Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/41/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom, advokátom AK so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, proti žalovanému: D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, IČO: 51721635, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6. decembra 2018 č.k. - 126 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku IV.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku IV. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice – okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

I. zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX okres Košice - okolie, obec C., kat. Rákoš, ako parcela č. 229 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 987 m2 tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje novo vytvorenú parcelu č. 229/5, zastavaná plocha o výmere 396 m2, novo vytvorenú parcelu č. 229/6, zastavaná plocha o výmere 97 m2 a na nej evidovaný dom č. súpisné 120, evidovaný na LV č. XX, obec C., k.ú. C.,

II. novo vytvorenú parcelu č. 229/4, zastavaná plocha o výmere 159 m2 a na nej postavený dom č. súpisné XX, evidovaný na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., a novo vytvorenú parcelu č. 229/3, zastavaná plocha o výmere 335 m2, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného v súlade s geometrickým plánom E. F. G. zo dňa 24.9.2018, overeného dňa 25.9.2018 pod č. 1407/2018,

III. geometrický plán č. 15/2018 zo dňa 24.9.2018 sa stáva súčasťou rozsudku,

IV. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 100 %.

2. Súd tak rozhodol o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 229, zastavané plochy a nádvoria o výmere 987 m2, evidovaného na LV č. XXX, kat. úz. C., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu titulom darovacej zmluvy (V 1580/11) a žalovaného v 1/2-ici titulom darovacej zmluvy (V 1092/01), na ktorej je postavený dom vo výlučnom vlastníctve žalobcu súp. č. 120 a tiež dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného súp. č. XX.

3. Konštatoval, že žalobca: a) predložil geometrický plán č. 15/2018 zo dňa 24.9.2018, podľa ktorého by reálnym rozdelením nehnuteľnosti žalovanému zostala zachovaná doposiaľ užívaná prístupová cesta k jeho rodinnému domu po chodníku, b) tvrdil, že o nehnuteľnosť sa riadne stará, rodinný dom na nej postavený zrekonštruoval a býva v ňom so svojou rodinou, a to na rozdiel od žalovaného, ktorý svoj rodinný dom dlhodobo neužíva, neudržiava a má v úmysle ho predať, keďže tento je inzerovaný na portáli: Reality.sk (č.l. 42 súdneho spisu), o čom žalobca predložil súdu aj fotodokumentáciu (č.l. 49, 52, 53, 54, 56, 58, 60, 61, 63, 64, 66 súdneho spisu).

4. Súd poukázal aj na obranu žalovaného, ktorý predložil geometrický plán zo dňa 16.3.2018, podľa ktorého by žalovaný získal ako prístup širšiu časť pozemku pred svojim domom v rozsahu 15,45 metra, a žalobca v šírke 6,75 metra a v rámci ktorej žalovaný: a) tvrdil, že na spornej parcele sa nachádza vodovodná prípojka, z ktorej je do oboch rodinných domov zabezpečovaný prívod vody zo studne, a preto žiadal zriadiť vecné bremeno týkajúce sa uloženia vodovodnej prípojky a prístupu na novo vytvorenú parcelu za účelom prevádzky údržby a opráv vodovodnej prípojky žalovaného, b) potvrdil, že dom nie je obývaný, c) poprel, že by mal v úmysle svoj rodinný dom predať, d) tvrdil, že dom do budúcna mieni zrekonštruovať tak, aby slúžil na bývanie a v dome nebýval iba z dôvodu, že vzájomné spolubývanie so žalobcom nie je možné, e) súhlasil s možnosťou určiť do výlučného vlastníctva žalobcu spornú parcelu aj s rodinným domom žalovaného za cenu 29.000 až 31.000,- eur, f) predložil znalecký posudok č. 29/2018, v ktorom znalec stanovil hodnotu rodinného domu žalovaného spolu s príslušenstvom na sumu 13.872,- eur a cenu za pozemok 12.110,- eur, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca vyjadril ochotu zaplatiť žalovanému sumu 15.000,- eur, s čím ale nesúhlasil žalovaný, ktorý potom žiadal od žalobcu čiastku 20.000,- eur, s ktorou nesúhlasil žalobca.

5. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je možné reálne rozdelenie parc. č. 229, kat. úz. C. podľa výšky spoluvlastníckych podielov, a pretože sa strany o vyporiadaní nedohodli, zrušil podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a túto reálne rozdelil medzi žalobcu a žalovaného podľa rovnakej výšky ich podielov vychádzajúc z geometrického plánu č. 15/2018 zo dňa 24.9.2018, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a to aj s ohľadom na stav a užívanie na nej stojacich rodinných domov žalobcu a žalovaného, ktorý svoj rodinný dom dlhodobo neužíva, neudržiava a má v úmysle ho predať, a jej účelné využitie.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa , , a . Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že rozsudok trpí inou vadou, lebo súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu žalobcu a žalovaného, ktoré už boli v ich výlučnom vlastníctve na základe darovacej zmluvy, a preto ich súd nemohol zahrnúť do vyporiadania. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol aj to, že nerozhodol o protinávrhu žalovaného na zriadenie vecného bremena uloženia vodovodnej prípojky a prístupu na pozemok a v prípade, ak mal súd za to, že protinávrh žalovaného je vadný, nevyzval žalovaného na odstránenie vád tohto jeho podania. Tvrdil, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, že: a) súd nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom žalovaným predloženým geometrickým plánom č. 6/18 zo dňa 26.6.2018 GEOPROGRESS, Košice, ktorý obsahuje tri alternatívy, ktoré zachovávajú zákonné spôsoby vyporiadania podľa a najúčelnejšie reálne rozdelenie pozemku v jeho verzii č. 2, b) súdom použitý geometrický plán č. 15/18 zo dňa 24.9.2018 nezohľadňuje kritérium účelného využitia pozemku a prístupu do rodinného domu žalovaného, c) reálna deľba pozemku obmedzila výkon vlastníckeho práva žalobcu k jeho rodinnému domu a možnosť žalobcu dom prípadne predať. Na tomto mieste žalovaný opätovne poprel, že má v úmysle dom predať. Tvrdil pritom, že dom mieni previesť do vlastníctva svojho syna, ktorý si tam chce zriadiť trvalé bývanie. Akcentoval, že vo veci nie je podstatné, akú šírku budú mať novovytvorené parcely, ale aby bola zachovaná výška ich spoluvlastníckych podielov a účelné využitie pozemku ako prístupu k rodinným domom strán a navrhol vykonať obhliadku na mieste samom. Namietol tiež, že súd nesprávne rozhodol o trovách konania, lebo rozhodol iba o trovách právneho zastupovania a vzhľadom na okolnosti sporu a sporových strán pri rozhodovaní neaplikoval . Na podporu argumentácie žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania. Zdôraznil, že vyporiadanie rodinných domov nebolo predmetom sporu a ani súd sa vlastníctvom rodinných domov nezaoberal, lebo boli od počiatku vo výlučnom vlastníctve sporových strán. K otázke prístupu k rodinným domom a šírke vjazdu, žalobca zhrnul svoju argumentáciu v priebehu sporu a akcentoval, že súd prvej inštancie sa týmto otázkam do detailov venoval a podrobne rozobral aj všetky geometrické plány a ich varianty. K námietke vykonania dôkazov poukazom na a podčiarkol, že žalovaný mohol a mal vyvrátiť relevantné skutočnosti a podložiť tieto dôkazmi, čo však neurobil.

9. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrvávajúc na odvolaní a argumentácii v ňom prednesenej, zopakoval svoje tvrdenie, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli aj rodinné domy vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaného. Súdu prvej inštancie vytkol, že vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, že dom žalovaného je v zlom technickom stave, lebo táto skutočnosť vykonaným dokazovaním preukázaná nebola. Podľa názoru žalovaného súd mohol vykonať aj ohliadku na mieste samom, ktorá je bežným dôkazným prostriedkom v tomto type súdneho konania. Navrhol preto po zrušení veci vykonanie ohliadky na mieste samom. Znovu uviedol, že pri rozdelení pozemku podľa geometrického plánu č. 15/18 nie je zachovaná podmienka účelného využitia nehnuteľnosti, nie je prístup do rodinného domu.

10. Žalobca v duplike na repliku žalovaného podčiarkol, že v spore preukázal, že dom žalobcu je zdevastovaný, na spadnutie, nikto tam nebýva a bol zaradený v realitných portáloch určených na predaj. Správne preto súd zohľadnil túto skutočnosť, a fakt, že dom žalobcu je rekonštruovaný, moderný a stále obývaný.

11. Okresný súd Košice – okolie uznesením zo dňa 15. decembra 2022 č.k. -234 vylúčil na samostatné konanie protinávrh žalovaného o zriadenie vecného bremena uloženia vodovodnej prípojky v prospech žalovaného v rozsahu, ako je zakreslená v geometrickom pláne GEODETING s.r.o., Košice, č. 58/2022 zo dňa 16.2.2022, overeného na OÚ Košice- okolie, katastrálny odbor č. G1-219/2022 zo dňa 22.2.2022, v znení pripustenom uznesením súdu zo dňa 27. júna 2022 č.k. -205.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné pokiaľ smeruje proti výroku I., II. a III. rozsudku. Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v tejto časti naplnené. Odvolanie je opodstatnené vo vzťahu k výroku IV. o trovách konania.

13. Skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní proti výroku I., II. a III. rozsudku neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť tejto časti rozsudku. Vo svojom odvolaní žalovaný vo vzťahu k tejto časti rozsudku v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne a vyčerpávajúco pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Súd pri rozhodovaní o veci samej náležite zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobcovi ako aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci samej (okrem rozhodnutia o trovách konania), než ako rozhodol súd prvej inštancie.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo vo vzťahu k výrokom I., II. a III. (vec sama), preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody tejto časti napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), a preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku vo výrokoch I. až III. a so zreteľom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (por. napr. , , , ), k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

16. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

16.1. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16.2. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci rozhodnutím súdu podľa , ktorým sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy. Ak súd v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi sporových strán, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), takže súd môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.

16.3. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

16.4. Na prvom mieste preto súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle ( ) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností ( a nasl. katastrálneho zákona).

16.5. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie náležite vychádzal z vyššie uvedených zákonných a judikatórnych premís. Správne zistil okruh spoluvlastníkov označenej parcely (žalobcu a žalovaného) a výšku ich podielov. Vychádzajúc z medzi stranami nespornej skutočnosti, že k dohode o zrušení a spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovaným podľa nedošlo, a zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, súd správne uzavrel, že sú splnené predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva k označenej parcele v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, na ktorej stoja rodinné domy vo výlučnom vlastníctve sporových strán, autoritatívnym rozhodnutím súdu. Súd sa náležite následne zaoberal otázkou spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva pri zákonom stanovenej postupnosti spôsobov vyporiadania v zmysle , upravujúceho jednotlivé spôsoby vyporiadania spoluvlastníctva a ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

18. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ods. l ustanovuje dve základného hľadiská, ku ktorým treba pri vyporiadaní prihliadnuť, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.).

19. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva – reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný.

20. V danom prípade mal súd geometrickými plánmi predloženými stranami sporu za preukázané, že sporná parcela je reálne deliteľná. Správnosť tohto záveru súdu žalovaný v odvolaní nespochybňuje.

21. V posudzovanej veci je nespornou i skutočnosť, že spoluvlastnícke podiely strán sporu na parcele, ktorá je predmetom konania, sú rovnaké a že táto parcela je zastavaná domom vo výlučnom vlastníctve žalobcu a domom vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Bolo preto v súlade s účelom ustanovenia , pokiaľ súd prvej inštancie pristúpil k reálnemu rozdeleniu parcely so zreteľom na tento fakt, reflektujúc funkčnú spojitosť a účelné využitie v zmysle geometrického plánu E. F. G. zo dňa 24.9.2018, overeného dňa 25.9.2018 pod č. 1407/2018. Adekvátne pritom vychádzal z úsudku, že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, keďže rozdelením veci (parcely) vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a doterajšiemu spôsobu užívania.

22. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými.

23. Žalovaný v odvolaní spochybňuje spôsob vyporiadania – reálneho rozdelenia sporného pozemku súdom prvej inštancie námietkou, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie preto, lebo neprihliadol na dôkaz, ktorý žalovaný predložil - geometrický plán č. 6/18 zo dňa 26.6.2018 GEOPROGRESS, Košice, ktorý obsahuje tri alternatívy, ktoré zachovávajú zákonné spôsoby vyporiadania podľa a najúčelnejšie reálne rozdelenie pozemku v jeho verzii č. 2, a naopak súd pri rozhodovaní vychádzal z geometrického plánu predloženého žalobcom (E. F. G. zo dňa 24.9.2018, overeného dňa 25.9.2018 pod č. 1407/2018) a v rozpore s vykonanými dôkazmi zohľadnil skutočnosť, že dom žalovaného je v zlom technickom stave a je ponúkaný na predaj. Žalovanému ide nepochybne o to, aby sa na základe vyporiadania stal výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely tak, ako to plynie z variantu č. 2 geometrického plánu č. 6/18 zo dňa 26.6.2018 GEOPROGRESS, Košice predloženého žalovaným. Žalobca naopak súhlasí s reálnym rozdelením parcely podľa geometrického plánu E. F. G. zo dňa 24.9.2018, overeného dňa 25.9.2018 pod č. 1407/2018) tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku.

24. Z obsahu odvolania žalovaného zároveň plynie, že žalovaný spochybňuje hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a z tohto plynúce skutkové zistenia, predkladajúc vlastné hodnotenie ním predložených listinných dôkazov (geometrický plán č. 6/18 zo dňa 26.6.2018 GEOPROGRESS, Košice), i ostatných vykonaných dôkazov na súde prvej inštancie.

24.1. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu ( základných princípov ). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ).Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak ( ).

24.2. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

24.3. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod..

25. Ani v tomto smere súdu prvej inštancie žiadne pochybenie vytknúť nemožno. Žalovaný neopodstatnene v odvolaní spochybnil hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a z tohto plynúce skutkové zistenia. Súdu prvej inštancie sa nedá ani dôvodne vytýkať, že na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie .

26. Táto právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko „účelné využitie veci“, patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pretože hypotéza právnej normy bola vymedzená správne, rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie okolnosti, prípadne že sa neprihliadlo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či významné, keďže tieto okolnosti nie sú súčasťou hypotézy právnej normy vymedzenej súdom v súlade so zákonom, z ktorej súd pri právnom posúdení veci vychádzal. Z týchto dôvodov žalobca neopodstatnene brojil proti záveru súdu prvej inštancie (ktorý hypotézu ustanovenia vymedzil správne), že vzhľadom na okolnosti prípadu pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán, okrem veľkosti spoluvlastníckych podielov, bolo potrebné najúčelnejšie reálne rozdeliť pozemok podľa verzie č. 2 geometrického plánu č. 6/18 zo dňa 26.6.2018 GEOPROGRESS, Košice.

27. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku sa žalovanému nepodarilo spochybniť ani námietkou, že spôsob reálnej deľby pozemku podľa geometrického plánu E. F. G. zo dňa 24.9.2018, overeného dňa 25.9.2018 pod č. 1407/2018, nezohľadňuje kritérium účelného využitia pozemku a prístupu do rodinného domu žalovaného, obmedzuje výkon vlastníckeho práva žalobcu k jeho rodinnému domu a možnosť žalobcu dom prípadne predať, eventuálne previesť do vlastníctva syna spolu s rodinným domom za účelom jeho užívania v budúcnosti. V okolnostiach posudzovaného prípadu totiž niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by bolo možné spochybniť záver prvoinštančného súdu, ak z hľadiska účelného využitia pozemku, s prihliadnutím na jeho umiestnenie, šírku a polohu, a pri hodnotení „intenzity“ záujmov žalobcu a žalovaného účelne využívať spornú nehnuteľnosť dospel k záveru, že reálnym rozdelením veci podľa návrhu žalovaného by bol značne znevýhodnený žalobca, ktorý parcelu denne užíva spolu s rodinným domom na nej postaveným a udržiava ju a bezpochyby má pre žalobcu väčší význam ako pre žalovaného aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný túto neužíva, bezprostredne ju pre seba nepotrebuje a nebýva ani v rodinnom dome na nej postavenom. Pokiaľ žalovaný v rámci obrany tvrdil, že rodinný dom nemieni predať, ale ho chce previesť do vlastníctva syna na budúce užívanie, na tieto svoje tvrdenia žalovaný v spore dôkazy nepredložil.

28. Odvolací súd nezistil, že by konanie prvoinštančného súdu bolo postihnuté vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Opodstatnenosť totiž nemožno priznať ani námietke žalovaného, že súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu žalobcu a žalovaného, ktoré už boli v ich výlučnom vlastníctve na základe darovacej zmluvy, a preto ich súd nemohol zahrnúť do vyporiadania, nakoľko z enunciátu rozsudku takáto skutočnosť nevyplýva. Ako bez relevancie odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného založenú na tvrdení, že súd nevykonal dôkaz ohliadkou na mieste samom, a to z dôvodu, že žalovaný v priebehu sporu vykonanie tohto dôkazu nenavrhol. Žalovaný súdu neopodstatnene vytkol aj to, že nerozhodol o protinávrhu žalovaného na zriadenie vecného bremena uloženia vodovodnej prípojky a prístupu na pozemok, a to z dôvodu, že Okresný súd Košice – okolie protinávrh žalovaného o zriadenie vecného bremena uloženia vodovodnej prípojky v prospech žalovaného v rozsahu, ako je zakreslená v geometrickom pláne GEODETING s.r.o., Košice, č. 58/2022 zo dňa 16.2.2022, overeného na OÚ Košice- okolie, katastrálny odbor č. G1-219/2022 zo dňa 22.2.2022, v znení pripustenom uznesením súdu zo dňa 27. júna 2022 č.k. -205, vylúčil na samostatné konanie uznesením zo dňa 15. decembra 2022 č.k. -234.

29. Keďže súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu, rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výroky I., II. a III.) je z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov správny. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

30. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku IV. rozsudku o trovách konania však podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozsudku v tejto časti neboli splnené. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku IV. rozsudku je dôvodné.

31. Ako vyplýva z bodu 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle , teda podľa zásady úspechu v konaní, kedy je rozhodujúci vždy procesný výsledok a tento v danom prípade je taký, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

32. Podstatou odvolania žalovaného proti výroku IV. je presvedčenie žalovaného o tom, že v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznať žalobcovi náhradu trov konania v zmysle .

33. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

35. Judikatúra súdov tiež konštatovala, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd vždy povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. ).

36. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o nároku strán na náhradu trov konania podľa . Pri rozhodovaní o trovách konania sa však vôbec nezaoberal príp. možnosťou použitia moderačného oprávnenia v zmysle , pretože neskúmal, či v danej veci (ne)existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Odvolanie žalovaného je tak dôvodné.

37. S ohľadom na uvedené preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom výroku IV. o trovách konania zrušil s poukazom na a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

38. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania a v tejto súvislosti skúmať, či (nie) sú splnené podmienky v zmysle . Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle bude možné posúdiť, či v prejednávanom prípade (ne)existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a či ide/nejde o výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania. Až následne súd opätovne rozhodne o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ) a rozhodnutie náležite odôvodní.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).