Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/17/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX O., v konaní zastúpenej opatrovníkom JUDr. P. P., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu F., o vymoženie 160,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -21 zo dňa 20.04.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.

Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Zamietol návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

Rozhodnutie o nepripustení vstupu Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka právne odôvodnil podľa ust. §, Exekučného poriadku, , pričom konštatoval, že vedľajšie že účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené samostatné, a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu . Vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania. V nesporovom, resp. v mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Preto ustanovenie o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné. Vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní vylúčené aj z dôvodu, že v tomto konaní sa nejedná o právny záujem na jeho výsledku, ale ide o nútený výkon rozhodnutia.

Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie právne odôvodnil podľa ust. §; ods. 1 Exekučného poriadku, o spotrebiteľských úveroch, , , , pričom konštatoval, že splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica N 2632/2004, NZ 69593/2004 zo dňa 12.09.2004, ktorá je vo veci exekučným titulom, nespĺňa požiadavku zákonných ustanovení, podľa ktorých môže byť dlh uznaný iba v čase uznania existujúci. Čo sa týka výšky záväzok určitý. V čase udelenia plnomocenstva povinnou

advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktoré bolo súčasťou zmluvy, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnému z úveru vznikne dlh a v akej výške. Samotná úverová zmluvy je v mnohých jej ustanoveniach absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinnej v notárskej zápisnici uznával od počiatku neexistujúce záväzky povinnej. V prípade, ak notárska zápisnica nemá náležitosti vyžadované zákonom, nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, nie je platné a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu.

Rozhodnutie o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku a konštatoval, že , že vzhľadom na zistenie dôvodov pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Preto tento návrh oprávneného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a Združenie na ochranu o občana spotrebiteľa HOOS, Prešov (ďalej len Združenie).

Oprávnený v odvolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa neumožnil oprávnenému predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť rozhodnutie. Exekučný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Notár pri výkone verejne moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka). Ak v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku, tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu, a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.

V čase, keď došlo k spísaniu zápisnice žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. ods. l písm. b) prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá , a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a tvrdil, že mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.

Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach

Podľa oprávneného, plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. . Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. v nadväznosti na ust. . Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Združenie v odvolaní uviedlo, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého stupňa rozhodol arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ustanovenia .

Združenie zároveň nesúhlasilo s názorom prvostupňového súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní, pričom argumentovalo tým, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ust. . Druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný zákon. Vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka je výsledkom objektivizovanej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy.

Združenie tiež žiadalo, aby v prípade, ak by mal súd aj napriek týmto argumentom pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, navrhuje prerušiť konanie podľa ust. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, znenie ktorej Združenie predloží na výzvu súdu.

Na základe uvedeného Združenie žiadalo, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu Združenia sa vyjadril oprávnený. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolania oprávneného ani Združenia nie sú dôvodné.

K odvolaniu oprávneného odvolací súd konštatuje:

Súd prvého stupňa správne ustálil, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie - vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere a zároveň správne poukázal na to, že splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté a nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinná uzatvorila je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra.

Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinnú, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinnej.

Zároveň súd prvého stupňa správne konštatoval, že Mgr. Tomáš Kušnír sám určil lehotu, dokedy má byť dlh dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval žiadny právny titul. Splnomocnenec nehájil záujmy splnomocniteľa, ale skôr veriteľa.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, pretože ju nemožno vykonať.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len na doplnenie uvádza, že aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. vyplýva, že aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri

zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. ). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje, že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. -15 (porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“)

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky vo veciach sp. zn. a a tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. , .

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním zásady rovnosti zbraní, odvolací súd konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach § až 124 , ale vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného).

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto uznesenie v jeho napadnutej časti s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

K odvolacím námietkam Združenia odvolací súd konštatuje:

Rozhodnutie a dôvody, pre ktoré prvostupňový súd nepripustil Združenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej, považuje v celom rozsahu za správne.

K dôvodom neprípustnosti vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní odvolací súd len na doplnenie uvádza, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. K podmienkam zastavenia exekúcie súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. Aj z tohto dôvodu exekučný súd nepredložil vec na Európsky súdny dvor. Súd nemôže v prebiehajúcej exekúcii konanie prerušiť, lebo touto neistotou môže vzniknúť škoda, ktorá sa následne prenáša na niektorého z účastníkov. Pokiaľ to zákon výslovne neumožňuje, nemožno ani analogicky použiť ustanovenie v exekučnom konaní, pričom Exekučný poriadok výslovne v ustanovení určuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť. Vedľajší účastník tak z pojmového hľadiska nie je v exekučnom konaní prípustný.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2013, sp. zn. -8, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR nepodporil vedľajšiu intervenciu v exekučnom konaní.

Preto prvostupňový súd správne rozhodol, pokiaľ zamietol vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania.

Dňa 09.08.2012 doručil oprávnený súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania podľa ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a žiadal, aby súd na základe ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že:

Konanie sa prerušuje podľa a Súdnemu dvoru európskej únie sa na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia , a to z dôvodu, odvolací súd takéto rozhodnutie nevydal.

Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

Tak ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného nevychádzal z toho, že neprijateľnou podmienkou je neplatné plnomocenstvo, ale zo skutočnosti, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a jej zástupcom, odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti uzneseniu prvostupňového súdu.

Odvolací súd tiež konštatuje, že z toho istého dôvodu nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálne aj otázku 2), nastolenú oprávneným, a to vzhľadom na to, že prvostupňový súd aj odvolací súd vychádzali z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Práve v dôsledku nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice byť exekučným titulom, bola exekúcia v predmetnej veci súdom prvého stupňa vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorý vo veci aplikoval vnútroštátne hmotnoprávne a procesné predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.