Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ek/2488/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: K. T., L.. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B.a, o vymoženie pohľadávky vo výške 263,79 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Michala Dlhopolcová, Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 355 028, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v celom rozsahu n e p r i z n á v a

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 26.10.2022 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 263,79 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz č. k. -43 vydaný Okresným súdom Zvolen dňa 28.07.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 07.11.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michalu Dlhopolcovú, Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 355 028, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 404EX 955/22.

3. Dňa 30.11.2022 bolo súdu doručené e-mailom podanie od povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie a Námietky proti trovám“, ktoré súd dňa 01.12.2022 postúpil súdnemu exekútorovi. Dňa 07.12.2022 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že oprávnený uvedený v Upovedomení o začatí exekúcie nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu, pričom ide podľa povinného o formálne nevykonateľný exekučný titul, ktorý sa nestal ani právoplatný ani vykonateľný a vedenie exekúcie na základe nevykonateľného exekučného titulu je nezákonné. Podľa povinného nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. Povinný poukázal na čl. 2 ods. 2 ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, (ďalej len „“) a judikatúru Ústavného súdu. Povinný mal za to, že mu ako účastníkovi konania bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl.

48 . Pohľadávka oprávneného je podľa povinného sporná, čo do dôvodu a výšky a vymáhaný nárok, ktorý je predmetom exekúcie je nárokom bez právneho dôvodu a nemožno ho nazvať inak ako úžera, pričom súd prvej inštancie prejednávajúci vec, priznal oprávnenému nárok bez právneho dôvodu, ktorý bol premlčaný, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Povinný ďalej tvrdil, že oprávneného konanie sa prieči dobrým mravom, ktoré má za následok neplatnosť právnych úkonov, pretože sa vymáha nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa povinného obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vymáhaný nárok nie je podľa povinného nárokom oprávneného, pretože oprávnený povinnému nikdy neposkytol žiadne plnenie, nakoľko oprávnený sa mal stať postupníkom, pričom postúpenie je neplatným právnym úkonom s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom“. Súd udelil podľa povinného poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného, v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, a zároveň súd v základnom konaní nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v konaní o udelenie poverenia nebol tento nedostatok napravený. Povinný ďalej namietal trovy exekúcie a príslušenstvo, nakoľko trovy právneho zastúpenia vo výške 53,82 eur neboli súdom judikované a trovy konania vo výške 132,42 eur, uvedené súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie, nevyplývajú z exekučného titulu, nakoľko exekučný titul priznal nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 115,92 eur. Povinný ďalej namietal aj uplatnené trovy súdneho exekútora, ktoré sú podľa povinného uplatnené súdnym exekútorom v rozpore so zákonom. Povinný žiadal preskúmať doručenku, ktorou mal byť exekučný titul doručený, a to či bol podpísaný povinným, pretože namietal doručenie exekučného titulu a súčasne poukázal na to, že súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené, a rovnako, či sú splnené materiálne podmienky. Povinný navrhol vykonať dokazovanie a na prejednanie jeho námietok nariadiť verejné pojednávanie. Podľa povinného je exekučný titul neúčinný z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a vymáhané plnenie je založené na neprijateľných zmluvných podmienkach, čo je prekážkou, znemožňujúcou vykonanie exekúcie, hoci nárok bol priznaný rozhodnutím súdu. Povinný na základe uvedených skutočností žiadal súd, aby exekúciu č. 404EX 955/22 z úradnej povinnosti zastavil s poukazom na , , a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania.

5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Svoj nesúhlas odôvodnil nasledovne. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.2020. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je podľa oprávneného vecne príslušný konať vo veci, ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Akékoľvek prostriedky obrany mohol podľa oprávneného žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom (základnom) konaní. Oprávnený zdôraznil, že v exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený mal ďalej za to, že súd v uvedenom prípade postupoval v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a žalovanému (povinnému) doručoval platobný rozkaz do vlastných rúk. Z uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, v zmysle platného a účinného právneho predpisu a stal sa tak spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený zastával názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal oprávnene návrh na vykonanie exekúcie, v súlade so zákonom, a preto nesúhlasil so zastavením exekúcie.

6. Súdny exekútor uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie a námietky proti trovám bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 30.11.2022 e-mailom a následne dňa 07.12.2022 bol doručený súdnemu exekútorovi v originály prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 263,79 eur s príslušenstvom a dospel k záveru, že nie je dôvodný.

12. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené, podľa predloženej doručenky do vlastných rúk dňa 16.11.2022. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 30.11.2022 emailom. Emailové podanie povinného bolo doplnené v listinnej podobe, podaním na poštovú prepravu pod podacím číslom O. dňa 05.12.2022 a doručený na exekútorský úrad dňa 07.12.2022, tzn. že dodatočné podanie povinného, bolo doručené v lehote do 10 dní v listinnej podobe v súlade s o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku a má odkladný účinok.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. -20).

14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2019, sp. zn. ).

15. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 263,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 263,79 eur od 07.09.2019 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 132,42 eur. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti H) Vyhlásenia a návrh uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto v súlade s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku predložil spotrebiteľskú zmluvu- Zmluva o spotrebiteľskom úvere- hotovostný úver a revolvingový úver č.

XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2015, uzavretú medzi Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej len „právny predchodca oprávneného“) a povinným, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2019, Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 21.03.2018, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a oprávneným a Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok.

16. Predmetná exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.2020, a ktorým bol oprávnenému voči povinnému priznaný nárok na pohľadávku vo výške 263,79 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 263,79 eur od 07.09.2019 do zaplatenia a nárok na trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 115,92 eur (t.j. spolu vo výške 132,42 eur).

17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

19. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

20. Povinný odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie nedostatkom riadneho doručenia exekučného titulu, a teda nedostatkom formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

21. K danej námietke súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný v ktoromkoľvek štádiu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva

a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010)

22. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: : „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.“

23. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzujú nezávisle od toho, ako vykonateľnosť súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 9. Decembra 2009)

24. Súd skúmal obe stránky vykonateľnosti exekučného titulu, najmä so zameraním na namietané doručovanie exekučného titulu v konaní pod sp. zn. vedenom Okresným súdom Zvolen. Na základe poskytnutej súčinnosti Okresným súdom Zvolen a Slovenskej pošty a.s. mal súd za preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručovaný v súlade s a , a to listinne do vlastných rúk dňa 03.08.2020 pod podacím číslom D..

25. V zmysle poskytnutej súčinnosti Okresným súdom Zvolen, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica poskytnutá dňa 15.12.2022, ohľadom doručenia listinného rovnopisu (exekučný titul - platobný rozkaz spolu s prílohami) podacie číslo: D., súd zistil, že správa bola listinne doručená dňa 03.08.2020, pričom v podrobných informáciách je uvedené ID prijímateľa:rc://sk/., t.j. rodné číslo povinného.

26. Súd vykonal dokazovanie aj dožiadaním Slovenskej pošty, a.s., ohľadne informácie, či bol exekučný titul doručený povinnému. Slovenská pošta, a.s. oznámila súdu, že šetrením v dodávacích dokladoch pošty bolo zistené, že zásielka D., adresovaná pre: K. T., L.. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B., bola dodaná dňa 03.08.2020. Zásielku prevzal adresát osobne, na dôkaz čoho Slovenská pošta, a.s. priložila fotokópiu dodávacieho dokladu, teda fotokópiu z dodávacej knihy doručovateľa, kde je uvedené podacie číslo zásielky: D. a podpis povinného na doručenke zo dňa 03.08.2020. Na základe uvedeného súd konštatoval, že údaje na doručenke považuje za pravdivé, nakoľko opak súdu zo strany povinného preukázaný nebol, keďže povinný súdu na preukázanie svojich tvrdení žiadny dôkaz nepredložil. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že exekučný titul v tomto exekučnom konaní je formálne vykonateľným exekučným titulom, ktorý povinný riadne prevzal dňa 03.08.2020, tzn. že mal vedomosť o vymáhanom nároku oprávneného, preto súd považuje námietku povinného, ohľadom neprípustnosti vedenia exekúcie z dôvodu nedoručenia exekučného titulu za nedôvodnú a neopodstatnenú.

27. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj materiálnu vykonateľnosť predmetného exekučného titulu, súd uvádza, že exekučný titul v tomto exekučnom konaní je aj materiálne vykonateľným exekučným titulom, nakoľko spĺňa materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu, a to existencia účastníkov v čase vydania rozhodnutia, ktorý sú dostatočne individualizovaní (žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803 a žalovaný: K. T., L.. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B.), a teda nejde o rozhodnutie voči non subjektu, pretože neexistuje neodstrániteľná pochybnosť, o koho sa jedná a rovnako dostatočne presne a určito je vymedzený aj rozsah, obsah a čas plnenia (povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 263,79 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 263,79 eur od 07.09.2019 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 eur a 115,92 eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia exekučného titulu).

