Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/24/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej

veci ţalobcu: S. D., bytom R., v zastúpení JUDr. E. K., advokát, G. č. X., K., proti

ţalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/222/4758-24492/2008/992120-r zo dňa

9.4.2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -51

zo dňa 19.1.2011, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -51 zo dňa 19.1.2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -51 zo dňa 19.1.2011, podľa

ust. Občianskeho právneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“)

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. I/222/4758-24492/2008/992120-r zo dňa 9.4.2008, ktorým ţalovaný podľa ust. § 48 ods. 5

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“) platnom

v rozhodnom čase potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Pezinok

pod č. /Len zo dňa 28.11.2007, ktorým podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b)

bod 1 bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb

za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume 435.895,--Sk. O trovách konania rozhodol súd

poukazom na ust. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov konania

z dôvodu jeho neúspechu v konaní nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z administratívneho spisu

mal za preukázané, ţe ţalobca si pre zistenie základu dane uplatnil skutočné výdavky v sume

3.807.821,--Sk, t.j. výdavky vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných

príjmov, pričom základ dane bol vo výške 507.821,--Sk. Po následnej kontrole boli výdavky

zníţené a bol upravený základ dane na sumu 1.677.728,--Sk, čo vyplynulo z dôvodu, ţe

neboli uznané všetky ţalobcom predloţené doklady v súlade s ust. § 24 ods. 1, 2

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Dôvodom ich neuznania bola skutočnosť, ţe ţalobca neuniesol

svoje dôkazné bremeno zakotvené v ust. Doklady, ktorými

preukazoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie základu dane, sa ukázali ako

nedôveryhodné, a preto správca dane v procese daňovej kontroly pristúpil k vyčísleniu

daňovej povinnosti na základe predloţených dokladov, ale aj na základe vlastných zistení

a doţiadaní v súlade s ust. § 29 ods. 2 citovaného zákona. Správca dane neuznal odpis

vysávača v sume 8.117,--Sk a neuznal výdavok v sume 810.000,--Sk bez DPH za práce, ktoré

mal previesť dodávateľ H.-A. Ch. F., K. X., S.. Správca dane takisto zníţil celkové výdavky

o sumu 3.510,--Sk, ktorá súvisela s vyplatením mzdy pána S. na základe dohody o vykonaní

práce a nebol uznaný ani výdavok za nákup stavebného materiálu od J. V. – J., Z. X., Z..

Krajský súd skonštatoval, ţe kontrolovaný daňový subjekt je povinný vo vzťahu

k zamestnancovi správcu dane predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú

hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej alebo technickej

forme, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené a podávať k ním ústne alebo písomné

vysvetlenie. Taktieţ je povinný predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné

dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia a spolupracovať so správcom dane tak, aby

správca dane nebol nútený sám si zaobstarávať pomôcky preukazujúce tvrdenia daňovníka,

pričom ten nie je povinný pri pouţití pomôcok postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom.

Uviedol, ţe správca dane v daňovom konaní hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo, neopiera sa len o deklarované účtovné doklady, ale berie do

úvahy súvislosti vyplývajúce z ďalších kontrolných zistení. V danej veci dospel krajský súd

k záveru, ţe prekáţkou daňovej uznateľnosti ţalobcom deklarovaných výdavkov bolo

nesplnenie podmienky existencie, vecnosti a preukázateľnosti. Zákon o dani z príjmov účinný

v čase rozhodovania ţalovaného špecifikoval podmienky daňovej uznateľnosti jednotlivých

nákladov daňovníkov, pričom podmienky daňovej uznateľnosti výdavkov spočívajú v splnení

podmienky príslušnosti (výdavok musí vynaloţiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje),

podmienky existencie (výdavok musí byť preukázateľne vynaloţený), podmienky vecnosti

(výdavok musí slúţiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov),

podmienky evidencie (výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka), podmienky

preukázateľnosti (výdavok musí byť preukázaný) a podmienky rozsahu (ak je výška výdavku

obmedzená právnym predpisom, výdavok musí byť v rámci príslušného limitu). V súvislosti

s výdavkom na čistiacu techniku (vysávač) krajský súd skonštatoval, ţe vzhľadom na to, ţe

kúpna cena bola zaplatená na iný bankový účet ako bol predajcom uvedený na vystavenej

faktúre, nemohol správca dane, podľa názoru súdu tento výdavok ţalobcovi uznať, a to pre

nesplnenie podmienky existencie. V spojitosti s neuznaním výdavku v sume 810.000,--Sk ako

celku, napriek pripustenia vykonania niektorých prác daňovým orgánom, bol krajský súd toho

názoru, ţe ţalobcovi vyplýva z ust. § 29 ods. 8 zákona povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré

uviedol v daňovom priznaní. Skonštatoval, ţe z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe

ţalobca bol v celom daňovom konaní nedostatočne aktívny, preto bol správca dane

vykonávajúci daňovú kontrolu nútený na objasnenie veci vykonať ďalšie dôkazy, z ktorých

takisto nevyplynulo, ktoré práce na základe objednávky vystavenej ţalobcom boli vykonané

a v akom rozsahu a nedalo sa teda ani jednoznačne určiť, ktoré z objednaných činností mohli

byť fakturované, uhradené a oprávnene povaţované za daňový výdavok. Súd bol toho názoru,

ţe vo veci bolo dokazovanie vykonané v súlade so zákonom, tak aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a pasivita ţalobcu bola

naopak na jeho ujmu. Ţalobca nijako hodnoverne nevysvetlil a ani sa nepodarilo zákonnými

prostriedkami zistiť, čo z fakturovaných poloţiek bolo i dodané a nevysvetlil to ani dodávateľ

Ing. Ch.. Krajský súd skonštatoval, ţe daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia

so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, ani výdavky, ktorých

vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Ţalobca svoju dôkaznú povinnosť

preukázať splnenie podmienky existencie daňového výdavku neobjasnil počas výkonu

kontroly, ani v odvolacom konaní. V spojitosti s neuznaním nákupu stavebného materiálu od

J. V. v sume 180.417,--Sk krajský súd v súvislosti s námietkou ţalobcu o nemoţnosti vyjadriť

sa k priebehu daňovej kontroly ju vyhodnotil ako neoprávnenú, pretoţe ţalobca bol o svojom

práve vyjadriť sa poučený a čo aj v konečnom dôsledku urobil písomne (dňa 18.1.2007)

i ústne (dňa 18.1.2007, 15.11.2007). Taktieţ podľa názoru krajského súdu ţalovaný

dostatočne, zrozumiteľne a vecne správne neuznanie tohto výdavku odôvodnil. Skonštatoval,

ţe ţalobca v rozhodnom čase pre daňové konanie nemal oprávnenie na

stavebnú činnosť a z dokladov, ktoré mali k dispozícií daňové orgány pri kontrole

nevyplývalo ţiadne vykonávanie stavebných práv pre odberateľov. Ţalobca nepreukázal

pri uplatnení výdavkov na nákup stavebného materiálu vecnú súvislosť s dosiahnutím

a udrţaním svojich príjmov ako aj skutočnosť, ţe tento materiál bol reálne pouţitý

u jednotlivých odberateľov. Krajský súd aj ďalšie námietky ţalobcu v súvislosti

s nedostatkami zistenými pri havarijnom poistení a vyplatenej mzde vyhodnotil ako

nedôvodné, z dôvodov totoţných ako pri vyššie uvedenej námietke. Záverom vyhodnotil

poukazovanie na ust. (vytýkacie konanie) ţalobcom za mylné

a postup ţalovaného za súladný so zákonom, stotoţniac sa s jeho argumentáciou o rozdelení

dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt s cieľom čo najúplnejšie zistiť

skutkový stav veci na zabezpečenie objektívneho vyrubenia dane.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, nakoľko

podľa jeho názoru vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne. Ţalobca

uviedol, ţe v stanovisku zo dňa 15.12.2010 k vyjadreniu ţalovaného poukázal na to, ţe

Daňový úrad Pezinok vyhotovil nový protokol o kontrole č. /Rei zo dňa

10.10.2007, v ktorom uviedol, ţe kontrola bola začatá dňa 8.2.2006 a bola ukončená

prerokovaním uvedeného protokolu dňa 15.11.2007. Podľa jeho názoru daňová kontrola

nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne

získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemoţno pouţiť a v prípade ak

pouţitý bol, je celé daňové konanie zaťaţené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho

zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly

a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Na podporu svojho

záveru upriamil ţalobca pozornosť na nález Ústavného súdu SR č. -57

z 29.6.2010, z ktorého vyplýva, ţe lehota, ktorá je ustanovená v § 15 ods. 17 zákona

