Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/56/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobkyne: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., N. B. XX/X, zastúpená JUDr. Karol Plank, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štúrova 13, IČO: 51 289 610, proti žalovaným: 1. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 2a. C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2b. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. K. XXX/X, 2c. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D., K. XXX/X, 2d. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. XXX/XX, 2e. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D., K. XXX/X, 3. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX M. D., zastúpení Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Nitra, Mostná 46, o náhradu škody vo výške 19.916,05 eura, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -379 zo dňa 5. augusta 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v 1., 2a., 2b., 2c., 2d., 2e., 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. V záhlaví označeným uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , a vo výroku o trovách konania ust. a .

1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 27.02.2018 domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 19.916,05 eura titulom náhrady škody, pozostávajúcej z náhrady škody na zdraví, bolestného za 262,5 bodov podľa lekárskeho posudku z 31.05.2017 v sume 4.635,75 eura a ušlého zisku z podnikania za 7,5 mesiacov v sume 15.280 eur. Dňa 26.04.2022 doručila súdu podanie, ktorým zobrala žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že pes žalovaných - zlatý retríver menom Q., ktorý mal žalobkyni spôsobiť zranenia, dňa 15.03.2020 uhynul, čo sa konštatuje v znaleckom posudku č. X/XXXX J.. Bc. Q. M.. Týmto nastala skutková situácia, že zo strany žalobkyne objektívne nie je možné preukázať jej uhryznutie psom žalovaných, ktorý uhynul bezprostredne po zadaní znaleckého dokazovania. Zároveň žalobkyňa žiadala o uplatnenie , majúc za to, že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože priznanie plnej náhrady trov konania by predstavovalo pre ňu neprimeranú tvrdosť, poukazujúc tiež na podiel oboch strán sporu na vzniku a priebehu sporu, čo vyplýva z doposiaľ zisteného skutkového stavu, povahy a okolností prípadu, keďže v danom prípade došlo k ujme na zdraví žalobkyne v dôsledku útoku psa a skutočnosť, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti sa stali nepreukázateľné s ohľadom na úhyn psa Q., a to 13 dní po zadaní znaleckého dokazovania. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo sporových strán neprizná nárok na náhradu trov konania.

1.2. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2022 žalovaní vyslovili súhlas so späťvzatím žaloby, nesúhlasili však s navrhovaným rozhodnutím o trovách konania. Uviedli, že neprimeranú tvrdosť je nutné vykladať v kontexte žalobného návrhu žalobkyne, v ktorom požadovala náhradu škody vo výške 19.916,05 eura za uhryznutie psom. Išlo o nárok v pomerne vysokej výške, preto si na hájenie svojich práv a uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a útoku zvolili právneho zástupcu. V prípade ich neúspechu v konaní by boli zaviazaní na plnenie, ktoré je v pomere k prípadným trovám konania nepomerne vyššie. Dôvodiť aplikáciu ust. "nepreukázateľnosťou" nároku (aj s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania) s ohľadom na "úhyn psa" považujú žalovaní za absurdné o to viac, že žalobkyňa poukazuje na "podiel strán sporu na vzniku a priebehu sporu". Civilný proces sa spravuje dispozičnou zásadou a je teda iba na žalobcovi (dominus litis), či žalobu podá a akým smerom sa spor bude uberať. Vykladať uvedenú zásadu v ich neprospech považujú za neprípustné. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenie NS SR, sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopadu rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Navrhli rozhodnúť o trovách konania v zmysle ust. a priznať im nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

1.3. Rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne a súhlas žalovaných súd prvej inštancie konanie zastavil.

1.4. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal, či v zmysle existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania úspešným účastníkom nepriznal, resp. by znížil. Súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná zjavne bezdôvodne, nakoľko nie je možné posúdiť príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou - ujmou, ktorá bola spôsobená žalobkyni v dôsledku útoku psa žalovaného, nakoľko došlo k jeho úhynu. V danom prípade boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa z dôvodu, že pes, ktorý bol predmetom znaleckého dokazovania ohľadom spôsobenia škody žalobkyni v priebehu dokazovania uhynul. Vzhľadom na vyššie uvedené by nebolo spravodlivé požadovať náhradu trov konania voči jednej, resp. druhej strane sporu.

2. Proti výroku uznesenia o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolaní žalovaní, ktorí navrhli uznesenie v tejto časti zmeniť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie cez ust. . Dôvodili tým, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, iba keď sú splnené všetky predpoklady, pre nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ust. nie je možné vykladať tak, že je naň potrebné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V odvolaní zopakovali svoje predchádzajúce vyjadrenie žalobkyne, že priznanie náhrady trov konania by pre ňu znamenalo neprimeranú tvrdosť. Je nutné vykladať v kontexte jej žalobného návrhu, ktorým požadovala náhradu škody v pomerne vysokej sume 19.916,05 eura, pričom oni na obranu a hájenie svojich práv si zvolili právneho zástupcu. V prípade úspechu žalobkyne by boli povinní zaplatiť trovy konania žalobkyni, pričom dôvodiť aplikáciou ust. „nepreukázateľnosťou“ nároku s ohľadom na „úhyn psa“ považujú za absurdné o to viac, že žalobkyňa poukazuje na podiel strán sporu na vzniku a priebehu sporu. Civilný proces sa spravuje dispozičnou zásadou a je iba na žalobcovi, akým smerom sa bude spor uberať. Vykladať uvedenú zásadu v ich neprospech považujú za neprípustné. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , z ktorých vyplýva, že ust. nie je ustanovením, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopadu rozhodnutia o určitom druhu nároku. Poukázali na skutočnosť, že znalec v posudku č. 4/2020 konštatoval, že fotografická dokumentácia zranení poškodenej je taktiež z posudzovania individuálnej identifikácie nedostatočná - rany sú čiastočne vyhojené, stopy rán sú vyhotovené bez mierok, z čoho

vyplýva, že nebolo možné zistiť príčinnú súvislosť medzi poranením žalobkyne uhryznutím psa, ani keby pes žil.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázali na to, že dôvodom späťvzatia žaloby bol úhyn psa žalovaných, ktorý mal žalobkyni spôsobiť dňa 15.03.2020 zranenia, čo sa konštatuje v znaleckom posudku č. 4/2020. Poukázali na skutočnosť, že znalecký posudok bol vyžiadaný 08.01.2020. Znalcovi bola žiadosť doručená 02.03.2020 a pes, ktorý mal byť podrobený znaleckému dokazovaniu uhynul 15.03.2020, teda ide o zvláštnu zhodu náhod, kedy pes, ktorý mal byť podrobený znaleckému dokazovaniu uhynul 13 dní potom, čo bolo nariadené znalecké dokazovanie. Vyššie uvedenú skutočnosť zastala situácia, že zo strany žalobkyne nebolo objektívne možné preukázať uhryznutie psom žalovaných, keďže zahynul bezprostredne po zadaní znaleckého dokazovania. V danom prípade podľa jej názoru boli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pretože priznanie plnej náhrady trov konania by predstavovalo pre ňu neprimeranú tvrdosť. Podiel oboch strán sporu na vzniku a priebehu sporu vyplýva z doposiaľ zisteného skutkového stavu, povahy a okolnosti prípadu, keďže v danom prípade došlo k ujme na zdraví žalobkyne v dôsledku útoku psa a skutočnosť, že ňou tvrdené skutočnosti sa stali nepreukázateľné s ohľadom na úhyn psa žalovaných. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ust. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo, alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktorú pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu so správaním účastníkov v priebehu konania a s okolnosťami uplatnenia nároku, prípadne ďalšími. V priebehu konania žalovaní v odvolaní uviedli, že aj keby pes bol podrobený znaleckému dokazovaniu, nebolo by možné zistiť príčinnú súvislosť medzi poraneniami a uhryznutím psom žalovanými, čo považujú v zásade za pozoruhodné tvrdenie, kedy v jednej strane v podstate žalovaní priznávajú uhryznutie žalobkyne ich psom a zároveň prejudikujú neúspešnosť prípadného znaleckého dokazovania. Ide o nepotvrdené a ničím nepreukázané názory. Aj žalobkyňa by mohla polemizovať o skutočnej príčine úmrtia psa Q. s ohľadom na vyššie popísanú časovú postupnosť, keď predmetom znaleckého dokazovania mal byť chrup, o čom žalovaní mali vedomosť a čo mu samotný úhyn psa neprekážal. Napriek tomu bezprostredne po úhyne neupovedomili znalca, ani súd a ani ju o nevyhnutnosti vykonania takéhoto dokazovania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5.1. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví zo strany žalobkyne spolu s príslušenstvom vo výške 19.916,05 eura v dôsledku spôsobenia zranení žalobkyni psom žalovaných. Dňa 26.04.2022 žalobkyňa doručila súdu podanie, ktorým vzala žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že pes žalovaných - zlatý retríver menom Q., ktorý mal žalobkyni spôsobiť zranenia, dňa 15.03.2020 uhynul, čo bolo konštatované v znaleckom posudku č. 4/2020 vypracovanom J.. Bc. Q. M.. Z dôvodu vyššie uvedeného nastala situácia, že zo strany žalobkyne, objektívne nebolo možné preukázať uhryznutie žalobkyne psom žalovaných, keďže uhynul bezprostredne po zadaní znaleckého dokazovania. Žalobkyňa zároveň žiadala o uplatnenie , pretože priznanie trov by predstavovalo neprimeranú tvrdosť pre ňu. Súd prvej inštancie vo

veci rozhodol odvolaním žalovaných napadnutým uznesením, ktorým konanie zastavil (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie (výrok II.). Žalovaní napadli vyššie citované uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu, že pre postup súdu prvej inštancie podľa neexistujú žiadne relevantné dôvody.

7. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaných bolo úlohou odvolacieho súdu preskúmať, či existujú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa podľa .

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore uspel, má, zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

8.1. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.09.2009).

8.2. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k porušeniu základného práva podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (viď ). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

8.3. Odvolací súd uvádza, že predstavuje zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka,

ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.

8.4. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony).

8.5. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu (teraz ) vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 25. februára 2009)

8.6. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti, avšak vždy iba moderovať - nemôže túto povinnosť preniesť na inú stranu sporu. Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov (nález Ústavného súdu SR z 10.10.2018, sp. zn. ).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa .

10. Odvolací súd v tejto súvislosti pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (s ktorým rozhodnutím toto rozhodnutie odvolacieho súdu tvorí jednotu) uvádza, že v danom prípade nesporne došlo k objektívnej skutočnosti, t. j. úhynu psa Q. a táto výnimočná okolnosť nezávisela od vôle a konania ani jednej zo strán konania (resp. uvedené preukázané ani tvrdené v konaní nebolo). Zároveň však táto skutočnosť objektívne (bez zavinenia žalobkyne) znemožnila žalobkyni pokračovať v súdnom konaní o vymáhanie jej nároku, pretože bez preukázania kauzálneho nexusu, resp. bez preukázania skutočnosti, že práve uhynutý pes Q. spôsobil žalobkyni poranenia by žalobkyňa úspešná nemohla byť. Je však potrebné si uvedomiť a brať na zreteľ, že túto objektívnu skutočnosť žalobkyňa v čase podania nevedela a ani nemohla vedieť, resp. predpokladať, nakoľko táto nastala až v priebehu konania po tom, čo zo strany súdu prvej inštancie bolo nariadené znalecké dokazovanie. V nadväznosti na uvedené je teda zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalobkyňa vzala žalobu späť nebol svojvoľný a nezapríčinila ho žalobkyňa, ale bol dôsledkom objektívnej životnej situácie, ktorú predpokladať nebolo možné a ktorá spôsobila následnú (objektívnu) nemožnosť preukázania nároku zo strany žalobkyne, v dôsledku čoho žalobkyňa (po zistení tejto objektívnej skutočnosti) vzala žalobu späť. Tiež odvolací súd uvádza, že ďalším dôvodom pre moderáciu trov konania v zmysle je i tá skutočnosť (s poukazom na dokazovanie, ktoré bolo vykonané v prejednávanom prípade, aj keď nebolo ukončené pre späťvzatie žaloby žalobkyňou

s poukazom na úhyn psa Q., v dôsledku čoho nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie), že obe strany mali svoj podiel na vzniku a priebehu tohto konania, ktorý nemožno pričítať iba na úkor žalobkyne, pretože v opačnom prípade by uvedené viedlo k neprimeranej tvrdosti práva. Je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaní nevytvorili po úhyne psa priestor pre splnenie účelu nariadeného znaleckého dokazovania preskúmaním čeľusti (hoci aj už uhynutého) psa, ktorá skutočnosť sama osobe nevylučovala posúdenie spornej otázky. Žalovaní neposkytli žiadnu súčinnosť v tomto smere, ktorá by mohla potvrdiť ich obranu v konaní vo veci samej. V nadväznosti na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v danom prejednávanom prípade nastala výnimočná okolnosť (nemožnosť vykonania dokazovania v dôsledku úhynu psa Q. vyúsťujúca do dôvodnosti aplikácie a zakladajúca existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. S poukazom na predchádzajúce body tohto odôvodnenia má potom odvolací súd za to, že v danom prípade nebola vylúčená možnosť aplikácie , resp. boli splnené predpoklady pre aplikáciu a súd prvej inštancie moderáciu náhrady trov konania v danom prípade vzhliadol dôvodne.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %) voči žalovaným v 1., 2a., 2b., 2c., 2d., 2e., 3. rade o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

13. Zo všetkých zhora označených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).