Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/73/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom sporavodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi na nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. domáha určenia, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske, pretože ten nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre jeho pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3601521 dlžníkom (povinným) T. X., Z.. XX.XX.XXXX, kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11366/11 postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie (Exekučný poriadok) a uloženia povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 2214,51-€ a nemajetkovú ujmu 442,90-€ a nahradiť trovy konania. Návrh vo veci odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky proti dlžníkovi T. X., Z.. XX.XX.XXXX. Exekučnej veci bolo pridelené číslo EX 11366/11. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu - Okresnému súdu Partizánske a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd má povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010 (konanie sa začalo 20.7.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Ako nesprávny a nezákonný hodnotia postup exekučného súdu, ktorý skúmal meritórne

rozhodnutie rozhodcovského súdu a opätovne posudzoval práva žalobcu na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Podľa jeho názoru existuje rozhodcovské rozhodnutie, ktoré tvorí prekážku veci rozhodnutej a ktoré mu bráni uplatniť svoj nárok na všeobecnom súde. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 . Majetkovú škodu vyčíslil na 2214,51-€, predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže viac byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne mohol uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že jeho žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uvádza aj, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvoláva u neho a u členov jeho orgánov a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, spôsobilo zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov a hospodársku stratu a ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. a o realizácii práva na súdnu ochranu a ústavne konformnej aplikácii práva a sp. zn. o súdnej ochrane v zákonom predpokladanej kvalite. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu predstavujúcu 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Zároveň navrhovateľ namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer k veci a k účastníkom konania. V prejednávanej veci Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -16 zo dňa 22.10.2012 rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veciach uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. -37 z 28.03.2014 spojených na spoločné konanie bolo vo veci skôr vedenej pod sp. zn. Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. -16 zo dňa 25.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. , bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. -16 zo dňa 24.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudca JUDr. Eduard Szabo bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Ostatní sudcovia Okresného súdu Partizánske, voči ktorým bola námietka zaujatosti navrhovateľom tiež vznesená, neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci, vec bola následne pridelená sudcovi Mgr. Dušanovi Ďurianovi. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. bolo uznesením č.k. -16 zo dňa 24.10.2012 Krajským súdom v Trenčíne rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. bolo uznesením č.k. -16 zo dňa 25.10.2012

Krajským súdom v Trenčíne rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. bolo uznesením č.k. -16 zo dňa 22.10.2012 Krajským súdom v Trenčíne rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. , bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. -16 zo dňa 22.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. , bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. -15 zo dňa 22.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. , bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. -18 zo dňa 24.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. , bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. -16 zo dňa 22.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

V súvislosti s pridelením sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Barbory Štefanovej na výkon funkcie na iný súd, boli náhodným výberom dňa 29.11.2013 pridelené veci, dňa 22.10.2013 do funkcie sudcu s pridelením na Okresný súd Partizánske vymenovanému sudcovi Mgr. Michalovi Vigašovi.

Z obdobných skutkových a rovnakých právnych dôvodov proti rovnakému odporcovi sa domáhal určenia, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote:

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému F. O.,Z.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 16643/10, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 4359,27 € a nemajetkovej ujmy v sume 871,85 € (omeškanie viac ako 89 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému L. I., Z.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 13689/10, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 1709,39 € a nemajetkovej ujmy v sume 341,88 € (omeškanie viac ako 165 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému P. Š., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10511/10, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 3530,07 € a nemajetkovej ujmy v sume 706,01 € (omeškanie viac ako 121 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému Q. L., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 7024/10, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 1489,95 € a nemajetkovej ujmy v sume 297,99 € (omeškanie viac ako 77 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému V. I., Z.. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 12655/11, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 268,40 € a nemajetkovej ujmy v sume 53,68 € (omeškanie viac ako 197 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému F. B., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 6164/11, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 4266,14 € a nemajetkovej ujmy v sume 853,23 € (omeškanie viac ako 54 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému J. V., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 16597/10, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 2055,10 € a nemajetkovej ujmy v sume 411,02 € (omeškanie viac ako 107 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému U. O., Z.. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 6010/11, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 2540,38 € a nemajetkovej ujmy v sume 508,08 € (omeškanie viac ako 53 dní).

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému F. Q., Z.. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 4831/11, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 1426,80 € a nemajetkovej ujmy v sume 285,36 € (omeškanie viac ako 49 dní).

