Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/75/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľa: P.. P. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. B. Č.. X, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: Advokátska kancelária Bugala-Ďurček, s.r.o. so sídlom v Bratislave, proti odporcom: 1./ INTERNATIONAL INVESTMENTS AND SECURITIES HOLDING a.s., Račianska č. 109/B, 831 02 Bratislava, IČO: 35 742 780, práv. zast.: JUDr. Pavol Polakovič, zástupca, Detvianska č. 14, Bratislava, 2./ Machnáč, a.s., so sídlom Slávičie údolie č. 4131, Bratislava, IČO: 35 806 851, práv. zast.: MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, 3./ KS Slovakia, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská č. 37, Bratislava, IČO: 35 706 511, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 2./ náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 279,89 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 1./ a 3./ sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa na základe žalobného návrhu zo dňa 11.04.2007, ktorý bol doručený súdu dňa 16.04.2007 domáhal pôvodne voči odporcovi 1./ určenia výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - stavby, objekt potravín - zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., na V. K. Ú., Bratislava, K. Č.. XXXX,

postavenej na pozemku parcelné číslo 2280/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 580 m2 (ďalej len ,,nehnuteľnosť"). Navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého dňa 14.05.1998 uzatvoril s odporcom 3./ (ako objednávateľom) zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa (ako zhotoviteľa) vykonať pre odporcu 3./ dielo, ktorým bolo zhotovenie stavby ,,Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie Bratislava". Navrhovateľ dielo v súlade so zmluvou vykonal a dňa 18.12.1998 vyzval odporcu 3./ na prevzatie diela. Účastníci sa v rámci zmluvy o dielo dohodli, že navrhovateľ (ako zhotoviteľ) je vlastníkom diela a to až do úplného zaplatenia ceny za dielo (čl. VII ods. 4 Zmluvy). Cena za dielo mala byť uhradená na základe faktúr, ktoré mal navrhovateľ vystaviť odporcovi 3./ dvakrát mesačne, a ktoré mal odporca 3./ uhradiť v lehote pätnásť dní od doručenia. Navrhovateľ vystavil odporcovi 3./ faktúry, avšak odporca 3./ cenu za dielo nezaplatil. Neuhradená časť ceny diela predstavovala ku dňu 31.03.1999 sumu 100 214,98 Eur (3 019 076,40 Sk). Navrhovateľ sa preto, na základe neuhradenia ceny za dielo zo strany odporcu 3./, domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Medzičasom odporca 3./ nehnuteľnosť predal odporcom 1./, 2./, ktorí sa stali jej výlučnými vlastníkmi.

Na základe uznesenia súdu, č.k. -219, zo dňa 16.02.2012, súd pripustil, aby do konania vstúpil ako odporca 2./ Machnáč, a.s. a ako odporca 3./ KS Slovakia s.r.o. V priebehu konania došlo aj k zmene petitu, a to tak ako je uvedené v uznesení súdu č.k. -242, zo dňa 12.04.2013.

II.

Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1 Obč. súd. por.) a to výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti: Z obsahu čl. I. zmluvy o dielo (č.l. 9-17) vyplýva, že zmluvnými stranami boli na jednej strane HOZA, spol. s r.o., Slávičie údolie č. 4131, 811 02 Bratislava, IČO: 35 706 511 (ako objednávateľ) a na druhej strane YVING Bratislava, Adámiho 5, 841 05 Bratislava, IČO: 30141851 (ako zhotoviteľ). Zmluva bola uzavretá dňa 14.05.1998, a to podľa a nasl. 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa čl. II, bod 1 zmluvy, jej predmetom je zhotovenie stavby ,,Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie Bratislava". Podľa čl. II, bod 6 zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje toto dielo prevziať a zaplatiť za jeho cenu. Podľa čl. VII, bod 4 zmluvy, predmet diela je vo vlastníctve zhotoviteľa, prevod vlastníckych práv zo zhotoviteľa na objednávateľa sa uskutoční odovzdaním dodávky, po zaplatení ceny diela (čl. II bod 6 zmluvy). Podľa čl. IX, bod 3 zmluvy, o odovzdaní a prevzatí prác bude spísaná zápisnica - protokol spolu so súpisom vád a nedorobkov, ak existujú. Podľa čl. XIV, bod 1 zmluvy, záväzkové vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami . Z fotokópie zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy (č.l. 108-109) vyplýva odovzdanie stavby - Polyfunkčného objektu Slávičie údolie č. 4131, Bratislava, medzi YVING Bratislava, ako odovzdávajúcim a HOZA s.r.o. ako preberajúcim, a to dňa 11.12.1998. Z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 296) vyplýva, že pod IČO-m: 301 418 851 (ktoré bolo uvedené v zmluve o dielo na strane zhotoviteľa), podnikal v čase od 12.02.1992 do 12.01.2000 živnostník s obchodným menom: Ing. Ivan Šimčik - YVING, s miestom podnikania: Adámiho č. 5, 841 05 Bratislava. Z výpisu z obchodného registra (č.l. 297-299) vyplýva, že pod IČO-m: 35 706 511 (ktoré bolo uvedené v zmluve o dielo na strane objednávateľa), podniká spoločnosť KS Slovakia s.r.o., so sídlom: Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava. Uvedená spoločnosť v čase od 15.01.1997 do 23.07.2003 podnikala pod obchodným menom: HOZA, s.r.o., pričom v čase podpisu zmluvy o dielo (dňa 14.05.1998) mala sídlo v Slávičom údolí 4131, Bratislava. Z výpisu z listu vlastníctva č. 5414, kat. územie: Staré Mesto, zo dňa 20.03.2007 (č.l. 18) vyplýva, že vlastníkom pozemkov a stavby bol odporca 1./ Z výpisu z listu vlastníctva č. 5414, kat. územie: Staré Mesto, zo dňa 09.01.2013 (č.l. 230) vyplýva, že vlastníkom pozemkov a stavby bol odporca 1./ v podiele 1274/2344 a odporca 2./ v podiele 1070/2344. Z výpisu z listu vlastníctva č. 5414, kat. územie: Staré Mesto, zo dňa 31.03.2014 (č.l. 274) vyplýva, že vlastníkom pozemkov a stavby bol odporca 1./ v podiele 1274/2344 a odporca 2./ v podiele 1070/2344. Dňa 14.11.2002 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi odporcom 3./ (ako predávajúcim) a odporcami 1./ a 2./ (ako kupujúcimi), ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. 5414, kat. územie: Staré Mesto (č.l. 277-283).

Odporca 1./ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 164) uviedol, že odovzdaním diela na základe protokolu zanikli akékoľvek vlastnícke práva zhotoviteľa k vykonanému dielu. Predmetom zmluvy o dielo nebola dohoda o tom, že navrhovateľ sa stane vlastníkom diela. Ak by sa tak malo stať, musela by byť uzatvorená kúpna zmluva a nie zmluva o dielo. Taktiež určovacej žalobe by mala predchádzať žaloba o zaplatenie dlžnej sumy, o čom odporca nemá vedomosť. Odporca 2./ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 247-252) uviedol, že podľa § 542 ods. 3 Obch. zák., ak sa zhotovuje vec u objednávateľa na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje

niečo iné. Navrhovateľ nemôže opierať určenie vlastníckeho práva o zmluvu o dielo. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem, nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, teda také hmotnoprávne postavenie, z ktorého mu vyplýva uplatňovaný nárok. Odporca 3./ v podaní zo dňa 29.02.2012 (č.l. 220) namietol nedostatok pasívnej legitimácie na svojej strane, nakoľko podľa výpisu z KN, jediným pasívne legitimovaným je v tomto konaní výlučne odporca 1./, keďže je vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

III.

K otázke naliehavého právneho záujmu - podľa § 80 písm. c) Obč. súd. por., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe o plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod

zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Navrhovateľ naliehavosť právneho záujmu na žalobe vyvodzoval zo skutočnosti, že ako zhotoviteľ vykonal dielo v prospech objednávateľa - odporcu 3./, ktorý mu za vykonanie diela nezaplatil, preto si v súlade so zmluvou o dielo (čl. VII ods. 4) uplatnil vlastnícke právo k zhotovenej veci - nehnuteľnosti. Na to, aby sa niekto mohol domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí bez pochybností preukázať napr. výpisom z listu vlastníctva alebo kúpnou zmluvou, že bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti alebo že prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej zmluvy. Zmluva o dielo nie je štandardným titulom na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ( ). To, že si strany v zmluve o dielo dohodnú, že predmet diela (nehnuteľnosť) je vo vlastníctve zhotoviteľa až do momentu, kým nedôjde k zaplateniu ceny za dielo zo strany objednávateľa ešte neznamená, že ide o platné ustanovenie v zmluve ( ), pričom spornosť takejto dohody spočíva nielen v tom, či predmet vlastníckeho práva v čase uzavretia zmluvy existoval (šlo o rekonštrukciu a dostavbu predajne potravín, do úvahy by prichádzala skôr zmluva o budúcej zmluve ), ale sporným je aj to, či úmyslom zmluvných strán bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo iba akési zabezpečenie, či ,,poistenie" splatenia ceny za dielo ( ). Vychádzajúc už z len takéhoto vymedzenia rozhodujúcich skutočností, je zrejmé, že na požadovanom určení vlastníckeho práva, ktorej vlastníkom navrhovateľ ani nebol, nemôže mať naliehavý právny záujem, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o dielo, bolo predmetom prevodu vlastníckeho práva ,,predmet diela" (Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie Bratislava ), teda nie ,,určitá vec", t.j. riadne vymedzená nehnuteľnosť, ktorá je v čase prevodu zapísaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, ktorá je nepochybne špecifikovaná v zmluve, pričom zo zmluvy nepochybným spôsobom vyplýva vôľa strán na prevode vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti.

IV.

K otázke spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - najdôležitejším a základným vecným právom je právo vlastnícke, ktoré tvorí jednu zo základných podmienok existencie a fungovania trhového hospodárstva. Vlastníctvo a vlastnícke právo sa tiež spája s uspokojovaním predstáv a potrieb

ľudí a zároveň odzrkadľuje do značnej miery aj životnú úroveň obyvateľstva. Právo vlastniť majetok patrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktoré je zakotvené v , pričom podľa "vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu".

Podrobnejšia úprava vlastníckeho práva je vyhradená , ktorý upravuje najmä vymedzenie obsahu vlastníckeho práva, právne prostriedky ochrany vlastníckeho práva, spôsoby nadobudnutia vlastníctva a spoluvlastníctva, ako aj spôsoby zániku vlastníckeho práva. Nehnuteľnosťami sú podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) "pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom". Teda nie všetky stavby z technického hľadiska (vymedzenie pojmu stavba je obsiahnuté v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov) sú zároveň aj nehnuteľnosťami z právneho hľadiska. Jedná sa napríklad o rôzne prenosné stavby a stánky, ktoré sú na pozemok iba položené, prípadne upevnené lanami, kotvami a podobne, ako aj rôzne výstavné stánky a konštrukcie, ktoré po splnení svojho účelu môžu byť zdemontované a premiestnené ako stavby na iné miesto.

Z právnej úpravy obsiahnutej v vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je možné nadobudnúť na základe viacerých právnych skutočností: a) na základe zmlúv (kúpna, darovacia, zámenná a iné), b) dedením, c) rozhodnutím štátneho orgánu (napr. súdu, stavebného úradu), d) na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Na zmluvný prevod nehnuteľnosti sa vyžaduje vždy písomná forma zmluvy, pričom súhlasné prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Platná zmluva o prevode nehnuteľnosti (napríklad kúpna, darovacia, zámenná zmluva alebo iná zmluva) je však len prvým právnym krokom a sama osebe bez ďalšieho právneho úkonu ešte nemá za následok nadobudnutie, resp. prevod vlastníckeho práva. Musí k nej pristúpiť ďalšia právna skutočnosť - vklad do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou. Vklad do katastra nehnuteľností sa uskutočňuje na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o jeho povolení, ktoré je vydané v správnom konaní s odchýlkami uvedenými v katastrálnom zákone.

Na základe tejto právnej úvahy je evidentné, že zmluva o dielo nepatrí medzi štandardné typy zmlúv, v dôsledku ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z ustanovenia čl. VII ods. 4 zmluvy o dielo ani nevyplýva vôľa strán na prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z objednávateľa na zhotoviteľa. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že by v jeho prospech nastal vklad vlastníckeho práva k ,,predmetu diela" (, Katastrálneho ). Zo zmluvy o dielo vyplýva iba vôľa strán, aby prevod vlastníckych práv zo zhotoviteľa na objednávateľa k predmetu diela nastal po zaplatení ceny diela.

V.

