Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/95/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: J a J, s.r.o., so sídlom Sklabínsky Podzámok 70, 038 03 Sklabínsky Podzámok, IČO: 46 476 768, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom R. XX, XXX XX I., proti žalovanému: IBV Diakova s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 48 149 047, zastúpenému právnou zástupkyňou Mgr. Miroslavou Šufákovou, advokátkou, so sídlom Pivovarská 1058/7, 010 01 Žilina, IČO: 42 325 043 a právnou zástupkyňou I.. I. N., advokátkou, so sídlom T. XXX/ XX, XXX XX F. - C. X., v konaní o zaplatenie 7.281,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -112 zo dňa 2. júna 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -112 zo dňa 2. júna 2022 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.281,26 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7.281,26 Eur od 27.09.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Žalobou doručenou okresnému súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.281,26 Eur spolu s úrokmi z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil faktúru za vykonané práce, hoci dané náklady uznal písomne dňa 03.09.2021.

3. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 28.02.2021, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že faktúru eviduje, ale nárok žalobcu neuznáva.

4. Podľa vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. Následne zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní predložil súdu vzájomnú žalobu s prílohami. Vzhľadom k tomu, že táto vzájomná žaloba nebola predložená pred pojednávaním, ale až v priebehu pojednávania, hoci predvolanie bolo žalovanému a jeho zástupcovi doručené s dostatočným časovým predstihom, napriek tomu sa nevyjadrili ani k podaniu žalobcu, pričom až na nariadenom pojednávaní predložil vzájomnú žalobu s prílohami za účelom preukázania svojho

nároku zo vzájomnej žaloby a vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je len jedna nezaplatená faktúra, ktorú žalovaný písomne uznal, okresný súd skonštatoval, že predmet vzájomnej žaloby je obsiahlejší a zložitejší a pravdepodobne s rozsiahlym dokazovaním, nakoľko ide o škodu, ktorú žalobca neuznáva a nebolo by hospodárne o tom konať v rámci tohto konania, súd v zmysle vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie a preto sa predmetom vzájomnej žaloby už viac nezaoberal, pričom v zmysle nie je odvolanie prípustné voči takému uzneseniu, o čom boli strany sporu poučené.

5. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať práce pre žalovaného ako objednávateľa. Okresnému súdu síce nebola predložená písomná zmluva, avšak posúdil, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, čo vyplýva z predložených listín a nie je to sporné ani medzi stranami.

6. S poukazom na , , , a vykonané dokazovanie okresný súd posúdil, že strany platne uzavreli Zmluvu o dielo, v dôsledku čoho medzi nimi vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa . Žalobca uviedol, že žalovanému vystavil 4 faktúry, z toho 3 faktúry boli uhradené, štvrtá je predmetom tohto konania. Okresný súd mal preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 21020 dňa 27.08.2021 na sumu 7.281,26 Eur so splatnosťou 27.08.2021, ktorou bolo fakturované dielo na základe Zmluvy o dielo - príprava cestného telesa. Z danej faktúry vyplýva, že žalovaný ju prevzal dňa 03.09.2021, čo potvrdil svojom podpisom (č.l. 4 spisu). „Pri danom potvrdení o prevzatí je uvedené - „doložiť súpis prác + podpis dozora“, pričom žalovaný uviedol, že on to vpísal pri prevzatí faktúry. Súd však konštatuje, že z ničoho nevyplýva podmienka pre splnenie povinnosti zaplatiť faktúru, predloženie súpisu a podpis dozoru.“

7. Okresný súd citoval , , , a konštatoval, že žalovaný spolu s odporom predložil faktúry, knihu záväzkov a započítania, či odsúhlasenie pohľadávok, avšak žalobca poprel akýkoľvek nárok žalovaného voči nemu. Zároveň z ničoho nevyplýva, kedy dané faktúry boli doručené žalobcovi, avšak žalobca nepriamo potvrdil ich doručenie, keďže uviedol, že ich vrátil späť žalovanému. Dané faktúry sú za nezrealizované práce, či vzniknuté škody, avšak žalovaný ničím nepreukázal vzniknuté vady zavinením žalobcu, ani nezrealizované práce. Predložená Kniha záväzkov je žalovaného a nevyplýva z nej tvrdená úhrada žalovanej istiny. „Z predloženého odsúhlasenia pohľadávok nevyplýva, že by žalobca odsúhlasil nejaké pohľadávky žalovaného, nakoľko ide iba o nejaký list adresovaný žalobcovi podpísaný iba žalovaným. Z písomných započítaní vyplýva, že ide o jednostranné započítania, ktoré žalobca poprel a žalovaný ničím nepreukázal svoje pohľadávky voči žalobcovi, ktoré si však uplatnil vzájomnou žalobou, a ktoré nie sú predmetom tohto konania, avšak bez ohľadu na vzájomnú žalobu, súd uvádza, že žalovaný nepreukázal vznik škody, ani žiadne vady zavinené žalobcom, ktoré by spôsobili, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny za dielo.“

8. Okresný súd citoval , , a zdôraznil, že neprihliadal na návrhy žalovaného predložené na pojednávaní konanom dňa 02.06.2022. Žalovaný „so svojim zástupcom boli riadne a včas predvolaní, dokonca so značným časovým predstihom, taktiež o žalobe mali vedomosť už na základe vydaného platobného rozkazu a napriek tomu do začatia pojednávania nepredložili žiadne relevantné dôkazy, nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Predložil síce faktúry, či započítania, avšak bez preukázania ich doručenia a pod., hoci žalobca to namietal, ako aj to, že boli vystavené až po vydaní platobného rozkazu, z čoho usudzuje, že boli účelovo vystavené. Súd skonštatoval, že žalovaný mohol listiny, či návrhy dôkazov predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nešlo o žiadne nové skutočnosti. Ich vykonanie by vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd preto aplikoval ustanovenie a neprihliadal na listiny, či návrhy na dokazovanie predkladané na nariadenom pojednávaní dňa 02.06.2022. Súd opätovne zdôrazňuje, že nešlo o žiadne nové skutočnosti. Dokonca žalovaný ich uvádzal v podanom odpore, s ktorým predložil aj faktúry, započítania, avšak zo žiadnej takej listiny nevyplýva, že žalobca mal o nich vedomosť, mal o nich vedomosť až z podaného odporu, pričom aj z doručenky vyplýva, že boli doručované žalobcovi až 15.03.2022, na čo žalobca poukázal, že sú účelovo vytvorené až po vydaní platobného rozkazu. Žalobca ich vo svojom písomnom vyjadrení namietal a žalovaný sa k daným námietkam nevyjadril, ani nič relevantné nepredložil riadne a včas. Z uvedených dôvodov súd v zmysle na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný predložil až

v priebehu nariadeného pojednávania bez predchádzajúceho odkazu na ne, teda nepredložil ich včas, súd na ne neprihliadal.“

9. Žalobca pred súdom trval na tom, že dielo bolo riadne vykonané a odovzdané. Žalovaný trval na to, že práce neboli vykonané riadne, boli vady, ktoré spôsobili škodu. Podľa uvedenia žalovaného, žalobca časť diela opravil a v časti ho opravil tretí subjekt, ktorý si to vyfakturoval voči žalovanému, hoci to malo byť predmetom reklamácie. Trval na tom, že žalobca nesprávne položil cestné teleso. Zároveň tvrdil, že započítanie bolo odsúhlasené účtovníčkou žalobcu.

10. S poukazom na , okresný súd uviedol, že na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Žalobca k započítaniu zo strany žalovaného uviedol, že suma, ktorá bola započítaná, bola k inej faktúre skôr splatnej. Na základe toho zástupca žalovaného poukázal na knihu záväzkov na preukázanie úhrady sumy 1.200,- Eur, ktorá podľa tvrdenia zástupcu žalovaného bola uhradená dňa 15.02.2022 a ktorá má vyplývať aj z detailu pohybu predloženom na pojednávaní so započítaním sumy 2.321,35 Eur (č.l. 28, 84 spisu). „Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že číslo dokladov v knihe záväzkov žalovaného nekorešponduje s číslami dokladov predložených žalovaným. Z predloženého detailu pohybu nevyplýva, že daná úhrada sa týka predmetnej faktúry a samotné uvedenie v knihe záväzkov žalovaného nemožno považovať za dôkaz úhrady predmetnej faktúry. Z predloženej knihy záväzkov žalovaného vyplýva, že dňa 15.02.2022 došlo k úhrade žalovanej istiny v rozsahu 1.200,- Eur a 2.321,35 Eur, avšak z ničoho nevyplýva žiadna skutočná úhrada. Teda z ničoho nevyplýva, že žalovaný skutočne predmetnú faktúru čiastočne uhradil. Hoci započítanie je predmetom vzájomnej žaloby, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie a nie je teda predmetom tohto konania, súd napriek tomu vzhľadom na uvedené skutočnosti skonštatoval, že z ničoho nevyplýva opodstatnenosť započítania. Z predložených započítaní vyplýva, že žalovaný si dňa 11.03.2022 započítal sumu 3.759,91 Eur z predmetnej faktúry žalobcu voči svojej pohľadávke fakturovanej faktúrou č. 20220031 na sumu 14.620,20 Eur. (l.č. 31) Faktúra na takú sumu je vystavená dňa 11.03.2022 za nezabezpečenie diela a vzniknuté nasledovné škody, ktoré však ďalej neboli špecifikované. Žalobca poprel vznik vád, či škody, namietal započítanie. Žalovaný nepreukázal existenciu vád, ani uplatnenie reklamácie, či zavinenie akejkoľvek vady, či škody žalobcom. Žalovaný teda nepreukázal oprávnenosť vystavenia predmetnej faktúry. Žalovaný nepreukázal vznik škody, ani zavinenie žalobcom. Nepreukázal riadne uplatnenie vád. Pokiaľ žalovanému vznikla škoda, z ničoho relevantného nevyplýva, že by žalobca bol za to zodpovedný.“

11. Pokiaľ žalovaný predkladal nejaké listiny na nariadenom pojednávaní, súd s poukazom na na ne neprihliadal, keďže neboli predložené včas, avšak nad rámec uvádza, že dané listiny relevantným spôsobom nepreukazujú zavinenie a zodpovednosť žalobcu na akýchkoľvek vadách, a teda z ničoho relevantného nevyplýva opodstatnenosť vystavenia predmetnej faktúry žalovaným. Pokiaľ žalovaný aj predložil faktúry vystavené iným subjektom, z ničoho nevyplýva, že ide o práce, ktoré mal vykonať žalobca, resp. že ide o opravu vád spôsobené žalobcom. Dokonca žalobca riadne oznámil listom z 21.03.2022, že faktúry sú neoprávnené a zápočty žalovaného nedôvodné a vytvorené faktúry vrátil žalovanému späť (č.l. 44 spisu). Žalobca listom z 29.03.2022 oznámil žalovanému, že pohľadávky žalovaného neodsúhlasuje a voči odsúhlaseniu podáva námietky (č.l. 45 spisu). „Pokiaľ žalovaný poukazoval na započítanie a predložil knihu záväzkov, tak čísla dokladov na započítanie pohľadávok žalovaného nekorešpondujú s číslami dokladov v knihe záväzkov. K uvedenému zástupca žalovaného nezaujal žiadne stanovisko.“

12. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že „žalobca trval na tom, že zo strany žalovaného nebola žiadna reklamácia a poprel akúkoľvek škodu z jeho strany. Žalovaný tvrdil, že reklamácie boli ústne a z dôvodu priateľských vzťahov mnohé veci neriešili. Súd však poukazuje na to, že predsa priateľské vzťahy nemôžu mať vplyv na zákonný postup a nemôže to byť na úkor žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporné, účelové a zavádzajúce tvrdenia žalovaného, keďže na jednej strane tvrdil, že žalobca nevykonal práce riadne a vznikli vady, ktoré odstraňoval 3.subjekt a tak si to započítal, avšak zároveň uviedol, že vôbec nebolo zo strany žalobcu vykonaných cca 15% prác, čo predstavuje tú sumu, ktorú si žalobca uplatňuje, preto vraj na tú sumu nemá žalobca nárok. Teda na jednej strane žalovaný tvrdí, že práce v cene žalovanej istiny vôbec neboli vykonané a tak žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny, avšak zároveň tvrdí, že časť zo žalovanej istiny už zaplatil a dokonca zároveň tvrdí, že mu vznikla škoda zavinením žalobcu, keďže prácami spôsobil vady, ktoré

neodstránil. Teda žalovaný si značne rozporuje. Je nepochopiteľné, z akého dôvodu teda zaplatil časť faktúry, keď tvrdí, že žalobcovi nevznikol nárok na žiadne zaplatenie danej faktúry pre nevykonanie prác v tom rozsahu a zároveň rozporne z dôvodu, že vznikli vady prácami žalobcu.“ Teda v takom prípade, ak by skutočne neboli práce vykonané, tak by vôbec nebol dôvod na ich zaplatenie v danom rozsahu, teda žalobcovi v takom prípade by nevznikol nárok na zaplatenie a nemohlo by aj dôjsť ani k započítaniu, keďže k započítaniu môže dôjsť len pri existujúcich splatných pohľadávkach na oboch stranách. Avšak žalovaný tvrdil, že časť faktúry zaplatil, aj keď to zničím nepreukázal. Žalovaný svojimi tvrdeniami potvrdil účelovosť svojho konania, nakoľko ak nebol dôvod na zaplatenie, nemohol ani započítať takú pohľadávku, teda rozporuje si vo svojej argumentácii, a to pravdepodobne s cieľom vyhnúť sa plneniu.

13. Okresný súd zdôraznil, že žalobca uviedol, že neboli žiadne reklamácie a ak došlo k nejakej komunikácii so žalovaným, išlo o kamarátsku komunikáciu, ale určite nie formou reklamácie. Uviedol, že nastal určitý problém, avšak nie zo zavinenia žalobcu, ktorý postupoval podľa zadania investora. Ak nejaké práce neboli vykonané, tak tie ani žalobca nemal vykonávať. Podľa okresného súdu žalovaný nepreukázal, že by nejaké ďalšie práce mal žalobca vykonávať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nejaké meškanie a pod., tak zo stavebného denníka zo záznamu zo dňa 22.07.2020 vyplýva dohoda o pozastavení prác na dobu neurčitú, nakoľko investor v telefonickom rozhovore oznámil zhotoviteľovi, že nie je možné pokračovať vo výkone prác na cestnom telese, pretože nemá ďalšie finančné krytie prác. Upozorňuje objednávateľa, že zhotoviteľ sa týmto nedostáva do omeškania prác a bude čakať na výzvu objednávateľa, aby mohol pokračovať v prácach na objekte cestného telesa. Záznam je podpísaný opäť stavebným dozorom žalovaného.

