Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/155/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci navrhovateľky: B.. R. H., A.. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. A. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: JUDr. Viera Klíčová, bytom Budovateľská č. 27, Bratislava, proti odporcovi: Bytové družstvo Štetinova, Štetinova č. 1, 811 06 Bratislava, práv. zast.: JUDr. Oľga Kudolániová, advokátka so sídlom v Bratislave, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná z a p l a t i ť odporcovi náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 266,65 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Navrhovateľka sa žalobným návrhom zo dňa 25.11.2010, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 29.11.2010 domáhala vydania rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k R. Č.. XX, na Š. Z. X, H. R., Q. na M. Č.. XXXX - čiastočný, kat. úz.: Staré Mesto (ďalej len ,,byt") s tým, že odporca je povinný previesť členské práva a povinnosti k bytu v súlade so stanovami odporcu.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tvrdením, podľa ktorého dňa 24.07.2006 došlo k prevodu členského podielu k bytu na navrhovateľku a to prostredníctvom B.. Y. O., L. Q. N. G. D.. Zmluva o prevode bola podpísaná v roku 2007. Podľa stanov odporcu, prevod členstva nebol podmienený súhlasom odporcu, nakoľko bol podmienený uzavretím zmluvou o prevode vlastníctva k bytu.

Podľa navrhovateľky, G. D. nadobudol členské práva a povinnosti a členský podiel k družstevnému bytu dedením zo zákona, vo veľkosti podielu 1/3 a to na základe rozhodnutia, vydaného v dedičskom konaní Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. D 876/93, zo dňa 22.07.1997.

II.

Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1 Obč. súd. por.) a to výsluchom právneho zástupcu odporcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti:

Z fotokópie Uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. D 876/93, (č.l. 4-5) vyplýva, že D. D., G. D. K. D. D.Í. nadobudli zostatkovú hodnotu členského podielu v BD Štetinova vo výške 1 100,- Sk a garančné vo výške 800,- Sk a to každí dedič vo veľkosti 1/3 zostatkového podielu.

Podľa čl. 6 bodu 1. Stanov odporcu (č.l. 6-12), ak zomrie člen družstva a nejde o spoločné členstvo manželov, jeho členstvo prechádza na dediča, ktorý nadobudol práva a povinnosti spojené s členstvom, a to bez súhlasu predstavenstva.

Z oznámenia o prevode členských práv a povinností (č.l. 13) vyplýva, že G. D. dňa 02.09.2006 písomne oznámil odporcovi, že previedol členské práva a povinnosti k bytu č. XXXXXXXXX na Š. Z.. Č.. X, Bratislava, na navrhovateľku, preto z tohto titulu požiadal odporcu o zaregistrovanie predmetného prevodu.

Z oznámenia o prevode členského podielu (č.l. 14) vyplýva, že G. D. dňa 04.12.2009 opätovne oznámil odporcovi prevod členského podielu a práv k bytu na navrhovateľku. Podľa tvrdenia G. D. sa odporca mal dopustiť porušenia zákona tým spôsobom, že nepreviedol do osobného vlastníctva G. D. R. Č.. XX, na X. D.., na Š. Z.. Č.. X H. R. tak, ako všetkým členom v roku 1995 bezplatným prevodom, dedičovi G. D., ktorý trvalo žil v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá bola do svojej smrti členkou odporcu.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, L.. Ú..: E. G. (Č..M.. XX) H., Ž., H. E. R. Č.. XX, na X. D., Š.F. Č.. X, Bratislava C. G. F., U.. XX.XX.XXXX, ktorý ho nadobudol kúpnou zmluvou V-14781/11 zo dňa 15.06.2011.

Odporca navrhol súdu, aby žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľky.

III.

K otázke naliehavého právneho záujmu - podľa § 80 písm. c) Obč. súd. por., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe o plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že navrhovateľka súdu nepreukázala prevod členských práv a povinností k bytu v celom rozsahu (G. D. nadobudol zostatkovú hodnotu členského podielu k bytu vo veľkosti 1/3), nepreukázala listinu o prevode členského podielu zo strany D. D., G. D. K. D. D. (navrhovateľa sa opiera iba o oznámenia G. D. zo dňa 02.09.2006 a zo dňa 04.12.2009, v ktorých G. D. odporcovi uviedol, že previedol svoj členský podiel na navrhovateľku) a nepreukázala na základe listu vlastníctva č. XXXX, že by bola vlastníčkou sporného bytu, súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľky, pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k bytu a jej členských práv a povinností v BD Štetinova.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

S poukazom na výsledky doterajšieho dokazovania, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k bytu (navrhovateľka odvodzuje svoje vlastníctvo na základe údajného prevodu členských práv a povinností k bytu zo strany G. D.), navrhovateľka súdu neponúkla súdu také množstvo dôkazov, z ktorých by vyplýval nepochybný záver o jej vlastníckom práve k bytu. V prvom rade bolo potrebné, aby navrhovateľka súdu preukázala, že G. D., D. D. K. D. D. (ktorí na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. D 876/93-51, D not 154/93 zo dňa 28.07.1997 nadobudli ako dedičia po svojej matke G. D. zostatkovú hodnotu členského podielu v BD Štetinova), jej na základe spoločnej dohody previedli zostatkovú hodnotu členského podielu. Navrhovateľka nepreukázala súdu uzavretie napr. kúpnej zmluvy alebo darovacej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, a ani z výpisu z listu vlastníctva nevyplýva, že by navrhovateľa bola vlastníčkou R. Č.. XX, na X. D.., H.: Š., Bratislava.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v exekúcii. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia v konaní, má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku exekúcie tvrdí. Ak sa v priebehu konania ukáže, že žalobcovi patrí právo z hmotnoprávneho vzťahu, súd vyhovie jeho žalobnému návrhu, v opačnom prípade jeho návrh zamietne.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

