Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/588/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy

rozhodol:

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverení na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. 4820013 dlžníkom - povinným I. S.; resp. zo Zmluvy o úvere č. 4422398 dlžníkom - povinným F. V.; resp. zo Zmluvy o úvere č. 4790055 dlžníkom - povinným M. C.; resp. zo Zmluvy o úvere č. 4193633 dlžníkom

- povinným H. Z.; resp. zo Zmluvy o úvere č. 4570579 dlžníkom - povinným T. O.; resp. zo Zmluvy o úvere č. 405700108 dlžníkom - povinným W. G.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške po 125,- eur v každej z uvedených vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 730,22 eur (povinný I. S.), resp. 411,21 eur (povinný F.. V.), resp. 422,28 eur (povinný M.. C. ), resp. 531,07 eur (povinný H.. Z.), resp. 542,14 eur (povinný T.. O.), resp. 477,60 eur (povinný W.. G.) ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorov vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného I. S. č. EX XXXXX/XXXX, povinného F.. V. č. EX XXXXX/XXXX, povinného M.. C. č. EX XXXXX/XXXX, povinného H.. Z. č. EX XXXXX/XXXX, povinného T.. O. č. EX XXXXX/XXXX, povinného W.. G. č. EX XXXXX/XXXX. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného I. S. až dňa 19.8.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 396 dní, keď konanie začalo 19.7.2010); vo veci povinného F.. V. až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 223 dní, keď konanie začalo 13.10.2010); vo veci povinného M.. C. až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 229 dní, keď konanie začalo 7.10.2010) ; vo veci povinného H.. Z. až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s

omeškaním viac ako 288 dní, keď konanie začalo 9.8.2010); vo veci povinného T.. O. až dňa 3.6.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 294 dní, keď konanie začalo 13.8.2010) ); vo veci povinného W.. G. až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 259 dní, keď konanie začalo 7.9.2010). Žalobca podľa návrhov mal vyvinúť enormné úsilie, aby docielil posun v uvedených exekučných konaniach, keď dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 mal podať v každej veci žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 mal podať sťažnosť na prieťahy v konaní. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne v každej z uvedených vecí žalobca vyčíslil sumou po 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomení o začatí exekúcie. Taktiež mu v každej z uvedených vecí mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to jednotlivo sumou vo výške 730,22 eur (povinný I. S.), resp. 411,21 eur (povinný F.. V.), resp. 422,28 eur (povinný M.. C.Á. ), resp. 531,07 eur (povinný H.. Z.), resp. 542,14 eur (povinný T.. O.), resp. 477,60 eur (povinný W.. G.). Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného a najmä, v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote, žalobca mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti a potrebe uskutočniť náhradu exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. -9 z 18.10.2012, č.k. -9 z 19.10.2012, č.k. -9 z 22.10.2012, č.k. -10 z 22.10.2012, č.k. -10 z 22.10.2012 a č.k. -10 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí a tieto prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému napadli dňa 9.11.2012 pod sp. zn. (súvisí s pohľadávkou dlžníka I.. S.), dňa 4.12.2012 pod sp. zn. (súvisí s pohľadávkou dlžníka F.. V.), dňa 5.12.2012 pod sp. zn. (súvisí s pohľadávkou dlžníka M.. C.), dňa 12.12.2012 pod sp. zn. (súvisí s pohľadávkou dlžníka H.. Z.), dňa 12.12.2012 pod sp. zn. (súvisí s pohľadávkou dlžníka T.. O.) a dňa 18.12.2012 pod sp. zn. (súvisí s pohľadávkou dlžníka W.. G.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s na doplnenie jeho podania. Žalobca podaniami z 22.1.2013, resp. 1.2.2013, resp. 15.2.2013, resp. 22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených vecí navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Súd uznesením č.k. -31 z 18.2.2014 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno vedených pod sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. na spoločné konania, ktoré bude vedené pod sp.zn. .

Dňa 24.3.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných

práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. , sp. zn. , . V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že žiadosť o informáciu o stave konanie nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, pričom poukázalo na nález Ústavného súdu z 3.5.2011 č.k. -25. Poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia a citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 13.10.2011, sp. zn. z 26.9.2011 a sp.zn. z 29.3.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Konštatovalo, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže nebola ani konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia ako aj ustanovenia , pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou

súdu po skončení úradných hodín súdu (o 18.45 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého náplňou práce je, v rámci zastupovania žalobcu, účasť na pojednávaní. Žalobca súčasne predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti M. G. so začiatkom neschopnosti od 28.3.2014. Na uvedenom potvrdení nie je uvedený poistný vzťah menovaného či už k žalobcovi alebo k právnemu zástupcovi žalobcu, teda nie je uvedené, že by bol ich zamestnancom. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich koncipientov, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie vytýčená na 16.4.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 11.3.2014, menovaný M.. G. (bez preukázania jeho vzťahu k žalobcovi, či k jeho právnemu zástupcovi a preukázania oprávnenia na ich zastupovanie) je práceneschopný od 28.3.2014, a tak žalobcovi, či jeho právnemu zástupcovi, nič nebránilo zabezpečiť si zastúpenie do termínu pojednávania. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 25.9.2012, doručených Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 4434, 4340, 4423, 4333, 4382 a 4456 ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a obsahom fotokópií exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2012, a to najmä , , 1, , , , , , , , ako aj , (ďalej len EP) a , EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa za tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcie sp. zn. EX XXXXX/XXXX až dňa 19.8.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 396 dní, keď konanie začalo 19.7.2010), exekúcie sp. zn. EX XXXXX/XXXX až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 223 dní, keď konanie začalo 13.10.2010), exekúcie sp. zn. EX XXXXX/XXXX až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 229 dní, keď konanie začalo 7.10.2010), exekúcie sp. zn. č. EX XXXXX/XXXX až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 288 dní, keď konanie začalo 9.8.2010), exekúcie sp. zn. EX XXXXX/XXXX až dňa 3.6.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 294 dní a exekúcie sp. zn. EX XXXXX/XXXX až dňa 24.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 259 dní.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že dňa 19.7.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I.. S., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 12.5.2010 sp. zn. SR 03699/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 22.9.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 19.7.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 23.11.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2011. Uznesením z 6.9.2012 exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že dňa 13.10.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému L.. F.. V., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 9.9.2010 sp. zn. SR 13091/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 8.12.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 13.10.2010 obsahujúcou návrh na

vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 5.5.2011 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že dňa 7.10.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M.. C., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 25.8.2010 sp. zn. SR 15918/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 8.12.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 7.10.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 5.5.2011 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že dňa 9.8.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H.. Z., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 2.6.2010 sp. zn. SR 04264/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 19.10.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 9.8.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 5.5.2011 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že dňa 13.8.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T.. O., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 10.6.2010 sp. zn. SR 04719/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 24.11.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 13.8.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 5.5.2011 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že dňa 7.9.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému W.. G., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 29.7.2010 sp. zn. SR 06510/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 24.11.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou zo 7.9.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 5.5.2011 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2011. Uznesením zo 17.6.2011 exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Podľa názoru súdu všetky návrhy žalobcu v danej spojenej veci zodpovedajú ustanoveniu , keď žalobca uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu týchto návrhov. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za predčasné.

v (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci EX XXXXX/ XXXX spočívajúceho v rozhodnutí z 19.8.2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 396 dní, keď konanie začalo 19.7.2010), keď z exekučného spisu sp. zn. vyplýva, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora bolo vydané 23.11.2010. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci EX XXXXX/XXXX spočívajúceho v rozhodnutí z 24.5.2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 223 dní, keď konanie začalo 13.10.2010), keď z exekučného spisu sp. zn. vyplýva, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora bolo vydané 5.5.2011. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci EX XXXXX/XXXX spočívajúceho v rozhodnutí z 24.5.2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 229 dní, keď konanie začalo 7.10.2010), keď z exekučného spisu sp. zn. vyplýva, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora bolo vydané 5.5.2011. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci EX XXXXX/XXXX spočívajúceho v rozhodnutí z 24.5.2011o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 288 dní, keď konanie začalo 9.8.2010), keď z exekučného spisu sp. zn. vyplýva, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora bolo vydané 5.5.2011. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci EX XXXXX/ XXXX spočívajúceho v rozhodnutí z 3.6.2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom určenej doby, s omeškaním viac ako 294 dní, keď z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora bolo vydané 5.5.2011. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci EX XXXXX/XXXX spočívajúceho v rozhodnutí z 24.5.2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom určenej doby, s omeškaním viac ako 259 dní, keď z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. vyplýva, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora bolo vydané 5.5.2011. Zo strany súdneho exekútora nebola ani v jednej z uvedených exekučných vecí dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje svoj nárok.

