Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/30/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: L. A., nar. XX.X.XXXX, adresa T. XXXX/ X, Z., proti žalovanému: ELVOSOLAR, a.s., so sídlom Agátová 22, Bratislava, IČO: 44 989 725, v konaní o určenie neúčinnosti a neplatnosti kúpnej zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -42 zo dňa 29.4.2021, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v kat. úz. R., zapísanou na LV č. XXX. Výrokom II. odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať so súčasťami a príslušenstvom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. R., zapísanej na LV č. XXX. Výrokom II. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , a , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), ako i ust. .

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že kúpna zmluva registrovaná na katastrálnom úrade v Galante pod V 161/2019 zo dňa 17.1.2019, uzatvorená medzi spoločnosťou INGEMAR s.r.o. (predávajúci) a spoločnosťou ELVOSOLAR, a.s. (kupujúci), predmetom ktorej bola nehnuteľnosť parcela registra „C“ č. 8/42 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 4464 m2, zapísaná na LV č. XXX (katastrálne územie R., Obec T. N.), je ako právny úkon neplatná a neúčinná. Dôvodom neúčinnosti a neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy je podľa žalobcu skutočnosť, že jeho osobe nebola zaplatená predajná cena za obchodné podiely spoločnosti ROMAG spol. s r.o. (súčasný INGEMAR s.r.o.), v ktorej vlastníctve je ako súčasť a príslušenstvo zahrnutá aj predaná nehnuteľnosť. V súvislosti s uvedeným podal žalobca na Okresný súd Bratislava I (sp. zn. ) žalobu o vrátenie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpy ich pôvodnému vlastníkovi - teda predávajúcemu, čo je vlastne sám žalobca, nakoľko on je stále plnohodnotným 100% vlastníkom obchodných podielov spoločnosti, a to už z vyššie uvedeného dôvodu - nevyplatenie predajnej ceny za jeho obchodné podiely. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť ROMAG spol. s r.o. (súčasný INGEMAR s.r.o.) sa potrebuje účelovo zbaviť všetkých nehnuteľností, celého majetku, prostredníctvom „viacerých svojich firiem“ resp. rôznych článkov, rôznych svojich firiem, len aby ich nemusela vrátiť žalobcovi - ako 100% vlastníkovi obchodných podielov spoločnosti ROMAG spol. s r.o. Dochádza tu k machináciám, presunu nehnuteľností z firmy na firmu, kde ako vlastníci a spoločníci

vystupujú stále tie isté osoby. Podľa názoru žalobcu nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX bola predaná a prevedená na kupujúceho neoprávnene, keďže ide o nehnuteľnosť, ktorá je vlastníctvom iného subjektu a naviac je aj predmetom súdneho sporu vo veci vrátenia obchodných podielov ROMAG spol. s r.o. (súčasný INGEMAR s.r.o.) späť k rukám žalobcu pre nevyplatenie ceny za obchodné podiely, v ktorých je zahrnutá aj predmetná nehnuteľnosť.

4. Súčasne so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Žiadal, aby žalovaný nemohol s nehnuteľnosťou registrovanou na LV č.XXX v kat. úz. R., jej súčasťami a príslušenstvom nakladať (aby ju nepredal, nepreviedol a aby sa jej ani inak nezbavil), a to preto, aby sa nehnuteľnosť opakovane nepresúvala z firmy na firmu a aby tým nevznikli ďalšie škody iným poškodeným, ako aj spoločnosti ROMAG spol. s r.o. a aby ďalšie subjekty neboli ohrozované rôznymi protizákonnosťami a neoprávnenosťami. V danom prípade ide už nielen o obavu, ale už o oprávnený dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, pretože v jednom prípade už priamo prišlo k realizácii predaja (prevodu, presunu) nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, na druhý subjekt, čiže sa už preukázalo to, že uvedená nehnuteľnosť už raz prevedená bola, a to na žalovaného. Okrem toho žalobca žiadal aj o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX (zabezpečenie uvedenej veci, resp. majetkovej hodnoty), pretože ide o oprávnenú obavu z toho, že príde k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, čo sa už raz priamo preukázateľne odohralo.

5. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Súd skúmal, či žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, a či osvedčil dôvodnosť nároku a dospel k záveru, že žalobca tieto neosvedčil. Žalobca uvádzal, že bol spoločníkom spoločnosti INGEMAR s.r.o. (predtým ROMAG spol. s r.o.) a ako spoločník previedol svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti, avšak mu nebola vyplatená cena za jeho obchodný podiel. Z predloženej zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva, že žalobca ako prevodca uzatvoril dňa 2.9.2016 zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou previedol celý svoj obchodný podiel v spoločnosti INGEMAR s.r.o. na spoločnosť Portofino Holding, a.s. Podľa predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu mu mala byť v deň uzavretia zmluvy vyplatená cena za prevod obchodného podielu vo výške 2.000.000,-Eur. Žalobca ďalej uvádzal, že mu nebola vyplatená cena za prevod obchodného podielu, a preto žiada v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. vrátiť späť k jeho rukám obchodnú spoločnosť INGEMAR s.r.o. v pôvodnom stave, v čom je zahrnutá aj predmetná nehnuteľnosť. Ďalej uvádzal, že z dôvodu nezaplatenia ceny za obchodný podiel, patrí celý majetok spoločnosti INGEMAR s.r.o. aj s nehnuteľnosťami jemu a z dôvodu nevyplatenia ceny za obchodný podiel je aj naďalej oprávneným a plnohodnotným vlastníkom spoločnosti INGEMAR s.r.o., a teda aj predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej uvádzal, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí žalovanému, ale patrí spoločnosti INGEMAR s.r.o., pričom INGEMAR s.r.o. patrí žalobcovi. Súd mal za to, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu iba k spoločnosti Portofino Holding, a.s., na ktorú previedol svoj obchodný podiel, prípadne k spoločnosti INGEMAR s.r.o., avšak neosvedčil existenciu právneho vzťahu k žalovanému. Žalobca v žalobe uvádza, že vzhľadom k tomu, že mu nebola zaplatená cena za obchodný podiel spoločnosti INGEMAR s.r.o., je plnohodnotným vlastníkom obchodnej spoločnosti INGEMAR s.r.o., a teda aj predmetnej nehnuteľnosti. Súd však poukázal na to, že samotná skutočnosť, že žalobcovi nebola vyplatená dohodnutá odplata za prevod obchodného podielu v spoločnosti INGEMAR s.r.o., sama osebe neznamená, že sa žalobca automaticky stáva spoločníkom spoločnosti, a to ešte so spätnými účinkami. Zároveň, keďže táto skutočnosť, t.j. nevyplatenie ceny za prevod obchodného podielu neznamená, že by sa žalobca stal spoločníkom spoločnosti INGEMAR, s.r.o., nemožno dospieť ani k záveru, že by existovala prekážka, ktorá by spoločnosti INGEMAR s.r.o. bránila po prevode obchodného podielu zo žalobcu na spoločnosť Portofino Holding, a.s., uskutočňovať právne úkony bez súhlasu žalobcu. Žalobca vo svojom rozsiahlom návrhu neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti o tom, že by podnikol následne po nevyplatení ceny za obchodný podiel akékoľvek právne kroky voči nadobúdateľovi obchodného podielu, okrem podania žaloby na Okresný súd Bratislava I. K prevodu nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX pre kat. úz. R. podľa titulu nadobudnutia uvedeného na predmetnom LV došlo v januári 2019, teda predtým ako žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava I, keďže táto je vedená pod sp. zn. . V roku 2019 nebol žalobca konateľom ani spoločníkom spoločnosti INGEMAR, s.r.o. Žalobca bol vymazaný ako spoločník spoločnosti INGEMAR s.r.o. z obchodného registra dňa 22.9.2016 a jeho funkcia konateľa zanikla dňa 3.9.2016. Žalobca zároveň neosvedčil ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, a to, že by žalovaný vykonával úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva, zaťaženiu akoukoľvek ťarchou. Žalovaný je

pritom vlastníkom nehnuteľnosti už viac ako dva roky. Bez osvedčenia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, by vydanie neodkladného opatrenia znamenalo neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným v požadovanom rozsahu, keď neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a neosvedčil aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, súd návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal nakladať žalovanému s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX v kat. úz. R. zamietol.

