Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/275/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. L. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. - F., L. M. XXXX/XX, 2. F. T., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - F. F., F. XXX/XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Marián Haršány, AK so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: Slovenská republika, Obvodný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, Trnava, IČO: 45 013 641, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. mája 2013, č. k. -66, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že pozemky v kat. úz. F. vytvorené geometrickým plánom č. 070/2011 parc. č. XXX/ X zastavaná plocha o výmere 175 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 161 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha o výmere 27 m2 patria do vlastníctva L. F., nar. X.X.XXXXj, trvale bytom W. - F., L. M. XXXX/XX v podiele 1/2 vzhľadom k celku a F. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - F. H., F. XXX/XX v podiele X/X vzhľadom k celku. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. , , , , , , , , , , , účinného ku dňu 16.12.1961 a ku dňu 18.12.1961, , , , keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení, že sporná nehnuteľnosť je v ich podielovom spoluvlastníctve, pretože odporca je vedený na Správe katastra Trnava ako jej výlučný vlastník a bez tohto určenia sú pochybnosti o vlastníctve k sporenej nehnuteľnosti, keď navrhovatelia sa svojou určovacou žalobou snažia dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a preto je v predmetnej veci daný naliehavý právny záujem na určení, že navrhovatelia sú v podielovom spoluvlastníctve každý v podiele 1/2 vlastníkmi sporného pozemku. Súd mal preukázané, že sporné pozemky neboli v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv vo vlastníctve predávajúcich, keď boli pôvodne zapísané v pozemkovo-knižnej vložke č. 1 pre k.ú. F. v prospech bývalého pasienkového spoločenstva, ktoré pozemky v zmysel cit. prešli do vlastníctva JRD Šulekovo a po zániku JRD Šulekovo ako pozemky bez vlastníka prešli v zmysle ust. do vlastníctva štátu a sú vo vlastníctve odporcu ako to súd zistil z LV č. XXXX pre k.ú. F.. Navrhovatelia v 1.a 2.rade odvodzujú svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od kúpnych zmlúv, ktoré uzavreli navrhovateľ v 1.rade spolu s jeho t.č. neb. manželkou L. F. dňa 16.12.1961 s T. L. a dňa 18.12.1961 s J. W., keď predmetná kúpna zmluva uzatvorená s T. L. neobsahovala žiadnu špecifikáciu predmetu kúpnej zmluvy, len výmeru pozemku, z ktorej vôbec nie je zrejmé, či predmetom tejto kúpnej zmluvy sú sporné pozemky alebo iné pozemky a teda ani nebolo možné preukázať či T. L. bol vlastníkom pozemkov, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva uzatvorená J. W. obsahovala označenie parc. č. XXX o výmere 196 štvor. siah zapísaná vo vložke č. 1 v Šulekove, avšak v konaní nebolo preukázané, či J. W. bola vlastníčkou pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy v čase jej uzatvorenia. Predmetné kúpne zmluvy boli len dočasné ako to boli v nich výslovne uvedené a v čase ich podpisovania nebolo možné pozemky, ktoré mali byť predmetom kúpnych zmlúv previesť na kupujúcich ale až potom, ako bude urobený poriadok zo strany bývalého MNV a kupujúcimi označenými ako držiteľmi a bude i urobená zmluva štátnym notárom dokonca v kúpnej zmluve uzavretej s p. W. ako predávajúcou bolo uvedené, že časť kúpnej ceny bude vyplatená až potom, ak bude uskutočnený prenos na kupiteľov. Súd dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľ v 1. rade s manželkou uchopili do držby na základe kúpnych zmlúv, v ktorých bolo jednoznačne uvedené, že ide len o dočasné zmluvy, a že v čase ich uzavretia nebolo možné previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na kupujúcich, keď predávajúci v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností a teda navrhovatelia v 1. a 2.rade nemohli byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im už na základe predmetných kúpnych zmlúv vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí. Súd má za to, že v danom prípade išlo o neospravedlniteľný omyl kupujúcich, že im sporné pozemky patria, keď kupujúci pri uzatvorení predmetných kúpnych zmlúv nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti, nakoľko ako je uvedené vyššie samotné zmluvy obsahovali údaj o tom, že ide len o dočasné zmluvy a že pozemky, ktoré sa mali previesť na ich základe nebolo možné v čase uzavretia kúpnych zmlúv previesť. Držba vecného práva k nehnuteľnostiam, ktorá sa o takéto zmluvy opiera nemôže viesť k vydržaniu. Zmluvné strany sa teda dopustili neospravedlniteľného omylu v dôsledku čoho nemohlo dôjsť za daných okolností k vydržaniu k sporných nehnuteľností. Predmetné kúpne zmluvy uzatvárali v r. 1961 ako kupujúci navrhovateľ v 1.rade s manž. L. F., ktorá zomrela v r. 1967 bez zanechania závetu a nakoľko navrhovateľ v 1.rade platne odmietol prijať dedičstvo, po poručiteľke dedila podľa zákonného podielu v prvej dedičskej skupine dcéra poručiteľky navrhovateľka v 2.rade, ktorá vstúpila do držby jej právnej predchodkyne. Predmetom dedičského konania po poručiteľke L. F. v zmysle uznesenia Štátneho notárstva v Trnave č. k. -12, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.4.1967 neboli sporné pozemky, i keď v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že poručiteľka so svojím manž. L. F. postavili na pozemku pasienkového spoločenstva