14. Žalovaný uviedol, že z danej faktúry uhradil dňa 15.02.2022 sumu 1.200,- Eur a sumu 2.321,35 Eur. Žalobca poprel akúkoľvek úhradu zo strany žalovaného. Žalovaný hoci tvrdil úhradu, ničím nepreukázal žiadnu úhradu. Ním predložená kniha záväzkov nepreukazuje skutočnú úhradu žalovanej istiny, resp. jej časti. Žalovaný nepreukázal žiadnu úhradu žalovanej istiny. Žalobca poprel akúkoľvek úhradu a aj započítanie predmetnej istiny. Uviedol, že pokiaľ došlo k zápočtu, tak k faktúre, ktorá sa stala skôr splatnou. To žalovaný nenamietal.

15. Žalobca uviedol, že podľa stavebného denníka zo zápisu dňa 11.06.2020 začali práce na danom diele s tým, že k tomu dňu je poznačené, že boli investorom nariadené zmeny a uvedené je podpísané stavebným dozorom I.. Zároveň z denníka vyplýva, že dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 30.06.2021 a taktiež je to podpísané stavebným dozorom I.. Žalobca uviedol, že bola dohoda so žalovaným, že vždy po čiastkovom vykonaní diela sa vyhotoví faktúra a súpis bol súčasťou zmluvy, pričom fakturovalo sa cca po štvrtinách. Pri každom prevzatí bol stavebný dozor. Dodal, že kópie zo stavebného denníka má aj žalovaný. Taktiež uviedol, že dielo vykonávali podľa požiadaviek žalovaného. Súd z predloženého stavebného denníka mal zistené, že skutočne k 30.06.2021 je vykonaný zápis, v ktorom sú uvedené práce a tento zápis je potvrdený podpisom technického stavebného dozoru C.. Dokonca je ním potvrdené, že uvedené práce sú v zmysle požiadaviek investora dokončené. Prípravy pre spevnené konštrukčné vrstvy cestného telesa sú ukončené a odovzdané. Daný stavebný denník bol medzi stranami nesporný a pri jeho vykonaní nebolo potrebné aplikovať , nakoľko išlo o skutočnosti, ktoré medzi stranami boli nesporné a jednak nebolo potrebné odročovať kvôli vykonaniu takého dôkazu.

16. Okresný súd zdôraznil skutočnosti vyplývajúce z denníka, že žalovaný prevzal dokončené dielo podľa svojich požiadaviek. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dielo nebolo odovzdané, nakoľko neexistuje ani protokol, z ničoho nevyplýva podmienka pre zaplatenie faktúry vyhotovenie protokolu, pričom je zrejmé zo stavebného denníka, že dielo bolo podľa požiadaviek žalovaného ako investora, odovzdané, čo potvrdil aj subjekt od žalovaného - stavebný dozor. Okresný súd mal preukázané, že žalobca vykonal dielo, odovzdal ho a ukončil podľa požiadaviek žalovaného, čo potvrdil aj stavebný dozor žalovaného, pričom citoval , .

17. Okresný súd citoval a , a uviedol, že „mal preukázané, že žalovaný dňa 03.09.2021 písomne uznal dlh na listine označenej ako Uznanie dlhu. V danom uznaní žalovaný prehlásil, že ku dňu 03.09.2021 dlhuje finančnú čiastku v celkovej sume 10.623,23 Eur, ktorá pozostáva z 3 faktúr, pričom jedna z nich je predmetná faktúra č. 21020 zo dňa 27.08.2021 splatná dňa 26.09.2021 na sumu 7.281,26 Eur. Žalovaný prehlásil, že danú sumu zaplatí do 15.11.2021 na účet uvedený na danej listine, pričom uviedol, že pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov danú pohľadávku zatiaľ neuhradil. Dokonca v danom uznaní sa

zaviazal, že ak do daného termínu neuhradí dlžnú sumu, tak sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Zároveň vyhlásil, že dané uznanie vykonal slobodne, vážne, bez akéhokoľvek donútenia, po zrelom uvážení, nie za zvlášť nevýhodných podmienok alebo v omyle (l.č. 7 obsahu spisu)“. Bolo nesporné, že žalovaný dňa 03.09.2021 písomne uznal dlh, ktorý zahŕňa aj žalovanú istinu, pričom sa zaviazal, že dlh splatí najneskôr do 15.11.2021. Žalovaný pred okresným súdom tvrdil, že z dlžnej sumy splatil dňa 15.02.2022 sumu 1.200,- Eur a sumu 2.321,35 Eur a zvyšok 3.521,35 Eur si započítal. Žalovaný však ničím nepreukázal úhradu dlžnej sumy, a to ani v časti. Okresný súd „zároveň poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný by aj dlžnú sumu uhradil skutočne dňa 15.02.2022 v časti, ako tvrdí, je nelogické, aby vykonal dve úhrady v rovnaký deň k predmetnej faktúre. Taktiež je nelogické tvrdenie žalovaného, že na jednej strane vraj zaplatil v časti danú faktúru, hoci to ničím nepreukázal a žalobca poprel akúkoľvek úhradu a zároveň tvrdí, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie danej faktúry. Pokiaľ tvrdí žalovaný, že v časti zaplatil danú faktúru a teda aj žalovanú istinu v časti, tak by to bolo možné hodnotiť ako uznanie v zmysle , avšak z ničoho nevyplýva skutočná úhrada. Avšak žalovaný tým svojim tvrdením nepriamo potvrdil opodstatnenosť nároku žalobcu a svojimi rozpormi zdôraznil účelovosť a špekulatívnosť svojich tvrdení a konania.“ Hoci žalovaný tvrdil, že vykonal čiastočnú úhradu, z ničoho ním tvrdená úhrada nevyplýva. Žalobca poprel čiastočnú úhradu predmetnej faktúry. Žalovaný nepreukázal žiadnu úhradu dlžnej sumy. Dlh však uznal písomne dňa 03.09.2021 a pokiaľ následne pred okresným súdom tvrdil, že požadoval predložiť súpis a podpis stavebného dozoru k faktúre, tak uvedenú požiadavku žalovaný skutočne vpísal na faktúru pri jej prevzatí, avšak z ničoho nevyplýva podmienka pre uhradenie faktúry to, aby bol predložený súpis a podpis stavebného dozoru.

18. Teda žalovaný potvrdil prevzatie diela, jeho dokončenie, pričom žiadne vady pri prevzatí neboli vytknuté, dokonca bolo potvrdené, že dielo bolo vykonané podľa požiadaviek investora, teda žalovaného. Uvedené nepotvrdila osoba poverená žalobcom, ale žalovaným, a to jeho stavebný dozor I., čo nebolo rozporované a vyplýva to aj zo staveného denníka. Pokiaľ žalovaný následne tvrdil, že sa objavili vady, z ničoho relevantného nevyplýva uplatnenie vád po prevzatí diela. Z ničoho nevyplýva, že by žalovaný reklamoval nejaké vady. Žalovaný teda nepreukázal skutočný vznik škody, ani zavinenie žalobcu. Keďže nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalobcovi, okresný súd nemohol konštatovať platné započítanie. Okresný súd na predložené listiny v priebehu nariadeného pojednávania neprihliadal v zmysle . Okresný súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie, pričom skonštatoval, že nárok žalobcu je opodstatnený.