6. Keďže na predmetnom liste vlastníctva je zapísaná iba jedna parcela, a to „C“ KN parc.č. 8/42 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 4464 m2, súd považoval žalobný návrh žalobcu v tejto časti za určitý, aj keď túto parcelu v žalobnom návrhu presne neoznačil. Avšak čo sa týka ďalšej časti návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal žalovanému nakladať so súčasťami a príslušenstvom predmetnej nehnuteľnosti, súd návrh žalobcu v tejto časti odmietol, keďže z podaného návrhu nebolo jasné, čo žalobca myslí súčasťami a príslušenstvom nehnuteľnosti. Žalobný návrh bol v tejto časti neurčitý a nezrozumiteľný. Keďže v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, súd žalobcu nevyzýval na odstránenie vád podania.

7. Návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti súd prvej inštancie rovnako zamietol, nakoľko podmienkou zriadenia zabezpečovacieho práva je existencia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Keďže v danom prípade žalobca nepreukázal existenciu takejto pohľadávky a vo svojom návrhu ani neuvádzal, že by mal akúkoľvek pohľadávku voči žalovanému, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v celom jeho rozsahu odvolanie (nazvané sťažnosť, ale odvolací súd posúdiac podanie podľa obsahu v zmysle uzavrel, že ide o odvolanie) dôvodiac, že so zamietnutím a odmietnutím jeho návrhov nesúhlasí, ako ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ani s jeho obsahom a s jeho záverom. Uviedol, že neboli splnené procesné podmienky, pretože nebol vôbec zistený skutkový stav, čo dokazuje obsah napadnutého uznesenia, jeho samotný charakter, pričom obsah uznesenia vykazuje skutočnosť, že súd z neznámych podozrivých dôvodov neuviedol do obsahu uznesenia práve tie najpodstatnejšie dôvody, ktoré priamo preukazujú dôvodnú obavu. Neuviedol do obsahu skutočnosť a ani sa ňou nezaoberal o tom, že žalovaný už raz previedol predmetnú nehnuteľnosť, teda už raz zrealizovali udalosť (predaj, prevod nehnuteľnosti), z ktorej jednoznačne vyplýva obava, a to bez najmenších pochybností a keďže žalobca sám najlepšie pozná celú situáciu, ktorú súdu dôrazne dôkazmi zberových v hárkoch 1,2,3,4,5 zdokladoval, ktorými sa súd nezaoberal, dal do pozornosti, že nebolo vykonané povinné príslušné dokazovanie, a to podľa dôkazov uvedených v zberných hárkoch č. , preto nemôže súd poznať, z čoho obava a ohrozenia vyplývajú. Zberové hárky č. súdu predložil ako dôkazy, pričom žiadal a žiada, aby boli dôkazy riadne vykonané, pretože práve na také poukazuje aj v tom, že práve z nich vyplývajú všetky nebezpečenstvá, obavy a budúce hrozby. Podľa žalobcu sa jedná o nesprávny procesný postup súdu, vzhľadom na čo súd absolútne nemôže poznať vôbec situáciu a skutočný skutkový stav, na základe čoho nie je teda zistený skutočný skutkový stav. Opisované údaje v napadnutom uznesení sú opísané údaje zo žalobcovho návrhu, čo je nepostačujúce, čo dokazuje samotný charakter slovných spojení uvádzaných v obsahu napadnutého uznesenia, ich zmysel a celkový nepostačujúci, neúplný a nesprávny opísaný obraz o dôvodoch potrebných na realizáciu nariadenia neodkladného opatrenia. Zo strany súdu neprišlo ku prieskumnej činnosti dôkazov, resp. preskúmaniu kompletnej dôkaznej situácie a všetkých dôkazov nachádzajúcich sa v zberových hárkoch č. , ktoré by súdu v prípade, že by ich vykonal, priamo osvedčili, priamo presne ozrejmili, objasnili a preukázali ohrozenia, zhoršenie pozície stavu osoby žalobcu, rovnako tak nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia súdu a rovnako tak to, že by bolo právo žalobcu ohrozené a bol vykonaný úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Vyššie uvedené nebezpečenstvo a obava bezprostredne a reálne hrozí, čo dokazuje a dokázala už skutočnosť vykonaná zo strany žalovaného o tom, ako je už vyššie uvedené, že žalovaný už raz previedol predmetné nehnuteľnosti. Tým sa preukázalo, že prišlo k ohrozeniu aj budúceho súdneho rozhodnutia, keďže žalovaný už raz previedol predmetnú nehnuteľnosť. Uvedené preukázalo, že ide o riadne odôvodnený a dôkazmi podložený dôvod na vydanie a nariadenie neodkladného opatrenia. To, že súd nevykonal dokazovanie, potvrdzuje aj sám svojim vlastným vyjadrením v obsahu napadnutého uznesenia, údajmi, že sa nezaoberal dôkazmi založenými v zberových hárkoch č. 1,2,3,4,5. Zamietnutím návrhu žalobcu,