28. Povinný ďalej poukázal na spotrebiteľskú zmluvu, na podklade ktorej si oprávnený uplatnil nárok v tomto exekučnom konaní, a to bez právneho dôvodu, nakoľko spotrebiteľská zmluva je podľa povinného formulovaná na neprijateľné zmluvné podmienky a konanie oprávneného sa tak prieči dobrým mravom, preto ide podľa povinného o neplatný právny úkon.

29. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok, súd postupoval v súlade s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého cit.: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu

ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu“

30. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že v zmysle vyššie citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. zo dňa 15.06.2022, je exekučný súd povinný ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a vád, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní v štádiu vykonávacieho konania len v tom prípade, ak bol platobný rozkaz v základnom konaní, resp. upomínacom konaní, vydaný vyšším súdnym úradníkom, čo však v tomto prípade splnené nie je. Exekučný titul v tomto exekučnom konaní, tzn. platobný rozkaz bol vydaný sudcom JUDr. Jurajom Lehotským. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, mal ich preto namietať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu (t. j. v základnom konaní), a teda podať odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia. Súd mal za preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručený dňa 03.08.2020, a tak povinný mal vedomosť o vymáhanom nároku a bol aj riadne poučený o možnosti podať vecne odôvodnený odpor v zákonom stanovenej lehote za účelom preukázania svojich tvrdení. Keďže tak neurobil, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak spôsobilým exekučný titulom, na podklade ktorého si oprávnený vymáha priznaný nárok. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinný mohol využiť aj iné zákonné opravné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie opravných prostriedkov využije alebo nie.

31. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné) konanie, v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov a postupom orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky konania a rozhodnutia, a ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Ako už bolo vyššie spomenuté, súd môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku, resp. exekučného titulu a tieto povinným uvádzané dôvody, však takouto skutočnosťou nie sú, a preto je tento dôvod v rámci exekučného konania neopodstatnený.

32. Jedným z nedostatkov predmetnej exekúcie má byť aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného.

33. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

34. Procesné podmienky nie sú síce zákonom výslovne definované, dajú sa však vyvodiť z jednotlivých ustanovení . Sú nimi napr. právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita účastníkov konania( a nasl. ) a iné.

35. Súd k námietke povinného, ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v prvom rade uvádza, že povinný namietal jednu z podmienok, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť tzv. „procesné podmienky“, a tieto je súd povinný ex offo skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania.

36. Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2012). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.(uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. ).

37. Po preskúmaní dokumentov, ktoré boli prílohou návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu mal súd za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola postúpená z právneho predchodcu oprávneného na oprávneného, a to v čase pred vydaním exekučného titulu, tzn. že táto skutočnosť bola zohľadnená už v exekučnom titule. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučný súd v rámci exekúcie skúma len skutočnosti ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Preto ak povinný namieta nedostatok vecnej legitimácie oprávneného, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a aj táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, teda v základnom konaní.

38. V rámci návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol povinný aj námietku premlčania vymáhané nároku.

39. Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

40. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

41. Táto námietka povinného rovnako neobstojí, keďže s poukazom na sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Premlčaním sa rozumie oslabenie práva, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie, len ak bola vznesená námietka premlčania účastníka konania, v opačnom prípade jeho plnenie nie je bezdôvodným obohatením.

42. Úprava premlčacej lehoty práva, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, iným orgánom alebo uznané čo do dôvodu a výšky dlžníkom, je upravená v . Pre posúdenie dôvodnosti podanej námietky premlčania bolo podstatné zistenie začiatku jej plynutia.

V danom prípade bol začiatok plynutia desať ročnej premlčacej lehoty s poukazom na viazaný na dátum (právoplatnosti a) vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 22.08.2020, kedy od tohto dátumu mal oprávnený možnosť uplatniť si svoj nárok priznaný exekučným titulom v rámci exekučného konania. Oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie dňa 26.10.2022, z čoho vyplýva, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predmetný nárok oprávneného nebol premlčaný. Súd nad rámec uvedeného pre úplnosť dodáva, že pokiaľ si chcel povinný uplatniť námietku premlčania vymáhaného nároku, mal tak rovnako urobiť v základnom konaní, t. j. podaním odporu voči Platobnému rozkazu sp. zn. vydaným Okresným súdom Zvolen.

43. S ohľadom na tvrdenia povinného je na mieste poukázať aj na starú rímsku zásadu, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. ). To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.

44. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

45. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

46. Podľa Vyhlášky č. , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

47. Súd sa zaoberal aj námietkou povinného, ohľadom trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 53,82 eur, nakoľko podľa povinného tieto trovy neboli súdom judikované. Súd v prvom rade uvádza, že namietané trovy si oprávnený uplatnil v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom súd zdôrazňuje, že oprávnený mal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko v tomto exekučnom konaní je oprávnený právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739. Súd ďalej konštatuje, že výška uplatnených trov právneho zastúpenia, vzhľadom na výšku oprávnenej pohľadávky nie je rozpore s Vyhláškou č. a Exekučným poriadkom. Súd spätným výpočtom zistil, že vychádzajúc z istiny vo výške 263,79 eur mal oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 53,82 eur, ktoré pozostávajú z dvoch polovičných úkonov (prevzatie zastupovania a podanie návrhu na vykonanie exekúcie), spolu vo výške 25,90 eur s DPH (2 x 12,95 eur s DPH) a dvoch režijných paušálov za rok 2022, spolu vo výške 27,92 eur s DPH (2 x 13,96 eur s DPH). Oprávnený si tak uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie dôvodne a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. .

48. K skutočnosti uvádzanej povinným, že exekučným titulom nebol priznaný nárok oprávnenému na trovy konania vo výške 132,42 eur súd uvádza, že exekučný titul vo výroku II. priznal oprávnenému voči povinnému nárok na cit.:. „Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 € súdny poplatok na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 115,92 € na účet právneho zástupcu žalobcu.“ Súd tak pre lepšie pochopenie uplatneného nároku oprávneného voči povinnému na trovy konania uvádza, že nárok opraveného na trovy konania

vo výške 132,42 eur, uplatnený oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie, predstavuje súčet trov priznaných oprávnenému výrokom II. exekučného titulu, t.j. 115,92 eur + 16,50 eur = 132,42 eur.

49. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

50. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

51. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

52. K námietke nezákonnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že súdnemu exekútorovi za výkon jeho činnosti v zmysle Exekučného poriadku patrí náhrada trov exekučného konania, ktorú vzhľadom na dôvodnosť vedenia exekúcie má povinnosť uhradiť povinný. Pri výpočte výšky trov exekúcie vychádza súdny exekútor z ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na ktorú odkazuje Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o možnosť navýšenia trov exekúcie, tu súd uvádza, že medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie podľa a Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje Vyhlášky č. 68/2017, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). Súd tu poukazuje na upovedomenie o začatí exekúcie, kde súdny exekútor jednoznačne a prehľadne uviedol výpočet výšky trov exekúcie s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, z ktorej vychádzal, uviedol podľa akých ustanovení bola vypočítaná výška trov spolu s uvedením jednotlivých položiek trov formou označenia položky a jej výšky, a to ako pre prípad uhradenia nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak aj pre prípad jeho uhradenia po tejto lehote. Zároveň takto uvedené trovy v upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017. Keďže vedenie danej exekúcie možno pričítať povinnému pre nesplnenie jeho povinnosti, uloženej spôsobilým exekučným titulom, súdny exekútor tak postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, keď si uplatnil náhradu trov exekúcie voči povinnému, ktorý ich má povinnosť uhradiť.

53. K uvedenému súd ďalej dopĺňa, že súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi konania (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje. Avšak podľa ustanovenia § 32 Exekučného poriadku má súd možnosť požadovať od súdneho exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, a ak pri výkone exekúcie dochádza k porušovaniu povinností ustanovených Exekučným poriadkom, môže mu súd uložiť vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov.

54. Ohľadom návrhu povinného na nariadenie verejného pojednávania súd uvádza, že vo vykonávacom štádiu konania exekučný súd nevykonáva dokazovanie, keďže je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, najmä z predložených listín. v právnej úprave účinnej od 01.04.2017 už neobsahuje povinnosť obligatórne pojednávanie nariadiť, ale ide o fakultatívnu možnosť exekučného súdu, ktorá závisí od jeho uváženia ( Exekučného poriadku), pričom však musí byť rešpektované právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené sa v tejto fáze súdneho konania pojednávanie za prítomnosti účastníkov spravidla nenariaďuje, to platí najmä v prípade, ak povinný neuviedol vo svojich námietkach/ návrhoch také skutkové tvrdenia, ktoré je potrebné na pojednávaní overiť. Verejné pojednávanie by bolo

namieste, pokiaľ by v konaní boli sporné skutkové okolnosti prípadu, o také však v danej veci nešlo a pre rozhodnutie súdu boli postačujúce podania a listiny nachádzajúce sa v spise.

55. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

56. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

57. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

58. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

59. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiadal zaviazať oprávneného na náhradu trov konania. Nakoľko povinný v konaní nemal úspech a trovami povinného podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku sú len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom povinný v exekučnom konaní nie je právne zastúpený, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.

60. Nakoľko si oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, súd o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.