v Šulekove parc. č. XXX kat. úz. F. rodinný domček č. XXX, ktorý patrí do dedičstva v 1/2 a okrem toho patria do dedičstva pozemky, ktoré nadobudla poručiteľka dedením evidované vo vložke č. 105 a 842 v Šulekove. Dobrá vôľa zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami, ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosti u držiteľa, že mu vec patrí a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že predmetné dedičské rozhodnutie po manželke navrhovateľa v 1.rade muselo u navrhovateľov v 1. a 2.rade vyvolať pochybnosti, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia sa výslovne uvádza, že do dedičstva po poručiteľke patrí len 1/2 rodinného domu, ktorý postavili navrhovateľ v 1.rade s manželkou na pozemku pasienkového spoločenstva z čoho jasne vyplýva, že sporný pozemok na ktorom rodinný dom postavili nebol predmetom dedenia, nakoľko bol vo vlastníctve pasienkového spoločenstva a preto súd dospel k záveru, že aj keď by boli navrhovatelia ako držitelia subjektívne presvedčení o ich práve, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré im boli známe, z ktorých pri zachovaní obvyklej opatrnosti museli zistiť, že nie sú subjektom práva, o ktorého vydržanie ide, potom nemôžu byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. a 2.rade nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie zákonom určenej podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to, že navrhovatelia v 1. a 2.rade boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností po celú vydržaciu dobu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku výrokovej časti rozhodnutia a návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. , takže odporcovi, ktorý bol plne úspešný v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovie, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a to z dôvodov v zmysle ust. . Nesúhlasili s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia v konaní nepreukázali, že „boli oprávnenými držiteľmi po celú vydržaciu dobu“ z dôvodu, že predávajúci neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, že nehnuteľnosti neboli dostatočne špecifikované, že kúpne zmluvy boli len dočasné a že dobrá viera navrhovateľov bola prerušená v dedičskom konaní v roku 1967 po poručiteľke L. F., keďže pozemky neboli predmetom dedičstva. V odvolaní uviedli, že predmetné pozemky boli ako spoločné pasienky v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb v r. 1947 vložené vlastníkmi do pozemkového spoločenstva podľa zák. čl. X/1913 a boli zapísané vo vložke č. 1 pozemkovej knihy. Podľa tieto pozemky síce prešli do vlastníctva JRD Šulekovo ex lege, avšak družstvo tieto pozemky nikdy do držby neprevzalo, neužívalo, ani žiadnym spôsobom s nimi nenakladalo. Pozemky reálne užívali urbarialisti, ktorý si ich po zániku spoločenstva znovu rozdelili tak, ako ich od nepamäti užívali. V čase uzatvárania kúpnych zmlúv v r. 1961 na základe, ktorých mali navrhovatelia sporné pozemky nadobudnúť bol intabulačný systém opustený a zmeny vlastníctva v pozemkovej knihe vykonávané neboli a túto skutočnosť zrejme zohľadňovali účastníci zmluvy ako aj zástupca MNV, ktorý predmetné zmluvy spísal. Kupujúci pri podpisovaní predmetných zmlúv mohli nadobudnúť nanajvýš vedomie o tom, že pre riadne zapísanie prevodu vlastníctva treba síce urobiť určité ďalšie úkony, avšak rozhodne sa nemohli domnievať, že pozemok nekúpili, práve naopak, boli si vedomí, že podpísali kúpnu zmluvu pred MNV, zaplatili kúpnu cenu v dôsledku čoho nadobudli vlastníctvo k pozemkom. Následne na pozemku postavili rodinný dom, platili poplatky a dane, pozemky neprerušene a nerušene užívali a stále užívajú. Kúpa sa uskutočnila v r. 1961, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe a v danom prípade to ani nebolo možné, pretože v pozemkovej-knižnej vložke bolo stále zapísané už neexistujúce pasienkové spoločenstvo, nemohla ich dobrá viera, že pozemok nadobudli do vlastníctva byť narušená, nakoľko v danej lokalite obce v tej dobe došlo k viacerým takým prevodom. Pri normálnej opatrnosti, ktorú vzhľadom na uvedené okolnosti bolo možné od navrhovateľov požadovať, nemohli mať pochybnosti, že pozemky nadobudli do vlastníctva. Ak teda v danom prípade možno hovoriť o právnom omyle kupujúcich vzhľadom na popísané okolnosti prípadu, ide o omyl ospravedlniteľný. Pokiaľ ide o skutkový omyl spočívajúci v tom, že sporné pozemky ako predmet vydržania neboli v zmluvách dostatočne identifikované, možno vzhľadom na okolnosti prípadu hodnotiť ako omyl ospravedlniteľný. Týmito okolnosťami bola situácia, že predmetné pozemky, ktoré pred vznikom spoločenstva vlastnili reálne jednotliví urbarialisti boli po r. 1950 týmito vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi prevádzané na nadobúdateľov za účelom výstavby rodinných domov, čiže táto situácia bola v danej lokalite obce, v danom čase obvyklá. Pokiaľ ide o prerušenie dobromyseľnosti z dôvodu, že v dedičskom konaní po L. F. neboli sporné nehnuteľnosti prejednané, poukázali odvolatelia na to, že toto dedičské konanie prebiehalo v r. 1967, kedy v podstate trvá rovnaký skutkový právny stav ako v čase kúpy sporných pozemkov, teda naďalej bol vlastnícky stav evidovaný vo vložke č. 1 na neexistujúce pasienkové spoločenstvo, v platnosti bol , ktorý neupravoval inštitút vydržania a preto štátny notár predmetné pozemky do dedičstva zahrnúť nemohol, navrhovateľka v 2.rade bola navyše maloletá. Navrhovatelia v konaní majú za to, že dobromyseľnosť držby bola preukázaná.