Súd uznesením zo dňa č.k. -37 z 28.03.2014 spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 5C/85/2012,sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Odporca prostredníctvom orgánu, ktorý za neho koná (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) k návrhom sa k návrhom vyjadril v písomnom podaní doručenom dňa 16.5.2014 tak, že v podanom návrhu navrhovateľa sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. navrhovateľ nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je exekučná vec vedená na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného konania sa podľa odporcu nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia minimálne pre to, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Poukázal na to, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. , , ). Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody navrhovateľa. Navrhovateľ uvádza v obsahu návrhu rozhodnutie o zamietnutie žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale súčasne namieta nesprávne úradný postup v podobe prieťahov v exekučnom konaní. Z takto formulovaného návrhu nie je potom jednoznačne jasné, na základe akého titulu navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, pretože v návrhu sa tieto tituly prelínajú. Nie je zrejmé, či navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov v súdnom konaní, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom v exekučnom konaní odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného vzťahu. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v exekučnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Podľa návrhu odporcu všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd.

K žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporca uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty uvedenej v o zdpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení neskorších predpisov, preto odporca jeho nárok považoval za predčasne uplatnený. Poukázal i na to, že navrhovateľ napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nepreukázal žiadané skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a neuviedol skutočnosti, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný.

K samotnému nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote odporca poukázal na to, že lehota na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa , o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ - Austurcom C-40/08, ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Konštatoval, že unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázal na to, že z ust. Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ ide o stav pred 1.6.2011, odporca konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí spis. zn. .

Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si podľa názoru odporcu vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup, odporca uviedol, že tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom podľa a nemôže sa jednať ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Zo znenia Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Ak navrhovateľ tvrdil, že súd v exekučnom konaní prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu, odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. ako i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť z úradnej povinnosti preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K tvrdeniu existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na , v platnom znení, v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Poukázal na to, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov konaní

nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti preukázania. Nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

K výpočtu materiálnej škody navrhovateľom odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Pokiaľ uplatnil majetkovú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ na preukázanie toho, čoho sa domáha. Nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v návrhu namieta. Ak by aj nastala situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od odporcu a v druhom rade, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu, tzn. že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Poukázal i na to, že navrhovateľ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov navrhovateľa bližšie nekonkretizoval a rovnako nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva navrhovateľ nepodložil akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Odporca považoval za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody. Považoval za potrebné uviesť, aby bolo prihliadnuté na dobré mravy v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou navrhovateľa. Zdôraznil, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu odporca pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 a poukázal na to, že súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú spotrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ bol vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, ktorá zneužíva slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca považoval konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to pri návrhoch na vykonanie exekúcie súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných považoval odporca návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré v podaní nevyčíslil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie súdu neustanovili, žiadali o odročenie z dôvodu, že navrhovateľ nesúhlasí s tým, že sudcovia Okresného súdu Partizánske nie sú vylúčení z konania a rozhodovania o veci, pričom navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, ale takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde v súlade s právnym názorom navrhovateľa, čo však súd nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vzhľadom k tomu, že o námietke navrhovateľa už bolo krajským súdom právoplatne rozhodnuté a bol určený zákonný

sudca, ktorý nebol vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci. Preto súd vec prejednal podľa aj bez ich účasti na pojednávaní.

Zástupkyňa orgánu konajúceho za odporcu sa z účasti na pojednávaniach ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania, poukázala na svoje písomné vyjadrenia, pričom nežiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd vec prejednal v súlade s v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, plnomocenstva na č.l. 5, písomného vyjadrenia odporcu k návrhu z 16.05.2014, stanoviska Európskej komisie, Generálneho ministerstva pre spravodlivosť č.l. 45-47, návrhu na doplnenie dokazovania, vyjadrenie navrhovateľa k dokazovaniu, návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania na č.l. 62-67, vrátane pripojeného spisu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , tiež obsahu pripojených exekučných spisov a zistil nasledujúci skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie o veci:

Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Navrhovateľ podal proti viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými boli rozhodnutia rozhodcovského súdu. Ide o nasledujúce exekučné konania, v ktorých boli Okresnému súdu Partizánske doručené žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

1. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 11366/11 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný T. X., Z.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.9.2011. Uznesením č.k. -10 zo dňa 12.09.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2011. Uznesením č.k. -11 zo dňa 27.10.2011, právoplatným dňa 19.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

2. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 16643/10 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. O.,Z.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 22.12.2010. Uznesením č.k. -10 zo dňa 27.12.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011. Uznesením č.k. -15 zo dňa 09.03.2011, právoplatným dňa 29.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

3. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 13689/10 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný L.T. I., Z.. XX.XX.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25.11.2010. Uznesením č.k. -9 zo dňa 08.12.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2011. Uznesením č.k. -48 zo dňa 6.4.2011, právoplatným dňa 23.06.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

4. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 10511/10 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. Š.D., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 08.09.2010. Uznesením č.k. -9 zo dňa 10.09.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2010. Uznesením č.k. -41 zo dňa 2.5.2011, právoplatným dňa 20.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

5. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 7024/10 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. L.Š., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23.6.2011. Uznesením č.k. -10 zo dňa 24.6.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2011. Uznesením č.k. -15 zo dňa 8.8.2011, právoplatným dňa 26.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

6. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 12655/11 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný V.J. I., Z.. X.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.9.2011. Uznesením č.k. -10 zo dňa 12.9.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2011. Uznesením č.k. -12 zo dňa 19.10.2011, právoplatným dňa 30.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

7. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 6164/11 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. B., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25.05.2011. Uznesením č.k. -10 zo dňa 26.5.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2011. Uznesením č.k. -18 zo dňa 6.10.2011, právoplatným dňa 01.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

8. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 16597/10 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný J. V., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 22.12.2010. Uznesením č.k. -10 zo dňa 31.12.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.1.2011. Uznesením č.k. -14 zo dňa 16.2.2011, právoplatným dňa 18.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

9. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 6010/11 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný U. O., Z.. X.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 17.5.2011. Uznesením č.k. -10 zo dňa 18.5.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2011. Uznesením č.k. -14 zo dňa 14.6.2011, právoplatným dňa 5.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

10. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 4831/11 (vec ), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. Q.Á., Z.. X.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 7.4.2011. Uznesením č.k. -10 zo dňa 8.4.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2011. Uznesením č.k. -34 zo dňa 6.10.2011, právoplatným dňa 1.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetných exekučných konaniach oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní týkajúce sa postupu súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Po spojení na spoločné konanie sa vedie o všetkých hore uvedených návrhoch navrhovateľa spoločné konanie pod spisovou značkou sp. zn. .

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 bod 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011 Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhy navrhovateľa vo všetkých spojených veciach nie sú dôvodné.

Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody. Ak nie je daná čo i len jedna z uvedených podmienok, nevzniká nárok na náhradu škody proti štátu. Súd v posudzovaných veciach dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by boli vydané v ním uvedených exekučných veciach nezákonné rozhodnutia. Navrhovateľ tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

Navrhovateľ v obsahu návrhu tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote. Tu súd poukazuje na zavádzajúce tvrdenia navrhovateľa o dobe rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom navrhovateľ uvádza vo veci:

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , EX 11366/11 (vec ), viac ako 121 dní, no v skutočnosti rozhodol do troch dní.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , EX 16643/10 (vec ), viac ako 89 dní no v skutočnosti rozhodol päť dní po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 13689/10 (vec ), viac ako 165 dní no v skutočnosti rozhodol trinásť dní po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 10511/10 (vec ), viac ako 121 dní no v skutočnosti rozhodol o dva dni po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 7024/10 (vec ), viac ako 77 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 12655/11 (vec ), viac ako 197 dní no v skutočnosti rozhodol do 3 dní.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 6164/11 (vec ), viac ako 54 dní no v skutočnosti rozhodol deň od podania návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 16597/10 (vec ), viac ako 107 dní no v skutočnosti rozhodol deväť dní od podania návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 6010/11 (vec ), viac ako 53 dní no v skutočnosti rozhodol deň od podania návrhu. v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. , EX 4831/11 (vec ), viac ako 49 dní no v skutočnosti rozhodol deň od podania návrhu.

Je tak zrejmé, že v jednotlivých exekučných veciach, ktoré sú v odôvodnení tohto rozsudku oboznámené, súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol v zákonnej lehote.

Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa navrhovateľa postupom súdu porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu

Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v SR (obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd na takého lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (rozhodnutia Ústavného súdu SR , ).

Vo všetkých posudzovaných veciach bola zákonná lehota súdom zachovaná. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu (k spôsobeniu zbytočných prieťahov) v hore uvedených veciach teda nemohlo dôjsť. Vo všetkých uvedených exekučných veciach súd konal bezodkladne, bez prieťahov a o žiadostiach súdneho exekútora rozhodol včas. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal, že by v hore uvedených exekučných konaniach vedených na tunajšom súde došlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu súdu, a teda v tejto časti nepreukázal základ svojho nároku, od ktorého sa odvíja tak nárok na náhradu škody. Napokon je potrebné uviesť, že exekučné konanie bolo následne zastavené.

Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazu vo veci stanovenia majetkovej škody navrhovateľa znaleckým posudkom č. 1/2014 vypracovaným Znaleckým Ekonomickou univerzitou v Bratislave dňa 17.01.2014, znalcami prof Ing. Helenou Majdúchovou, CSc, znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling, doc. Ing. Petrom Kardošom, PhD. znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia Kontroling a Financie a odbore Priemyselné vlastníctvo a Ing. Miroslavom Jakubcom, PhD. znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling a Financie, kde bola znaleckým určená výška majetkovej škody spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v

exekučnom konaní. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože neuznal ani základ nároku navrhovateľa, z tohto dôvodu dokazovanie výšky majetkovej škody nebolo dôvodné.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Odporca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže odporca trovy konania nevyčíslil, súd o nich rozhodol podľa podľa obsahu spisu. Zo spisu vznik a výška trov konania odporcu nevyplýva, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).