej vymáhateľnú pohľadávku. Má za to, že pani P. F.vá ako dlžníčka žalobkyne a žalovaná uskutočnili vyššie uvedený právny úkon (darovaciu zmluvu) za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobkyne ako veriteľky. Na základe vyššie uvedených skutočností je presvedčená, že právny úkon pani P. F., na základe ktorého previedla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v lehote kratšej ako tri roky na žalobkyňu - svoju dcéru, je voči žalobkyni právne neúčinný v zmysle cit. ust. a v spojení s cit. ust. , nakoľko úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne sa v danom prípade nielenže predpokladá, ale z konania pani P. F. je aj zrejmý. Zo skutočností, ktoré uviedla vyššie je zrejmé, že pani P.E. F. previedla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na nehnuteľnosti na žalovanú po tom, ako súd na pojednávaní dňa 5. 11. 2018 v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Trnava pod č.k. oboznámil strany sporu so svojím predbežným právnym názorom, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že súd plánuje podanej žalobe vyhovieť a uložiť pani P. F. povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 20.691,87 EUR s prísl. Je presvedčená, že za súčasného stavu a s poukazom na rodinnú väzbu žalovanej a pani P. F., existuje reálna obava, že žalovaná prevedie spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na niekoho iného resp. zaťaží spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti právom tretej osoby. Takéto konanie žalovanej je v súčasnosti možné predpokladať aj s prihliadnutím na okolnosti za akých došlo k prevodu podielu na

nehnuteľnostiach na žalovanú. V prípade, ak by k takémuto prevodu, príp. zaťaženiu nehnuteľností skutočne došlo, je zrejmé, že by došlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobkyne.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila nasledovné dôkazy: žalobu zo dňa 18.10.2016, rozsudok č.k. -162 zo dňa 13.03.2019, informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 11.04.2018, zo dňa 18.06.2019 a 29.01.2020, výzva súdu v konaní č. zo dňa 13.04.2018 a uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -79 zo dňa 09.01.2020.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08.12.2020 uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. V žalobe absentujú skutočnosti, žalobkyňa nemá voči žalovanej žiadnu pohľadávku a už vôbec nie vymáhateľnú pohľadávku. Žalobkyňa nepreukázala, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, poukázala na rozhodnutie R XX/XXXX, že uzatvorením darovacej zmluvy medzi dlžníkom žalobkyne a žalovanou prišlo k zmenšeniu majetku dlžníka do tej miery, že by to ohrozilo uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. K skráteniu veriteľa nemôže dôjsť ani v prípade, ak je za účelom uspokojenia veriteľovej pohľadávky preukázateľne možné použiť iný majetok dlžníka. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa tak isto nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Dlžníčka žalobcu nepreviedla darovacou zmluvou celý svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Aj po tomto právnom úkone disponuje majetkom, ktorý postačuje na úhradu dlhu voči žalobkyni. Matka žalovanej /dlžník žalobkyne/ podala proti žalobkyni kompenzačnú žalobu, v ktorej sa domáha úhrady pohľadávky vo výške 24 000,- eur titulom neuhradených sprostredkovateľských provízií z predaja nehnuteľností a zmluvnej pokuty 5 000,- eur, neuhradených faktúr za vykonané práce, režijné náklady s predajom bytu 2 500,- eur. Dlžník žalobkyne žiada o vzájomné započítanie pohľadávok, kompenzačnou žalobou od žalobkyne úhradu sumy 10 808,13 eur s príslušenstvom. Kompenzačná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie a toto nie je ešte právoplatne skončené. K úmyslu dlžníka uviedla, že žalovaná má v LV č. XXX A..Ú.. A. Z. L. zapísaný ten istý trvalý pobyt ako jej matka, ale v skutočnosti dcéra s matkou v spoločnej domácnosti nežije, žalovaná nemala vedomosť o existencii súdneho sporu, v ktorom matka vystupovala ako žalovaná. Navrhla žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 16. 3. 2021 uviedla, že žalovaná nepoprela tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, že účelom prevodu nehnuteľnosti bolo zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobkyne ako veriteľky vo vzťahu k matke žalovanej - dlžníčke žalobkyne. Žalovaná vo vyjadrení osvedčila skutočnosť, že je dcérou dlžníčky žalobkyne. S poukazom na ust. považujeme uvedené skutočnosti za nesporné. Žalovaná síce nie je voči žalobkyni v postavení dlžníka, avšak v zmysle ust. možno odporovaciu žalobu podať voči každému, kto mal prospech z odporovateľného úkonu. Predpokladom pre uplatnenie tohto postupu je existencia úmyslu na strane dlžníčky žalobkyne a vedomosť o takomto úmysle na strane žalovanej. S poukazom na žalovanou potvrdenú informáciu, že je dcérou dlžníčky veriteľky, úmysel ukrátiť žalobkyňu sa s ohľadom na existenciu rodinnej väzby predpokladá. Žalovaná navyše žiadnym spôsobom vo vyjadrení nepreukázala opak, t. j. nepreukázala, že o úmysle dlžníčky žalobkyne ukrátiť žalobkyňu nemala vedomosť. Je tak zrejmé, že uvedená skutočnosť sa považuje za nespornú. Žalobkyňa disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trnava č. zo dňa 13. 3. 2019 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým súd zaviazal dlžníčku žalobkyne povinnosťou zaplatiť sumu 20.691,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.389,87 EUR od 10. 8. 2015 do 20. 8. 2015 a zo sumy 20.691,87 EUR od 21. 8. 2015 do zaplatenia a zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedenú skutočnosť sme súdu oznámili podaním zo dňa 21. 5. 2020. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 28. 4. 2020 a vykonateľnosť dňa 2. 5. 2020. Preložila doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Je tak nepochybné, že pohľadávka žalobkyne sa stala vymáhateľnou na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, a to rozsudku súdu prvej inštancie. Sú splnené všetky predpoklady pre vyhlásenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorého sa žalobkyňa v tomto spore domáha. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o údajnej existencii majetku dlžníčky žalobkyne, ktorý by podľa jej vyjadrenia mal postačovať na úhradu dlhu voči žalobkyni. Nie je dôvodné skúmať (a ani v kompetenciách žalobkyne) a vykonávať lustráciu majetku dlžníčky žalovanej inak, než získavaním informácií z verejne dostupných zdrojov. Z údajov katastrálneho operátu je zrejmé, že dlžníčka žalobkyne bezodplatne previedla na základe darovacej zmluvy majoritný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na nehnuteľnosti na žalovanú, a to v čase krátko pred vydaním rozhodnutia súdu