súd odňal práva žalobcu realizovať spravodlivé súdne konanie a dosiahnuť tak spravodlivý súdny proces a rovnako tak sa domôcť zo strany súdu súdno-právnej ochrany. Súd odňal právo žalobcu sa oprávnene a plne odôvodnene domôcť vydania neodkladného opatrenia a tým zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených subjektívnych práv. Súd odňal žalobcovi právo sa oprávnene a plne odôvodnene domôcť vydania neodkladného opatrenia a tým zabezpečiť ochranu jeho porušených a ohrozených práv. S poukazom na realizáciu spravodlivého súdneho konania tým, že nebolo vykonané dokazovanie podľa žalobcom predložených dôkazov (zberové hárky č. ), ktoré žiadal vykonať, preto podľa žalobcu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu a uskutočňovanie jeho procesných práv, napr. nevytýčil pojednávanie, na ktorom by v jeho prítomnosti mal právo realizovať všetky svoje príslušné oprávnenia a práva, na základe čoho prišlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktoré mu garantuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako súd znemožnil, aby sa jeho vec pred súdom konala v jeho prítomnosti na súde vytýčenom pojednávaní. Ide o súdne konanie, na ktorom mal žalobca právo sa osobne zúčastniť a uplatňovať si na pojednávaní všetky svoje príslušné práva vyplývajúce z vnútroštátnych zákonov, európskych dohovorov a medzinárodných zmlúv a dohovorov. Každé súdne konanie podlieha zákonným pravidlám, ustanoveniam a ďalším predpisom, ako aj článkom medzinárodných zmlúv a dohovorov. Iná situácia nemôže byť zneužitá proti žalobcovi, proti jeho ľudským právam a základným slobodám, proti jeho občianskym právam, ústavným právam za žiadnych okolností. Žalobca dôvodil, že súdne konane malo byť vykonané v jeho prítomnosti, pričom bolo vykonané bez jeho prítomnosti, pričom jeho ľudské práva a základné slobody, občianske práva, ústavné práva, mu nemôžu byť odňaté za žiadnych okolností. Súd bol povinný vytýčiť pojednávanie a žalobcu naň predvolať, aby dosiahol svoje právo na spravodlivé súdne konanie a uplatnil všetky svoje v súdnom konaní, aby sa mohol ústne vyjadriť pred súdom, realizovať dokazovanie pred súdom v jeho osobnej prítomnosti, dať predvolať svedkov, vypočúvať svedkov a realizovať všetky ostatné oprávnenia, na ktoré má žalobca ako strana právo, podľa zákonov SR, SR, medzinárodných zmlúv, dohovorov a ďalších. Poukázal na porušenie svojich ústavných práv, občianskych práv, ľudských práv a základných slobôd, na ktoré má podľa príslušných predpisov právo. Súd nevytýčil pojednávanie, na ktorom mal žalobca právo sa zúčastniť, pričom trval na tom, aby bolo vytýčené pojednávanie, na ktorom by si uplatnil spravodlivé súdne konanie a všetky svoje príslušné práva. Došlo teda k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V tomto smere žalobca poukázal na znenie , SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že bez najmenších pochybností dôrazne, presne a jasne dokázal, osvedčil, ozrejmil, objasnil hrozby ohrozenia, zhoršenie pozície žalobcu, rovnako tak nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia súdu a rovnako tak to, že by bolo právo žalobcu ohrozené, to že bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav, čo dokázala okolnosť, že žalovaný už raz previedol predmetnú nehnuteľnosť, čím prišlo navyše k dôvodnej obave z toho, aby žalovaný nepokračoval v presúvaní z firmy na firmu predmetné nehnuteľnosti, pričom pokiaľ súd nezastaví takéto postupy žalovaných, bude to takto pokračovať do nekonečna. Tvrdenia žalobcu sú riadne podložené dôkazmi v zberových hárkoch č. , keď už raz vystupoval ak predávajúci INGEMAR, s. r. o. a ako kupujúci ELVOSOLAR, a.s., keď predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené podľa LV č. XXX ako parc. reg. „C“ v k. ú. R., ako parc. č. 8/42 - výmera 4464 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Týmto prevodom sa preukázal dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčili sa hrozby, ohrozenia, zhoršenie pozície žalobcu, rovnako tak nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia súdu, tiež to, že bolo právo žalobcu ohrozené, že bol vykonaný právny úkon, ktorý vytvoril nezvratný právny stav. Tvrdenie súdu, že žalobcom uvádzané skutočnosti nesúvisia s daným konaním, sa nezakladá na pravde, žalobca s týmto nesúhlasí, nakoľko ide o okolnosti a súvislosti, ktoré sa priamo týkajú a dotýkajú daného súdneho konania. Predkladané skutočnosti žalobca predložil aj preto, aby mal súd obraz o žalovanom, teda pravdu o realizáciách, ktorých sa dopúšťa žalovaný, čím ohrozuje celú situáciu, pričom je zrejmé, že je prevodu schopný. Súd v obsahu napadnutého uznesenia opisuje, že nemusí zisťovať všetky skutočnosti súvisiace s vecou. S týmto žalobca nesúhlasí, pretože na to, aby súd vydal rozhodnutie smerujúce k nariadeniu neodkladného opatrenia bol povinný oboznámiť sa s celou situáciou kompletne. Nemôže rozhodovať len na podklade nedostatočne zistených informácií. Nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, ak hrozí nejaká ujma, jej zväčšovanie, škoda, sťaženie budúcich situácií v súdnych výkonoch, alebo hrozí nezvratný právny stav a pod. V danom prípade je plne osvedčený a riadne priamo odôvodnený nárok a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už previedol predmetné nehnuteľnosti je dôležité vydať a vykonať nariadenie neodkladného opatrenia. Obava, ktorá hrozila, sa už naplnila v plnom rozsahu, teda sa stala reálnou. Čo sa týka súčastí a príslušenstva, ide o všetko, čo súvisí s predmetnými nehnuteľnosťami, v zmysle celej kompletnej dokumentácie, ktorú žalovaný obdržiava. Pokiaľ ide o zabezpečovacie opatrenie, žalobca uviedol, že

keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný, keďže súd o ňom koná, je tým splnený zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca preto žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, alebo zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalobcu, podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca uvádza v žalobe vyfabulované a ničím nepodložené konštrukcie a tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žaloba je nezrozumiteľná a zmätočná a žalobca sa v nej zaoberá nepodstatnými a s meritom veci nesúvisiacimi skutočnosťami, ktoré žalovaný nepovažuje za potrebné v celom rozsahu komentovať, ani sa k nim vyjadrovať. Tvrdenie žalobcu, že mu nebola zaplatená kúpna cena za prevedený obchodný podiel v spol. ROMAG spol. s r. o. nie je pravdivé. Spoločnosť Portofino Holding, a.s. žalovanému potvrdila, že kúpna cena za obchodný podiel bola v celom rozsahu uhradená zápočtom vzájomných pohľadávok, ako vyplýva z oznámenia o jednostrannom zápočte zo dňa 2.9.2016 nadobúdateľa obchodného podielu

- spoločnosti Portofino Holding, a.s., ktoré žalobca osobne v písomnej forme prevzal dňa 2.9.2016, pričom proti zápočtu nemal žiadne výhrady. Predmetom súdneho konania sp. zn. na Okresnom súde Bratislava I., je vrátenie obchodného podielu v spoločnosti INGEMAR s. r. o. žalobcovi zo strany nadobúdateľa obchodného podielu - spoločnosti Portofino Holding, a.s. Tvrdenie žalobcu, že predmetom tohto súdneho konania je aj pozemok parc. reg. „C“ č. 8/42, k. ú. R. , nie je pravdivé. Žalovaný o tomto konaní však bližšie informácie nemá, nakoľko nie je účastníkom tohto súdneho konania a jednak jeho obsah a priebeh nemá súvis so žalobou. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny za parc. reg. „C“ č. 8/42 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4.464 m2, tak, tvrdenie žalobcu, že kúpna cena za pozemok nebola uhradená pôvodnému vlastníkovi, nie je pravdivé. Žalobca má zrejme pod označením „pôvodný vlastník“ na mysli osobu, ktorá predmetný pozemok vlastnila pred spoločnosťou INGEMAR, s. r. o., tak kúpna cena za pozemok bola zo strany INGEMAR s. r. o. ako kupujúceho riadne uhradená predávajúcemu Ing. T. H. a jeho manželke Ing. V. H., čo preukazuje písomné vyhlásenie spoločnosti INGEMAR s. r. o. Pri ďalšom prevode pozemku zo spoločnosti INGEMAR s. r. o. na žalovaného ako kupujúceho na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2019, bola kúpna cena dojednaná vo výške 44.640,- Eur vrátane DPH riadne v lehote splatnosti uhradená spoločnosti INGEMAR s. r. o. ako predávajúcemu, a to dňa 16.1.2019, ako nespochybniteľne vyplýva z bankového výpisu č. 1/2019 spoločnosti INGEMAR s. r. o. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca spomína spoločnosť Livonen, a.s. v žalobe a poukazuje na jej prepojenosť so žalovaným, nakoľko toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný a spoločnosť Livonen, a.s. nie sú prepojené osoby. Aj v tejto časti je žaloba zmätočná. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu o prepojení spoločnosti INGEMAR s. r. o. a žalovaného. Žalovaný a spoločnosť INGEMAR s. r. o. nie sú prepojené osoby. V súvislosti so žalobou je irelevantné, či je alebo nie je spoločnosť INGEMAR s. r. o. daňovým dlžníkom, avšak na stránke Finančnej správy SR spoločnosť INGEMAR s. r. o. nie je uvádzaná ako daňový dlžník, čo potvrdil aj štatutárny zástupca spoločnosti INGEMAR s. r. o. Spoločnosť INGEMAR s. r. o. nie je žalobcovi nič dlžná, naopak, eviduje pohľadávku voči žalobcovi vo výške 893.228,76 Eur + príslušenstvo, ktorá jej bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.5.2019, sp. zn. , právoplatným a vykonateľným dňa 26.6.2019 a ktorá je momentálne predmetom vymáhania zo strany spoločnosti INGEMAR s. r. o. od žalobcu v rámci exekučného konania. Podanie žaloby preto žalovaný považuje len za ďalšiu snahu žalobcu spôsobovať akýmkoľvek spôsobom problémy spoločnosti INGEMAR s. r. o. a jej obchodným partnerom v jeho celkovej snahe dosiahnuť takto odpustenie dlhu, právoplatne potvrdeného súdnym rozhodnutím.

10. Žalovaný teda dôvodil, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou INGEMAR s. r. o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 11.1.2019, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. reg. „C“ č. 8/42 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4.464 m2 v k. ú. R. na žalovaného, spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle až . Kúpna zmluva je vyhotovená v predpísanej písomnej forme. Predávajúci úradne osvedčil svoj podpis. Prejav vôle zmluvných strán bol vyjadrený v kúpnej zmluve výslovne, určite a zrozumiteľne, čím zmluvné strany potvrdili zamýšľaný právny následok - prevod vlastníckeho práva na žalovaného. Zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a bez nátlaku. Predmetom kúpnej zmluvy je možné plnenie. Štatutárni zástupcovia zmluvných strán mali spôsobilosť na právne úkony a boli oprávnení konať za spoločnosť a podpísať kúpnu zmluvu z titulu výkonu funkcie štatutárneho orgánu. Uzavretie kúpnej zmluvy svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, povolil na základe kúpnej zmluvy vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného dňa 17.1.2019 pod V-161/2019. Kúpna cena bola riadne a včas uhradená v celom rozsahu a žiadna zo zmluvných strán od kúpnej zmluvy zo dňa

11.1.2019 neodstúpila. Spoločnosti INGEMAR s. r. o. nič nebránilo uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaný preto tvrdí, že neexistuje právny dôvod, pre ktorý by mala byť kúpna zmluva zo dňa 11.1.2019 vyhlásená za neplatnú a neúčinnú a žalobca ani neosvedčil existenciu žiadneho takého právneho dôvodu. Žalovaný považuje žalobu za zmätočnú, neodôvodnenú a neoprávnenú.