19. Okresný súd uviedol, že právny zástupca žalovaného navrhoval výsluch stavebného dozoru a zároveň v závere uviedol, že podľa zmluvy o dielo súčasťou faktúry mal byť súpis prác. „Súd poukazuje na to, že jednak žalovaný nepredložil zmluvu o dielo, hoci odkazoval na zmluvné ustanovenie bez bližšej konkretizácie, podľa ktorého súčasťou faktúry mal byť súpis prác, hoci uvedené uviedol až v priebehu pojednávania, predtým na to neodkazoval a nerozporoval zmluvu o dielo, preto súd poukazuje na a a jednak pokiaľ súpis by aj mal byť súčasťou faktúry, čo žalovaný nepreukázal takú údajnú zmluvnú povinnosť, tak to automaticky neznamená, že bez súpisu nie je povinný zaplatiť faktúru. Teda je irelevantné, či súčasťou faktúry bol súpis alebo nie. Dokonca je nesporné, že dielo bolo odovzdané, tak žalovanému vznikla povinnosť uhradiť faktúru, a vady a ani iné nedostatky žalovaný nepreukázal. Žalovaný uznal faktúru, teda uznal dlh a nemal žiadne výhrady voči dielu, či vykonaným prácam, žiadnu reklamáciu nepreukázal a predsa bola jeho vôľa dlžnú sumu uznať, čím potvrdil opodstatnenosť nároku žalobcu. Čo sa týka návrhu na výsluch stavebného dozoru, súd poznamenáva, že jednak tento návrh nebol predložený včas v zmysle , žalovaný taký návrh pred pojednávaním v žiadnom svojom podaní neuviedol, hoci nejde o novú skutočnosť a dokonca daný navrhovaný svedok je jeho stavebným dozorom. Daný svedok riadne potvrdil záznamy v stavebnom denníku, uvedené nebolo nikým a ničím rozporované, dokonca kópie záznamov žalovaný riadne prevzal, čo vyplýva aj zo záznamu v denníku , čo žalovaný pred súdom potvrdil. Na základe uvedeného súd dané návrhy nevykonal a to jednak s poukazom na a jednak s poukazom na zásady civilného procesu, keďže nebolo by to ani hospodárne.“

20. K žalobcom uplatneným nárokom okresný súd citoval , , , Nariadenia vlády SR č. a konštatoval, že keďže je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry, žalobca si opodstatnene uplatnil aj úroky z omeškania. Žalobca si správne uplatnil úroky od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, t.j. od 27.09.2022. Preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako si žalobca uplatnil, pričom posúdil uplatnenú výšku úrokov z omeškania za

primeranú v zmysle platných právnych predpisov a výšku osobitne nedokazoval s poukazom na . O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa , a .

21. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu v celom rozsahu nesúhlasí, zotrváva naďalej na svojich skutkových a právnych záveroch v zmysle doterajších vyjadrení a písomných podaní a je toho názoru, že prvostupňový súd chybne hodnotil vykonané dôkazy a rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Podľa žalovaného sú dané dôvody odvolania v zmysle a . Namietal, že prvostupňový súd pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval nesprávne, keď nebral do úvahy dôkazy a argumentáciu žalovaného, neprihliadal na dôkazy a ním prezentované skutočnosti, ktoré boli na pojednávaní a v písomných vyjadreniach žalovaného preukázané a vyplynuli z prednesov a písomných úkonov účastníkov konania. 22. Prvostupňový súd mylne aplikoval a vykladal právne normy na zistený skutkový stav a „preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci najmä ohľadom samotnej výšky žalovanej sumy, v ktorej nebolo zohľadnená úhrada faktúry vo výške 1200,- Eur, započítanie záväzku žalobcu vo výške 3759,91 Eur, ako aj preukázateľné vady na diele, v dôsledku ktorých vznikla žalovanému škoda prevyšujúca žalobcom uplatňovaný nárok v súdnom konaní.“ Odvolateľ citoval v odvolaní . Medzi stranami sporu nie je sporné, že došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu titulom Zmluvy o dielo č. 02/05/2020 IBV DIAKOVA - Slnečné Lány zo dňa 11.05.2020, predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu v postavení zmluvnej strany „zhotoviteľ“ riadne a včas vykonať dielo - stavbu „IBV Diakova - Slnečné Lány- cestné teleso - príprava komunikácie“ podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval V., generálny dodávateľ projektovej dokumentácie, v súlade s cenovou ponukou a kalkuláciu podľa výkazu výmer, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie a taktiež záväzok zhotoviteľa dodať objednávateľovi všetky s tým súvisiace doklady, týkajúce sa realizácie diela a jeho kvality, predovšetkým doklady potrebné k úspešnému kolaudačnému konaniu stavby. Strany sporu si zároveň dohodli, že dátum začatia stavebných prác bude vytýčený termínom 11.05.2020 a dátum ukončenia výstavby diela bude vytýčený k dátumu 10.6.2020 (ďalej len „Zmluva“). Napriek tomu, že došlo k výraznému omeškaniu s vykonaním stavebných prác na diele (dielo dokončené dňa 30.6.2021), žalovaný si nárok na zmluvné sankcie voči žalobcovi neuplatňoval a od žalobcu žiadal len opravu vád diela. Zmluva obsahuje osobitné ustanovenie upravujúce odovzdanie diela uvedené v článku 4 odsek 4.7., kde sa konštatuje, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že na účely tejto zmluvy sa Dielo považuje za riadne vykonané a riadne odovzdané dňom podpisu preberacieho protokolu stavby bez akýchkoľvek vád a nedorobkov obidvoma zmluvnými stranami." Žalovaný poukazoval počas celého súdneho konania, že dielo zo strany žalobcu nebolo „do dnešného dňa“ riadne odovzdané aj s ohľadom na vady diela, ktoré bolo potrebné odstrániť. Zmluvné strany k dielu nemajú uzavretý ani odovzdávací a preberací protokol, síce majú vzájomne odsúhlasený stavený denník vykonaných prác, avšak nie zo strany objednávateľa, ale iba zo strany stavebného dozoru V., ktorý skutočne dňa 30.6.2021 potvrdil ukončenie stavebných prác na vykonávanom diele, skôr ako sa na diele objavili značné a viditeľné vady. V súdnom konaní poukazoval na emailovú komunikáciu zo dňa 9.7.2021 (t.j. 9 dní po ukončení stavebných prác a podpise stavebného denníka), v ktorej práve stavebný dozor uvádzal: „...Cestné teleso /časť budúcej komunikácie/ malo byť zabezpečené, aby tam cudzí subjekt nemohol vstúpiť, toto je na adresu zhotoviteľa, t.j. nebola stavba zabezpečená pred vstupom cudzieho subjektu Cestné teleso nespevnené konštrukčné vrstvy majú byť zhutnené!!! Firma JAJ je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu - zakázať vstup pre všetkých !!!! stavba nie je odovzdaná investorovi!!!! S pozdravom S.“. Z uvedenej citácie jasne vyplýva, že k dátumu 9.7.2021 došlo ad 1/ k písomnej reklamácii - oznámeniu vád na diele, v dôsledku ktorých môže vzniknúť škoda, ad 2/ k upozorneniu žalobcu, že dielo nemá riadne odovzdané oprávnenému subjektu, objednávateľovi. V. ako stavebný dozor nebol osobou oprávnenou na prevzatie diela ako takého v zmysle článku 4 odsek 4.7. Zmluvy a rovnako nebol osobitne splnomocnený žalovaným na prevzatie diela podľa zmluvy. Existenciu uvedených vád v rámci samotného pojednávania v určitom rozsahu uznal aj samotný žalobca, keď na pojednávaní dňa 02.06.2022 uviedol, že medzi stranami sporu došlo aj k riešeniu vád diela, pričom komunikácia medzi stranami bola čisto ústna a sprostredkovaná aj medzi stavebným dozorom V., rovnako spôsob ich odstránenia. Žalobca v nadväznosti na uvedené konštatovanie aj samotného žalobcu navrhoval v konaní výsluch V., ktorý by sa k týmto skutočnostiam a vadám vedel vyjadriť, avšak súd jeho výsluch do konania nepripustil, napriek tomu, že čiastočnú existenciu vád na diele uznal samotný žalobca vo svojom vyjadrení. 23. V odvolaní žalovaný vyčítal okresnému súdu, že nepovažoval za potrebné skúmať samotnú zmluvu o dielo a odôvodnenosť vzniku nároku na zaplatenie jednotlivých faktúr, nakoľko ďalej aj samotná Zmluva v bode 6.1. článok 6 uvádza, že súčasťou každej má byť zisťovací protokol a

súpis vykonaných prác a dodávok potvrdený zodpovedným zástupcom objednávateľa, ktorý je povinný takýto súpis odsúhlasiť do 5 pracovných dní od doručenia faktúry. V danom prípade žalobca nedoručil žalovanému napriek písomnej výzve a poznámke žalovaného priamo na faktúre č. 21020 zo dňa 27.08.2021, splatná 26.09.2021, súpis prác odsúhlasený zmluvnými stranami. Nárok na zaplatenie faktúry žalobcovi nevznikol, nakoľko tento riadne neodovzdal súpis prác, ktoré boli vyúčtované faktúrou. Žalovaný opakovane na uvedenú skutočnosť poukazoval, súd sa argumentáciou žalovaného v tejto časti nezaoberal. Dňa 03.09.2021 bola sporná faktúra č. 21020 vystavená dňa 27.08.2021 osobne odovzdaná do rúk žalovaného, ktorý potvrdil jej doručenie svojim podpisom s poznámkou „doložiť súpis + podpis dozora“. Súčasne s odovzdávaním faktúry žalovanému došlo aj k predloženiu uznania dlhu zo dňa 03.09.2021 vypracovaného zo strany žalobcu. Nakoľko žalovaný v danom okamihu si uvedomoval nutnosť ďalšej obchodnej spolupráce a v čase podpisu uznania dlhu nemal ešte kompletne dobudovanú druhú časť podkladu cestného telesa a bol v časovej tiesni (teda nevedel rozsah vád a škody na diele) v dobre viere v rámci obchodnej a v tom čase ešte priateľskej spolupráce, písomne uznal žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z predloženej faktúry jednoznačne za podmienky, že mu bude zo strany žalobcu doložený súpis prác, ktorý však „do dnešného dňa“ žalobca nepredložil. Inštitút „uznania dlhu" v obchodnoprávnych vzťahov je úkonom vyjadrujúcim prejav vôle druhej zmluvnej strany potvrdzujúci skutočnosti, ktoré sú jeho obsahom. Avšak takýto úkon nie je za každých okolností potrebné vyhodnocovať neprimerane striktne k jeho obsahu, najmä ak je splnenie povinnosti jednej zo zmluvných strán (v tomto prípade žalovaného) viazané na splnenie povinnosti druhej zmluvnej strany (žalobcu - dodanie súpisu prác). „Počas vykonávania stavebných prác bolo zistené, že zo strany Zhotoviteľa došlo k viacerým vadám a pochybeniam, ktoré spočívali najmä v nedostatočnom zabezpečení stavby /vybudovaného cestného telesa/. V dôsledku príčinnej súvislosti medzi pochybením na strane Zhotoviteľa, obchodnej spoločnosti J a J, s.r.o., porušením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy a z nerešpektovania pokynu stavebného dozoru, došlo k poškodeniu stavby - cestného telesa v plnom rozsahu ako aj k poškodeniu jednotlivých častí vodovodu a kanalizácie.“

24. Žalovaný v odvolaní uviedol, že objednávateľ, obchodná spoločnosť IBV Diakova s.r.o., vzhľadom na časovú tieseň, ktorá mu vyplývali z kúpnych zmlúv uzavretých medzi ním, v postavení zmluvnej strany „Predávajúci“ a jednotlivými záujemcami o kúpu pozemkov, v postavení zmluvnej strany „kupujúci" za účelom dodržania zmluvných lehôt pristúpila k „urýchlenej" dohode medzi ním a žalobcom a žiadala odstrániť vady na diele, stavbe cestného telesa. Na základe dohody strán sporu pre časovú tieseň došlo k dohode, že opravu cestného telesa vykoná tretí subjekt, ktorým bola obchodná spoločnosť BelMaS, s.r.o., IČO: 51 961 423, so sídlom: Brehy 659/32, Belá 013 05, v zast. U. G., konateľ, čo bolo de facto potvrdené žalobcom, že komunikoval aj s novým subjektom, ktorý zabezpečoval opravu na cestnom telese. Obchodná spoločnosť BelMaS, s.r.o. vykonala komplet opravu cestného telesa v plnom rozsahu jeho poškodenia. Opravu zničených častí diela vodovodu a kanalizácie po dohode so stavebným dozorom vykonal jej pôvodný zhotoviteľ, ktorým bol žalobca. Následne sa mali strany sporu dohodnúť, akým spôsobom si urovnajú vzájomné nároky na diele, nároky z reklamácie diela, t.j. akým spôsobom si medzi sebou započítajú vzájomne pohľadávky, ktoré im vyplývajú zo Zmluvy a z „navyše" stavebných prác, ktoré musel vykonať tretí subjekt obchodná spoločnosť BelMaS, s.r.o., vzhľadom k zmene v majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti IBV Diakova s.r.o. V dôsledku nevhodných poveternostných vplyvov a dažďa sa urýchlil proces vzniku vád pri budovaní prvej časti zemných prác. Nedostatky (ktoré spočívali v nesprávnom určení nultého bodu pri budovaní vodovodu a kanalizácie a následne pri budovaní cestného telesa a nedostatky pri zhutňovaní štrkodrviny podľa vykonaného dokazovania) pri zemných prácach vystúpili, čo bolo viditeľné pri prvej ohliadke. Ak by bola dokončená pokládka vozovky pravdepodobne by predmetné nedostatky vystúpili na povrch až odstupom nejakého času, nakoľko vrchná vrstva vozovky by pôsobila ako forma určitej konzervácie, a to až do momentu takej záťaže, ktorú by neuniesla. Vzhľadom k tomu, že dielo - vybudovanie cestného telesa, malo z technického hľadiska vady, došlo k jeho rozsiahlemu poškodeniu, ktorého opravu musel zabezpečovať tretí subjekt, obchodná spoločnosť BelMaS, s.r.o. Uvedený nový zhotoviteľ vykonané stavebné práce, opravu cestného telesa vyúčtoval žalovanému, obchodnej spoločnosti IBV Diaková s.r.o. v rozsahu stavebné práce - oprava ciest IBV Diaková spolu v sume 12.019,23 Eur na základe faktúry č. 20220005 zo dňa 10.3.2022, splatná 24.03.2022. Z dôvodu, že medzi účastníkmi sporu nedošlo k dohode o urovnaní vzájomných nárok, obchodná spoločnosť IBV Diaková s.r.o. v rámci reklamácie vyúčtovala jemu vzniknutú škodu v rovnakom rozsahu, t.j. v sume vykonaných stavebných prác, 12.019,23 Eur na základe faktúry č. 20220033 zo dňa 11.03.2022, splatnej dňa 18.03.2022. Predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Z dôvodu

uplatnenia nároku na náhradu škody zo strany žalovaného žalovaný nárok na zaplatenie dlžnej sumy v rozsahu uplatnenom v tomto konaní neuznal. „Značná spornosť týkajúca výšky žalobcom uplatňovaného nároku, t.j. sumy 7.281,26 Eur s prísl., vznikla priamo na pojednávaní dňa 02.06.2022, keď žalobca po predložení listinného dôkazu -dokladu o úhrade uvádzal, že na svojom bankovom účte neeviduje k ním žalovanému nároku úhradu vo výške sumy 1200,- Eur. Prehľad záväzkov po partneroch, kde bola zaúčtovanú úhrada vo výške 1200,- Eur, z ktorej vyplývalo, že sa jednalo o úhradu priamo na bankový účet žalobcu (súčasť argumentácie odporu žalovaného). Žalobca na pojednávaní prvotne poprel existenciu čiastočnej úhrady a následne po predložení výpisu z bankového účtu žalovaného sa bránil, že čiastočná úhrada faktúry vo výške 1.200,- Eur „bola spárovaná s inou faktúrou s variabilným symbolom čísla faktúry č. 20007, označenie faktúry a jej výšku na pojednávaní žalobca bližšie nešpecifikoval. K uvedenému sa vyjadril aj súd, ktorý tento nedostatok mal v pláne zrejme odstrániť a to návrhom na odročenie pojednávania, kde by v dostatočnom čase boli jednotlivé úhrady faktúr riadne spárované, o čo žiadal aj žalovaný, keďže na súde sa nevedel obratom oboznámiť s históriou prehľadu faktúry, ktoré už mal uhradené z obchodného vzťahu so žalobcom a teda by vedel v tom okamihu reagovať a preveriť platbu pod daným variabilným symbolom 20007. Žalobca následne poukázal na variabilný symbol a s určitosťou tvrdil, že predmetná platba bola započítaná na najstaršiu splatnú faktúru. Z účtovníctva žalovaného jednoznačne vyplývalo, že platbu vo výške 1200,- Eur v rámci aktuálneho prehľadu záväzkov po partneroch realizoval úhradou na bankový účet žalobcu a podľa účtovných zásad ju započítal na najstaršiu faktúru, t.j. faktúru č. 21020. Faktúru s variabilným symbolom 20007 v čase pojednávanie v prehľade z účtovníctva neevidoval. Podľa nášho názoru súd v rámci svojej rozhodovacej právomoci mal resp. mohol za účelom odstránenia spornosti a zistenia riadneho skutkového stavu pojednávanie za týmto účelom odročiť. Po zistení týchto skutočností žalovaný v účtovníctve preveril platbu a faktúru pod variabilným symbolom, že zo strany žalobcu skutočne došlo k vystaveniu faktúry pod číslom 20007 na sumu 1800,- Eur pôvodne pre obchodnú spoločnosť IBV Diakova s.r.o., táto však nemala byť vyúčtovaná žalovanému. Predmetom faktúry bol výrub náletových krovín, ktorý žalobca vykonával pre iný obchodný subjekt Centrum Priekopa, s. r. o., so sídlom: Vojtecha Spanyola 1754/45, 010 01 Žilina, IČO: 511 093 28. Jednalo sa o chybne vyúčtovanú faktúru zo strany žalobcu, ktorú žalobca opravenú pod číslom faktúry 20007 doúčtoval správnemu subjektu Centrum Priekopa, s. r. o. dňa 30.03.2020 so splatnosťou 13.04.2020 na sumu 1800,- Eur. Žalovaný z predmetnej mylne vystavenej faktúry uhradil v roku 2021 (23.12.2021) časť sumy vo výške 600,- EUR, ktorú následne osoby oprávnené viesť účtovníctvo pani X. za žalovaného a pani N. za žalobcu po zistení nesprávnosti vystavenia faktúry spárovali a priradili k inej faktúre /konkrétne k faktúre č. 21020/, o čom prikladáme ako dôkaz aj emailovú komunikáciu zo dňa 23.1.2022, z ktorej vyplýva, že táto faktúra bola uhradená Centrum Priekopa dňa 5.4.2020 a zároveň, že bola sčasti 600,- Eur duplicitne hradená zo strany žalovaného a teda evidentne iba zlým zadaným opakovanej platby sa variabilný symbol tejto nesprávne vyúčtovanej a nesprávne hradenej faktúry zobrazil v príkaze na platbu aj žalobcom tvrdenej „spornej" čiastkovej sumy 1200,- Eur.“ „Z tohto vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že táto suma vo výške 1200,- Eur je správne zaúčtovaná na inú staršiu faktúru v účtovníctve voči žalovanému a obchodná spoločnosť IBV Diaková dňa 15.02.2022 vykonala čiastočnú úhradu faktúry 21020 (pôvodný výška istiny 7281,26 Eur) v sume 1200,- Eur a túto úhradu si aj správne účtovne zaúčtovala - viď prehľad záväzkov po partneroch a zároveň na základe došlo dňa 15.02.2022 k jednostrannému započítaniu časti istiny vo výške 2321,35 Eur (rozdiel sumy podľa jednostranného zápočtu). Práve naopak máme za to, že v konaní žalobca v časti preukázania výšky svojho nároku v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, čo mohol súd vyhodnotiť na prvom pojednávaní a ponechať stranám sporu priestor na odstránenie spornosti nároku.“ Napriek tomu, že strany nerozporovali existenciu zmluvy o dielo, osobné rokovanie strán sporu ohľadne vád diela, prítomnosť svedka V., ktorá by potvrdzovala rozsah vykonaných prác, existenciu vzájomných zápočtov medzi stranami sporu a prehľadu vzájomných záväzkov viditeľných z účtovníctva (k námietke rozsahu žalovaného nekompletného dobudovania diela), súd nemal potrebu tieto žalovaným navrhované dôkazy vykonávať, napriek tomu, že spôsobovali značnú spornosť tvrdení na strane žalobcu. Nedostatočne skúmanie dôkazov zo strany súdu napriek procesným zásadám zakotveným v ustanoveniach nemôže byť pripisované na vrub žalovaného, najmä v takom prípade, keď žalovaný svoje tvrdenie oprie o reálne do konania doložené dôkazy, pričom možno vykonaním jedného z navrhovaných dôkazov by došlo k odstráneniu rozporu v tvrdeniach žalobcu (vyžiadanie súčinnosti osoby oprávnenej viesť účtovníctvo daných obchodných spoločností, čiastková úhrada na bankový účet žalobcu, výsluch stavebného dozoru, atď.). Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nezákonné a vecne nesprávne a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 02.06.2022 mení tak, že súd rozsudok Okresného súdu Žilina

sp.zn. zo dňa 02.06.2022 zrušuje a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

25. K odvolaniu žalovaného zo dňa 1.7.2022 (zrejme omylom uvedený dátum 1.7.2021), ktoré podal voči rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 2.6.2022, podal žalobca vyjadrenie. S tvrdeniami žalovaného, ktoré uviedol v podanom odvolaní v článku II., ako aj v následných článkoch (zrejme omylom nesprávne očíslovaných) sa okresný súd zaoberal ešte pred vyhlásením rozsudku. Vo veci boli vypočuté obidve strany v sporu. Žalobca podrobne a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátil účelové a zavádzajúce tvrdenia žalovaného a predložil súdu na podporu svojich tvrdení originály listín. Následne okresný súd, po vyhodnotení výsledkov dokazovania vo veci správne právne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil. Žalobca opätovne tvrdí, že okresným súdom bolo dostatočne preukázané, že jeho nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 7.281,26 Eur je voči žalovanému dôvodný, pohľadávku žalovaný písomným prejavom svojej vôle uznal v celom rozsahu a zaviazal sa ju uhradiť. Žalobca jednostranný zápočet vyhotovený žalovaným namietal, nesúhlasil s ním, bol vyhotovený účelovo. Všetky žalobcom vykonané práce ako aj zmeny nariadené investorom boli uvedené v stavebnom denníku a tieto boli podpísané a odsúhlasené stavebným dozorom V.. I. S.. Stavebný dozor mal plné kompetencie konať za žalovaného. Z týchto dôvodov výsluch stavebného dozoru by bol nadbytočný, čo akceptoval aj okresný súd. Ak došlo k poškodeniu cestného telesa a k poškodeniu jednotlivých častí vodovodu a kanalizácie, k tomuto nedošlo jeho zavinením, čo tiež bolo objasnené na okresnom súde v rámci dokazovania. Žalovaným podané odvolanie považoval za účelové s cieľom oddialiť zaplatenie jeho pohľadávky. Žalobca žiadal odvolací súd, aby na dôvody odvolania neprihliadol a rozsudok Okresného súdu v Žiline ako správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom v medziach podľa , , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , v spojení s , napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa , ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

27. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

30. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie

vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

33. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v ním podanom odvolaní.

34. Krajský súd vzhľadom k odvolaniam poukazuje na , , keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v podanom odvolaní. Pokiaľ odvolateľ nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporoval, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) .

35. Primárne odvolací súd uvádza, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom, tak ako boli ustálené okresným súdom cez úpravu v , , v podrobnostiach naň odkazuje, ako už uviedol vyššie, avšak na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresným súdom považuje za podstatné zodpovedať na niektoré odvolacie otázky položené žalovaným, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prijatých záverov okresným súdom

36. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza krajský súd, že v konaní pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie tejto sporovej veci, z ktorého krajský súd vychádzal, a to v zmysle . Dokazovanie predstavuje procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Súd pritom nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu konania a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. ).

37. K správnemu postupu súdu prvej inštancie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27. októbra 2004, podľa ktorého „...ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje

svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého „...právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

38. Okresný súd uviedol v napadnutom rozsudku ods. 9., že „Medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať práce pre žalovaného ako objednávateľa. Súdu síce nebola predložená písomná zmluva, avšak súd posúdil, že došlo k uzavretie zmluvy o dielo, čo vyplýva z predložených listín a nie je to sporné ani medzi stranami.“ Napriek záveru okresného súdu, že „síce nebola predložená písomná zmluva“, žalovaný v odvolaní uviedol, že zmluva obsahuje osobitné ustanovenie upravujúce odovzdanie diela uvedené v článku 4 odsek 4.7., kde sa konštatuje, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že na účely tejto zmluvy sa Dielo považuje za riadne vykonané a riadne odovzdané dňom podpisu preberacieho protokolu stavby bez akýchkoľvek vád a nedorobkov obidvoma zmluvnými stranami." Ak žalovaný v odvolaní nenamietal záver okresného súdu „síce nebola predložená písomná zmluva“, pričom okresný súd nevychádzal z písomne uzatvorenej zmluvy a vo vyvolanom odvolacom konaní žalovaný tvrdil existenciu písomnej zmluvy a práve z písomnej formy odvodzoval svoju obranu, a to i s poukazom na konkrétne články tvrdenej písomnej zmluvy o dielo, tak odvolací súd nevedel túto argumentáciu žalovaného stotožniť s jeho argumentáciou pred súdom prvého stupňa a ani s listinnými dôkazmi produkovanými v relevantnom štádiu konania, a teda ani posúdiť jej relevanciu vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Odvolací súd potom tvrdenie žalovaného o písomnej forme zmluvy o dielo a článku 7 ods. 4.7 posúdil cez úpravu v . Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej. Odvolací poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplýva, že „Súd poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z denníka, že žalovaný prevzal dokončené dielo podľa svojich požiadaviek. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dielo nebolo odovzdané, nakoľko neexistuje ani protokol, z ničoho nevyplýva podmienka pre zaplatenie faktúry vyhotovenie protokolu, pričom je zrejmé zo stavebného denníka, že dielo bolo podľa požiadaviek žalovaného ako investora, odovzdané, čo potvrdil aj subjekt od žalovaného - stavebný dozor.-Súd v zmysle uvedeného skonštatoval, že žalobca vykonal dielo, odovzdal ho a ukončil podľa požiadaviek žalovaného, čo potvrdil aj stavebný dozor žalovaného“ a okresný súd tiež konštatoval, že „žalovaný ničím nepreukázal vzniknuté vady zavinením žalobcom, ani nezrealizované práce“ a to cez úpravu v .

39. Z rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že žalobca pred súdom trval na tom, že dielo bolo riadne vykonané a odovzdané. Žalovaný i vo vyvolanom odvolacom konaní zotrval na tom, že práce neboli vykonané riadne, boli vady, ktoré spôsobili škodu. Podľa uvedenia žalovaného, žalobca časť diela opravil a v časti ho opravil tretí subjekt, ktorý si to vyfakturoval voči žalovanému, hoci malo to byť podľa tvrdení žalovaného pred okresným súdom predmetom reklamácie. Trval na tom, že žalobca nesprávne položil cestné teleso. Zároveň tvrdil, že započítanie bolo odsúhlasené účtovníčkou žalobcu. Odvolací súd tiež považuje za podstatné na tomto mieste citovať z rozhodnutia okresného súdu, v zmysle ktorého „Súd zdôrazňuje, že žalobca trval na tom, že zo strany žalovaného nebola žiadna reklamácia a poprel akúkoľvek škodu z jeho strany. Žalovaný tvrdil, že reklamácie boli ústne a z dôvodu priateľských vzťahov mnohé veci neriešili. Súd však poukazuje na to, že predsa priateľské vzťahy nemôžu mať vplyv na zákonný postup a nemôže to byť na úkor žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporné, účelové a zavádzajúce tvrdenia žalovaného, keďže na jednej strane tvrdil, že žalobca nevykonal práce riadne a vznikli vady, ktoré odstraňoval 3.subjekt a tak si to započítal, avšak zároveň uviedol, že vôbec nebolo zo strany žalobcu vykonaných cca 15% prác, čo predstavuje tú sumu, ktorú si žalobca uplatňuje, preto vraj na tú sumu nemá žalobca nárok. Teda na jednej strane žalovaný tvrdí, že práce v cene žalovanej istiny vôbec neboli vykonané a tak žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny, avšak zároveň tvrdí, že časť zo žalovanej istiny už zaplatil a dokonca zároveň tvrdí, že mu vznikla škoda zavinením žalobcu, keďže prácami spôsobil vady, ktoré neodstránil. Teda žalovaný si značne rozporuje. Je nepochopiteľné, z akého dôvodu teda zaplatil časť faktúry, keď tvrdí, že žalobcovi nevznikol nárok na

žiadne zaplatenie danej faktúry pre nevykonanie prác v tom rozsahu a zároveň rozporne z dôvodu, že vznikli vady prácami žalobcu“, ktoré závery nenašli odzrkadlenie v odvolaní žalovaného.

40. V odvolaní žalovaný zotrval na tvrdení o neplatnosti uznania dlhu, tak ako je súčasťou spisu (č.l. 7 spisu). V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného odvolací súd poukazuje na rozhodnú právnu úpravu.

41. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

42. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva hmotno-právna domnienka existencie uznaného záväzku, ktorá trvá dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak.

43. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného uvádza, že z vyplýva, že uznanie záväzku predstavuje jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, pre ktorý zákon požaduje písomnú formu a z hľadiska obsahu vyžaduje len to, aby sa jednalo o uznanie určitého záväzku. tak požaduje určenie uznaného záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť na rozdiel od uznania dlhu v zmysle , ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Pre uznanie záväzku v zmysle postačuje jednoznačné, určité a zrozumiteľné identifikovanie uznávaného záväzku, čo možno dosiahnuť, napr. aj odkazom na splatnú faktúru alebo uzavretú zmluvu. V kontexte tohto konštatovania treba hodnotiť aj uvedený názor okresného súdu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zodpovedá požiadavke na určitosť uznávaného záväzku, aby nebol zameniteľný s iným, pričom záväzok, ktorého sa uznanie týka, možno konkretizovať, napr. uvedením jeho dôvodu, odkazom na listinu, v ktorej je špecifikovaný a pod. a jeho určitosť nemožno stotožňovať s určitosťou výšky záväzku. Podľa ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. je podmienkou uznania záväzku podľa to, že musí ísť o záväzok určitý, t.j., že záväzok musí byť jednoznačne identifikovaný, pričom spôsob takej identifikácie zákon neurčuje a možno ju teda vykonať akýmkoľvek jednoznačným spôsobom tak, aby tento záväzok nebol zameniteľný s iným záväzkom.

44. Krajský súd zvýrazňuje, že pre dostatočnú identifikáciu uznávaného záväzku postačuje, aby tento bol identifikovateľný, napr. odkazom na zmluvu, z ktorej záväzok vznikol, prípadne odkazom na faktúru, ktorou sa záväzok kvantifikuje a aby tento záväzok bol odlíšiteľný od prípadných iných záväzkov existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom. V kontexte vykonaných dôkazov možno špecifikáciu uznaného záväzku považovať za dostatočne určitú, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v konaní nebolo zistené, že by medzi žalobcom a žalovaným existoval iný záväzok, ktorý by prípadne mohol byť zameniteľný so záväzkom, ktorý je predmetom Uznania dlhu zo dňa 3.9.2021 (č.l. 7 spisu). V tomto smere možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého, ak nemá dlžník voči veriteľovi v čase uznania iný záväzok alebo iné záväzky zo zmluvy (zmlúv) o úvere (teda iné záväzky zameniteľné s uznávaným záväzkom), potom platí, že záväzok je v uznaní dostatočne určite identifikovaný aj vtedy, ak vymedzuje len údaje o osobe veriteľa, výšku plnenia a označenie, že ide o záväzok zo zmluvy o úvere. Podľa krajského súdu tak na dostatočnú identifikáciu predmetného uznávaného záväzku postačovalo, že v uznaní je uvedená výška záväzku, číslo faktúry, zo dňa, splatnosť, pričom je záväzok tiež špecifikovaný ako „z neuhradených faktúr za vykonané práce a materiál“. Krajský súd len pre úplnosť v rovine záverov okresného súdu, s ktorými sa vykonaní odvolacieho prieskumu stotožnil uvádza, že „....Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.

Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkový stav veci, nebol pre krajský súd priestor na základe odvolacej argumentácie žalovaného a ani ním produkovaných dôkazov pred okresným súdom, na odklon od záverov súdu prvého stupňa.

45. Krajský súd v rovine svojich záverov pripomína, že „V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie veta prvá stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie. „...Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 22.10.2010).

46. Na základe uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že uznanie dlhu zo dňa 03.09.2021 spĺňa všetky vyžadované náležitosti, keď z týchto uznaní je dostatočne identifikovaná osoba dlžníka - žalovaný, osoba veriteľa - žalobca, a je dostatočne identifikovaný aj uznávaný záväzok. Týmto uznaním záväzku tak bola založená vyvrátiteľná právna domnienka v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, že v uznanom rozsahu uznaný záväzok trval v čase uznania. Vznik tejto vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje súd konajúci o uplatnenom nároku na zaplatenie uznaného záväzku aj pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má sudca za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (ust. ). Skutočnosti, ktoré vyplývajú z ust. a v zmysle ktorých sa predpokladá, že v uznanom rozsahu tento záväzok trval v čase uznania, teda skutočnosti, ktoré predstavujú vyvrátiteľnú domnienku, má súd za preukázané, pokiaľ sporové strany v konaní túto domnienku nevyvrátia svojím procesným postupom. V tomto smere možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , podľa ktorého skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. Podľa tohto rozhodnutia tak v konaní môžu nastať len dve situácie, a to, že buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak a obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka. Potom za situácie platného uznania záväzku nemožno urobiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol ohľadom skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno, ani vtedy, ak popiera povinný dlžník takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že v tomto súdnom konaní, v ktorom sa žalobca ako veriteľ domáhal splnenia uznaného záväzku, spočívalo dôkazné bremeno ohľadne neexistencie záväzku na dlžníkovi, teda na žalovanom. Krajský súd na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel k záveru, že žalovaný svoje dôkazné bremeno preukázania neexistencie uznaného záväzku neuniesol, a preto s prihliadnutím na zákonom stanovenú domnienku existencie uznaného záväzku v uznanom rozsahu,

okresný súd vecne správne vyhovel žalobe žalobcu, v podrobnostiach sa odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v .

47. Krajský súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného ohľadom nevykonania žalovaným navrhovaného dôkazu poukazuje na konštantnú judikatúru vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „ neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“.

48. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na značnú „spornosť týkajúca výšky žalobcom uplatňovaného nároku, t.j. sumy 7.281,26 Eur s prísl., vznikla priamo na pojednávaní dňa 02.06.2022, keď žalobca po predložení listinného dôkazu -dokladu o úhrade uvádzal, že na svojom bankovom účte neeviduje k ním žalovanému nároku úhradu vo výške sumy 1200,- Eur“, tak odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu najmä v ods. 20. až 24., 26. cez úpravu v , .

49. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného potvrdil podľa , . „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998)“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

50. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ).

51. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

52. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Ak žalobe žalobcu bolo rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom

potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.