prvej inštancie, v zmysle ktorého je dlžníčka žalobkyne povinná zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody sumu 20.691,87 EUR s prísl. Vzhľadom na bezodplatnosť právneho vzťahu založeného darovacou zmluvou, ktorá bola navyše uzavretá s dcérou dlžníčky, je nesporne preukázané, že dlžníčka žalobkyne sa úmyselne zbavila majetku bez primeraného protiplnenia, v dôsledku čoho nepochybne ohrozila uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojej veriteľky - žalobkyne. Žalobkyňa po nadobudnutí právoplatnosti vyššie špecifikovaného rozsudku súdu prvej inštancie viedla na majetok dlžníčky exekučné konanie, v ktorých sa však nepodarilo zistiť majetok postačujúci na uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky. Dňa 2. 12. 2020 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 26. 11. 2020, z ktorého vyplýva, že dlžníčka žalobkyne podala návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, v dôsledku čoho bol dňom 2. 12. 2020 vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky žalobkyne. Je tak zrejmé, že tvrdenie žalovanej, podľa ktorého dlžníčka žalobkyne napriek darovaniu väčšinového spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, naďalej disponuje majetkom postačujúcim na úhradu dlhu voči žalobkyni, je účelové a nepravdivé. Poukázala na rozpor v tvrdeniach žalovanej, keď uvádza, že o súdnom spore, v ktorom vystupovala jej matka - dlžníčka žalobkyne, nemá vedomosť, pričom následne poukazuje na kompenzačnú žalobu, ktorú dlžníčka žalobkyne podala v tom istom súdnom konaní. Kompenzačná žaloba, ktorú podala dlžníčka žalobkyne proti žalobkyni, je účelovou obranou, ktorú dlžníčka žalobkyne pôvodne uplatňovala v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod č. . Súd však túto vec vylúčil na samostatné konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod č.k. , pričom uznesením č. -49 zo dňa 23. 3. 2020 súd odmietol podanie žalobkyne ako neurčité s nejednoznačným petitom. Proti uzneseniu podala dlžníčka žalobkyne odvolanie, v dôsledku ktorého Krajský súd Trnava uznesením č. -71 zo dňa 19. 1. 2021 zrušil rozhodnutie okresného súdu v odmietavom výroku a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvedené konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené a nemá súvis ani s týmto konaním, ani s konaním, ktoré bolo vedené pod č. k. , a ktoré bolo právoplatne skončené. Žalobkyňa údajnú pohľadávku dlžníčky žalobkyne uplatnenú predmetnou kompenzačnou žalobou v plnom rozsahu popiera. V tomto konaní boli splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu vyplývajúce z ust. a v spojení s ust. , keďže dlžníčka žalobkyne - pani P. F. bezodplatne previedla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalovanú

- svoju dcéru, čím nepochybne došlo k ukráteniu žalobkyne ako veriteľky. Úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne sa v danom prípade predpokladá. Žiadnu z uvedených skutočností žalovaná vo svojom vyjadrení účinne nepoprela, ani neuviedla skutkové tvrdenia spôsobilé spochybniť tieto tvrdenia žalobkyne. Žalovaná účinne nepoprela žiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne, ani neuviedla žiadne dôvody, ktoré by nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní spochybňovali.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 04.06.2021 uviedla, že existencia kompenzačnej žaloby, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, je relevantnou skutočnosťou pre toto konania, nakoľko právoplatné rozhodnutie môže mať v tomto súdnom konaní môže mať za následok tú skutočnosť, že výška pohľadávky žalobkyne voči dlžníčke žalovanej môže byť v úplne inej výške, ako si ju žalobkyňa voči dlžníčke uplatňuje. Následne teda aj opodstatnenosť podania žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu je v tomto štádiu konania otázna. K ukráteniu uspokojenia veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Dlžníčka žalobkyne je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/9 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX H. T. A..Ú.. A. Z. L. a tieto nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnym právom tretích osôb. Žaloba je podaná nedôvodne, nie sú splnené podmienky na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu.

6. Žalobkyňa v triplike zo dňa 13. 9. 2021 opätovne zdôraznila, že žalovaná nepoprela tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, ani neuviedla skutkové tvrdenia spôsobilé spochybniť tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti sa tak s poukazom na ust. považujú za nesporné. Kompenzačná žaloba, ktorú podala dlžníčka žalobkyne proti žalobkyni, bola len účelovou obranou dlžníčky žalobkyne. Konanie o kompenzačnej žalobe bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod č.k. , pričom uznesením č. -81 zo dňa 20. 4. 2021 bolo konanie o kompenzačnej žalobe zastavené z dôvodu, že dlžníčka žalobkyne nezaplatila súdny poplatok. Uznesenie Okresného súdu Trnava č. -81 zo dňa 20. 4. 2021 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. 5. 2021. Z uvedeného je zrejmé, že konanie o kompenzačnej žalobe nie je spôsobilé mať žiaden vplyv na konanie o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Žalovaná vo vyjadrení uvádza, že k ukráteniu veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu

vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje veriteľovi na uspokojenie. V nadväznosti na uvedené žalovaná uvádza, že dlžníčka žalobkyne je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/9 a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX V. A.. Ú.. A. Z. L.. Žalovaná uvádza, že žalobu žalobkyne tak považuje za nedôvodnú. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o údajnej existencii majetku dlžníčky žalobkyne, ktorý by podľa jej vyjadrenia mal postačovať na úhradu dlhu voči žalobkyni. Žalobkyňa naopak v konaní preukázala, že dňom 2. 12. 2020 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky žalobkyne. Je tak nepochybné, že tvrdenie žalovanej, podľa ktorého dlžníčka žalobkyne, napriek darovaniu väčšinového spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, naďalej disponuje majetkom postačujúcim na úhradu dlhu voči žalobkyni, je nepravdivé. Z údajov katastrálneho operátu vyplýva, že dlžníčka žalobkyne je v súčasnosti podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach vo veľkosti podielu 1/10. Zároveň z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. A. Z. L. vyplýva, že dlžníčka žalobkyne je podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnosti - pozemku parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 1.152 m2 umiestneného mimo zastavaného územia obce, a to vo veľkosti podielu 1/252 a podielu 1/84. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov na vyššie uvedených nehnuteľnostiach, ako aj s poukazom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníčky žalobkyne, žalobkyňa preukázala, že majetok, ktorý je zistiteľný z verejne dostupných zdrojov nepostačuje na úhradu pohľadávky žalobkyne voči dlžníčke žalobkyne vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody vo výške 20.691,87 EUR s prísl. 7. Dlžníčka žalobkyne konala úmyselne, keď so svojou dcérou - žalovanou uzatvorila bezodplatný právny vzťah. Dlžníčka žalobkyne sa úmyselne zbavila majetku bez primeraného protiplnenia, v dôsledku čoho nepochybne ohrozila uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojej veriteľky - žalobkyne. Úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne sa v danom prípade predpokladá. V konaní sú splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ust. a v spojení s ust. , nakoľko P. F. ako dlžníčka žalobkyne bezodplatne previedla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalovanú, čím preukázateľne došlo k ukráteniu žalobkyne ako veriteľky.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinami: žaloba zo dňa 18.10.2016, rozsudok č.k. -162 zo dňa 13.03.2019, informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 11.04.2018, zo dňa 18.06.2019 a 29.01.2020, výzva súdu v konaní č. zo dňa 13.04.2018 a uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -79 zo dňa 09.01.2020, Obchodný vestník 23/02/2020 zo dňa 02.12.2020, uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -12 zo dňa 26.11.2020, Obchodný vestník 209/2021 zo dňa 29.10.2021, súpis všeobecnej podstaty zo dňa 29.10.2021, potvrdenie o zapísaní pohľadávky zo dňa 25.01.2021, darovacia zmluva zo dňa 23.01.2019, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 08.02.2019.

9. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a dlžníčky z dôvodu hospodárnosti, koncentrácie konania, ako aj z dôvodu, že súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. Uvedené výsluchy by nič nemenili na závere súdu, že následkom neúčinnosť zmluvy.

10. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné skutočnosti:

11. Zo žaloby zo dňa 18. 10. 2016 vyplýva, že žalobkyňa podala voči žalovanej P. F., Z.. XX. XX. XXXX na tunajšom súde žalobu o zaplatenie 20.691,87 EUR s prísl.

12. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. - 162 rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 20.691.87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.389,87 eura od 10.8.2015 do 20.8.2015 a zo sumy 20.691,87 eura od 21.8.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. - 162 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -259 zo dňa 31.03.2020, čím nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2020 a vykonateľnosť dňa 28.04.2020.

13. Z listu vlastníctva č. 295, kat úz. A. zo dňa 11.04.2018 vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností k tomuto dňu bola P. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX.

XX. Z listu vlastníctva Č.. XXX, kat úz. A. Z. L.om zo dňa 19.06.2019 a zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že podielovým vlastníkom nehnuteľností k tomuto dňu bola P. F., J.. F., Z.. XX.XX.XXXX o veľkosti podielu 1/10 a žalovaná 9/10 na základe nadobúdacieho titulu pod V 509/2019 - Darovacia zmluva, vklad povolený dňa 08.02.2019. Na LV č. XXX zo dňa 29.01.2020 bola zapísaná poznámka o nariadení neodkladného opatrenia Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. -64 zo dňa 27. 9. 2019 poznámka o nariadenom neodkladnom opatrení, ktorým zakázal žalovanej previesť na tretie osoby a zaťažiť právom tretích osôb spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na nehnuteľnostiach.

15. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -79 bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -64 zo dňa 27. 9. 2019.

16. Dňa 02.12.2020 bol na dlžníka vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. -12 zo dňa 26.11.2020. Súpisová hodnota majetku dlžníka bola ku dňu 29.10.2021 vo výške 6 560,- eur a 15 440,- eur, celková suma prihlásenej pohľadávky žalobkyne ku dňu 25.01.2021 bola 29 433,06 eur.

17. Z darovaciej zmluvy zo dňa 23.01.2019 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi P. F. ako darkyňou a žalovanou T. O. ako obdarovanou, ktorou P. F. previedla na žalovanú spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2 a na stavbe súp. č. XXX - rodinný dom, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre katastrálne územie A. Z. L., H. K., H. A. Z. L., ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom rozhodnutím č. V 509/2019 dňa 08.02.2019.

18. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

19. 20. Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

20. Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, 21. alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

22. Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

23. Podľa právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

24. Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

25. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

26. Medzi žalobkyňou a žalovanou je spor o neúčinnosť darovacej zmluvy, ktorou pani P. F. previedla na žalovanú majoritný spoluvlastnícky podiel (9/10) k nehnuteľnostiam, medzi ktorými zmluvnými stranami je príbuzenská väzba, pričom k tomuto právnemu úkonu došlo po predbežnom právnom posúdení v súdnom spore sp. zn. , v ktorom bol následne vydaný rozsudok o priznaní pohľadávky žalobkyne voči P. F. vo výške 20.691,87 eur.

27. Skutočnosť, že pani P. F. previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú v priebehu súdneho sporu sp. zn. , v ktorom si žalobkyňa voči žalovanej P. F. uplatňovala svoju pohľadávku, i s prihliadnutím na druh právneho úkonu (darovacej zmluvy ako bezodplatného právneho úkonu), pričom išlo o rozhodujúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10. Došlo tak k zmenšeniu majetku, a tým k relevantnému ovplyvneniu majetkových pomerov P. F.. S vyššie uvedeným potom súvisí hrozba zhoršenia právnej pozície žalobkyne ako veriteľky.

28. Účelom a zmyslom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť dlžníkovi, aby nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj majetok ukrátil vymáhateľné pohľadávky veriteľa a ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný.

29. Takáto žaloba môže byť úspešná vtedy, ak sú preukázané tieto predpoklady: (i) existencia platného odporovaného právneho úkonu, (ii) existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, (iii) ukrátenie veriteľa (pohľadávku žalobcu nemožno uspokojiť z majetku dlžníka), tzv. objektívna stránka odporovateľnosti, (iv) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, t.j. subjektívna stránku odporovateľnosti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb.

30. Súd v danej veci posudzoval najmä: a) aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovateľnosti ( ), b) pasívnu vecnú legitimáciou ( a ) c) podmienky odporovateľnosti ( až 5 ), d) existenciu vymáhateľnej pohľadávky e) právne následky spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu ( ) f) existenciu ďalšieho majetku (vrátane „spôsobilého ručiteľa“).

31. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Musí ísť o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí skutočne ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Musí ísť o kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, teda o odňatie možnosti, aby sa pohľadávka veriteľa mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka.

32. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002).

33. Takéto zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky na základe exekúcie, hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť.

34. Z odporovateľných právnych úkonov majú právny význam tie, pri ktorých dlžník nedostal buď žiadne, alebo podstatne nižšie protiplnenie, než sa všeobecne očakávalo.

35. K ukráteniu veriteľa smerujú predovšetkým bezodplatné scudzovacie zmluvy (darovacia zmluva) alebo zmluvy, ktoré sú evidentne nevýhodné pre dlžníka a ich účelom je zbaviť sa majetku za každú cenu, len aby sa dlžník vyhol exekúcii. /Môže ísť aj o disimulovanú zmluvu, ktorou sa bezodplatná zmluva simuluje odplatnou zmluvou./

36. Za ukracujúce sa nepovažujú tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada (Rc 30/2009).

37. V danom prípade bezodplatný prevod (darovadcou zmluvou) nie je ekvivalentný právny úkon, pretože dlžník za nehnuteľnosti nenadobudol plnenie skutočne rovnocennej povahy. Takým by bolo iba plnenie, ktoré by sa približovalo k všeobecnej cene nehnuteľností.

38. Žalovaná síce v konaní tvrdila, že žalovaná má zapísaný ten istý trvalý pobyt ako jej matka, ale v skutočnosti dcéra s matkou v spoločnej domácnosti nežije, žalovaná nemala vedomosť o existencii súdneho sporu, v ktorom matka vystupovala ako žalovaná, súd túto jej obranu vyhodnotil ako nedostatočnú. Žalovaná rovnako tvrdila, že nevedela o finančnej situácii, vedela o úmysle darovať, ale z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, nechcela, aby dedil syn, ktorý sa s matkou nestretáva. Uvedené tvrdenia boli uplatnené v rozpore so zásadou koncentrácie a navyše nepreukázané.