č. je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu

záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. S poukazom

na ust. ţalobca zastal názor, ţe v konaní správneho orgánu bola

zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktorú

musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ţalobca mal za to, ţe poukázanie na vady konania

mimo ţalobného návrhu nie je zásahom do dispozičnej zásady uvedenej v ust. § 250j ods. 1

, ale je jej logickým vyústením. Na podporu svojho tvrdenia upriamil pozornosť

na rozsudok NSS ČR č. z 24.11.2003, podľa ktorého, ak účastník v ţalobe

proti rozhodnutiu správneho orgánu nenamieta vady konania, súd prihliadne z úradnej

povinnosti k existencii takých vád len za predpokladu, ţe sú bez ďalšieho zrejmé

zo správneho spisu a súčasne sa jedná o vady takého charakteru a takej miery závaţnosti, ţe

neumoţňuje preskúmať napadnuté rozhodnutie v medziach ţaloby. Napriek tomu, ţe ţalobca

povaţoval vyššie uvedené skutočnosti za dôvod k zmene odvolaním napadnutého rozsudku

a k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu, ďalej namietal, ţe krajský súd nepostupoval

v súlade s ust. a Dohovoru o ochrane ľudských a občianskych práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a podľa záverov Ústavného súdu SR

(napr. , , ), nakoľko podľa jeho názoru tieto

poţiadavky nemôţu byť naplnené tým, ţe súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len slovami

popísal prijaté závery, ktoré sú len reprodukciou záverov správnych orgánov, avšak bez toho,

aby sa námietkami ţalobcu účinne zaoberal a vysporiadal. Ţalobcovi nebolo zrejmé v čom

spočíva rozdelenie dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt a mal za to, ţe

skutkový stav vo veciach, ktoré majú pre posúdenie daňového a súdneho sporu podstatný

význam, bol zistený dostatočne spoľahlivo, no z takto zisteného skutkového stavu boli dôkazy

vyhodnotené v rozpore s ust. a takto boli prijaté aj nesprávne

právne závery pre hmotnoprávne posúdenie veci. V súvislosti s neuznaním výdavkov ţalobcu

za čistiace a montáţne práce vo výške 810.000,--Sk od dodávateľa Ing. Ch. ţalobca vo

svojom odvolaní zdôraznil, ţe výdavky za tieto práce neboli uznané preto, lebo podľa

daňových orgánov neboli práce vykonané. K tomuto záveru dospeli daňové orgány a súd

napriek tomu, ţe Daňový úrad Senec v zápisnici o miestnom zisťovaní jednoznačne uviedol,

ţe práce vykonané boli, jednalo sa o údrţbu vzduchotechniky a kotolní, čistenie potrubia,

prenos klimatizačných zariadení, ukotvenie na strechách na objektoch uvedených na faktúre

č. 952001 z 3.12.2001. Súd iba poukázal na ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1882 Zb. bez toho,

aby sa vyjadril k otázke rozsahu vykonaných prác. Záver súdu ohľadne dokazovania, ktoré

práce boli vykonané a v akom rozsahu, povaţoval ţalobca za rozporné s obsahom spisu.

Poukázal jednak na zápisnicu Daňového úradu Senec a na objednávku č. 112/2001

z 10.7.2001. Taktieţ sa ţalobca nestotoţnil s tvrdením krajského súdu o tom, ţe bol počas

konania neaktívny a nesnaţil sa o vysvetlenie okolností týkajúcich sa uvedených výdavkov,

nakoľko uvedené z obsahu spisu vôbec nevyplýva. Pokiaľ správca dane pochyboval

o dôkazoch predloţených ţalobcom, potom bolo jeho povinnosťou v súlade s ust. § 29 ods. 2

zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie a v ňom vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu. Uviedol, ţe zdôvodnenie neakceptovania svedeckej výpovede Ing. Ch. ako i výsledky

miestneho zisťovania Daňového úradu Senec, ţalovaný ani krajský súd neuviedli. Taktieţ sa