K otázke platnosti a účinnosti čl. VII ods. 4 zmluvy o dielo - predmet diela je vo vlastníctve zhotoviteľa, prevod vlastníckych práv zo zhotoviteľa na objednávateľa sa uskutoční odovzdaním dodávky, po zaplatení ceny diela (čl. II bod 6 zmluvy). V zmysle , , 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

V zmysle , ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie dospel súd k zisteniu, že zmluva o dielo v čl. VII bod 4. síce určuje, že vlastníkom predmetu diela je zhotoviteľ, avšak uvedené zákonné ustanovenie je v prípade vlastníctva k nehnuteľnosti v praxi nepoužiteľné, nakoľko sa môže týkať iba predmetu diela, ktorým je hnuteľná vec. Z čl. II bod 1. Zmluvy vyplýva, že predmetom diela nebola hnuteľná vec, ale zhotovenie stavby - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín. Ide o vec, ktorá je pevne spojená so zemou pevným základom, čo spadá pod zákonnú definíciu pojmu ,,nehnuteľnosť". nepozná osobitný režim nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda nadobudnutie vlastníckeho práva sa v tomto prípade muselo spravovať režimom, ktorý je vymedzený v spojení s ust. Katastrálneho zákona. Uvedenú právnu úvahu potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu Ústí nad Labem (R 16/1974).

V zmysle druhej vety , ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení , riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

V zmysle , účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

V zmysle , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Ak sa zmluvné strany spravovali pri uzatváraní čl. VII bod 4 ustanovením , v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu diela zmluvné strany aplikovali nesprávne zákonné ustanovenie, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť postupom podľa , ale iba postupom podľa v spojení s ust. Katastrálneho zákona. Preto ustanovenie čl. VII bod 4 zmluvy o dielo je neplatné, a nenadobudlo ani účinnosť. Bolo povinnosťou zmluvných strán, aby pri uzatváraní zmluvy o dielo v čl. VII bod 4 v otázke prevodu vlastníckeho práva postupovali spôsobom, ktorý je v súlade s ustanovením v spojení s ust. Katastrálneho zákona. Nakoľko sa v tomto prípade tak nestalo, súd s prihliadnutím aj na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ( ), žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. , ).

VI.

Neuniklo pozornosti súdu, že zmluvu o dielo podpisovala za zhotoviteľa spoločnosť YVING Bratislava, so sídlom Adámiho č. 5, 841 05 Bratislava, IČO: 301 418 51. Súd v tejto súvislosti zistil, že navrhovateľom je v tomto konaní fyzická osoba - P.. P. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. B. Č.. X, XXX XX Bratislava, pričom z výpisu zo živnostenského registra, Okresný úrad Bratislava, č. 104-1798 vyplýva, že pod identifikačným číslom organizácie: 301 141 51 podnikal živnostník pod obchodným menom: Ing. Ivan Šimčík - YVING,

miesto podnikania: Adámiho č. 5, Bratislava-Karlová Ves. Z uvedeného vyplýva, že ak zmluvu o dielo podpisoval subjekt s názvom ,,YVING Bratislava, so sídlom Adámiho č. 5, 841 05 Bratislava, IČO: 301 418 51", išlo o neexistujúci subjekt, ktorý nemá žiadnu právnu subjektivitu a teda ani spôsobilosť mať práva a povinnosti. V prípade, ak žalobu podala fyzická osoba, ktorá je odlišná od subjektu, ktorý zmluvu o dielo na strane zhotoviteľa podpísal, takáto osoba nemá aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu voči odporcom.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd

vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v exekúcii. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia v konaní, má aktívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku exekúcie tvrdí. Ak sa v priebehu konania ukáže, že žalobcovi patrí právo z hmotnoprávneho vzťahu, súd vyhovie jeho žalobnému návrhu, v opačnom prípade jeho návrh zamietne.

VII.

Súd na pojednávaní, konanom dňa 02.09.2014 rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu (§ 101 ods. 2 druhá veta Obč. súd. por.), nakoľko svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom právny zástupca navrhovateľa bol prítomný na pojednávaní dňa 26.05.2014, na ktorom upovedomený o ďalšom termíne pojednávania, pričom tento termín zobral na vedomie (č.l. 292, 293). Právny zástupca navrhovateľa síce podaním, doručeným v deň pojednávania dňa 02.09.2013 telefaxom požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti navrhovateľa, avšak tento dôvod nepreukázal relevantným dokumentom v zmysle V zmysle Obč. súd. por., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V zmysle Obč. súd. por., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V zmysle Obč. súd. por., upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle Obč. súd. por., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k. -25, základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne a ). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci bolo nariadených osem termínov pojednávania (dňa 07.04.2011, 09.06.2011, 06.10.2011, 24.11.2011, 13.01.2014, 13.03.2014, 26.05.2014, a 02.09.2014). Navrhovateľ vypovedal k veci na pojednávaní, konanom dňa 07.04.2011, a dňa 13.03.2014. Pri rozhodovaní súdu o tom, či pojednávanie, konané dňa 02.09.2014 vykoná v neprítomnosti navrhovateľa, vzal súd do úvahy nasledujúce okolnosti: 1. dĺžka súdneho konania (konanie trvalo vyše sedem rokov, čo nie je v súlade s ústavným právom účastníkov na konanie bez zbytočných prieťahov), 2. právna a faktická zložitosť veci (z vykonaného dokazovania ku dňu 02.09.2014 bolo zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o právne a fakticky zložitú vec s tým, že opodstatnenosť, či neopodstatnenosť nároku navrhovateľa mal súd ku dňu 02.09.2014 preukázanú z listinných dôkazov a z výsluchu účastníkov), 3. potreba výsluchu navrhovateľa (navrhovateľ mal možnosť sa vyjadriť k opodstatnenosti svojho nároku, či už osobne alebo písomnou formou, pričom súd nepovažoval za potrebné ho vypočuť na pojednávaní dňa 02.09.2014), 4. preukázanie predvolania právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávanie, 5. nepredloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa a vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka mu neumožňuje účasť na pojednávaní, resp. účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania ( ).

Z dôvodu, aby v konaní nedochádzalo k zbytočným prieťahom, súd na pojednávaní, dňa 02.09.2014 konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu 3./

VIII.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania, súd postupoval v zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom odporcovi 2./ ako úspešnému účastníkovi, priznal voči neúspešnému navrhovateľovi, náhradu trov konania, nakoľko si ich uplatnil a to v súvislosti s právnym zastupovaním Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave. V zmysle , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. V tejto súvislosti právny zástupca odporcu 2./ predložil súdu znalecký posudok, vypracovaný Ing. Ján Miklánekom, na základe ktorého ohodnotil spornú nehnuteľnosť na sumu 1 300 000,- Eur. Na základe tohto posudku si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 12 091,08 Eur za 4 úkony právnej pomoci á 3 022,77 Eur + režijný paušál + 20 % DPH. Súd zistil, že znalecký posudok nespĺňa náležitosti posudku v zmysle , , o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko neobsahuje znaleckú doložku, t.j. označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Takýto posudok nemožno vyhodnotiť ako znalecký, ale iba ako podanie, ktoré má informatívny charakter, ohľadom ceny spornej nehnuteľnosti. Keďže súd takýmto podaním nie je viazaný, rozhodol sa ho pri posudzovaní trov neakceptovať. Vzhľadom k tomu, že predmet tohto konania nie je možné vyjadriť v peniazoch, resp. možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, súd postupoval pri priznávaní trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. , pričom vychádzal z 1/13-ny výpočtového základu, ktorá predstavuje

v roku 2014 sumu 61,87 Eur, teda právnemu zástupcovi odporcu 2./ priznal odmenu za nasledujúce úkony právnej pomoci: 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 12.03.2014 ................ 61,87 Eur 2. účasť na pojednávaní dňa 13.03.2014 ................................................61,87 Eur 3. účasť na pojednávaní dňa 26.05.2014 ........1/4 zo 61,87 Eur ............ 15,47 Eur 4. účasť na pojednávaní dňa 02.09.2014 ............................................... 61,87 Eur

5. režijný paušál 4x á 8,04 Eur ............................................................... 32,16 Eur 6. 20% DPH z odmeny 233,24 Eur ....................................................... 46,65 Eur ------------------------------------------------------------------------------------------------------- Spolu ....................................................................................................... 279,89 Eur

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania odporcom 1./ a 3./, súd postupoval v zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom odporcom 1./ a 3./ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich uvedení odporcovia ako úspešní účastníci konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.