39. Súd konštatuje, že v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít žalovaná mala vyvinúť takú činnosť (aktivitu), aby úmysel ukrátiť veriteľa spoznala, teda aby sa o tomto úmysle pri bežnej opatrnosti dozvedela. Súd vyhodnotil, že v prípade žalovanej nepostačuje odkázať na to, že spolu nebývali, ale preukázanie, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, čo sa žalovanej nepodarilo.

40. Úspešná obrana blízkej osoby spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie takého úmyslu dlžníka. Odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi ako darcami a žalovanými, ich deťmi ako obdarovanými ako taký dôkaz nenahradzuje (Ro NS ČR z 1. 10. 2004, sp. zn. ).

41. Blízka osoba musí preukázať, či a akú činnosť (aktivitu) vyvinula v čase uzavretia odporovaného úkonu, aby úmysel dlžníka ukrátiť takým úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita) predstavovala vzhľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v čase úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Tento názor je vyjadrený aj v týchto rozhodnutiach: Ro NS ČR zo 17. 7. 2002, sp. zn. , Ro NS ČR z 23. 1. 2002, sp. zn. , NS ČR z 5. 11. 2008, sp. zn. ; Ro NS ČR z 23. 5. 2001, sp. zn. , Ro NS ČR zo 7. 5. 2002, sp. zn. , Ro NS ČR z 15. 9. 2005, sp. zn. .

42. Podľa súdnej praxe na obranu osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa nepostačuje:

- tvrdenie, že blízka osoba nevedela o dlhoch dlžníka a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím darovacej zmluvy alebo dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože jej dlžník (napr.) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (Ro NS ČR z 31. 10. 2000, sp. zn. );

- tvrdenie, že sa blízka osoba nezaujímala o podnikanie rodičov, že ju rodičia o vlastnej podnikateľskej činnosti a jej výsledkoch vôbec neinformovali;

- odkaz blízkej osoby na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi ako darcami a žalovanými ich deťmi ako obdarovanými, čo nenahrádza dôkaz o vynaložení náležitej starostlivosti na poznanie úmyslu dlžníka (Ro NS ČR z 1. 10. 2004, sp. zn. );

- argument blízkej osoby o tom, že nemala potrebu robiť žiadne kroky na poznanie úmyslu dlžníka (napr. manžela) ukrátiť veriteľa (Ro NS ČR z 2. 5. 2005, sp. zn. );

- tvrdenie blízkej osoby, že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je úplne bežná záležitosť (Ro NS ČR z 22. 6. 2006, sp. zn. ).

43. S poukazom na uvedenú rozhodovaciu prax, súd vyhodnotil obranu žalovanej ako nedostatočnú.

44. V súvislosti s odporovateľnosťou vystupujú štyri subjekty: (i) veriteľ, (ii) dlžník, (iii) druhá strana odporovateľného právneho úkonu a (iv) osoba blízka dlžníkovi.

45. Aktívnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie strán vyplývajúce z hmotného práva. Má ju ten, kto je nositeľom subjektívneho práva. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je teda veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov.

46. V danom prípade žalobkyňa ako veriteľ bola účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu, z ktorého mu vznikla vymáhateľná pohľadávka voči dlžníkovi, avšak tá nebola z dôvodu odporovateľných právnych úkonov uspokojená z majetku dlžníka. Veriteľ je vo všeobecnosti aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby voči osobe, s ktorou dlžník urobil odporovateľný právny úkon, ale aj voči osobe, u ktorej sa nachádza prevedený majetok dlžníka.

47. V danom prípade žalovanej ide o osobu, s ktorou dlžník urobil odporovateľný právny úkon, ale aj o osobu osobe, u ktorej sa nachádza prevedený majetok dlžníka. V ustanovení je upravená pasívna legitimácia. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon (R 86/2003). Táto osoba nie je síce výslovne pomenovaná, avšak výkladom možno zistiť, o koho ide.

48. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení znamená akúkoľvek majetkovú výhodu, a to bez ohľadu na to, či bola táto výhoda dosiahnutá na základe odplatného alebo bezodplatného právneho úkonu. Majetkový prospech získa tretia osoba od dlžníka najmä v prípade, keď ide o bezodplatný prevod majetku alebo o prevod za výrazne nižšiu cenu, než je jeho skutočná hodnota. Predpokladá sa, že na základe ekvivalentného právneho úkonu nemožno získať majetkový prospech.

49. Súd konštatuje, že žalovaná mala z napadnutého právneho úkonu prospech, u ktorej absentuje náležitá starostlivosť (aktivita), ktorej bol navyše rozhodnutia tunajšieho súdu uložený zákaz previesť na tretie osoby spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 9/10 na nehnuteľnostiach a zaťažiť tento spoluvlastnícky podiel právom tretích osôb, a to až do rozhodnutia vo veci samej.

50. Podľa má odporovacia žaloba smerovať v prvom rade proti osobám, ktoré priamo s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon. Ustanovenie teda rozlišuje tri okruhy osôb: a) druhá strana právneho úkonu dlžníka, b) osoby blízke dlžníkovi ( a ) a c) tretie osoby, najmä dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených v a) a b) ( ).

51. Pri odporovateľnosti je dôležitá tiež subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa.

52. Súd konštatuje, že v prípade žalovanej ide o blízku osobu, pri ktorej platí vyvrátiteľná domnienka o vedomosti o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka a sú u nej naplnené predpoklady odporovateľnosti.

53. Iba v prípade, že blízke osoby by boli dobromyseľné a nadobudli by majetok za reálnu trhovú hodnotu, bolo by možné uvažovať nad tým, aby právne účinky odporovateľnosti nezasahovali do ich právneho postavenia. Uvedené však nie prípadom vo veci samej.

54. Okruh blízkych osôb možno vyvodiť z ustanovení a , na ktoré sa odvoláva .

55. Vo vzťahu k osobám blízkym dlžníkovi sa za odporovateľný považuje právny úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva).

56. O právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo ktorý urobil dlžník v prospech tejto osoby v zmysle ustanovenia ide vtedy, ak boli dlžník a druhá strana v postavení osôb sebe navzájom blízkych v čase, keď bol urobený právny úkon (Rc 38/2013).

57. Súd ďalej posudzoval, či v danom prípade je splnená požiadavka existencie vymáhateľnej pohľadávky: Žalovaná namietala neexistenciu judikovanej pohľadávky. Podľa názoru súdu v súlade s názorom NS ČR v rozhodnutí z 27. 5. 2010, sp. zn. postačuje, že veriteľ v konaní o odporovacej žalobe preukáže existenciu vymáhateľnej pohľadávky právoplatným rozsudkom, ktorým je dlžníkovi uložená platobná povinnosť, ktorá predstavuje žalobcovi prisúdenú peňažnú pohľadávku. Existencia pohľadávky na základe rozsudkov Okresného súdu Trnava č.k. - 162 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -259 zo dňa 31.03.2020, čím nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2020 a vykonateľnosť dňa 28.04.2020 bola preukázaná. Pritom postačuje existencia tejto pohľadávky, a je nerozhodné, či existuje aj prípadná započítateľná pohľadávka dlžníka alebo jeho právneho nástupcu, pretože v zmysle pasívne legitimovaný subjekt sa nemôže s úspechom brániť proti odporovacej žalobe veriteľa ani tým, že nárok voči dlžníkovi bol už uspokojený ( ), napr. prípadným započítaním.

58. K úmyslu ako subjektívnej stránke odporovateľnosti súd dodáva, že zákon uvádza úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (animo fraudandi), a to ako jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti. Nehovorí však, o aký druh úmyslu ide. Môže ísť nielen o priamy úmysel (dolus directus), t. j. vedomosť dlžníka, že svojím konaním ukracuje svojho veriteľa a že tento následok chce aj spôsobiť, ale aj nepriamy úmysel (dolus indirectus), t. j. vedomosť dlžníka o tom, že svojím právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa a že bol s týmto následkom uzrozumený.

59. O úmysel ukrátiť veriteľa ide nielen vtedy, ak chcel dlžník právnym úkonom ukrátiť svojho veriteľa, ale aj vtedy, ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa, a pre prípad, že ho skutočne ukráti, bol s tým uzrozumený (Ro NS ČR z 11. 7. 2013, sp. zn. ).

60. Na záver súd uvádza, že: K ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil (Ro NS ČR z 22. 6. 2001, sp. zn. ). Ak žalovaná tvrdila, že týmto majetkom má byť 1/10 podielu na nehnuteľnostiach, či iný nehnuteľný majetok zrejme nepatrnej hodnoty, keď exekúcia nebola úspešná, súd konštatuje, že táto úvaha bola vyvrátená tým, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka.

61. S týmto tvrdením žalovanej sa súd nestotožnil a prípadný majetok dlžníka nepovažuje za „majetok“, ktorý postačoval na úplné uspokojenie pohľadávky žalobkyne.

62. Preto ak žalovaná argumentovala tým, že dlžník má iný dostatočný majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne, žalobkyňa preukázala, že uvedené tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé, keď exekúcia na majetok dlžníka bola doposiaľ neúspešná a navyše bolo preukázané aj vyhlásenie konkruzu s uvedením hodnoty majetku a pohľadávok., pričom výška pohľadávky žalobkyne značne prevyšujú výšku spísaného majetku v konkurze. Význam odporovacej žaloby spočíva práve v tom, že výkon rozhodnutia (exekúciu) je možné viesť proti osobe, v prospech ktorej bol urobený právny úkon, nie proti dlžníkovi. (NS ČR z 3. 10. 2007, sp. zn. ), proti ktorému bola doposiaľ neúspešná.

63. Odporovateľnosť totiž predstavuje náhradný spôsob, akým sa veriteľ môže domôcť uspokojenia svojej pohľadávky voči nepoctivému dlžníkovi, ktorý odporovateľným právnym úkonom privodil svoju platobnú neschopnosť a svoj zánik. To, či bude pohľadávka veriteľa v konečnom dôsledku uspokojená, sa dozvie v priebehu exekučného konania. Po neúspešnej exekúcii prichádza na rad odporovacia žaloba voči tretej osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok.

64. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia v spojení s uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Až v prípade, že toto uspokojenie formou in natura (postihnutím

nehnuteľností, ktoré ušli z majetku dlžníka) nie je dobre možné, až vtedy má ukrátený veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

65. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel jej spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia tak, že vo výroku I. určil, že darovacia zmluva zo dňa 23.01.2019 uzavretá medzi P. F. ako darkyňou a žalovanou ako T. ako obdarovanou, ktorou P. F. previedla na žalovanú spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach je voči žalobkyni právne neúčinná.

66. Súd pre úplnosť ohľadom dátumu odporovacieho úkonu v petite odkazuje na rozhodnutie NS ČR z 19. 12. 2007, sp. zn. , podľa ktorého: Ak v danej veci zo spisu vyplýva, že z obsahu žaloby možno bez pochybností vyvodiť určité a zrozumiteľné označenie odporovateľného právneho úkonu uvedením účastníkov zmluvy, jej dátumu a predmetu, ktorým sú v danom prípade zmluvou prevádzané nehnuteľnosti, ktorých konkrétna špecifikácia vyhovuje požiadavke ich individualizácie, spĺňa žaloba všetky potrebné náležitosti vecnej prejednateľnosti. Požiadavku, aby bolo zo žaloby zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, pritom nemožno vykladať tak, že by bol žalobca povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku (Ro NS ČR z 19. 12. 2007, sp. zn. ).

67. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd o trovách rozhodol podľa v spojení s . Súd určil neúčinnosť navrhovaného právneho úkonu, čo predstavuje úspech žalobcu v plnom rozsahu, nna základe čoho súd vo výroku II. rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa pomeru úspechu žalobkyne vo veci, pričom neboli tvrdené a ani sám nezistil dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť inak.

68. Súd nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava č.k. - 32 zo dňa 16.03.2020, keď toto bolo nariadené do rozhodnutia vo veci samej a toto zanikne ex offo právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava / /. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania / a / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().