ţalobca nestotoţnil so záverom krajského súdu ohľadne dôvodu neuznania výdavkov na

nákup stavebného materiálu vo výške 180.417,--Sk, pretoţe tak ako uţ uviedol na

pojednávaní, montáţ, opravy a údrţby elektrických a vzduchotechnických zariadení boli

v čase vydania jeho ţivnostenského oprávnenia zaradené podľa klasifikácie produkcie

pod číselný kód 45.33.12, pričom kód 45 klasifikácie produkcie predstavuje stavebnú činnosť

a nakúpený stavebný materiál bol pouţitý a zapracovaný pri realizácii opráv, údrţby

a montáţi pre odberateľov. Na margo mylnej aplikácie ust. ţalobca

uviedol, ţe podľa jeho názoru sa vytýkacie konanie nevzťahuje len na inštitúty vyrubovacieho

konania, ale aj na daňovú kontrolu a na doklady predkladané daňovým subjektom počas

daňovej kontroly. Z ust. vyplýva, ţe ustanovenia prvej časti

a §§ 32, 34 a 41 sa primerane pouţijú aj na daňovú kontrolu. To znamená, ţe v zmysle

ust. § 41 ods. 1 citovaného zákona, ak počas daňovej kontroly vzniknú pochybnosti

o dokladoch predloţených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril.

Správca dane tak nepostupoval, čoho dôsledkom bolo to, ţe za daných okolností nebola daná

ţalobcovi zákonná moţnosť, aby sa podľa ust.

v priebehu daňovej kontroly vyjadril ku skutočnostiam zisteným pri kontrole ako aj k ich

zisteniu. Z dôvodu, ţe vec bola po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdená, ţalobca

navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie

ţalovaného a rozhodne o trovách konania.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu skonštatoval, ţe odvolacie dôvody

sú v podstate zhodné s dôvodmi ţaloby a preto sa pridrţiaval svojho vyjadrenia k ţalobe.

Zároveň uviedol, ţe vyjadrenie ţalobcu o tom, ţe nie je pravda, ţe správca dane bol

na objasnenie veci nútený vykonať ďalšie dôkazy a poukazuje na ust. § 29 ods. 2

je protirečivé, pretoţe správca dane v zmysle uvedeného ustanovenia

postupoval a práve pre pochybnosti dokladov predloţených ţalobcom zaslal doţiadania na iné

miestne príslušné daňové úrady (DÚ Bratislava V, Senec, Bratislava II, Bratislava III,

Bratislava IV, Šaľa, Piešťany, Kolárovo a Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty).

Z dôvodu, ţe odpovede na doţiadania boli neúplné a bolo potrebné zistiť presne skutkový

stav pre ukončenie výkonu kontroly, správca dane zaslal ďalšie doţiadania a v tejto súvislosti

poţiadal Daňové riaditeľstvo SR dňa 18.7.2006 o predĺţenie lehoty na výkon daňovej

kontroly za obdobie rokov 2001 a 2002 do termínu 8.2.2007, ktoré ţiadosti vyhovelo a lehotu

na výkon daňovej kontroly predĺţilo do 31.1.2007. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe správca dane

dňa 3.1.2007 vyhotovil protokol č. /Rei o výsledku zistenia z daňovej

kontroly, ktorý spolu s výzvou na jeho prerokovanie zo dňa 3.1.2007, bol daňovému subjektu

doručený 8.1.2007, pričom termín vo výzve bol stanovený správcom dane na prerokovanie

protokolu 18.1.2007. Ţalobca podal písomné vyjadrenie a protokol bol prerokovaný dňa

18.1.2007 s nesúhlasným stanoviskom ţalobcu. Správca dane vyhotovil dodatok k protokolu

o daňovej kontrole č. /Rei zo dňa 19.1.2007 a vydal dodatočný platobný

výmer č. /Rei zo dňa 31.1.2007. Voči tomu sa daňový subjekt odvolal

a v rámci odvolacieho konania bolo zistené, ţe správca dane nedodrţal zákonom stanovenú

lehotu, keď deň prerokovania protokolu (18.1.2007) bol totoţný s dňom lehoty stanovenej

daňovému subjektu na vyjadrenie sa k tomuto protokolu. Ust. § 15 ods. 10 zákona

č. jednoznačne uvádza, ţe prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť

aţ po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu,

čo v konkrétnom prípade mohlo byť najskôr po ôsmich pracovných dňoch v termíne

19.1.2007. Zákon o správe daní neumoţňuje zmeniť dátum prerokovania protokolu, alebo

protokol prerokovávať aj nasledujúci deň, ani neupravuje postup, keď správca dane nesprávne

určí deň prerokovania protokolu s ohľadom na počítanie lehôt. Vyššie uvedený postup

správcu dane bol v rozpore so zákonom, a preto aj nadväzne na protokol vydaný dodatočný

platobný výmer po kontrole č. /Rei bol vydaný nezákonným spôsobom.