11. K návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný považuje žalobu ako takú za zmätočnú, neodôvodnenú a neoprávnenú, žalovaný rovnako hodnotí aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný v celom rozsahu súhlasí s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Žalovaný považuje toto rozhodnutie za správne a stotožňuje sa s odôvodnením tohto rozhodnutia. Žalovaný má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, pretože nespĺňa náležitosti podľa . Žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu so žalovaným, ani neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nepreukázal ani trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto by vydanie neodkladného opatrenia predstavovalo neodôvodnený a neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zriadenia záložného práva na pozemok parc. reg. „C“ 8/42, tak žalobca neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, pretože takáto pohľadávka neexistuje, a preto nie je daný zákonný dôvod na zriadenie zabezpečovacieho práva. V odvolaní voči uzneseniu, neuviedol žalobca žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a dokazovali oprávnenosť jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Námietky žalobcu, že súd nevykonal dokazovanie a nevytýčil pojednávanie sú irelevantné, keďže podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobcu predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

18. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

21. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

22. V danom prípade sa žalobca žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou INGEMAR, s. r. o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. R., a to parc. reg. „C“ č. 8/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.464 m2, je neplatná a neúčinná, nakoľko nebola jednak kupujúcim zaplatená kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť a tiež z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť bola vlastníctvom spoločnosti ROMAG s. r. o., ktorej 100% vlastníkom obchodných podielov bol žalobca, pričom nakoľko mu nebola zaplatená cena za obchodné podiely ROMAG s. r. o., je naďalej jej 100% vlastníkom obchodných podielov tejto spoločnosti a tým, že patrí daná nehnuteľnosť do majetku obchodnej spoločnosti ROMAG s. r. o., patrí osobe žalobcu.

23. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia, ako i podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade vecne správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu nakladať s danou nehnuteľnosťou zamietol. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal existenciu právneho vzťahu k žalovanému, keď predovšetkým samotná skutočnosť, že žalobcovi nebola zaplatená cena za obchodný podiel neznamená, že sa žalobca automaticky stáva spoločníkom danej spoločnosti, a teda ani existenciu prekážky, pre ktorú by spoločnosť INGEMAR s. r. o. previesť predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného. K podanému vyjadreniu pritom žalovaný predložil doklady ( vyhlásenie spoločnosti INGEMAR s. r. o. o zaplatení kúpnej ceny kupujúcim - žalovaným zo dňa 7.6.2021, ako aj výpis z účtu preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny žalovaným), podľa ktorých tvrdenie žalobcu, že za danú nehnuteľnosť nebola uhradená kúpna cena nie je pravdivé. Žalobca tiež uvádzal, že dôvodom obavy má byť okolnosť, že k prevodu nehnuteľnosti už raz došlo. Avšak žalovaný

pri tomto prevode vystupoval ako kupujúci, teda nadobúdateľ nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nadobudol v roku 2019 a odvtedy s ňou nenakladal.

24. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa požadovaným neodkladným opatrením má poskytnúť táto predbežná ochrana tiež z dôvodu, že žalobca sa žalobou vo veci samej voči žalovanému domáha určenia neplatnosti/neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy majúcej byť uzavretej medzi predávajúcim INGEMAR s. r. o. a kupujúcim ELVOSOLAR s. r. o. Avšak v zmysle ust. nie je takýto žalobný návrh prípustný, nakoľko možnosť takejto žaloby nevyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie neplatnosti právneho úkonu (tu kúpnej zmluvy), je určením ne/ existencie právnej skutočnosti. Avšak právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (neplatnosti kúpnej zmluvy), len za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný, ktorého nedostatky by sa mali odstrániť postupom podľa .

25. V prípade, že by sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, tak je potom potrebné aplikovať ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a .

