Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/289/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Dominik Cyril Dubeň, nar: 12.8.1994, A. XXXX/X, XXX XX B. - C., právne zast.: Staník LEGAL s.r.o., Šancová 11A, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:53 586 37, proti povinnému: D. D., nar: 14.6.1978, E. F. XXXX/XX, XXX XX G., právne zast.: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, o vymoženie 2950 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eva Šajánková, so sídlom exekútorského úradu Ružová, 90901 Skalica, IČO: 31 194 206, pod č. k. 386EX 68/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2023 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.02.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2950 EUR, a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 07.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.10.2023 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Poverením zo dňa 10.02.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva Šajánková, so sídlom exekútorského úradu Ružová, 909 01 Skalica, IČO: 31 194 206.

2. Súdny exekútor dňa 07.08.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že „Exekučným titulom, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 07.10.2022. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal povinný ako žalovaný odpor, avšak administratívnou chybou, keď odpor síce bol podaný prostredníctvom elektronických prostriedkov do elektronickej schránky konajúceho súdu, avšak nie na prepísanom tlačive, nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť. Povinný ako žalovaný bol pripravený v súdnom konaní preukázať neexistenciu nároku oprávneného ako žalobcu a naopak preukázať z akého právneho titulu a v akej výške je pohľadávka povinného voči oprávnenému a na podporu svojich tvrdení produkovať dôkazy. O existencii nároku povinného a naopak neexistencii nároku oprávneného svedčia aj písomné prejavy povinného predchádzajúce návrhu na začatie exekúcie. Prvým dokumentom je Návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 06.09.2022 s prílohou tabuľky, ktorá bola vyhotovená samotným oprávneným v rámci spoločnej komunikácie s povinným prostredníctvom mobilnej aplikácie, v ktorej sám oprávnený priznáva dátum vzniku a výšku jednotlivých súm tvoriacich celkovú sumu záväzku oprávneného voči povinnému v celkovej výške 12.063,30 EUR. Druhým dokumentom je Odpoveď na výzvu na bezdôvodné obohatenie zo dňa 04.09.2022, v ktorej je opísaný samotný vznik a právny dôvod pohľadávky povinného voči

oprávnenému, ktorá je vo výške 12.063,30 EUR“ Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, cit.: „Povinný ku dňu podania tohto návrhu je nositeľom oprávneného hmotnoprávneho nároku, ktorý prevyšuje viac ako dvojnásobne nárok oprávneného uplatňovaný v exekučnom konaní. Peňažné sumy tvoriace nárok povinného voči oprávnenému, ktoré postupne povinný platil k rukám povinného v hotovosti, alebo bezhotovostnými prevodmi na účet, predchádzali vzniku exekučného titulu a teda boli povinným uhradené oprávnenému ešte pred začatím exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Nevymáhateľnosť nároku spôsobom a vo výške tak ako je uplatnený v predmetnom exekučnom konaní je daná samotnou existenciou skutočného záväzku oprávneného voči povinnému. Ku zisteniu všetkých skutočností, ktoré tvoria nárok povinného voči oprávnenému a sú tak právne významnými skutočnosťami, tvoriacimi zákonnú prekážku vymáhateľnosti nároku oprávneného v exekučnom konaní, je v konaní potrebné vykonať výsluch povinného a poznať obsah jeho skutkových tvrdení ako aj dôkazov osvedčujúcich pravdivosť jeho tvrdení.“

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 29.09.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 07.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.10.2023, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný vo svojom vyjadrení v návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. Pokiaľ ide o návrh povinného na zastavenie exekúcie súd tento považoval za nedôvodný pričom poukázal na nasledovné: Povinný vo svojom podaní namieta neexistenciu nároku oprávneného a uviedol, cit.: „Povinný ku dňu podania tohto návrhu je nositeľom oprávneného hmotnoprávneho nároku, ktorý prevyšuje viac ako dvojnásobne nárok oprávneného uplatňovaný v exekučnom konaní.“. Súd v predmetnej veci podotýka, že len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR ). Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov zároveň ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ). Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. ). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami. Súd skonštatoval, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal neexistenciu nároku oprávneného, a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že povinný nepreukázal neoprávnenosť exekúcie, a preto súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto skonštatoval, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t. j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. Súd v neposlednom rade uviedol, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale

iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jeho doplnenia, vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a stanoviska povereného súdneho exekútora k návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok)

