Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-9-2022.pdf
PDF · 116.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie sumy 858,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24. novembra 2021, č.k. 9Csp/43/2021-109, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 858,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 888,02 Eur od 28.12.2018 do 18.12.2019, zo sumy 883,80 Eur od 19.12.2019 do 15.1.2020, zo sumy 879,58 Eur od 16.1.2020 do 18.2.2020, zo sumy 878,32 Eur od 19.2.2020 do 20.4.2020, zo sumy 875,80 Eur od 21.4.2020 do 1.6.2020, zo sumy 873,28 Eur od 2.6.2020 do 21.7.2020, zo sumy 872,02 Eur od 22.7.2020 do 12.8.2020, zo sumy 870,76 Eur od 13.8.2020 do 29.9.2020, zo sumy 866,95 Eur od 30.9.2020 do 13.1.2021, zo sumy 862,06 Eur od 14.1.2021 do 17.3.2021, zo sumy 858,80 Eur od 18.3.2021 do 22.7.2021, zo sumy 858,24 Eur od 23.7.2021 do 20.8.2021, zo sumy 858,23 Eur od 21.8.2021 do 22.9.2021, zo sumy 858,22 Eur od 18.3.2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom v časti zaplatenia sumy 0,58 Eur s príslušným úrokom z omeškania súd konanie zastavil a tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52, § 53, § 54, § 489, § 517, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. ( ďalej ZoSÚ) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., vecne tým, že žalobca čiastočne zobral žalobu späť, preto súd v uvedenej časti konanie zastavil a vo zvyšku žaloba bola podaná dôvodne. Súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 858,80 Eur s príslušenstvom ako neuhradených pohľadávok z úverovej zmluvy č. 17/3008/021538SPE, ktorú so žalovanou uzatvoril jeho právny predchodca spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. Žalovaná pohľadávku popierala, považujúc poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov nakoľko pred uzavretím zmluvy nebola overená jej bonita a zmluva tiež neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti, žalovaná tiež spochybnila platnosť predčasného zosplatnenia úveru a splnenie zákonných podmienok pre postúpenie spotrebiteľského
úveru z banky na nebankový subjekt, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom jej preskúmaním súd zistil, že táto má všetky zákonom vyžadované náležitosti. K tvrdeniam žalovanej, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, súd uviedol, že žalobca požaduje len zaplatenie dlžnej istiny, bez úrokov a bez poplatkov, preto uvedená námietka je irelevantná. I tak, pokiaľ ide o jej námietku týkajúcu sa úrokovej sadzby, táto bola dohodnutá ako pevná, na základe čoho boli vyčíslené pevne stanovené anuitné splátky úveru, dané pre celý čas trvania úverového vzťahu, takže zmeny v tomto smere neprichádzali do úvahy a pokiaľ ide o predpoklady použité pre výpočet RPMN, právny zástupca žalovanej neuviedol, ktoré predpoklady by mali v zmluve absentovať, súd má za to, že všetky predpoklady sú v zmluve riadne uvedené. Neobstojí ani námietka, že veriteľ nevynaložil odbornú starostlivosť pri skúmaní bonity žalovanej, žalobca totiž preukázal, že zárobkové, majetkové a sociálne pomery žalovanej boli dostatočne preskúmané, údaje poskytla jednak sama žalovaná a tieto boli preverované v Sociálnej poisťovni aj v Spoločnom registri bankových informácií. Čo sa týka námietky žalovanej, že postúpeniu pohľadávky nepredchádzala výzva banky na úhradu dlžnej sumy, uvedené tvrdenie žalovanej nie je pravdivé. Ako bolo preukázané, žalovaná bola písomne vyzvaná na úhradu omeškaných splátok listom zo dňa 21.11.2018 a napriek tejto výzve bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, preto nič nebránilo postúpeniu bankovej pohľadávky na žalobcu, k čomu prišlo 11.12.2019. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovanej ohľadom predčasného zosplatnenia pohľadávky, keďže žalovaná bola vyzvaná na úhradu omeškaných splátok dňa 29.11.2018 (deň doručenia výzvy), právo na predčasné zosplatnenie dlhu si právny predchodca žalobcu uplatnil ku dňu 27.12.2018 (10. dňom od doručenia oznámenia), z čoho je zrejmé, že zákonom stanovená 15-dňová lehota bola dodržaná. Námietky žalovanej týkajúce sa neplatnosti výzvy pred zosplatnením a neplatnosti oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd považoval za právne irelevantné, nakoľko tieto nie sú dostatočne právne odôvodnené. Podstatné je, že žalovaná splátky úveru riadne a včas nehradila, preto bola v súlade so zákonom vyzvaná na ich zaplatenie a upozornená na možné zosplatnenie dlhu. Keďže napriek výzve dlh nedoplatila, právny predchodca žalobcu si v súlade so zákonom uplatnil svoje právo na zaplatenie celého úveru vrátane príslušenstva. Neuvedenie splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť dlhu, nemá na toto jeho právo žiaden dopad. Vzhľadom na uvedené, keďže ohľadom vyčíslenia sumy dlžnej istiny žalovaná nemala námietky, súd žalobe vyhovel.
3. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, pričom čiastočné zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku v časti vyhovenia žalobe a v časti nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Podľa nej nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia spočívajú v tom, že súd napriek nesplneniu podmienok v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka mal preukázané splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a teda mal preukázané, že žalobca má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu a zároveň mal preukázané, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.11.2018, doručeným 29.11.2018, ktorý možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru po uplynutí 15 dní od doručenia na dobrovoľné plnenie, ktorá lehota uplynula 14.12.2018. V uvedenej lehote však vyhlásil mimoriadnu splatnosť, preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.12.2018 je neplatný právny úkon. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neboli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktoré sú splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a keďže žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto aj zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemá v konaní aktívnu
vecnú legitimáciu. Rozhodnutie je nesprávne aj z dôvodu, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu s poukazom na § 11 ods. 2 tohto zákona. Žalovaná už v samotnej žiadosti o úver uvádzala príjem 400 Eur a celkové mesačné splátky bankových úverov 753 Eur, z ktorých údajov muselo byť banke zrejmé, že nebude schopná splácať úver. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je aj z tohto dôvodu neplatné. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol a zároveň priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Pokiaľ ide o namietanie neplatnosti zosplatnenia úverovej pohľadávky a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu pre neplatnosť postúpenia pohľadávky, odkázal na svoje skoršie písomné podania, na ktorých zotrvával. Doplnil, že pri zosplatnení spotrebiteľského úveru podľa ust. § 565 OZ, objektívne nie je možné využiť právo na zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky pri rešpektovaní zákonnej podmienky trojmesačného omeškania podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, čo tiež vyplýva z názoru vysloveného občianskoprávnym kolégiom Okresného súdu Nitra dňa 11.5.2021, na ktorý podporne poukazuje. Podmienkou zosplatnenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, je omeškanie so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Uvedené zákonné predpoklady zosplatnenia v prejednávanom spore splnené boli, čo preukázal žalobca predloženými listinnými dôkazmi. Právny predchodca žalobcu postupoval plne v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, keď úver predčasne zosplatnil dňa 11.12.2018 a to pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 19.8.2018, čo žalovaná ani nepoprela, t.j. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky, za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nakoľko sa jedná o bankovú pohľadávku, žalobca predložil aj výzvu banky zo dňa 11.12.2018 na zaplatenie dlžného zostatku úveru, ktorá bola žalovanej riadne doručená, tá však napriek tomu bola viac ako 90 dní v omeškaní so splatením svojho splatného dlhu, čím boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ku ktorému došlo dňa 11.12.2019, t.j. po 90 dňovom omeškaní od výzvy na plnenie. Nedôvodná je aj námietka žalovanej o neskúmaní neschopnosti splácať úver. Žalovaná v odvolaní opomenula uviesť, že v žiadosti o poskytnutie úveru čestne prehlásila okrem výšky svojho mesačného príjmu 400 Eur aj ostatné príjmy v sume 1.300 Eur. Banka teda konala s dostatočnou odbornou starostlivosťou, čím boli splnené podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru a postúpenie pohľadávky.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe bolo vyhovené ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z odvolacej argumentácie uplatnenej žalovanou, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov súdu v otázke platnosti predčasného zosplatnenia úveru a splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, teda otázku vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
8. Odvolateľka svoje odvolanie zdôvodnila tým, že rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
9. Odvolací súd uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010).
10. V prejednávanej veci žalovaná od počiatku namietala žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu a súd prvej inštancie ju aj skúmal, a to v súvislosti s otázkou platného postúpenia a zosplatnenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu, ktorým bola banka. Podľa názoru odvolacieho súdu však nesprávne právne posúdil otázku splnenia podmienok zosplatnenia predmetného úveru v súvislosti s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca je nositeľom predmetného nároku voči žalovanej, ktorý nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2019.
11. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 OZ); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; mení sa len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28. novembra 2007).
12. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku, vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, ktorými sú omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
13. V súvislosti s platným a zákonným postúpením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je potrebné prihliadnuť na § 17 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. K postúpeniu pohľadávky tak môže dôjsť buď po konečnom termíne splatnosti alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1. júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou
splátkou. V tejto časti je uvedené ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, dospel k správnym skutkovým záverom, a na vec aplikoval aj správne hmotno-právne ustanovenia, ktoré však v súvislosti s danou vecou nesprávne vyložil, čím sa dopustil pochybenia spočívajúceho v nesprávnom právnom právnom posúdení veci.
19. Predmetom sporu boli pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. medzi žalovanou v postavení spotrebiteľa a bankou v postavení veriteľa, ako právnym predchodcom žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil, že nadobudol pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy postúpením po tom, ako jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu jeho nesplácania zo strany žalovanej ako dlžníka. Vzhľadom k tomu, že dlžník svoje záväzky voči banke neplnil riadne a včas, vyzvala banka v zmysle § 53 ods. 9 OZ listom označeným ako „Posledná výzva pred zosplatnením“ zo dňa 21.11.2018 žalovanú na úhradu dlžnej čiastky omeškaných splátok a upozornila ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru po uplynutí 15 dní od doručenia na dobrovoľné plnenie. Ako vyplýva z predloženej poštovej doručenky, uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 29.11.2018. Keďže žalovaná napriek písomnej výzve banky svoj dlh z titulu omeškaných splátok neuhradila, banka zaslala žalovanej list zo dňa 11.12.2018, označený ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“, v ktorom jej oznámila, že týmto vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru s tým, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy a v deň účinnosti je dlžníčka povinná zaplatiť celý jej záväzok vyplývajúci zo zmluvy predstavujúci sumu 1.041,15 eur. Žalovaná podľa poštovej doručenky prevzala tento list dňa 17.12.2018.
20. Ako vyplýva z vyššie citovaných právnych noriem, zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Pokiaľ žalobca v danom prípade úver predčasne zosplatnil dňa 11.12.2018 pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 19.8.2018, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky, táto prvá podmienka by síce splnená bola, avšak k účinnému zosplatneniu pohľadávky by mohlo dôjsť jedine pri súčasnom splnení aj podmienky druhej, ktorou je upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktorá podmienka ale splnená nebola. Banka totiž zaslala žalovanej dňa 11.12.2018 list označený ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ ešte počas plynutia pätnásťdňovej lehoty, ktorá jej plynula v zmysle predchádzajúcej výzvy zo dňa 21.11.2018 ( doručenej dňa 29.11.2018) a uplynula až dňa 14.12.2018. Veriteľ preto mohol pristúpiť k zosplatneniu pohľadávky najskoršie až 15.12.2018, preto pokiaľ tak urobil skôr, neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Skutočnosť, že podľa oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru zo dňa 11.12.2018 mala účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastať v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy ( v danom prípade 27.12.2018), kedy je dlžníčka povinná zaplatiť celý jej záväzok vyplývajúci zo zmluvy, nič nemení na skutočnosti, že k zosplatneniu úveru došlo počas plynutia 15-dňovej lehoty a teda predčasne, keďže v zmysle „Vyhlásenia úveru za predčasne splatný“ došlo k zosplatneniu úveru bez ohľadu na to, či medzitým, t.j. v čase do uplynutia pätnásťdňovej lehoty podľa poslednej výzvy, dôjde k úhrade dlhu zo strany žalovanej alebo nie ( žiadnu podobnú klauzulu list zo dňa 11.12.2018 neobsahuje). Zosplatnenie úveru veriteľom, ku ktorému došlo 11.12.2018 tak malo byť definitívne, bez možnosti jeho odvrátenia prípadným splnením omeškaných splátok, hoci v čase jeho vyhlásenia stále žalovanej na to bežala pätnásťdňová lehota v zmysle § 53 ods. 9 OZ.
21. Ako bolo uvedené vyššie, účinné uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je v prípade spotrebiteľov podmienené splnením zákonných podmienok zakotvených v § 59 ods. 3 OZ v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením svojho práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
22. Vzhľadom k vyššie uvedenému, vyhlásenie úveru za predčasne splatný bolo v danom prípade neúčinné a keďže konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 19.04.2022, potom ku dňu 11.12.2019, kedy bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie úveru na žalobcu.
23. Odvolací súd uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Banka má teda oprávnenie postúpiť len pohľadávku alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná, s ktorou je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, pre takýto postup banky je ale nevyhnutné, aby v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami účinným spôsobom vyhlásila predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru .
24. Keďže však v prejednávanej veci bolo preukázané, že vyhlásenie úveru bankou za predčasne splatný bolo neúčinné z dôvodov opísaných vyššie, nemohla preto banka platne postúpiť na žalobcu, ktorý je nebankovým subjektom, takýto „živý úver“. Z uvedeného dôvodu neboli preukázané zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pretože žalovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie. Žalobca sa tak nestal veriteľom predmetnej pohľadávky a nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, preto je treba jeho žalobu zamietnuť.
25. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
26. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe výrokom I. vyhovel, potom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol nesprávne a preto odvolací súd podľa ust. § 388 CSP rozsudok v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti žaloby zmenil a žalobu zamietol, nakoľko žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.
27. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní (tak prvoinštančnom, ako i odvolacom) úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).