Ustanovenie veta tretia (EP) v znení účinnom od 9.11.1999 upravuje postup exekučného súdu pre prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do EP novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu EP . Potom od účinnosti dňa 1.6.2010 neexistovala ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu ( EP).

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v daných exekučných veciach rozhodol o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora v primeranej, zákonom neurčenej lehote, zodpovedajúcej obvyklej rozhodovacej praxi súdov, a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď v uvedených exekučných veciach Okresného súdu Nové Zámky bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak exekučný súd v uvedených exekučných veciach zistil rozpor exekučného titulu so zákonom z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, exekučnému súdu prislúchalo právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedeným exekučným titulom viazaná. Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

Pokiaľ vo všetkých uvedených exekučných veciach exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol uzneseniami, nešlo o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval (vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku) postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Aj v rámci predmetných exekučných konaní bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. ).

Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o všetkých žiadostiach súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta tretia EP a v primeranej, zákonom neurčenej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo v dôsledku nečinnosti exekučného súdu s omeškaním. Podľa názoru súdu od účinnosti dňa 1.6.2010 neexistovala žiadna zákonná lehota ani na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu ( EP), pričom s účinnosťou od 1.6.2010 novelizované ustanovenie EP veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou (ASPI komentár k EP).

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením žiadosti

o udelenie poverenia a vydaním zamietajúceho rozhodnutia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške po 125,- eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani v jednej z uvedených spojených vecí vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, žalobca si v každej zo spojených vecí uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu. Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu. Tvrdenie žalobcu, že dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 podal žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na prieťahy v konaní je zavádzajúce, keďže v žalobných návrhoch tvrdí, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.7.2010 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu až 22.9.2010), resp. 13.10.2010 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu až 8.12.2010), resp. 7.10.2010 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu až 8.12.2010), resp. 9.8.2010 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu až 19.10.2010), resp. 13.8.2010 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu až 24.11.2010), resp. 7.9.2010 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu až 24.11.2010). Preto je vylúčené, aby sa žalobca ako oprávnený vopred informoval na stav exekučného konania, ktoré ani nezačalo. Žalobca existenciu tvrdených žiadostí a sťažností nepreukázal a ani z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky existencia tvrdených žiadostí a sťažností žalobcu nevyplýva. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola v predmetných exekučných veciach dodržaná lehota určená v EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia. Súdny exekútor svojou nečinnosťou prispel k oddialeniu posúdenia rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu exekučným súdom v každej z uvedených exekučných vecí. Zo všetkých uvedených žalobných návrhov je zrejmé, že žalobca stále eviduje pohľadávky voči svojim dlžníkom, preto má naďalej, v súvislosti s pohľadávkami od svojich dlžníkov, náklady na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej z uvedených spojených vecí a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa . Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu zodpovednosti štátu podľa , žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomení o začatí exekúcie, ktoré však v uvedených exekučných veciach vôbec nemohli byť a neboli vydané, nepochybne žalobca nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora,

resp. o nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadostí súdneho exekútora o vydanie poverení exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania uznesení o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora exekučným súdom, ale aj do doručenia neexistujúcich upovedomení o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr. aj uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. -19 z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/L. G. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Navyše, bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola v uvedených exekučných veciach dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, pričom žalobca v žalobných návrhoch na túto skutočnosť neprihliadol ani pri skutkovom zdôvodnení svojho nároku či už v časti náhrady škody alebo v časti náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanej. Exekučný súd nepochybne v uvedených exekučných veciach realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov ( EP v spojení s a EP) s účinnosťou od 1.6.2010 ( ). Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v konaní ani nepreukázal vznik tvrdenej nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 25.9.2012 pod číslami 4434, 4340, 4423, 4333, 4382 a 4456. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení , v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.