Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15S-42-2019.pdf
PDF · 184.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: PRIMA BUSINESS, spol. s r. o., so sídlom Družstevná 1177/8, 945 01 Komárno, IČO: 35 844 779, zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s. r. o., so sídlom 951 73 Jelenec 353, IČO: 51 864 983, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100014481/2018 zo dňa 03. 01. 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd r u š í rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100014481/2018 zo dňa 03. 01. 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 101620237/2018 zo dňa 20. 08. 2018 a vec v r a c i a Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 10. 09. 2012 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 247 085,66 eura. Daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie september 2012 bolo podané 11. 10. 2012 s nadmerným odpočtom vo výške 310 741,47 eura. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 bola dňa 11. 11. 2012. Dňa 07. 11. 2012 začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012, t. j. v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. 1.1 Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 104399798/2016/9104402/1048 zo dňa 02. 12. 2016. 1.2 Výsledkom daňovej kontroly bolo zníženie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 zo sumy 247 085,66 eura na sumu 207 823,10 eura. Nadmerný odpočet vo výške 39 262,56 eura bol preúčtovaný na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 splatného dňa 26. 05. 2016, o čom bol žalobca informovaný oznámením č. 104412698/2016 zo dňa 06. 12. 2016. 1.3 Správca dane ukončil vyrubovacie konanie u žalobcu dňa 26. 07. 2017 a vydal rozhodnutie č. 101717932/2017 zo dňa 08. 08. 2017. Z dôvodu podaného odvolania žalobcom rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100173511/2018 zo dňa 18. 01. 2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101717932/2017 zo dňa 08. 08. 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že odpadol dôvod konania, pretože nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie kontroly.
1.4 Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101075306/2018 zo dňa 31. 05. 2018 zastavil vyrubovacie konanie za august 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22. 06. 2018. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 08. 07. 2018. 1.5 Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, rozhodnutím č. 101620237/2018 zo dňa 20. 08. 2018 priznal žalobcovi podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov úrok v sume 396,30 eura zo sumy nadmerného odpočtu vo výške 55 647,52 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Priznaný úrok bude zaplatený do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku alebo použitý podľa § 55 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia vyplýva, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zastavení daňového konania vo veci vyrubovacieho konania za august 2012, začala správcovi dane v súlade s § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty plynúť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu po kontrole. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2018 a posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v trvaní 10 dní bol 18. 07. 2018. K vráteniu nadmerného odpočtu v sume 55 647,52 eura došlo dňa 13. 08. 2018, a preto omeškanie vrátenia predstavovalo 26 dní. Zvyšok nadmerného odpočtu v sume 152 175,58 eura bol použitý na úhradu nedoplatku, o čom bol žalobca informovaný oznámením č. 101559829/2018 zo dňa 13. 08. 2018. Poukazujúc na § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane pri výpočte úroku z omeškania vychádzal z úročnej úrokovej sadzby vo výške 10 %, keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB k 18. 07. 2018 nedosiahol 10 %. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 18. 07. 2018 predstavovala 0,00 %. Výpočet úroku bol nasledovný: vrátená suma predstavovala 55 647,52 eura, posledný deň lehoty na vrátenie bol 18. 07. 2018, deň vrátenia bol 13. 08. 2018, počet dní omeškania tak predstavuje 26 dní, a preto žalobcovi patrí úrok vo výške 396,30 eura. 1.6 Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Žalovaný o odvolaní rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100014481/2018 zo dňa 03. 01. 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 16. 01. 2019, ktorým dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné: 2.1 V prvom rade poukázal na to, že správca dane nesprávne uviedol zníženie nadmerného odpočtu, podľa protokolu z kontroly bol výsledkom daňovej kontroly zníženie nadmerného odpočtu na sumu 39 262,56 eura, t. j. o sumu 207 823,10 eura. Nadmerný odpočet vo výške 39 262,56 eura bol správcom dane preúčtovaný na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, splatný dňa 26. 05. 2016, o čom bol žalobca informovaný oznámením č. 104412698/2016 zo 06. 12. 2016. Daňový úrad Bratislava v rámci vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 101717932/2017 z 08. 08. 2017, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Odvolací orgán vydal 18. 01. 2018 rozhodnutie č. 100173511/2018, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101717932/2017 z 08. 08. 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, dôvodiac, že odpadol dôvod konania, keďže nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly. V prípade žalobcu trvala 443 dní a v dôsledku toho protokol z kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Správca dane rozhodnutím č. 101075306/2018 z 31. 05. 2018 zastavil vyrubovacie konanie po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2018, ktorým dňom sa žalobca vzdal práva podať odvolanie. Správca dane bol povinný vrátiť nadmerný odpočet bezodkladne, najneskôr do 10 dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení vyrubovacieho konania. K vráteniu došlo dňa 13. 08. 2018 a správcovi dane vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 úrok za 26 dní omeškania podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku. 2.2 K námietke odvolateľa, že úrok prináleží daňovému subjektu odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 dní od podania daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, dodal, že uvedené ustanovenie neplatí pre prípad odvolateľa, pretože správca dane postupoval podľa § 79 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa ods. 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Skutočnosť o začatí daňovej kontroly u žalobcu preukazuje oznámenie o daňovej kontrole Daňového úradu Bratislava č. 9102402/5/3159970/2012/Glo z 30. 10. 2012, doručeného žalobcovi dňa 12. 11. 2012. Požiadavka odvolateľa tak nemá oporu v zákone a je právne irelevantná.
2.3 Ohľadom námietky, že ak protokol z kontroly nadobudol charakter nezákonného dôkazu, každé ďalšie konanie bude nezákonné, poznamenal, že odvolací orgán konvalidoval nezákonný postup správcu dane tým, že zrušil rozhodnutie po kontrole, vydanom správcom dane vo vyrubovacom konaní a tým aj výsledok daňovej kontroly. Správca dane rešpektoval názor odvolacieho orgánu a vydal rozhodnutie o zastavení vyrubovacieho konania z dôvodu nedodržania zákonnom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly. Tým prestal existovať právny dôvod nevyplatenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorý bol žalobcovi vyplatený v celej sume podľa daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Správca dane rešpektujúc právny názor odvolacieho orgánu, nepoužil nezákonnú daňovú kontrolu ani počas nej získané a vykonané dôkazy na obmedzenie akýchkoľvek práv žalobcu. 2.4 Nestotožnil sa s názorom odvolateľa, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu uplynula v súlade s § 79 ods. 1 zákona o DPH 30 dňom od podania daňového priznania za nasledujúce daňové obdobie, a preto dátum 11. 12. 2012 je posledným dňom v rámci lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane postupoval podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, pretože v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začal daňovú kontrolu. Nemohol preto postupovať podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že by správca dane nesplnil podmienku z § 79 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nezačal daňovú kontrolu, a teda že nebol povinný postupovať podľa § 79 ods. 6, ale podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH. Právna úprava zakladajúca právo na finančnú náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bola do zákona o DPH doplnená zákonom č. 297/2016 Z. z. a výška tejto kompenzácie je stanovená tak, aby zodpovedala ekonomickej náhrade za nemožnosť disponovať s peňažnými prostriedkami počas daňovej kontroly. Uvedená náhrada sa priznáva len na základe stanovených podmienok a vzhľadom na účinnosť ustanovení v § 79a zákona o DPH, t. j. od 01. 01. 2017, ju nemožno aplikovať na daný prípad. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 01. 2017 v § 85ke zákona o DPH má platiteľ nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa §79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 01. 01. 2017 a k 01. 01. 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 9 bola skončená do 31. 12. 2016. Z uvedeného je zrejmé, že postup správcu dane bol v súlade so zákonom a návrh odvolateľa o zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie je právne irelevantný.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 14. 03. 2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100014481/2018 zo dňa 03. 01. 2019, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 101620237/2018 zo dňa 20. 08. 2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 3.1 Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom žalovaný sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového daňového orgánu správne, úplne, určito, zrozumiteľne preskúmateľne so zákonným odôvodnením nezaoberal a bez zákonného skúmania prevzal domnienky a názory správcu dane, ktoré rozhodnutie potvrdil, čím boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalobca v odvolaní vychádzal zo záverov Finančného riaditeľstva SR uvedených v rozhodnutí č. 100173511/2018 zo dňa 18. 01. 2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. 101717932/2017 zo dňa 08. 08. 2017 vydané Daňovým úradom Bratislava zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí odvolací orgán akceptoval námietku žalobcu, že správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, upravenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Uvádza, že „daňová kontrola trvala 443 dní, teda dlhšie ako je zákonom stanovená lehota, daňová kontrola nebola ukončená do jedného roka od jej začatia a tak protokol č. 104399798/2016/9104402/Glo zo dňa 02. 12. 2016 nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné v daňovom konaní použiť.“ Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. októbra 2016). 3.2 Žalovaný v rozhodnutí č. 100173511/2018 zo dňa 18. 01. 2018 výslovne uvádza, že vzhľadom na procesné pochybenie správcu dane, sa meritom veci nezaoberal. Daňová kontrola trvala s prerušeniami 1 485 dní, bez prerušení 443 dní. Ak je daňová kontrola nezákonná, nemôže vyvolať právne účinky, neobstojí potom argument žalovaného, že správca dane žiadnym spôsobom v ďalšom konaní nepoužil
v zmysle rozhodnutia o odvolaní nezákonnú daňovú kontrolu ani počas nej získané a vykonané dôkazy na obmedzenie akýchkoľvek práv daňového subjektu. Žiadne ďalšie konanie nemôže nastať, pretože elementárnou podmienkou na začatie vyrubovacieho konania je doručenie protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že práva žalobcu týmto nezákonným postupom porušené boli, keďže nadmerný odpočet bol zadržiavaný bez právneho dôvodu. 3.3 Žalobca vyzval správcu dane podaním č. 603308005/2018 zo dňa 10. 03. 2018, odvolávajúc sa na záver vyslovený Finančným riaditeľstvom SR v rozhodnutí č. 1000173511/2018 zo dňa 18. 01. 2018, opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho súdu SR, na vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový úrad Bratislava zastavil daňové konanie za august 2012 rozhodnutím č. 101075306/2018 zo dňa 31. 05. 2018, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 22. 06. 2018. Žalobca sa vzdal odvolania dňa 08. 07. 2018. V tento deň nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie č. 101075306/2018 zo dňa 31. 05. 2018. Žalobcovi bol vrátený nadmerný odpočet v dôsledku procesného pochybenia správcu dane 30. 06. 2018, čo je 2 048 dní odo dňa, keď mal byť nadmerný odpočet vrátený podľa zmysle § 79 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 3.4 Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia t. j. 08. 07. 2018 začala správcovi dane plynúť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu po kontrole v súlade s ustanovením § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu uplynula v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tridsiatym dňom od podania daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie; v tomto období daňový subjekt vykázal nadmerný odpočet v sume 310 741,47 eura. Správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 bola dňa 11. 11. 2012. 3.5 Žalobca namieta nesprávnosť výpočtu úroku, keďže tento prináleží daňovému subjektu odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 dní od podania daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie v zmysle § 79 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 3.6 Podľa § 79 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6 ustanovenia § 79. Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku ak jeho výška presiahne 5 eur. Keďže daňová kontrola bola vykonaná nezákonne, nemôže vyvolať právne účinky. Žalovaný aj správca dane nesprávne posúdili a aplikovali znenie § 79 Daňového poriadku. Žalobca vo svojom odvolaní v súvislosti s prekročením lehoty na výkon daňovej kontroly a jej vplyvom na zákonnosť poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad nález č. k. III. ÚS 24/2010-57 z 29. júna 2010, uznesenie č. k. IV. ÚS 405/09-28 z 10. decembra 2009, uznesenie č. k. II. ÚS 136/2010-32 z 24. marca 2010) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. 5Sžf/68/2008 z 29. septembra 2009, rozsudok sp. zn. 3Sžf/2/2009 z 29. januára 2009, rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2009 z 29. januára 2009, rozsudok sp. zn. 3Sžf/107/2009 z 8. októbra 2009, rozsudok 3Sžf/9/2007 z 18. apríla 2007). 3.7 Žalobca na podporu svojho tvrdenia, že postupom správcu dane a žalovaného došlo k porušeniu jeho majetkových práv chránených Ústavou poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6 Sžf/24/2011 zo dňa 30. 05. 2012, ktorý uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu nemožno odstraňovaním nezákonnosti postupu správcu dane v riadnom odvolacom konaní spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťažiť daňové konanie vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly nad rámec zákonného limitu. Bol názoru, že nemožno tvrdenie o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu prekročenia jej dĺžky trvania generalizovať a je treba prihliadnuť okrem iného aj na udržanie rovnováhy medzi fiškálnymi záujmami štátu a výkonom práv daňových orgánov, keďže daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu. Ďalej na rozsudok ESD Enel Marica Iztok vo veci C-107/10, ktorý konštatoval, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné automaticky považovať túto lehotu za neprimeranú, ak predĺženie nepresahuje hranice toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie daňovej kontroly. Keďže zdaniteľná osoba nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Ďalej na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/256/2015, v ktorom konštatoval, že daňové orgány sú nepochybne oprávnené v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začať daňovú kontrolu
a peňažné prostriedky vrátiť až po jej skončení (do 10 dní). Nie je možné stotožňovať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly a nárok na úrok z nezákonne zadržiavaných finančných prostriedkov, takýto postup nevyplýva ani zo zákona o DPH, ani z Daňového poriadku a je v rozpore s judikatúrou SD EÚ. Nárok na nadmerný odpočet nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, pretože tento nárok vznikol ex lege (§ 79 zákona o DPH), následne bol rozhodnutím správcu dane zmenený tak, že nebol priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní a následne zrušením tohto rozhodnutia prišlo ex lege k obnoveniu stavu pred rozhodnutím. Spoločné pre všetky predmetné skutkové prípady bolo, že zadržiavanie nadmerných odpočtov v dôsledku nezákonne vykonanej daňovej kontroly je nezákonným zásahom do majetkových práv daňových subjektov. 3.8 V prípade akceptovania postupu správcu dane, keď sa má začiatok daňovej kontroly vykonanej nezákonným spôsobom považovať za zákonný, sa dáva možnosť správcovi dane na zadržiavanie finančných prostriedkov pod zámienkou začatia daňovej kontroly. Pokiaľ žalovaný potvrdil, že daňová kontrola bola nezákonná, nezákonné bolo aj jej začatie a úrok z omeškania za oneskorene vrátený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 prináleží žalobcovi v zmysle § 79 ods. 7 Daňového poriadku odo dňa, kedy bol správca dane povinný ho vrátiť podľa § 79 ods. zákona o DPH.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný prípisom zo dňa 27. 06. 2019, v ktorom navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4.1 Uviedol, že Daňový úrad Bratislava pri daňovej kontrole žalobcu postupoval podľa ustanovení Daňového poriadku, okrem § 46 ods. 10, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Toto pochybenie malo za následok, že protokol z daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemohol byť použitý v ďalšom konaní. Žalovaný túto nezákonnosť konvalidoval rozhodnutím č. 100173511/2018 z 18. 01. 2018, ktorým zrušil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101717932/2017 z 08. 08. 2017, ktorým bol na základe protokolu z kontroly č. 104399798/2016/9104402/1048 z 02. 12. 2016 určený žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 207 823,10 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, t. j. znížený nadmerný odpočet zo sumy 247 085,66 eura na sumu 39 262,56 eura. Dôvodom zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Bratislava bolo porušenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku prekročením ročnej lehoty na vykonanie dňovej kontroly. 4.2 Podľa žalobcu, ak je daňová kontrola nezákonná, nemôže vyvolať právne účinky. K tomuto tvrdeniu uviedol, že tento postup bol dodržaný, pretože žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zrušil, t. j. zistenia z daňovej kontroly, vykonané dôkazy z daňovej kontroly ani protokol z daňovej kontroly nevyvolali voči žalobcovi žiadne právne účinky v súvislosti s ním vykázaným nadmerným odpočtom DPH za august 2012. V danom prípade Daňový úrad Bratislava v súlade s Daňovým poriadkom ukončil daňové konanie zákonným spôsobom. Daňový úrad Bratislava svoj postup v prípade žalobcu vždy subsumoval pod príslušné ustanovenie platného právneho predpisu, jediným pochybením a porušením Daňového poriadku v jeho postupe bolo vyššie uvedené prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Jeho postup po tomto zistení bol opäť v zmysle platných ustanovení Daňového poriadku, pričom nezákonne získaný protokol z kontroly nebol použitý ako dôkaz proti žalobcovi, a teda nevyvolal žiadne právne účinky z daňovej kontroly voči žalobcovi a ako nezákonne získaný dôkaz nebol použitý voči žalobcovi na uplatnenie práva Daňového úradu Bratislava, vyplývajúceho z výsledku daňovej kontroly, t. j. zníženie výšky nadmerného odpočtu na DPH za august 2012. Preukazuje to rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101075306/2018 z 31. 05. 2018 o zastavení vyrubovacieho konania z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania. 4.3 Právnym dôvodom zadržiavania nadmerného odpočtu bola vykonaná daňová kontrola, ktorá bola v prípade žalobcu v rozpore so zákonom (nedodržaním ročnej lehoty na jej vykonanie stanovenej daňovým poriadkom), ale vykonaná bola. Účel daňovej kontroly je uvedený v § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (t. j. aj zákona o DPH). Z hľadiska uvedeného účelu daňovej kontroly a daňovým subjektom vykázaným nadmerným odpočtom na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v daňovom priznaní však bolo právo daňového subjektu na ním vykázaný nadmerný odpočet zachované. Za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu priznal správca dane daňovému subjektu úrok z omeškania podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku v nadväznosti na § 79 ods. 6 zákona o DPH, t. j. v súlade s platnými právnymi predpismi. 4.4 V zmysle § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet
alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. V prípade žalobcu Daňový úrad Bratislava v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 78 ods. 1 zákona o DPH, začal daňovú kontrolu dňom 07. 11. 2012. Táto skutočnosť preukazuje, že správca dane už nemohol reálne vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet na DPH za august 2012 v lehote stanovenej v § 79 ods. 1 zákona o DPH, ale len v lehotách podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, ktoré sú viazané na podmienku, že správca dane v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu „začne daňovú kontrolu“. Táto procesná podmienka bola správcom dane splnená a v zákone neobsahovala žiadnu súvislosť s prípadným nedodržaním ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorá by v takom prípade určovala správcovi dane iný postup pri vrátení nadmerného odpočtu alebo možnosť vrátiť nadmerný odpočet v lehote stanovenej v § 79 ods. 1 zákona o DPH. 4.5 Poznamenal, že na nadmerný odpočet sa podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku primerane vzťahujú odseky 1 až 6. Pritom podľa poslednej vety § 79 ods. 3 Daňového poriadku „rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu, ak sa nadmerný odpočet nepoužije podľa § 55 ods. 6 a 7“. Citovaný ods. 3 ďalej určuje, že úrok sa priznáva za každý deň omeškania, pričom sa pri výpočte úroku použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona (v prípade žalobcu suma nadmerného odpočtu) vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. K postupu správcu dane poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. 2S 43/16-247 zo 07. 12. 2016, podľa ktorého „priznanie úrokov vo výške 10 % ročne zo zadržanej sumy od uplynutia zákonných lehôt na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia daňovému subjektu, ktorého sa domáhajú žalobcovia, sa súdu javí ako neprimeraná výhoda pre kontrolovaný daňový subjekt v porovnaní s inými daňovými subjektami, u ktorých kontrola vykonaná nebola. Zúročenie zadržaných finančných prostriedkov sadzbou 10 % by totiž znamenalo také ekonomické zhodnotenie, ktoré by v danom čase nebolo možné na bankovom trhu dosiahnuť.“ 4.6 S požiadavkou žalobcu súvisí aj primeranosť úrokovej sadzby 10 % v súlade s § 79 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého na nadmerný odpočet sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6. Citované ustanovenia (odseky 1 až 6) právneho predpisu však neobsahujú iné prípady úročenia (napr. prípad prekročenia lehoty na výkon daňovej kontroly správcom dane) ani iné (primerané) úrokové sadzby (okrem 10 %), ktoré by mal správca dane v danom čase možnosť použiť. Nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu za obdobie daňovej kontroly bol doplnený do zákona o DPH až § 79a ods. 2 s účinnosťou od 01. 01. 2017, a to vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB, maximálne do výšky 1,5 %. V zmysle prechodného ustanovenia § 85ke zákona o DPH mal platiteľ nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začala pred 01. 01. 2017 a k 01. 01. 2017 nebola skončená. Ak daňová kontrola bola skončená do 31. 12. 2016 vrátane, ustanovenie § 79a sa neuplatní. Z uvedeného vyplýva, že platná legislatíva v čase daňovej kontroly u žalobcu neobsahovala právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za zadržanie nadmerného odpočtu za obdobie daňovej kontroly. 4.7 Keďže u žalobcu začala daňová kontrola dňom 07. 11. 2012, správca dane pri výpočte úroku z omeškania vychádzal z lehoty uvedenej v § 79 ods. 6 zákona o DPH a nie z lehoty v § 79 ods. 1, ktorá nebola naviazaná na procesný úkon začatia daňovej kontroly. K námietke o nesprávnej aplikácii § 79 Daňového poriadku uviedol, že podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku sa pre nadmerný odpočet primerane vzťahuje § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý v poslednej vete jednoznačne uvádza, že „rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu, ak sa nadmerný odpočet nepoužije podľa § 55 ods. 6 a 7“. Podľa tohto ustanovenia správca dane v prípade žalobcu aj postupoval. Ustanovenie § 79 ods. 6 zákona o DPH nemá súvis s cieľom daňovej kontroly ale s lehotou na vrátenie nadmerného odpočtu v súvislosti s procesným úkonom „začne daňovú kontrolu“. 4.8 Slovenský právny poriadok obsahuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, táto je obsiahnutá v § 79a zákona o DPH, ale až s účinnosťou od 01. 01. 2017, vrátane kontrol neukončených do 31. 12. 2016. Žalobca poukazuje v žalobe aj na rozsudok Európskeho Súdneho dvora, vo vzťahu ku ktorému žalovaný poukazuje na bod 32 uznesenia Súdneho dvora z 21. októbra 2015 vo veci C-120/2015: „Keďže Súdny dvor v každom prípade nie je príslušný na to, aby v konkrétnom prípade vykladal vnútroštátne právo ani aby uplatnil pravidlo Únie (pozri najmä rozsudok
Ioannis Katsivardas - Nikolaos Tsitsikas, C-160/09, EU:C:2010:293, bod 24), prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný priame poznatky o procesných podmienkach žalôb o náhradu uplatňovaných voči štátu, overiť, či vo veci, v ktorej koná, boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, a prípadne zabezpečiť, aby sa dodržali. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, má povinnosť zabezpečiť ich plný účinok (uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, EU:C:2014:2127, body 37 a 38 a citovanú judikatúru).“ 4.9 Z dôvodu zamedzenia a zabráneniu zneužitia zákona obsahuje Daňového poriadok a zákon o DPH ustanovenia o zaplatení úroku z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu daňovému subjektu, resp. úroku za zadržanie nadmerného odpočtu. Daňový poriadok neobsahuje pojmy „zákonný“, resp. „nezákonný“ začiatok kontroly a začatie daňovej kontroly nemôže byť nejakou „zámienkou“, pretože v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku je účelom daňovej kontroly zisťovanie alebo preverovanie skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie „dane“, ktorá je ako ekonomická kategória pre každý daňový subjekt, vrátane žalobcu, mimoriadne dôležitá a nie je možné s ňou súvisiaci procesný úkon dehonestovať uvedeným prívlastkom. 4.10 Záverom dodal, že daňové orgány vydaním napadnutých rozhodnutí postupovali v súlade s dikciou vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. Žalovaný trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i správcu dane
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV. Zhrnutie priebehu konania
6. Žalobca v konaní požiadal o prejednanie veci samej na pojednávaní. Správny súd preto na prejednanie žaloby žalobcu nariadil pojednávanie na deň 21. 02. 2023, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný.
6.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že základná právna otázka, ktorú je potrebné v danej veci riešiť je, či je potrebné v danej právnej veci aplikovať § 79 ods. 1 zákona o DPH, alebo § 79 ods. 6 zákona o DPH. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1 zák. o DPH je odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30-tich dní od podania daňového priznania za nasledujúce obdobie. Teda od 11. 11. 2012, i keď žalobcovi to vyšlo na 09. 11. 2012, sa počíta začiatok plynutia lehoty na vyplatenie sankčného úroku za neoprávnenie zadržiavaný nadmerný odpočet. Rovnakou ťažiskovou argumentáciou je aj fakt, že od toho dňa žalovaný neoprávnene zadržiaval nadmerný odpočet, v dôsledku čoho žalobca nemohol s tými finančnými prostriedkami disponovať a používať vo svojom podnikaní. Žalovaný sa odvoláva na § 79 ods. 6 zák. o DPH, podľa ktorého, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10-tich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Z obsahu uvedeného ustanovenia, resp. z jeho výkladu vyplýva, že musí ísť o skončenie daňovej kontroly, avšak v danom prípade nešlo reálne a zákonne o skončenie daňovej kontroly, pretože výsledkom opravného konania bolo zastavenie daňovej kontroly z dôvodu nezákonnosti. Nezákonnosť spočívala v prekročení samotnej daňovej kontroly o 443 dní. Výsledok daňovej kontroly bol nezákonný, tak z logiky veci vyplýva, že celá daňová kontrola bola nezákonná a právne neexistujúca. Nešlo o porušenie zákona v takom ustanovení, kde by lehota bola síce zákonná, avšak by mala poriadkový charakter. Správca dane zastavil konanie z dôvodu nezákonnosti. Žalobca dáva do pozornosti čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátny orgán môže konať len na základe zákona a v súlade s ním, teda len to, čo umožňuje Ústava SR a zákony. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti daňovej kontroly je teda neskorší výsledok, ktorý ukázal, že daňová kontrola bola nezákonná, preto aj rozhodnutie bolo nezákonné a ako také v konečnom dôsledku zastavené. Nezákonné rozhodnutie v sebe konzumuje nesprávny úradný, resp. procesný postup žalovaného. Podľa názoru žalobcu nie je možné aplikovať § 79 ods. 6 zákona o DPH. Zákonnosť konania orgánu verejnej moci nespočíva len v tom, že koná na základe zákona, ale musí konať aj v súlade s ním, čo v danom prípade preukázané nebolo. Vychádzajúc z logiky žalovaného tak štát nezákonný postup a nezákonné rozhodnutie by nemusel žiadnou formou kompenzovať, čo je neakceptovateľné a neprijateľné z hľadiska princípov právneho štátu a z hľadiska práva na spravodlivý proces, ktorý je zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. S poukazom na uvedené navrhol vyhovieť žalobe a zrušiť napadnuté rozhodnutia a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.
6.2 Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na tvrdeniach uvedených v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Predmetný úrok bol priznaný správne v zmysle zákona. V danom prípade nedošlo k zastaveniu daňovej kontroly, ale došlo k zastaveniu vyrubovacieho konania. Prekročením lehoty stanovenej zákonom na výkon daňovej kontroly došlo k takej skutočnosti, že protokol z tejto daňovej kontroly sa stal nezákonným dôkazným prostriedkom, ktorý nebolo možné použiť vo vyrubovacom konaní. Žiadne zákonné ustanovenie neustanovuje, že nedodržaním zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly daňová kontrola neexistuje, teda je zrejmé, že daňová kontrola začala, čo nerozporuje ani žalobca, taktiež daňová kontrola skončila, čo taktiež nerozporuje žalobca. Navrhla žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním svojich trov.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
7. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - ďalej len „SSP“), konajúc v senáte (§ 19 ods. 2 veta prvá SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozhodnutia a vychádzajúc zo stavu daného v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a to z nižšie uvedených dôvodov.
8. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom
Podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného), ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku
10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
Podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jehovýškapresiahnesumu5eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.
Podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného) na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.
Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH (v znení účinnom v čase podania daňového priznania, t. j. do 30. 09. 2012), ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH (v znení účinnom v čase podania daňového priznania, t. j. do 30. 09. 2012), daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.
Podľa § 79 ods. 3 zákona o DPH (v znení účinnom v čase podania daňového priznania, t. j. do 30. 09. 2012) platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH (v znení účinnom v čase podania daňového priznania, t. j. do 30. 09. 2012) ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutí sa prizná nadmerný odpočet,
vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.
Podľa § 79 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom od 01. 01. 2017 ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom od 01. 01. 2017 ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku 2.
Podľa § 79a ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom od 01. 01. 2017 platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.
Podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom od 01. 01. 2017 o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu.
Podľa § 85ke prechodných ustanovení zákona o DPH k úpravám účinným od 1. januára 2017 platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.
Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak a doplnení niektorých zákonov.
Podľa článku 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia.
9. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100014481/2018 zo dňa 03. 01. 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 101620237/2018 zo dňa 20. 08. 2018, ktorým priznal žalobcovi podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov úrok v sume 396,30 eura zo sumy nadmerného odpočtu vo výške 55 647,52 eura na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august 2012 s tým, že priznaný úrok bude zaplatený do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku alebo použitý podľa § 55 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 10. 09. 2012 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 247 085,66 eura. Daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie september 2012 bolo podané 11. 10. 2012 s nadmerným odpočtom vo výške 310 741,47 eura. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 bola dňa 11. 11. 2012. Dňa 07. 11. 2012 začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012, t. j. v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 104399798/2016/9104402/1048 zo dňa 02. 12. 2016. Výsledkom daňovej kontroly bolo zníženie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 zo sumy 247 085,66 eura na sumu 207 823,10 eura. Nadmerný odpočet vo výške 39 262,56 eura bol preúčtovaný na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, splatného dňa 26. 05. 2016, o čom bol žalobca informovaný oznámením č. 104412698/2016 zo dňa 06. 12. 2016. Daňový úrad Bratislava ukončil vyrubovacie konanie u žalobcu dňa 26. 07. 2017 a vydal rozhodnutie č. 101717932/2017 zo dňa 08. 08. 2017. Z dôvodu podaného odvolania žalobcom rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. 100173511/2018 zo dňa 18. 01. 2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101717932/2017 zo dňa 08. 08. 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že odpadol dôvod konania, pretože nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie kontroly. S poukazom na uvedené nebolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov vo veci rozhodnúť. Následne Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101075306/2018 zo dňa 31. 05. 2018 zastavil vyrubovacie konanie za august 2012, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22. 06. 2018. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 08. 07. 2018, keďže žalobca sa vzdal práva podať odvolanie. Žalobca vyzval správcu dane podaním zo dňa 10. 03. 2018, odvolávajúc sa na záver vyslovený Finančným riaditeľstvom SR v rozhodnutí č. 100173511/2018 zo dňa 18. 01. 2018 na vrátanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 247 085,66 eura. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, rozhodnutím č. 101620237/2018 zo dňa 20. 08. 2018 priznal žalobcovi podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov úrok v sume 396,30 eura zo sumy nadmerného odpočtu vo výške 55 647,52 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Priznaný úrok bude zaplatený do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku alebo použitý podľa § 55 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia vyplýva, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zastavení daňového konania vo veci vyrubovacieho konania za august 2012, začala správcovi dane v súlade s § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty plynúť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu po kontrole. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2018 a posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v trvaní 10 dní bol 18. 07. 2018. K vráteniu nadmerného odpočtu v sume 55 647,52 eura došlo dňa 13. 08. 2018, a preto omeškanie vrátenia predstavovalo 26 dní. Zvyšok nadmerného odpočtu v sume 152 175,58 eura bol použitý na úhradu nedoplatku, o čom bol žalobca informovaný oznámením č. 101559829/2018 zo dňa 13. 08. 2018. Poukazujúc na § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane pri výpočte úroku z omeškania vychádzal z úročnej úrokovej sadzby vo výške 10 %, keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB k 18. 07. 2018 nedosiahol 10 %. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 18. 07. 2018 predstavovala 0,00 %. Výpočet úroku bol nasledovný: vrátená suma predstavovala 55 647,52 eura, posledný deň lehoty na vrátenie bol 18. 07. 2018, deň vrátenie bol 13. 08. 2018, počet dní omeškania tak predstavuje 26 dní, a preto žalobcovi patrí úrok vo výške 396,30 eura.
11. V konaní bolo nesporné, že zákon č. 222/2004 Z. z. platný a účinný v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu a následného vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu neobsahoval osobitné ustanovenie o povinnosti daňového úradu zaplatiť daňovému subjektu úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu DPH počas vykonávania daňovej kontroly. Z ustanovenia § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. účinného do 31. 12. 2016 vyplýva, že ak platiteľovi vznikne v zdaňovacom období nadmerný odpočet a platiteľ ho nemôže odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, vráti daňový úrad neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní
od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Z tohto pravidla platí výnimka, podľa ktorej daňový úrad vráti daňový odpočet už do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac a ak sú splnené ostatné zákonné podmienky (§ 79 ods. 2 písm. b), písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.). Zákon tiež stanovuje, že ak daňový úrad v rámci uvedených lehôt začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od jej skončenia
12. Ďalej bolo v konaní nesporné, že inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bol do zákona č. 222/2004 Z. z. zakomponovaný až s účinnosťou od 01. 01. 2017.
13. Správny súd poukazuje na to, že nadmerný odpočet predstavuje daňovú povinnosť, vzniknutú ako logický následok toho, že v určitých časových intervaloch je u platcu daň na vstupe vyššia než daň na výstupe. Nadmerný odpočet musí byť v súlade so zákonom uplatnený, pričom takýto majetkový nárok proti štátu predstavuje za bežných okolností skutočnosť, ovplyvňujúcu hospodárenie platcu a dotýka sa jeho legitímnych záujmov. Predmetný nárok má základ v základných princípoch DPH, na ktorých je táto daň postavená.
14. Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je prameňom práva únie, ktorá je pre členský štát záväzná a má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Potom všetky vnútroštátne orgány aplikujúce právo (aj daňové orgány) sú povinné posudzujúci právny vzťah vykladať eurokonformne, t. j. v súlade s právom únie. Ak eurokonformý výklad vnútroštátneho práva nie je totožný, je vnútroštátny súd povinný v medziach svojich právomocí a voľnej úvahy aplikovať úniové právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto právo jednotlivcom, a to tak, že vychádzajúc zo zásady prednosti práva únie nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom únie (ČEZ, C- 115/08 z 27. 10. 2009 bod 138, Luigi, C-357/06, 18. 12. 2007 Zb. s I-12311, Engelbrecht C-262/97 z 26. 09. 2000 Zb. s I-7321 bod 39, 40, IN.CO.GE, C-10 22/97, 22. 10. 1998 Zb. s I-6307, bod 20, Murphy, 157/86 04. 02. 1988 Zb. s 673, bod 11; Simmenthal, 106/77 z 09.03.1978 Zb. s 629 body 21-20). Vnútroštátny súd nesmie aplikovať ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom únie a môže v súlade so zásadami rovnocennosti a účinnosti na ochranu úniových práv použiť a vhodne interpretovať vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa pôvodne malo vzťahovať iba na vnútroštátne situácie bez úniového prvku.
15. Prednosť úniovej normy je nutné vnímať tak, že táto má vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma. Povaha komunitárneho práva, najmä jeho nezávislosť od vnútroštátnych právnych poriadkov, nevyžaduje jeho transformáciu alebo preberanie do práva členských štátov. Osobitný charakter komunitárneho práva neumožňuje členským štátom voľný výber teórie, ale priamo predpokladá monizmus s prednosťou komunitárneho práva, ktoré sa stáva súčasťou právneho poriadku uplatniteľného na území každého členského štátu.
16. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok SDEÚ C-107/10, ohľadom výkladu čl. 183 smernice o DPH, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky (z omeškania) zo sumy, ktorá sa má vrátiť, sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly. Aj keď postupy na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH upraveného článkom 183 smernice o DPH v zásade patria do procesnej autonómie členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že táto autonómia je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity. Podľa ustálenej judikatúry SDEÚ platí, že členské štáty musia pri uplatňovaní úpravy únie dodržať zásadu ochrany legitímnej dôvery. Právo na odpočítanie je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto právo sa predovšetkým okamžite uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na vstupe. Pokiaľ ide o možnosť upravenú v článku 183 smernice o DPH stanoviť, aby bol odpočet DPH buď prenesený do nasledujúceho obdobia alebo vrátený, SDEÚ spresnil, že hoci členské štáty majú určitú slobodu pri stanovovaní podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, tieto podmienky nemôžu spochybňovať zásadu daňovej neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať túto daňovú záťaž v celom rozsahu alebo sčasti. Uvedené podmienky musia najmä umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma
vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom a prijatý spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
17. Predpokladom riadneho fungovania spoločného systému DPH je správne vyberanie dane, a preto každý členský štát musí prijať všetky legislatívne a právne opatrenia, aby zabezpečil, že splatná DPH bude na jeho území vyberaná v plnej výške. V tejto súvislosti sú členské štáty povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné uzávierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Z uvedeného vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Keďže však zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov ako istou paušalizovanou náhradou škody, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality.
18. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie SDEÚ (uznesenie z 21. októbra 2015 vo veci C-120/15 Kovozber, s. r. o., proti Daňovému úradu v Košiciach), ktorý posudzoval právnu úpravu Slovenskej republiky týkajúcu sa vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, uvedenú v zákone o DPH, pričom prijal záver, že takáto vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so zásadami daňovej neutrality, podľa ktorej vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty sa musí uskutočniť v primeranej lehote, keďže v prípade začatia daňovej kontroly má za následok zadržanie finančných prostriedkov zodpovedajúce nadmernému odpočtu dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej osobe počas podstatného obdobia, ktoré môže byť šesťkrát až dvanásťkrát dlhšie, ako je zdaňovacie obdobie jedného mesiaca (uznesenie SDEÚ C-120/15 bod 25, 26). Zároveň zdôraznil, že ak zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržiavanie zásady daňovej neutrality. Na základe právneho posúdenia prejudiciálnych otázok prijal Súdny dvor Európskej únie záver, že článok 183 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. V súvislosti s úrokmi z omeškania SDEÚ v bode 24 citovaného rozhodnutia uvádza ... „v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe, po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania“ ... (rozsudok Rafinaria Steaua Româna, C-431/R, EU: C:2013:686, bod 23 a uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyárto, C-654/13; EU:C2014/2127 bod 32). Na základe uvedeného by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola uskutočnená daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr, bez akejkoľvek kompenzácie.
19. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR po prijatej novele zákona o DPH, ktorá reagovala práve na rozhodnutie SDEÚ vo veci C-120/15 Kovozber zo dňa 21. októbra 2015 a do zákona zakotvila ustanovenie § 79a, ktoré upravuje podmienky priznania úroku z nadmerného odpočtu, konkrétne časový okamih ich priznania a výšku úroku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/41/2017 zo dňa 27. februára 2019 pri absencii právnej úpravy prichádza do úvahy analogické použitie ustanovenia § 79a zákona o DPH aj na daňové kontroly skončené do 31. decembra 2016, pretože rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber má prednosť pred vnútroštátnou úpravou ustanovenia § 85ke zákona č. 279/2016 Z. z., teda z aplikácie ustanovenia § 85ke nemožno vylúčiť daňové kontroly skončené do 31. decembra 2016. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd uzavrel, že aj v prípade daňových kontrol skončených do 31. decembra 2016 je potrebné postupovať podľa zákonných podmienok nastavených v § 79a zákona o DPH.
20. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/75/2017 zo dňa 27. júna 2019, sp. zn. 1Sžfk/24/2018 zo dňa 30. júla 2019 v ktorých bola prijatá aplikácia § 79a zákona o DPH. K aplikácii tohto ustanovenia sa prikláňa aj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo dňa 17. apríla 2019, ktorý v bodoch 24 a 25 odôvodnenia uvádza, že „problém pre
správcu dane a žalovaného teda spôsobuje nedokonalá legislatíva vzťahujúca sa na prípady, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. 12. 2016 vrátane. Úloha (resp. povinnosť) je teraz na zákonodarcovi, pretože tieto prípady nemožno ignorovať s poukazom na judikatúru SDEÚ. Čo sa týka spôsobu výpočtu úrokovej sadzby, kasačný súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o použití trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mal byť daňový preplatok vrátený, resp. ak základná úroková sadzba nedosahuje 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %. Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty účinná od 01. 01. 2017 v § 79a upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a priznáva platiteľovi nárok na úrok z nadmerného odpočtu (najmenej vo výške 1,5 % ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň) až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5. Kompenzáciu, ktorá patrí daňovníkovi po dobu zákonného preverovania údajov uvedených v jeho daňovom priznaní, je nutné odlíšiť od úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého si žalobca úrok vypočítal.“ Ďalej v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2019 sp. zn. 3 Sžfk 41/2017 (bod 13) je uvedené: „že dostatočne určité pravidlo pre priznávanie úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly v právnom poriadku Slovenskej republiky existuje a je vyjadrené ako náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa ust. § 79a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 297/2016 Z. z.“ Podľa bodu 14, tretia a štvrtá veta citovaného rozsudku: „Finančné riaditeľstvo musí v ďalšom konaní uviesť podrobnú argumentáciu, prečo neaplikuje na princípe prednosti práva EU uznesenie Súdneho dvora EU vo veci vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má prednosť pred vnútroštátnou úpravou ustanovenia § 85ke zákona č. 297/2016 Z. z. Súdneho dvora. V dôsledku toho nemožno z jeho aplikácie vylúčiť v § 85ke zákona č. 297/2016 Z. z. daňové kontroly skončené do 31. 12. 2016.“
21. Ďalej pozornosť správny súd upriamuje na Stanovisko Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2019, sp. zn. Snj 36/2019 k zjednoteniu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ohľadne náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 6/2019 pod č. 56, ustanovenie § 79a zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017) v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane“, nie je v súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.
22. V prejednávanej veci v čase rozhodovania správcu dane o priznaní úroku už zákon o DPH obsahoval ustanovenie § 79a, v zmysle ktorého má platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu vo forme úroku z nadmerného odpočtu vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej vo výške 1,5 % ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, za každý deň od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5, až do jeho vrátenia.
23. Správny súd nespochybňuje právo správcu dane skontrolovať správnosť uplatneného nadmerného odpočtu, ktorému je za týmto účelom poskytnutá primeraná lehota. Na druhej strane, ak primeranú lehotu prekročí, musí daňovému subjektu dorovnať jeho finančné znevýhodnenie, ktoré musel znášať počas výkonu daňovej kontroly, teda keď mu bol uplatnený nadmerný odpočet preverovaný. Znevýhodnenie by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, ktoré sú považované za určitú paušalizovanú náhradu škody. K vráteniu nadmerného odpočtu bežne dochádza v zákonnej lehote, čo je aj lehota, ktorá sama osebe v súlade s článkom 183 smernice o DPH stanovuje povinnosť platiť úroky z nevrátenej sumy a vzniká až po uplynutí tejto lehoty. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola uskutočnená daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr, bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený
úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie už odo dňa uplynutia uvedenej všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia.
24. V prejednávanej veci to znamená, že žalobca má nárok na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu za obdobie a výške, ktorá bude určená v súlade s ustanovením § 79a zákona č. 222/2004 Z. z., pričom použitie § 79 ods. 3 daňového poriadku je vylúčené
25. Možno teda vyvodiť záver, že podľa práva Európskej únie žalobcovi patria úroky zo sumy predstavujúcej zadržaný nadmerný odpočet DPH od uplynutia všeobecných lehôt na vrátenie odpočtov podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a to, až do dňa vrátenia zadržanej sumy žalobcovi. Uvedený záver sa opiera predovšetkým o zásadu neutrality DPH, v zmysle ktorej kontrola dane vykonaná orgánmi štátu, spojená so zadržaním oprávneného nadmerného odpočtu nesmie byť kontrolovanému daňovému subjektu na ujmu bez primeranej kompenzácie.
26. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaný ako aj správca dane - Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a z tohto dôvodu sú ich rozhodnutia nezákonné. Preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou orgánu verejnej správy bude opätovne posúdiť nárok na úrok za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012 podľa § 79a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci rozhodnúť o nároku žalobcu formou rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku.
27. Orgán verejnej správy je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný právnym názorom správneho súdu. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a tento opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).
28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ktorý uplatnil v rámci žalobných dôvodov), priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
29. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.