Daňové riaditeľstvo SR ako príslušný odvolací orgán napadnutý platobný výmer zrušilo

rozhodnutím č. I/222/8723-50291/2007/992120-r zo dňa 7.8.2007 a vrátilo vec na ďalšie

konanie a rozhodnutie, v rámci ktorého mal správca dane postupovať v súlade s § 15 ods. 10

a opätovne zaslať novú výzvu na prerokovanie protokolu

a následne vydať dodatočný platobný výmer. Na základe záväzného rozhodnutia odvolacieho

orgánu bol v ďalšom konaní protokol č. /Rei zo dňa 10.10.2007

a dodatok k protokolu č. /Sch prerokovaný dňa 15.11.2007 (zápisnica

č. /Sch zo dňa 15.11.2007). Kontrola bola ukončená 15.11.2007 a bola

vykonaná zákonným spôsobom tak, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 13 cit. zákona, keď

daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s daňovníkom alebo jeho

zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie

(§ 44). Ţalovaný nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe daňová kontrola je nezákonná z dôvodu

nedodrţania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pretoţe vada zistená

po ukončení daňovej kontroly v zákonnej lehote (18.1.2007), ktorá mala za následok opätovné

prerokovanie protokolu, umoţňuje preskúmať napadnuté rozhodnutie v medziach ţaloby,

pretoţe nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov bol

názoru, ţe rozhodnutie krajského súdu je vecne správne a navrhol, aby odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( s pouţitím vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, ţe

odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. , , , o správe daní a poplatkov účinného

v čase vydania rozhodnutia, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených

v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi

a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich

najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať

so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa ust. veta prvá a druhá, daňovou kontrolou

zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového

subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva

v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu.

Podľa ust. , daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva

daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného

poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového

subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich

zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa ust. kontrolovaný daňový subjekt

má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie

a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie

a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo

písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky

preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho

prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa ust. , daňová kontrola je ukončená dňom

prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie

dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým

subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice

o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu

alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5)

sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad,

daňovou kontrolou zistí, ţe daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové

priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová

povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode

o výške dane (§ 29 ods. 5) sa povaţuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu

dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na poţiadanie orgánov činných

v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45

ods. 2) sa povaţuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Podľa ust. , správca dane ukončí daňovú kontrolu

do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe

lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺţiť,

najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré

vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.

Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie

lehoty je ministerstvo.

Podľa ust. , dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ust. , ako dôkaz moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa ust. o dani z príjmov platného v rozhodnom

čase, základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej

len "zdaňovacie obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaloţené na ich dosiahnutie,

zabezpečenie a udrţanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 aţ 10) nie je

ustanovené inak.

Podľa ust. , príjmami z podnikania sú príjmy

zo ţivnosti.

Podľa ust. , základom dane je rozdiel medzi príjmami

s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane

a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom

zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.

Podľa ust. , daňovým výdavkom je výdavok (náklad)

daňovníkom preukázateľne vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov,

zaúčtovaný v účtovníctve 5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9

ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 85) preukázaný výdavok

(náklad) moţno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku

výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) moţno zahrnúť

do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj

súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za zdaňovacie obdobie roku

2001 kontrolu dane z príjmov fyzických osôb, cestnej dane a dane zo závislej činnosti

a funkčných pôţitkov, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. /Rei zo dňa

3.1.2007 a dodatok k protokolu o daňovej kontrole č. /Rei zo dňa

19.1.2007. V nadväznosti bol vydaný dodatočný platobný výmer č. /Rei

z 31.1.2007, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb v sume

472.763,--Sk podľa ust. Čiastkový základ

dane z príjmov bol na základe vykonanej kontroly podľa ust.