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že zo všetkých predložených písomných podkladov, ktoré ako dôkazy v konaní o zastavenie exekúcie povinný predložil vyplýva, že sám oprávnený vo vzájomnej komunikácii opakovane potvrdil existenciu a oprávnenosť pohľadávky povinného, ktorá mu vznikla v súvislosti so spoločným podnikaním a následným exitom z tohto spoločného podnikania s oprávneným. Tieto hotovostné vklady boli opakovane nárokovaní pri ukončení spoločného podnikateľského zámeru, avšak bezúspešne. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.10.2022, ktorý bol vydaný na základe návrhu oprávneného, na rozdiel od povinného disponujúceho prevodným príkazom o zaplatení vymáhanej sumy povinnému na bankový účet z určitého dôvodu, podal povinný ako žalovaný odpor, avšak administratívnou chybou, keď odpor síce bol podaný prostredníctvom elektronických prostriedkov do elektronickej schránky konajúceho súdu, avšak nie na predpísanom tlačive, nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť. Povinný poukázal na návrh samotného Okresného súdu Banská Bystrica ktorý podal dňa 31.05.2023 podaný na Ústavný súd SR podľa článku 1256 ods. 1 písm. a) v spojení s SR o súlade ust. v spojení s ust. o upomínacom konaní a súčasne spojený s návrhom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení právneho predpisu. Nešťastnou formuláciou napádaných ustanovení ZoUK a následnou nesprávnou prehnane striktnou a formalistickou aplikáciou týchto postupov v aplikačnej praxi, opakovane dochádza k poškodzovaniu základného práva účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a SR v rozpore s pravdepodobne pôvodne sledovaným dobrým zámerom zákonodarcu zjednodušiť spôsob obrany účastníka konania voči ktorému návrh smeruje. Povinný opakovane uviedol zásadné skutočnosti, ktoré okrem nezákonnosti postupu v konaní ktoré predchádza nútenému výkonu rozhodnutia, keď takýmto protiústavným postupom povinný stratil možnosť dokázania všetkých zásadných skutočností, ktoré vo svojej podstate spôsobom uplatnenia protinároku, smerujú k neexistencii nároku oprávneného resp. jeho zániku subsumáciou pod oprávnený nárok povinného vo výške niekoľkokrát prevyšujúcej vymáhanú pohľadávku oprávneného. Nevymáhateľnosť nároku spôsobom a vo výške tak, ako je uplatnený v exekučnom konaní, je daná samotnou existenciou skutočného záväzku oprávneného voči povinnému a je zákonnou prekážkou vymáhateľnosti nároku oprávneného voči povinnému. Ku zisteniu všetkých skutočností, ktoré tvoria nárok povinného voči oprávneného a sú tak právne významnými skutočnosťami, tvoriacimi zákonnú prekážku vymáhateľnosti nároku oprávneného v exekučnom konaní, je v konaní potrebné vykonať výsluch povinného a poznať obsah jeho skutkových tvrdení, ako aj vykonať dôkazy osvedčujúce pravdivosť jeho tvrdení tak, aby bolo možné rozhodnutie o uplatňovanom nároku keď táto možnosť bola povinnému odopretá spôsobom, ktorý považuje aj sám exekučný súd za nesprávny.

5. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal, nakoľko povinný v sťažnosti uvádzal rovnaké skutočnosti a argumenty ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril v rámci podania – vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Nad rámec skutočností uvádzaných vyšším súdnym úradníkom v uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.09.2023 súd udáva:

14. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

15. Nad rámec argumentov uvádzaných v napadnutom uznesení súd zdôrazňuje, že akékoľvek hmotnoprávne námietky mal povinný namietať v základnom konaní a nie až v konaní exekučnom (vykonávacom). Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. -31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia

vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

16. K argumentácii povinného ohľadom návrhu Okresného súdu Banská Bystrica ktorý podal dňa 31.05.2023 na Ústavný súd SR podľa článku 125 ods. 1 písm. a) v spojení s SR o súlade ust. v spojení s ust. o upomínacom konaní a súčasne spojený s návrhom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení právneho predpisu z dôvodu, že nešťastnou formuláciou napádaných ustanovení ZoUK a následnou nesprávnou prehnane striktnou a formalistickou aplikáciou týchto postupov v aplikačnej praxi, opakovane dochádza k poškodzovaniu základného práva účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a SR v rozpore s pravdepodobne pôvodne sledovaným dobrým zámerom zákonodarcu zjednodušiť spôsob obrany účastníka konania voči ktorému návrh smeruje súd udáva, že Ústavný súd nálezom – 59 zo dňa 24. januára 2024 návrhu Okresného súdu Banská Bystrica nevyhovel a dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia a písm. c) v spojení s sut. zákona o upomínacom konaní nie sú v rozpore s , a s čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu. V predmetnom náleze ústavný súd uviedol, že napadnuté ustanovenia v súčasnosti nepredstavujú náhly, nepredvídateľný a bežným štandardom nekonvenujúci prvok v právnom poriadku, ktorý je využívaní pri uplatňovaní práv v súdnom konaní, pričom až na niektoré výnimky nemožno dospieť k záveru, že namietané ustanovenia spôsobujú v aplikačnej praxi zásadné problémy v podobe častých pochybní pri elektronickom podávaní odporov v upomínacom konaní. Tieto pochybenia sú svojou povahou skôr pochybeniami spôsobenými nepozornosťou alebo nesústredenosťou žalovanej strany alebo právnych zástupcov.

17. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.09.2023 zamietol.

18. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však povinnému žiadne trovy v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli (táto nebola povinnému doručená), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).