S poukazom na uvedené skutočnosti súd v tomto konaní zistil nedostatok vecnej legitimácie na strane navrhovateľky a na strane odporcu. Navrhovateľka nepreukázala súdu prevod členského podielu k bytu a ani vlastnícke právo k bytu. Naopak, právo na podanie určovacej žaloby bolo nepochybne preukázané v prospech G. D., D. D. K. D. D.Č., teda jedine tieto osoby boli oprávnené domáhať sa určenia vlastníckeho práva k bytu a nie navrhovateľka. Pokiaľ ide o list vlastníctva, z jeho obsahu vyplýva, že vlastníkom bytu nie je odporca, nakoľko je ním G. F.. Čiže pasívnu legitimovaným je v tomto konaní niekto iný ako odporca. Z tohto dôvodu bolo potrebné bez ďalšieho, žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. , ).

IV.

Súd na pojednávaní, konanom dňa 26.09.2014 rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu (§ 101 ods. 2 druhá veta Obč. súd. por.), ktorý svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky na poslednú chvíľu, tesne pred začiatkom pojednávania (č.l. 66).

Právny zástupca odporcu s odročením pojednávania nesúhlasil, nakoľko sa to nestalo prvýkrát, kedy navrhovateľka, resp. jej právny zástupca požiadali na poslednú chvíľu súd o odročenie pojednávania.

V zmysle § 101 ods. 2 Obč. súd. por., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle § 119 ods. 3 Obč. súd. por., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

V zmysle Obč. súd. por., upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle § 6 Obč. súd. por., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k. -25, základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne a ).

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci bolo nariadených päť termínov pojednávania (dňa 6.2.2012 - č.l. 33, dňa 19.09.2013 - č.l. 45, dňa 25.11.2013 - č.l. 50, dňa 06.03.2014 - č.l. 54, a dňa 26.09.2014 - č.l. 67). Prvé pojednávanie skončilo zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie žalobného návrhu (č.l. 34), druhé pojednávanie bolo odročené z dôvodu žiadosti navrhovateľky (č.l. 41), a právneho zástupcu odporcu (č.l. 44), tretie pojednávanie bolo zrušené z dôvodu PN zákonného sudcu (č.l. 50), a štvrté pojednávanie bolo odročené z dôvodu prekážok na strane zástupcu navrhovateľky (č.l. 55).

Pri rozhodovaní súdu o tom, či pojednávanie, naplánované na deň 26.09.2014 vykoná v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, vzal súd do úvahy nasledujúce okolnosti:

a) dĺžka súdneho konania (konanie trvalo takmer štyri roky, čo nie je v súlade s ústavným právom účastníkov na konanie bez zbytočných prieťahov),

b) právna a faktická zložitosť veci (z vykonaného dokazovania ku dňu 26.09.2014 bolo zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o právne a fakticky zložitú vec s tým, že opodstatnenosť, či neopodstatnenosť nároku navrhovateľky mal súd ku dňu 26.09.2014 preukázanú predovšetkým z listinných dôkazov),

c) potreba výsluchu navrhovateľky (navrhovateľka mala možnosť sa vyjadriť k opodstatnenosti svojho nároku, či už osobne alebo písomnou formou, pričom súd nepovažoval za potrebné ju vypočuť na pojednávaní dňa 26.09.2014),

Z dôvodu, aby v konaní nedochádzalo k zbytočným prieťahom, súd na pojednávaní, dňa 26.09.2014 konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.

V.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, súd postupoval v zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom odporcovi ako úspešnému účastníkovi, priznal voči neúspešnej navrhovateľke, náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Oľgou Kudolániovou.

S poukazom na ust. § 10 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 17.02.2011 ............................ 57,- Eur

2. podanie vyjadrenia k žalobe dňa 28.02.2011 .................................................. 57,- Eur,

3. účasť na pojednávaní dňa 06.03.2014 ........ ? z odmeny 61,85 Eur .............. 15,46 Eur

4. účasť na pojednávaní dňa 26.09.2014 ............................................................ 61,85 Eur

5. režijný paušál ................ 2x á 7,41 Eur + 2x á 8,04 Eur ............................... 30,09 Eur,

6. 20% DPH z odmeny 222,21 Eur ................................................................ 44,44 Eur

Spolu .............................................................................................................. 266,65 Eur

S prihliadnutím na ust. § 142 ods. 1 Obč. súd. por., súd neuznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci, ktorý spočíval v písomnom vyhotovení vyjadrenia zo dňa 10.09.2011

- Doplnenie vyjadrenia a návrh na zastavenie konania - v sume 60,08 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20% DPH , celkovo 81,47 Eur, z dôvodu neúčelnosti tohto úkonu právnej pomoci. Bolo totiž vecou odporcu, či sa opätovne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrí k celému konaniu ústne na pojednávaní alebo písomne. Súd v tejto súvislosti zistil, že odporcu opätovne nevyzýval, aby sa písomne vyjadril k predmetu sporu, pričom výšku priznanej sumy trov právneho zastúpenia v sume 266,65 Eur považuje za primeranú a spravodlivú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie Krajskému súdu v Bratislave, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.