26. V zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka ( , pozn.).

27. V zmysle ust. platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný nielen pre strany konania, prípadne pre ich právnych nástupcov, ale aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka, návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

28. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozsudok, ktorým súd rozhodne o určení vlastníckeho práva je listinou, na základe ktorej kataster vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 Katastrálneho zákona). Zápis poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní má totiž dopad na účinky rozhodnutia vydaného vo vzťahu k ďalším prevodom vlastníckeho práva, ku ktorým došlo v priebehu súdneho konania po vyznačení poznámky. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, ale aj o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je teda záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní (rovnako rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017). Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností totiž zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti (t. j. nielen vlastníckeho práva, ale aj držby, vecného bremena, záložného práva, predkupného práva - ak bolo dohodnuté ako právo vecné). Zákonodarca teda touto právnou úpravou rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, ale aj o určenie neplatnosti právneho úkonu, aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa takéto osoby reálne s poznámkou oboznámili, stačí, že mali objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie.

29. Z citovaných ustanovení Katastrálneho zákona a je zrejmé, že žalobca v prípade riadneho žalobného návrhu, má možnosť zabezpečiť svoju právnu pozíciu a ochranu svojho práva vyznačením poznámky v katastri o prebiehajúcom konaní. Ak by aj žalovaný vykonal právny úkon, ktorého následkom by bola zmena vecného práva k nehnuteľnosti, takýto úkon by sa musel do katastra nehnuteľností zapísať vkladom ( Katastrálneho zákona), v dôsledku čoho by pre osoby takto zapísané bol potom záväzný právoplatný rozsudok vydaný v prerokúvanej veci. Ak by tento rozsudok

žalobe žalobcu vyhovel, znamenalo by to jeho zápis do katastra nehnuteľností ako vlastníka, ako aj výmaz všetkých medzičasom vložených vecných práv.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené preto v prerokúvanej veci nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zakázať žalovanému nakladať s danou nehnuteľnosťou, ako sa žalobca domáhal navrhovaným neodkladným opatrením. Pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia teda nie je splnená podmienka , takže súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podľa tento návrh zamietol.

31. Takisto súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ odmietol navrhované neodkladné opatrenie v časti týkajúcej sa súčastí a príslušenstva danej nehnuteľnosti (výrok II.), nakoľko v tejto časti bolo navrhované neodkladné opatrenie neurčité. Hoci žalobca namieta, že uvedené vyplýva z predložených príloh, tak v zmysle , nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca je teda povinný opísať uplatnený nárok v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú identifikáciu. Návrh žalobcu musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Pokiaľ teda v danom prípade žalobca nešpecifikoval, čo predstavuje súčasť a príslušenstvo nehnuteľnosti, postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ v tejto časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Súd je totiž návrhom žalobcu viazaný, nemôže priznať viac, ako sa domáha. Pokiaľ však žalobca svoj nárok presne nešpecifikuje, je potrebné ho ako neurčitý odmietnuť, pričom súd nie je povinný z listinných dôkazov zisťovať, akú súčasť a príslušenstvo nehnuteľnosti mal žalobca na mysli.

32. Ďalej, pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uzatvára, že tento nebol dôvodný. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca v danom prípade neosvedčil, že by mal voči žalovanému spoločnosti ELVOSOLAR, a.s. ako svojmu dlžníkovi priamu peňažnú pohľadávku. Navyše žalovaný ako prílohu svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu pripojil doklady (č. l. 85, 86 spisu), osvedčujúce uhradenie kúpnej ceny za predanú spornú nehnuteľnosť. Aj vzhľadom na predmet daného konania vo veci samej, ktorým je určenie neplatnosti právneho úkonu je zrejmé, že tu neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný, nie je dlžníkom žalobcu, žalobca sa v spore zaplatenia peňažnej sumy voči žalovanému nedomáha.

33. Rovnako nie je opodstatnená odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, keď vo veci nevykonal riadne dokazovanie a nenariadil pojednávanie. V štádiu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného, či zabezpečovacieho opatrenia, totiž súd v zmysle ust. môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného, či zabezpečovacieho opatrenia, zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom Pomerne krátka lehota na rozhodnutie, nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. O návrhu súd rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností. Ďalším zásadným argumentom proti nariadeniu pojednávania v tomto štádiu, je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje.

34. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného, či zabezpečovacieho opatrenia strana konania nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. O návrhu žalobcu vo veci samej bude súd prvej inštancie ešte len konať a rozhodovať, takže postupom súdu prvej inštancie neboli odňaté procesné práva žalobcu.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

36. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť ( v spojení s ).

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).