upravený na sumu 1.709.738,--Sk. Na základe odvolania podaného ţalobcom, ţalovaný

rozhodnutím zo dňa 7.8.2007, č. I/222/8723-50291/2007/992120-r zrušil dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Pezinok č. /Rei zo dňa 31.1.2007 z dôvodu

nedodrţania zákonom stanovenej lehoty na prerokovanie protokolu, keď bol deň prerokovania

protokolu totoţný s dňom lehoty stanovenej daňovému subjektu na vyjadrenie sa k tomuto

protokolu a v ďalšom konaní bol správca dane povinný postupovať v súlade s ust. § 15

ods. 10 , opätovne zaslať novú výzvu na prerokovanie protokolu

s ohľadom na počítanie lehôt a aţ následne vydať dodatočný platobný výmer. Následne

správca dane vyhotovil Protokol č. /Rei zo dňa 10.10.2007 a dodatok

k protokolu č. /Sch zo dňa 15.11.2007. V nadväznosti na to bol vydaný

dodatočný platobný výmer č. /Len zo dňa 28.11.2007, ktorým bol

ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2001

v sume 435.895,--Sk z dôvodu, ţe daň zistená po daňovej kontrole sa odlišuje od dane

uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie roku 2001. Ţalobca v odvolaní

proti dodatočnému platobnému výmeru namietal neuznanie výdavkov na kúpu stavebného

materiálu, výdavok na poistné, výdavok na vysávač, na vyplatenie odplaty na základe dohody

o vykonaní práce a výdavok za vykonané práce Ing. F. Ch.. V súvislosti s výdavkami na kúpu

stavebného materiálu argumentoval ţalobca tým, ţe to, ţe materiál nebol pouţitý, je len

subjektívny názor pracovníka správcu dane, pretoţe okrem toho, ţe bola kúpa materiálu

riadne zaúčtovaná, bol výdavok vynaloţený v súlade s ust.

Z. z., pričom tvrdenie ţalovaného, ţe nemá oprávnenie na stavebnú činnosť, povaţuje za

neopodstatnené, pretoţe podľa vtedy platného ţivnostenského oprávnenia na

predmet činnosti „Montáţ, opravy a údrţba elektrických a vzduchotechnických zariadení“

bol podľa klasifikácie produkcie zaradený pod číselný kód 45.33.12. a nakúpený materiál bol

pouţitý v súvislosti s realizáciou opráv, údrţby a montáţí pre odberateľov a musel byť

kupovaný vopred na sklad, nakoľko opravy boli zabezpečované v čase pracovného voľna,

mimo prevádzkových hodín odberateľov. V súvislosti s výdavkom na poistné za auto,

ako i za vysávač (čistiaca technika) skonštatoval, ţe boli vynaloţené na veci, ktoré pouţíval

v podnikaní. Na margo neuznania výdavku za vykonané práce Ing. Ch. skonštatoval, ţe aj

samotný daňový úrad zistil, ţe práce vykonané boli, ţalobca netvrdil, ţe boli vykonané všetky

práce uvedené na objednávke, a preto neboli ani predmetom fakturácie. Rozsah vykonaných

prác bol odsúhlasený zmluvnými stranami a bol uvedený na dodávateľskej faktúre č. 952001.

Ţalovaný rozhodnutím č. I/222/4758-24492/2008/992120-r zo dňa 9.4.2008 uvedený

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Pezinok potvrdil.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť vyššie uvedeného

rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa so spisovým materiálom

krajského súdu ako aj administratívnym spisom ţalovaného vrátane prvostupňového

správneho orgánu, dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.

V prvom rade odvolací súd povaţoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou

ţalobcu, ohľadne nezákonnosti vykonania daňovej kontroly z dôvodu porušenia ust. § 15

ods. 17 a prekročenia dĺţky jej trvania. S uvedenou námietkou sa

nestotoţnil, pretoţe z obsahu spisu je preukázané ţe daňová kontrola začala dňa 8.2.2006

a protokol č. /Rei zo dňa 3.1.2007 bol prerokovaný dňa 18.1.2007.

Uvedenému predchádzala ţiadosť Daňového úradu Pezinok o predĺţenie lehoty na výkon

daňovej kontroly, ktorej Daňové riaditeľstvo SR vyhovelo a lehotu na vykonanie daňovej

kontroly predĺţilo v súlade s ust. do 31.1.2007. V súlade

s ust. § 15 ods. 13 citovaného zákona, kedy je daňová kontrola ukončená dňom prerokovania

protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, bola daňová kontrola u daňového subjektu

ukončená dňa 18.1.2007, teda ešte stále v zákonnom limite jej trvania. Nič na uvedenom

nemení ani skutočnosť, ţe medzičasom došlo k napadnutiu dodatočného platobného výmeru

