Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/350/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobkyne: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, zastúpená advokátom: JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., so sídlom Bratislava, Karloveská 32, proti žalovanej: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., J. XXXX/XX, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.11.2012, č.k. -85, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne s použitím ust. , , a , a v čast i o trovách konania s použitím Vecne argumentoval tým, že v danom prípade sa žalobkyňa domáha žalobou určenia vlastníckeho práva pre ňu a zároveň aj pre druhého predávajúceho

- V. L., ktorý však nie je účastníkom konania, nakoľko žalobkyňa ho do okruhu účastníkov v žalobe neuviedla. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom (nositeľom) práva/povinnosti, ktoré je predmetom konania. V občianskom súdnom konaní musí byť účastníkom ten, koho sa spor týka. Žalobkyňa sa tu domáha určenia vlastníctva aj v prospech osoby, ktorá sa nestala účastníkom konania, pričom v spore napáda platnosť zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti uzavretej medzi tromi osobami a v danom prípade sú účastníci zmluvy nerozluční spoločníci. Určujúci výrok má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám, je potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom by boli účastníkmi konania všetci, ktorí sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci. Ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva. Na základe uvedeného súd žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov zamietol. Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, keď neospravedlnil jej neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 24.10.2012, hoci žiadala pojednávanie odročiť v písomnom podaní zo dňa 16.10.2012, v ktorom uviedla, že jej bol pridelený advokát Centrom právnej pomoci, ktorý v jej mene podal žalobu o určenie vlastníckeho práva. Následne stratila voči pridelenému advokátovi dôveru a požiadala o pridelenie iného advokáta. Uviedla, že bola upozornená na skutočnosť, že do termínu pojednávania je nový advokát ustanovený nebude. Súd nepovažoval predmetný dôvod za odôvodňujúci odročenie pojednávania vzhľadom na dostatok času, počas ktorého si mohla žalobkyňa zabezpečiť právne zastúpenie, Navyše dôvod uvádzaný žalobkyňou k žiadosti o pridelenie nového advokáta sa javí byť svojvoľným. O trovách konania súd rozhodol podľa , žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si k náhrade trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v - ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V predmetnej veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 24.10.2012, žalobkyňa dňa 16.10.2012 súdu oznámila ukončenie právneho zastúpenia a požiadala o odročenie pojednávania do ustanovenia nového právneho zástupcu, súd však jej žiadosť neakceptoval a vo veci rozhodol v jej neprítomnosti, čím jej odňal možnosť vyjadriť sa ústne vo veci samej, robiť procesné návrhy. Žalobkyni postačovalo na pojednávaní navrhnúť vstup ďalšieho účastníka do konania, i keď zo žaloby bolo zrejmé, že smeruje voči všetkým účastníkom napadnutého právneho úkonu. Súd prvého stupňa v danej veci vydal v prospech žalobkyne predbežné opatrenie, preto bol na mieste citlivejší a spravodlivejší postup súdu s ohľadom na osobnosť a pomery žalovanej.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolacie dôvody žalobkyne považuje za nedôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, postup, ktorý mu predchádzal, bol správny a zákonný, rozsudok je dostatočne vyčerpávajúco, jasne a zrozumiteľne zdôvodnený. Súd postupoval správne, keď konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne. Súd tiež jasne a zrozumiteľne vysvetlil procesnú prekážku, ktorá bránila vo veci konať a bola dôvodom pre zamietnutie návrhu, v zmysle , a Aj keby žalobkyňa bola prítomná na pojednávaní, súd by ani v takom prípade nemohol inak rozhodnúť, nakoľko žaloba trpela vytýkanou vadou, nedostatkom vecnej legitimácie účastníkov. Žalobkyňa nepreukázala ani danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolaniu prípustné ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobou zo dňa 03.07.2012 sa žalobkyňa voči žalovanej domáha určenia vlastníctva jej a jej bývalého manžela k spornému bytu do spoločného spoluvlastníckeho podielu 1/1. Súd prvého stupňa určil vo veci termín pojednávania na 24.10.2012.

Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.10.2012 požiadala o odročenie pojednávania určeného na 24.10.2012 s odôvodnením, že dňa 12.10.2012 požiadala Centrum právnej pomoci, ktoré jej ako osobe v hmotnej núdzi ustanovilo advokáta JUDr. Matúša Košaru, o zmenu advokáta z dôvodu straty dôvery, pričom do konania súdu nový advokát ustanovený nebude, preto požiadala o odročenie pojednávania na dobu, kým jej nebude ustanovený nový advokát. K podaniu doložila kópiu žiadosti o zmenu advokáta.

Podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. N 648/11 zo dňa 24.10.2012 bol žalobkyni zmenený ustanovený advokát a určený advokát JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., so sídlom Bratislava, Karloveská 32, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( , čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť ( a , m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. , , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, ). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, keď neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania.

V zmysle môže súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ak sa napriek riadnemu predvolaniu nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Je úlohou konajúceho súdu, aby s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci zvážil, či dôvod uvedený v žiadosti účastníka o odročenie pojednávania je dostatočne dôležitý na to, že odôvodňuje odročenie pojednávania. Žiadosti o odročenie pojednávania zo strany účastníkov a ich právnych zástupcov sú pomerne častým javom, vždy je potrebné starostlivo posúdiť, v ktorých prípadoch je žiadosť akceptovateľná a v ktorých prípadoch ide o zrejmú snahu účastníka alebo jeho právneho zástupcu o predlžovanie konania. V danom prípade žalobkyňa odôvodnila svoju žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 16.10.2012 tým, že dňa 12.10.2012 požiadala Centrum právnej pomoci o zmenu ustanoveného advokáta, pričom pojednávanie bolo určené na 24.10.2012, išlo o prvé pojednávanie v danej veci.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého uvedený dôvod žiadosti o odročenie pojednávania neodôvodňoval odročenie, súd skonštatoval, že žalobkyňa mala dostatok času na zabezpečenie právneho zastúpenia, jej žiadosť o pridelenie nového advokáta vyhodnotil ako svojvoľnú. Uvedené konštatovania prvostupňového súdu však nemajú žiadnu oporu v obsahu súdneho spisu. Právo účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom, ako aj právo požiadať o ustanovenie advokáta, je jedným zo základných a nespochybniteľných práv účastníka, ktoré je povinný konajúci súd rešpektovať. Účastník má zároveň právo zmeniť či už zvoleného alebo ustanoveného advokáta. Preto ak účastník v primeranom časovom predstihu pred termínom pojednávania požiada o odročenie pojednávania z dôvodu, že si chce zvoliť advokáta, resp. že požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie alebo zmenu už ustanoveného advokáta, ide o realizáciu jeho práva byť v konaní zastúpený advokátom a preto ide o dostatočne dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. V danom prípade žalobkyňa túto skutočnosť oznámila konajúcemu súdu v primeranom časovom predstihu, čo umožňovalo oznámiť aj druhému účastníkovi konania, že pojednávanie bude odročené. Ako vyplýva z rozhodnutia Centra právnej pomoci, o zmene ustanoveného advokáta bolo rozhodnuté 24.10.2012, t.j. odročením pojednávania a určením nového termínu v horizonte 1 až 2 mesiacov od 24.10.2012 by nedošlo k žiadnym zbytočným prieťahom v konaní, o to viac, že o odročenie žiadala žalobkyňa.

Odvolací súd vidí ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa aj v tom, že sa dostatočne, resp. primeraným spôsobom nezaoberal vadami žalobného návrhu. Z obsahu žalobného návrhu a najmä z jeho petitu je jednoznačné, že žalobou zo dňa 03.07.2012 sa žalobkyňa voči žalovanej domáha určenia vlastníctva jej a jej bývalého manžela k spornému bytu do spoločného spoluvlastníckeho podielu 1/1.

Základnou náležitosťou návrhu na začatie konania v zmysle je riadne označenie účastníkov konania. Žalobkyňa označila ako účastníkov konania seba ako žalobkyňu a žalovanú, za účastníka konania neoznačila svojho bývalého manžela. Vzhľadom na tento nesúlad medzi obsahom žaloby a označením účastníkov konania bol na mieste procesný postup prvostupňového súdu podľa , t.j. vyzvanie účastníka na odstránenie uvedenej vady návrhu.

Vzhľadom na to postup prvostupňového súdu, ktorým s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu porušil ustanovenia , v dôsledku čoho žalobkyni znemožnil realizáciu jej zákonom priznaných procesných práv, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom.

S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo zamietnutie žalobného návrhu predčasným, nakoľko súd prvého stupňa svojím nesprávnym procesným postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. zrušil a podľa ods. 2 vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád jej podania postupom podľa , zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, vykonať riadne dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

V novom rozhodnutí potom prvostupňový súd rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania ( a ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.