K odvolaniu navrhovateľov zaslal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že v konaní bolo preukázané, že predmetné pozemky neboli v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv z r. 1961 vo vlastníctve predávajúcich. V odvolaní navrhovatelia uvádzajú, že pozemky reálne užívali urbarialisti, ktorí si ich po zániku spoločenstva znovu rozdelili tak, ako ich od nepamäti užívali. Podľa prevod vlastníckeho práva, danie do árendy zmluvné alebo exekučné zaťaženie spoločných nehnuteľností bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravoval zákon č. X/1943 a jeho použitie na ciele odchyľujúce sa od jeho určenia podľa tohto zákona sú platné len so súhlasom Krajského národného výboru. Je ťažko preukázateľné, ktoré pozemky skutočne užívali urbárnici, v tomto prípade predávajúci T. L., (zapísaný vo vložke č. 1083 ako spoluvlastník v podiele 1/4 pozemkov zapísaných v zložke č. 1 v podiele 56/6062-in a predávajúca J. W. ( zapísaná v zložke č. 181 ako spoluvlastníčka v podiele 1/16 pozemkov zapísaných v zložke č. 1 v podiele 28/6062-in), nakoľko v kúpnej zmluve nedokázali jednoznačne špecifikovať pozemok, ktorý predávali. V kúpnej zmluve uzatvorenej medzi L. F. a manž. L. F. ako kupujúcimi a J. W., rod. S. ako predávajúcou je parc. č. XXX doplnené rukou a preto je sporné, či tam bolo dopísané dodatočne alebo pri podpise kúpnej zmluvy. V pozemkovo-knižnej vložke č. 1 je pri parc. č. XXX uvedená výmera 192 štvor. siah a v predmetnej kúpnej zmluve je uvedená výmera 196 štvor. siah. V kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 14.12.1962 medzi L. F. a manž. L. F. ako kupujúcimi a T. L. ako predávajúcim sa uvádza, že predmetom prevodu je nedefinovaný pozemok o výmere 192 štv. siah, situovaný v intraviláne obce, v zastavanej časti, ale v pozemkovo-knižnej vložke č. 1 je pri parc. č. XXX uvedená výmera 393 štvor. siah. Z uvedeného vyplýva, že predávané nehnuteľnosti neboli dostatočne špecifikované a preto nie je možné tvrdiť, že sa jedná o pozemky ku ktorým si navrhovatelia uplatňujú vlastnícke právo.

Krajský súd Trnava ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhajú určenia, že pozemky v kat. úz. F. vytvorené geometrickým plánom č. 070/2011 parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 175 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 161 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha o výmere 27 m2 patria do vlastníctva L. F., nar. X.X.XXXXj, trvale bytom W.

- F., L. M. XXXX/XX v podiele 1/2 vzhľadom k celku a F. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - F. Śúr, F. XXX/XX v podiele 1/2 vzhľadom k celku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku a postupu súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Súd prvého stupňa je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenom nároku navrhovateľov. Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s vyjadreniami navrhovateľov pred prvostupňovým súdom, a preto je samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k jeho námietkam úplné. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzanými navrhovateľmi v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné:

Za najzásadnejšiu odvolaciu námietku navrhovateľov považuje odvolací súd nesúhlas navrhovateľov s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia nepreukázali, že „boli oprávnenými držiteľmi po celú vydržaciu dobu“.

Odvolací súd sa tak zaoberal posúdením nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam navrhovateľmi ako dobromyseľnými nadobúdateľmi.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, preto treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať obdobia platnosti právnej úpravy a to v danom prípade obdobie platnosti č.141/1950 Sb. od 1.1.1951 až do 31.3.1964 a obdobie platnosti platného

Podľa § 116 ods. 1 a 2 zák. č. 141/1950 Sb. vlastnícke právo vydržaním k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene ( § 145) nepretržite 3 roky, ak ide o hnuteľnú vec, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa môže započítať dobu predchodcu.

Zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 podmienkou nadobudnutia vlastníctva, ale zostal mu iba význam deklaratórny, keď od 1.4.1964 bolo v zmysle vykonávanie zápisov do pozemkových kníh zastavené. Pri prevode nehnuteľností platila zásada, že „ k prevodu dôjde, len čo je zmluva skutkom“ tzn. perfektnou. Vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným, či sú to veci hnuteľné, alebo nehnuteľné sa prevádzalo už samotnou zmluvou. Išlo o zjednodušený spôsob, ktorý mal lepšie zodpovedať ľudovému chápaniu, ako skoršie dvojfázové nadobúdanie vlastníctva. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa pôvodným návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. F., parc. reg. „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 13 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 197 m2 tak, že patria do vlastníctva navrhovateľov v 1.rade v podiele 1/2 vzhľadom k celku a navrhovateľa v 2. rade v podiele 1/2 vzhľadom k celku. Uznesením zo dňa 7.12.2012 bola pripustená zmena návrhu tak, že navrhovatelia sa domáhajú určenia, že pozemky v kat. úz. F. vytvorené geometrickým plánom č. 070/2011 parc. č. XXX/ X zastavaná plocha o výmere 175 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 161 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha o výmere 27 m2 patria do vlastníctva L. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. - F., L. M. XXXX/XX v podiele 1/2 vzhľadom k celku a F. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - F. H., F. XXX/ XX v podiele 1/2 vzhľadom k celku. Zo spisu ďalej vyplýva, že sporné nehnuteľnosti parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 197 m2 a parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 213 m2, nachádzajúce sa v k.ú. F., zapísané na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“ sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu Trnava. Právnym dôvodom zápisu tohto vlastníckeho práva štátu bola skutočnosť, že predmetné parcely boli pôvodne zapísané v pozemkovo-knižnej vložke č. 1 pre k.ú. F. v prospech bývalého Pasienkového spoločenstva, ktoré pozemky v zmysle cit. prešli do vlastníctva JRD Šulekovo a po zániku JRD Šulekovo ako pozemky bez vlastníka prešli v zmysle ust. do vlastníctva štátu a to na základe Rozhodnutia č. C 43/2007 - ROEP zo dňa 31.5.2007.Z geometrického plánu na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, vypracovaný Ing. U. C., úradne overený dňa 10.8.2011 Správou katastra Hlohovci vyplýva, že parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 175 m2 bola vytvorená z parc. č. XXX/X o výmere 105 m2, z parc.č. XXX/X o výmere 27 m2, z parc.č. XXX/X o výmere 37 m2 a z parc.č. XXX o výmere 6 m2, že parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 161 m2 bola vytvorená z parc. č. XXX/X o výmere 33 m2, z parc.č. XXX/X o výmere 116 m2 a z parc.č. XXX o výmere 12 m2; že parc. č. XXX zastavaná plocha o výmere 27 m2 bola vytvorená z parc. č.XXX/X o výmere 27 m2.

Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam sú navrhovateľmi predložené kúpne zmluvy, ktoré uzavreli navrhovateľ v 1.rade spolu s jeho t.č. neb. manželkou L. F. na strane kupujúcich s T. L. ako predávajúcim dňa 14.12.1962 (vzhľadom na dátum overenia podpisu predávajúceho dňa 16.12.1961 predpoklad jej uzavretia v roku 1961) a kúpna zmluva zo dňa 14.12.1961 uzavretá s J. W. ako predávajúcou. Navrhovatelia uviedli, že kupujúci pri podpisovaní predmetných zmlúv mohli nadobudnúť nanajvýš vedomie o tom, že pre riadne zapísanie prevodu vlastníctva treba síce urobiť určité ďalšie úkony, avšak rozhodne sa nemohli domnievať, že pozemok nekúpili, práve naopak, boli si vedomí, že podpísali kúpnu zmluvu pred MNV, zaplatili kúpnu cenu v dôsledku čoho nadobudli vlastníctvo k pozemkom, následne na pozemku postavili rodinný dom, platili poplatky a dane, keď pozemky neprerušene a nerušene užívali a stále užívajú. Odporca ohľadne zmlúv namietal, že v konaní bolo preukázané, že predmetné pozemky neboli v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv v r. 1961 vo vlastníctve predávajúcich a obidve kúpne zmluvy majú v ods. 1 uvedené, že zmluvy sú dočasné a sú robené na tom základe, že pozemok je zapísaný v pozemkovo-knižnej vložke ako spoločný pasienok a tento nie je možné previesť. Zároveň je uvedené, že prevod pozemku bude aktuálny až vtedy, ak bude urobený poriadok zo strany MNV.

V spise sa nachádzajú len fotokópie týchto zmlúv a obe zmluvy obsahujú overenie podpisu predávajúcich pred národným výborom. Z bodu 1. kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.1961 uzavretej s predávajúcim T. L. vyplýva, že zmluva je dočasná a je robená na tom základe, že pozemok, ktorí kupitelia kupujú je pozemkoknižne zapísaný ako spoločný pasienok, tento nie je možné previesť a pozemok bude prevedený ak bude urobený poriadok so strany MNV a držiteľmi a po tomto bude urobená zmluva so štátnym notárom. V bode 2 zmluvy je uvedené, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce v zastavanej časti a jeho výmera je 192 štv. siah. V bode 3 je uvedené že kupitelia kupujú pozemok za sumu 4.000 Kčs, ktorá suma bola už vyplatená. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.1961 uzavretej s predávajúcou J. W. z bodu 1. vyplýva, že zmluva je dočasná a je robená na tom základe, že pozemok, ktorí kupitelia kupujú je pozemkoknižne zapísaný ako spoločný pasienok a tento nie je možné previesť. Nakoľko chcú kupitelia na ňom stavať rodinný dom, tento od menovanej odkupujú a prenos bude prevedený na kupiteľov vtedy, ak v týchto pasienkoch bude urobený poriadok so strany MNV a držiteľov. V bode 2 zmluvy je uvedené, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce v zastavanej časti a jeho výmera je 196 štv. siah. zapísaný vo vl. č.1 na strane A sem patrí čiastka 42/6062 in a to II.III. Ďalej je ručne dopísaný text „ v Šulekove parc.č. XXX“.V bode 3 je uvedené, že kupitelia kupujú pozemok za sumu 4.000 Kčs, ktoré boli vyplatené predavateľke v sume 3000 Kčs a 1.000 Kčs bude vyplatených, ak bude uskutočnený prenos na kupiteľov.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad z 30. marca 1992). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí (rozhodnutie NS SR, sp. zn. z 29. februára 2012).

O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. , , a ). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad ( z 30. novembra 2011, z 31. októbra 2011, z 30. marca 2011).

V preskúmavanej veci odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak mali byť u navrhovateľov, titulom vstupu do držby putatívne kúpne zmluvy zo dňa 14.12.1961, v danom prípade nemohli byť navrhovatelia dobromyseľní v tom, že predmetnými kúpnymi zmluvami nadobúdajú do svojho vlastníctva sporné nehnuteľnosti, nakoľko aj z obsahu zmlúv im bolo zrejmé, a to konkrétne z bodu 1, že ide len o dočasné zmluvy a že v čase ich uzavretia nebolo možné previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na kupujúcich, keď predávajúci v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností. Navrhovatelia v 1.a 2.rade nemohli byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im na základe predmetných kúpnych zmlúv vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí. V čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv bolo vlastníkom týchto nehnuteľností v zmysle Jednotné roľnícke družstvo Šulekovo, keď vlastnícke právo Pasienkového spoločenstva vzniknutého podľa zákonného čl. X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch prešlo n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov ex lege z členov tohto pozemkového spoločenstva na Jednotné roľnícke družstvo Šulekovo, ktoré bolo zriadené zák.č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych družstvách a členovia pasienkového spoločenstva, sa stali iba členmi družstiev ( pozri ust. cit. zákona). V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že u navrhovateľov za takejto situácie nemôže ísť o ospravedlniteľný právny omyl, ktorý by tak zakladal ich dobromyseľnosť pri vstupe do držby, spočívajúci v tom, že pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv kupujúci nadobudli presvedčenie, že nadobúdajú sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, pretože pri ich uzatváraní konali jasne v rozpore s objektívnym právom keď vedeli, že sporné nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve predávajúcich. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 31.10.2011).

Rovnako odvolací súd posúdil aj skutkový omyl navrhovateľov ohľadne dobromyseľnosti pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností do svojho vlastníctva vyššie spomínanými kúpnymi zmluvami, keď dospel k záveru, že u navrhovateľov nemôže ísť ani o ospravedlniteľný skutkový omyl, pretože z predmetných zmlúv absolútne nevyplýva aký pozemok bol predmetom týchto zmlúv, nakoľko tam absentuje akákoľvek špecifikácia tejto nehnuteľnosti, tak aby bolo objektívne zrejmé aká nehnuteľnosť sa predáva. Len v kúpnej zmluve s predávajúcou J. W. je ručne dopísaný text „ v Šulekove parc.č. XXX“, avšak v tomto prípade je potrebné uviesť, že celý text zmluvy je napísaný na písacom stroji a tak nie je zrejmé, či tento ručne písaný text bol na predmetnej zmluve aj v čase jej uzavretia, alebo išlo o dodatočný zápis, nakoľko súdu neboli predložené originály týchto kúpnych zmlúv.

Odvolací súd s poukazom na vykonané dokazovanie v danej právnej veci dospel k

zhodným skutkovým a právnym zisteniam ako súd prvého stupňa, keď v konaní nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam navrhovateľmi vydržaním. V konaní nebolo preukázané, že navrhovatelia boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností, keďže u nich neboli splnené súčasne všetky zákonné predpoklady oprávnenej držby tak, ako je vyššie uvedené a to konkrétne dobrá viera, že im vec ku ktorej sa domáhali vlastníctva patrí.

Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre jeho vecnú správnosť potvrdil ( podľa , ), keď tento správne podľa rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy konania nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.