č. /Rei zo dňa 31.1.2007, ktoré bolo vydané v nadväznosti na Protokol

č. /Rei zo dňa 3.1.2007, riadnym opravným prostriedkom a uvedené

rozhodnutie bolo rozhodnutím ţalovaného zo dňa 7.8.2007, č. I/222/8723-

50291/2007/992120-r zrušené pre porušenie ust. správcom

dane. Podľa názoru odvolacieho súdu nemoţno odstraňovaním nezákonnosti postupu správcu

dane v riadnom odvolacom konaní spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťaţiť daňové konanie

vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly

nad rámec zákonného limitu. Ďalší postup správcu dane bol v súlade so závermi odvolacieho

správneho orgánu a tým, ţe bol ţalobcovi daný priestor na opätovné prerokovanie protokolu

č. /Rei zo dňa 10.10.2007 uţ v zákonom stanovenej lehote. Tým, ţe

protokol bol prerokovaný dňa 15.11.2007, nemoţno skonštatovať, ţe by bolo zasiahnuté

do jeho práv neprimeranou dĺţkou trvania daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná v rozsahu

nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu. Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu

nemoţno tvrdenie o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu prekročenia jej dĺţky trvania

generalizovať a je treba prihliadať okrem iného aj na udrţanie rovnováhy medzi fiškálnymi

záujmami štátu a výkonom práv daňových orgánov, keďţe daňová kontrola predstavuje zásah

orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu (zásada proporcionality). Krajský

súd nepochybil, pokiaľ sa námietkou nezákonnosti daňového konania z vyššie uvedených

dôvodov nezaoberal, pretoţe ţalobca vzniesol túto námietku aţ po uplynutí lehoty, v ktorej

je oprávnený určiť rozsah ţalobných dôvodov v súlade s ust. , kde

je vyjadrená koncentračná zásada a podľa názoru odvolacieho súdu uvedená námietka

v kontexte preskúmavanej veci nepostihuje konanie takou vadou, ktorá by mala vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktorú by mal súd prihliadať z úradnej moci,

pretoţe napriek tomu, ţe došlo k ukončeniu daňovej kontroly v zákonnej lehote, zrušenie

rozhodnutia príslušného daňového úradu z dôvodu porušenia iného procesného práva

nepredstavuje taký zásah do práv ţalobcu, ktorý by mal za následok nezákonnosť ţalobou

napadnutého rozhodnutia. Práve naopak ţalobcovi bol daný opätovne priestor na vyjadrenie

sa k protokolu o výsledku daňovej kontroly a následne k jeho prejednaniu. Z uvedeného

dôvodu povaţuje odvolací súd námietku ţalobcu za nedôvodnú.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe prekáţkou daňovej

uznateľnosti ţalobcom deklarovaných výdavkov v predmetnej veci bolo nesplnenie

podmienky existencie, vecnosti a preukázateľnosti s tým, ţe jednotlivo zdôvodnil dôvod

neuznania výdavkov. Tým, ţe sa v zásade stotoţnil s názorom ţalovaného prezentovaným

v odôvodnení ţalobou napadnutom rozhodnutí, s ktorým ţalobca nesúhlasí, ešte neznamená,

ţe zo strany krajského súdu došlo k porušeniu ust. Z tohto pohľadu

povaţuje odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu za dostatočne

odôvodnené, dávajúce odpoveď na všetky relevantné ţalobné námietky. Pokiaľ ţalobca

namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov v daňovom konaní, ktoré mali za následok

nesprávne hmotnoprávne posúdenie veci, odvolací súd zdôrazňuje, ţe jednou zo základných

zásad daňového konania je v zmysle zásada zákonnosti, ktorá

ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady

súčinnosti ( ) správca dane postupuje v daňovom konaní

v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou

z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona

č. ), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti ( ), podľa

ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej

podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov ( Slovenskej

republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V činnosti

správcu dane pred vyrubením daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou

rozhodnutia sa uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom

dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k zisteniam, pričom táto nepredstavuje

absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb

nepreukáţu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní

uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dôkazné bremeno v daňovom

konaní leţí na pleciach daňových subjektov, preto pokiaľ si uplatňuje daňovník výdavky ako

daňovo uznateľné musí preukázať, ţe si ich uplatnil v súlade so zákonom o daniach z príjmov

a taktieţ môţu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to

predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú povinnosť. V tomto ohľade sa odvolací súd plne

stotoţňuje so záverom krajského súdu ohľadne námietky týkajúcej sa dôvodov neuznania

výdavkov ţalobcu za čistiace a montáţne práce vo výške 810.000,--Sk od dodávateľa

Ing. Ch.. Zastáva názor, ţe krajský súd sa k otázke rozsahu prác vyjadriť ani nemohol, keďţe

rozsah týchto prác ostal nejasný. Na základe zistených skutočností, ktoré správca dane posúdil

v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v daňovom konaní v rámci dokazovania sa

správcovi dane nepodarilo dokázať jednu zo základných podmienok definovaných v ust. § 24

ods. 1 a to podmienku preukázateľnosti. Odvolací súd sa stotoţňuje so

záverom správcu dane ako i krajským súdom ohľadne nepreukázania vecnej súvislosti nákupu

tohto materiálu s dosiahnutím, udrţaním svojich príjmov ako aj skutočnosť, ţe tento bol

reálne pouţitý u jednotlivých odberateľov.

V zásade sa odvolací súd stotoţnil aj s právnym záverom krajského súdu súvisiacim

s neuznaním výdavku nákupu stavebného materiálu v sume 180.417,--Sk od J. V., ktorý

povaţoval odôvodnenie ţalobou napadnutého rozhodnutia za dostatočne zrozumiteľné,

preskúmateľné a vecne správne. Ţalovaný skonštatoval, ţe ak si daňový subjekt uplatňuje

daňovo uznateľné výdavky na nákup stavebného materiálu, bolo jeho povinnosťou preukázať

vecnú súvislosť nákupu tohto materiálu s dosiahnutím, udrţaním svojich príjmov, ako aj

skutočnosť, ţe tento materiál bol reálne pouţitý u jednotlivých odberateľov. Hoci predmetom

činnosti daňového subjektu bola montáţ, údrţba a kontrola vzduchotechnických zariadení,

z predloţených dokladov nevyplynulo ţiadne vykonávanie konkrétnych stavebných práv

pre odberateľov. Napriek riadnej evidencii a riadnemu zaúčtovaniu sa nedá skonštatovať

oprávnené zahrnutie výdavku do základu dane, pretoţe podmienka preukázateľnosti nebola

splnená. Konštatovanie krajského súdu ako aj správneho orgánu o tom, ţe ţalobca v čase

rozhodnom nedisponoval oprávnením na stavebnú činnosť, vo vzťahu k argumentácii ţalobcu

ohľadne zaradenia jeho predmetu činnosti podľa klasifikácie produkcie pod kód 45

predstavujúci stavebnú činnosť, nie je aţ tak zásadné pochybenie vo vzťahu k správnosti

záveru ohľadne nepreukázania podmienky preukázateľnosti daňového výdavku. To, či

porušoval daňový subjekt zákonnú úpravu na úseku ţivnostenského podnikania tým, či mal

alebo nemal oprávnenie na stavebnú činnosť spojenú s výkonom predmetu jeho činnosti, nič

nemení na tom, ţe aj keď reálne nejaké stavebné práce v súvislosti s predmetom svojej

činnosti vykonával, nepreukázal vecnú súvislosť nákupu tohto materiálu s dosiahnutím

a udrţaním svojich príjmov ako i tú skutočnosť, ţe bol reálne pouţitý u jednotlivých

odberateľov a ak aj bol pouţitý, na aké konkrétne práce bol vynaloţený. Na uznanie takéhoto

výdavku nestačí iba riadna účtovná evidencia a prípadné oprávnenie na výkon takejto

činnosti, ale aj reálne preukázanie pouţitia stavebného materiálu na konkrétnu prácu

u odberateľov.

S argumentáciou ţalobcu ohľadne porušenia ust.

Zb. sa odvolací súd nestotoţňuje a povaţuje ju za účelovú, nakoľko je síce správne tvrdenie

ţalobcu, ţe z ust. vyplýva primerané pouţitie ustanovení

prvej časti a ust. § 32, 34 a 41 a ţe v súlade s ust. § 41 ods. 1 citovaného zákona, podľa

ktorého, keď vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného

priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predloţených daňovým

subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto

pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje

doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne

preukázal, avšak týmto nemohlo dôjsť k porušeniu práva ţalobcu vyjadriť sa

ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,

aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, pretoţe toto právo mohol a aj ţalobca

vyuţil v rámci daňového konania, keď sa k protokolu vyjadril a zároveň bol tento v jeho

prítomnosti prerokovaný.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval námietky ţalobcu

uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť

posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne

správny podľa veta druhá a potvrdil, stotoţniac sa

pritom v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s

veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a s pouţitím

ods. 1 vety prvej tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu

nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3

ods. 9 veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. mája 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth