Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/28/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/ X, D., zast.: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 998 215, Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava, proti žalovanému: ELVOSOLAR, a. s., IČO: 44 989 725, Agátová 22, Bratislava, zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o., IČO: 34 117 709, Vansovej 2, Bratislava, o určenie neúčinnosti a neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 03.01.2022, č. k. -114, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu – žalobu zo dňa 22.03.2021 odmietol (výrok I) a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania (výrok II).

2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyhlásenia, že kúpna zmluva a právny úkon uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou INGEMAR s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 17.01.2019, týkajúci sa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Galanta, obec C. E., kat. úz. F., zapísanej na LV č. XXX, na parc. reg. „C“ č. 8/42 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 4464 m2, sú neplatné a neúčinné. Súd prvej inštancie po preskúmaní žaloby zistil, že žalobca sa domáha určenia neexistencie právnej skutočnosti (kúpnej zmluvy), pričom v zmysle sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Z uvedeného dôvodu bol žalobca uznesením vyzvaný, aby opravil petit žaloby tým spôsobom, že uvedie čoho sa svojou žalobou domáha tak, aby bol petit žaloby jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. V odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že v zmysle sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak vyplýva z osobitného predpisu, pričom v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva, žalobca však môže v zmysle požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak sa teda žalobca mienil svojou žalobou domáhať určenia vlastníckeho práva bolo potrebné, aby opravil svoj žalobný návrh, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na body 25 – 30 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021, č. k. -94. V uznesení súd prvej inštancie poučil žalobcu, že ak žaloba nebude doplnená, podľa bude podanie žalobcu odmietnuté. Žalobca dňa 22.09.2021 doplnil petit na základe výzvy súdu zo dňa 16.08.2021 v podstate s tým, že petit žaloby neopraví.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , a , , (ďalej len „“) tak, že žalobca neodstránil nedostatky petitu žaloby, keď žalobca v podaní z 22.09.2021 aj sám uviedol, že nemá prečo opravovať petit jeho

žaloby, pretože sa ňou nedomáha určenia žiadneho vlastníckeho práva. Žalobca v doplňujúcom podaní uviedol petit žaloby totožný s petitom uvedeným v jeho žalobe z 22.03.2021 a teda žiadal, aby žalobcom špecifikované právne úkony boli vyhlásené za neplatné a neúčinné, t. j. domáha sa určenia, resp. vyhlásenia určitej právnej skutočnosti v zmysle , avšak určenie takejto skutočnosti zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( ). Vzhľadom na to, že žalobca svoje podanie v lehote 10 dní neopravil a nedoplnil v súlade s uznesením, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád podania, pričom ide o také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní, súd prvej inštancie takéto podanie odmietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, keďže odmietnutím žaloby dochádza ku skončeniu konania, pričom k odmietnutiu žaloby došlo z dôvodu správania sa žalobcu, ktorý žalobu nedoplnil v súlade s uznesením a tým zavinil, že konanie bude nadobudnutím právoplatnosti uznesenia skončené.

4. Včasným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí s odmietnutím žaloby, ani s odôvodnením napadnutého uznesenia, ani s jeho obsahom a s jeho záverom. Vyčíta súdu prvej inštancie, že má snahu jeho právny záujem zdeformovať, znehodnotiť. Z obsahu jeho žaloby a príslušenstva je priamo a presne zrejmé, čo je jeho záujmom. Súd prvej inštancie mal z úradnej povinnosti postupovať podľa a posudzovať žalobu, doplnenia a ostatné listiny podľa ich obsahu, pričom obsahom žaloby, doplnení a ďalších predložených písomností bolo presne označené, objasnené, vysvetlené a poukázané na to, aký je jeho právny záujem. Podľa žalobcu súd prvej inštancie svojvoľne vytvoril predmet (akože právny záujem, ktorý vlastne on chce aby bol, pričom uvádza, že nevyplýva z osobitného predpisu, preto jeho žalobu zamietol), na ktorý si zároveň sám odpovedal s tvrdením, že nejde o záujem, ktorého sa konkrétne domáha on, ale ide o záujem súdu, ktorý súd chce, aby bol. Žalobca uviedol, že jeho žaloba nie je a ani nebola podaná preto, aby sa určovalo právo v zmysle . Z obsahu jeho podnetov je jednoznačne a priamo preukázané, že sa nedomáha určenia vlastníckeho práva. Pričom nie je absolútne pravdou, že by sa domáhal určenia právnej skutočnosti v zmysle ako súd prvej inštancie uvádza v obsahu uznesenia, toto nikdy nikde v žiadnej listine neuviedol a ani nič také v takom alebo podobnom znení zo žiadnej z listín nevyplýva. Do pozornosti dal, že nemal a nemá čo odstraňovať, keďže „vždy bolo a je" všetko správne označené, poukázané, objasnené, zreteľné a dôrazné. S poukazom na vyššie uvedené nič nebráni vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, pretože petit je dostatočne zrejmý, určitý tak ako to vyžaduje zákon. Podľa žalobcu v súdnom konaní nebol vôbec zistený skutkový stav, čo dokazuje obsah napadnutého uznesenia, jeho samotný charakter, pričom súd z neznámych podozrivých dôvodov neuviedol do obsahu uznesenia práve tie najpodstatnejšie dôvody, ktoré priamo preukazujú dôvodnú obavu. Neuviedol do obsahu a ani sa nezaoberal tým, že žalovaný už raz previedol nehnuteľnosť, z čoho jednoznačne vyplýva obava. Údaje v napadnutom uznesení sú opísané z jeho návrhu, čo je nepostačujúce, dokazuje to samotný charakter slovných spojení uvádzaných v obsahu napadnutého uznesenia, ich zmysel a celkový nepostačujúci, neúplný a nesprávne opísaný obraz o dôvodoch potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nepreskúmal všetky dôkazy. Podľa žalobcu zamietnutím jeho návrhov mu súd odňal právo na spravodlivé súdne konanie, právo dosiahnuť spravodlivý súdny proces a domôcť sa súdnej ochrany, vydania neodkladného opatrenia, a tým zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených subjektívnych práv. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu a uskutočňovanie jeho procesných práv, napr. nevytýčil pojednávanie, na základe čoho prišlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktoré mu garantuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu práva vyplývajúceho z SR, aby sa o jeho veci pred súdom konalo v jeho prítomnosti na vytýčenom pojednávaní. Má právo sa osobne zúčastniť na súdnom konaní a uplatňovať si na pojednávaní všetky svoje práva vyplývajúce z vnútroštátnych zákonov, európskych dohovorov a medzinárodných zmlúv. Do pozornosti odvolacieho súdu dal, že kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou INGEMAR s.r.o. (predávajúci) a spoločnosťou ELVOSOLAR, a.s. (kupujúci), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti parcela registra „C“ č. 8/42 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 4464 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. F., Obec C. E., je potrebné vyhlásiť za neplatnú a neúčinnú. Dôvodom je podľa žalobcu skutočnosť, že jeho osobe ako pôvodnému 100% vlastníkovi nebola zaplatená predajná cena za obchodné podiely spoločnosti ROMAG spol. s r.o. (súčasne pomenovanej INGEMAR s.r.o.), v ktorej vlastníctve je ako súčasť a príslušenstvo zahrnutá aj predaná nehnuteľnosť. Vzhľadom na to je naďalej plnohodnotným 100 % vlastníkom obchodných podielov spoločnosti IGEMAR

s.r.o., a teda aj predmetnej nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava I. (sp. zn. ) vo veci vrátenia obchodných podielov žalobcovi v pôvodnom stave, z dôvodu nevyplatenia predajnej ceny za jeho obchodné podiely, v čom je zahrnutá aj nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX (kat. úz. F.). Podľa názoru žalobcu nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX bola predaná a prevedená na žalovaného neoprávnene, keďže ide o nehnuteľnosť, ktorá je vlastníctvom iného subjektu a je aj predmetom iného súdneho sporu vo veci vrátenia obchodných podielov INGEMAR s.r.o. späť k rukám žalobcu pre nevyplatenie ceny za obchodné podiely, v ktorých je zahrnutá aj predmetná nehnuteľnosť. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby žalovaný nemohol s nehnuteľnosťou evidovanou na LV č. XXX v kat. úz. F., jej súčasťami a príslušenstvom, nakladať, aby sa nehnuteľnosť opakovane nepresúvala z firmy na firmu a aby tým nevznikli ďalšie škody žalobcovi ako aj iným poškodeným (budúcemu kupujúcemu, príp. banke). Žalobca žiadal aj o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX (zabezpečenie uvedenej veci, resp. majetkovej hodnoty), pretože ide o oprávnenú obavu z toho, že príde k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, čo sa už raz priamo preukázateľne odohralo. Žalobca v odvolaní uviedol aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa ale netýkajú napadnutého uznesenia, ale konania na Okresnom súde Bratislava I.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že sa naďalej v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia z 15.06.2021. Trvá na tom, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou INGEMAR s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 11.01.2019, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k pozemku par. reg. „C“ č. 8/42 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4464 m2 v k. ú. F. na žalovaného, spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle až Kúpna cena bola riadne a včas uhradená v celom rozsahu a žiadna zo zmluvných strán od kúpnej zmluvy neodstúpila. Spoločnosti INGEMAR s.r.o. nič nebránilo uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaný tvrdí, že neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by mala byť kúpna zmluva z 11.01.2019 vyhlásená za neplatnú a neúčinnú, a žalobca ani neosvedčil existenciu žiadneho takého právneho dôvodu. Stotožňuje sa s názorom súdu, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonom určený obsah podľa . Ak sa má žaloba považovať za žalobu podľa alebo d) , žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ani nepreukázal existenciu skutočnosti podľa osobitného predpisu odôvodňujúcej podanie žaloby. Žalobca na výzvu súdu neopravil petit žaloby tým spôsobom, aby bol jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. V prípade žaloby žalobcu ide o „nepotrebnú a nezmyselnú“ žalobu, pretože právna skutočnosť podľa osobitného predpisu na podanie žaloby podľa neexistuje a žalobca podanie žaloby nepodložil preukázaním naliehavého právneho záujmu podľa . Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať a súd ho musí skúmať, ako to potvrdzuje aj ustálená súdna judikatúra (napr.: uznesenie Ústavného súdu SR zo 06.10.2017, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.05.2010, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 06.12.2012, sp. zn. ). Žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, pretože takýto naliehavý právny záujem neexistuje, nakoľko neexistuje právny vzťah alebo skutkové okolnosti, ktoré sú/by boli medzi žalobcom a žalovaným sporné a ktorých doriešeniu alebo vyjasneniu by malo rozhodnutie súdu na základe žaloby prispieť, neexistuje peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému a žalobca ani nepreukázal existenciu takejto peňažnej pohľadávky, neexistuje akýkoľvek nárok žalovaného na nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Žalobca uvádza v žalobe i v odvolaní vyfabulované a ničím nepodložené konštrukcie a tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žaloba i odvolanie sú nezrozumiteľné a zmätočné a žalobca sa v nich zaoberá nepodstatnými a s meritom veci nesúvisiacimi tvrdeniami, ktoré žalovaný s poukazom na uvedené nepovažuje za potrebné v celom rozsahu komentovať ani sa k nim vyjadrovať. Žalovaný súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že petit žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný vzhľadom na samotný obsah žaloby a stotožňuje sa s odôvodnením uvedeným v uznesení. Tým, že žalobca neodstránil na výzvu súdu vady žaloby, bráni tento nedostatok jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené v celom rozsahu a žiada priznať nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Žalobca súdu prvej inštancie v podstate vyčíta, že svojvoľne prekrútil jeho právny záujem tak, že aby mohol žalobu odmietnuť.

8. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení (bod 2) konštatuje, že po preskúmaní žaloby zistil, že žalobca sa domáha určenia neexistencie právnej skutočnosti (kúpnej zmluvy). Zároveň uviedol, že v zmysle sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, no v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Z uvedeného dôvodu a v súlade s uznesením Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021, č. k. -94 uznesením zo 16.08.2021, č. k. -104 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia opravil petit žaloby tým spôsobom, že uvedie čoho sa svojou žalobou domáha tak, aby bol petit žaloby jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. V uznesení súd poučil žalobcu, že ak žaloba nebude doplnená, táto okolnosť bude zohľadnená pri postupe podľa odmietnutím podania.

9. Žalobca ale v odvolaní tvrdí, že sa nedomáha určenia neexistencie kúpnej zmluvy, pretože tá podľa neho existuje, čo dokazuje o. i. aj to, že na základe nej štátne orgány (katastrálny úrad) vykonali zmeny v katastri nehnuteľností, teda na liste vlastníctva, ktorý žalobca doložil do spisu. Táto odvolacia námietka neobstojí, pretože súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že by sa žalobca domáhal určenia faktickej neexistencie kúpnej zmluvy. Hoci žalobca v žalobe sám uviedol, že súdnym konaním žiada, aby takýto písomný dokument – kúpna písomná zmluva ako písomná listina, písomný dokument – neexistoval v tom zmysle, aby jeho obsah bol neúčinný a neplatný, vo svojom odvolaní už nerozlišuje skutkovú (faktickú) a právnu neexistenciu kúpnej zmluvy ako právneho úkonu. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by prvoinštančný súd považoval žalobu žalobcu za požadujúcu určenie faktickej neexistencie zmluvy.

10. Odvolací súd dáva do pozornosti, že otázka platnosti právneho úkonu je otázkou právnou. Z ustanovenia (ďalej len „“) je zrejmé, že ak občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája, tak právne úkony patria medzi právne skutočnosti. Zmluvou, ktorá je výsledkom návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia protistranou, sa prejavuje vôľa účastníkov vstúpiť do zmluvného vzťahu. Zmluva je podľa a právnej teórie (dvojstranný) právny úkon. Právne úkony musia vyhovovať podmienkam stanoveným zákonom, inak môžu byť posúdené ako neplatné (porov. napr. a , , , čo ). Preto pokiaľ sa má žalobou určiť neplatnosť zmluvy, teda neplatnosť právneho úkonu, ide o žalobu, ktorou sa požaduje, aby súd rozhodol o právnej skutočnosti, resp. o tom, či takáto skutočnosť existuje alebo neexistuje.

11. Určenie, že právny úkon je neplatný, predstavuje teda v zmysle určenie právnej skutočnosti. Určenie neplatnosti, resp. neúčinnosti kúpnej zmluvy tak možno charakterizovať ako určenie, že kúpna zmluva právne (nie fakticky) neexistuje v tom zmysle, že nevyvoláva účinky platného právneho úkonu. Z obsahu je tiež zrejmé, že súdy neurčujú faktický stav veci, teda v kontexte prejednávanej veci neurčujú, či zmluva (vo svojej listinnej podobe) skutočne existuje, alebo nie. Určujú len právne skutočnosti, ak sú splnené predpoklady stanovené .

12. Z napadnutého uznesenia, ktoré v bode 2 jasne odkazuje práve na citované ustanovenie o určovaní právnej skutočností, je nepochybné, že súd prvej inštancie neposúdil žalobu žalobcu ako požadujúcu rozhodnutie o faktickej neexistencii kúpnej zmluvy. Napadnuté uznesenie nevychádza zo „zdeformovaného“ právneho záujmu žalobcu, ale z porovnania obsahu žaloby a žalobného návrhu.

13. Žalobný návrh (návrh na výrok rozsudku súdu; petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, keďže súd nemôže stranám sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ). Presný a určitý petit vytvára pre súd rámec konania a rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené ( ). Obsah žaloby ale nie je tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (judikát R 14/2021).

14. V odôvodnení uznesenia zo 16.08.2021, č. k. -104, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád žaloby, súd prvej inštancie správne uviedol, že v zmysle sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň správne skonštatoval, že v predmetnej veci takáto skutočnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Súd prvej inštancie potom vzhľadom na obsah žaloby, v ktorej žalobca argumentoval, že pre neplatnosť kúpnej zmluvy je plnohodnotným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, dal žalobcovi do pozornosti možnosť podľa žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu (vlastnícke) právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pochybnosť súdu prvej inštancie o tom, akú žalobu vlastne mal v úmysle žalobca podať, sa prejavila v usmernení v napadnutom uznesení, kde prvoinštančný súd uviedol, že „ak sa teda žalobca mienil svojou žalobou domáhať určenia vlastníckeho práva bolo potrebné, aby opravil svoj žalobný návrh“. V tejto súvislosti súd prvej inštancie navyše odkázal aj na body 25 až 30 uznesenia Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021, č. k. -94, ktoré sa týkali vád žaloby vrátane jej zmätočnosti.

15. Z napadnutého uznesenia, ako aj z uznesenia Krajského súdu v Trnave z 22.06.2021, č. k. -94, je zrejmé, že súdy považovali žalobu za trpiacu vadami, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Obsah žaloby najmä opis rozhodujúcich skutočností vrátane tvrdenia žalobcu o svojom vlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti v spojení so žalobným návrhom, ktorým sa ale domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k tejto nehnuteľnosti, neumožňuje bez pochybností uzavrieť, že sa žalobca mienil domáhať žalobou určenia, či tu právo je alebo nie je [ ] alebo určenia právnej skutočnosti [ ]. Súd prvej inštancie sa v súlade s vyššie spomínaným judikátom najvyššieho súdu (R 14/2014) pokúšal ustáliť predmet konania, keď žalobcu vyzval na opravu žaloby, no žalobca naďalej zotrval na svojej žalobe a žiadal rozhodnúť rovnako.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu predmet sporu v danej veci preto nemožno jednoznačne ustáliť. Zo samotného petitu žaloby síce vyplýva, že žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti a neúčinnosti „kúpnej zmluvy“ a „právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy“ a prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) bolo potom možné podriadiť danú vec pod ustanovenie , ale z obsahu samotnej žaloby, v ktorej tvrdí, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu podľa . V takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať v určení, či tu právo je alebo nie je (žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností), teda rozhodnutím súdu by sa nemala určovať neplatnosť, či neúčinnosť kúpnej zmluvy.

17. Odvolací súd musí konštatovať, že ani naďalej nie je zrejmé, akú žalobu mienil žalobca podať a jeho žaloba zostáva zmätočná. Žalobca v odvolaní totiž na jednej strane výslovne uviedol, že „žaloba nie je a ani nebola podaná preto, aby sa určovalo právo v zmysle “, a na druhej strane zdôrazňoval, že „nie je absolútne pravdou to, ako súd uvádza, že by som sa domáhal určenia právnej skutočnosti v zmysle , ako súd uvádza v obsahu uznesenia, toto som nikdy nikde v žiadnej listine neuviedol, a ani nič také v takom alebo podobnom znení zo žiadnej s listín nevyplýva“. Žalobca teda namiesto toho, aby vyhovel výzve súdu na odstránenie vád žaloby, činí svojimi podaniami konanie naďalej neprehľadným. Vyššie uvedená odvolacia námietka žalobcu tak nie je spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého uznesenia.

18. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť odvolania žalobcu, táto bola pre rozhodnutie o odvolaní nepodstatná. Žalobca v nej totiž len zopakoval obsah žaloby a obsah svojho odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 29.04.2021, č. k. -42, ktoré Krajský súd potvrdil svojím uznesením z 22.06.2021, č. k. -94. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle už vyššie cit. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. To znamená, že pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania. Preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu je obmedzená na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle , čo ale na daný prípad nedopadá). Hoci žalobca sa formálne odvolal, vo zvyšnej časti svojho odvolania, v ktorej rekapituluje obsah svojej žaloby a odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 29.04.2021, č. k. -42, sa žiadnym spôsobom nevenuje záverom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení. Žalobca v podanom odvolaní napáda skoršie závery súdu prvej inštancie, ktoré sa týkali konania o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení, a v konečnom dôsledku závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v napadnutom uznesení, ktorým bola jeho žaloba odmietnutá, žiadnym

relevantným spôsobom nespochybňuje. Žalobca polemizuje s tým, či boli osvedčené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia („hrozba sa naplnila“), ale odôvodnenie napadnutého uznesenia sa nezakladá (a ani sa nemá prečo zakladať) na posúdení týchto podmienok.

19. Vzhľadom na zmätočnosť žaloby bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa pokúšal najprv ustáliť, či je možné v konaní takto pokračovať. Súd prvej inštancie v podstate konštatoval, že to nebolo možné, takže sa konanie nemohlo ani dostať do ďalšieho štádia vrátane prejednania sporu na pojednávaní za prítomnosti žalobcu. Keďže odvolací súd je nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania viazaný, v rámci odvolacieho prieskumu potom nebol priestor, aby sám (skoršie) závery súdu prvej inštancie preskúmaval, prípadne spochybňoval, či vyvracal. Odvolací súd len dopĺňa, že s odvolacími námietkami, ktoré žalobca vzniesol voči uzneseniu súdu prvej inštancie z 29.04.2021, č. k. -42, sa odvolací súd zaoberal v uznesení z 22.06.2021, č. k. -94, a teda žalobca už na ne dostal relevantnú odpoveď.

20. Možno preto uzavrieť, že ak žalobca ani po výzve súdu prvej inštancie ( ) pod hrozbou odmietnutia podania ( ) neodstránil vady svojho podania a súd prvej inštancie v reakcii na tento postoj jeho podanie – žalobu odmietol, pretože pre jeho nedostatky nebolo možné pokračovať v konaní, jeho postupu niet čo vytknúť. Odmietnutie žaloby za tejto procesnej situácie zodpovedá aj záverom ustálenej súdnej praxe (judikát R 14/2021), takže odvolací súd nevidí ani z tohto hľadiska dôvod, aby napadnuté uznesenie považoval za vecne nesprávne.

21. Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ( ) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu ( ), odvolací súd napadnuté uznesenie podľa potvrdil (výrok I).

22. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). V danom prípade žalobca so svojím odvolaním neuspel, takže odvolací súd podľa priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

23. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .