Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/132/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Janculovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 € a nemajetkovú ujmu vo výške 315,32 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov ( v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia) . Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.12.2011 (konanie pritom začalo 9.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Súd rozhodol vo veci s omeškaním viac ako 171 dní.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej výške.

Skutočná škoda (majetková škoda) vo výške 125 € bola spôsobená účelne vynaloženými nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia o nej. V tomto období vynaložil náklady na: správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70.- €, na udržiavanie a správu informačného systému 40.-€, administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15.- € .

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k vyvolaniu rizík a to: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného, a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu zabezpečiť rad iných krokov smerujúcich k vymoženiu jeho pohľadávky a príslušenstva.

Výšku nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume 315,32.- € podľa výpočtu na základe doktríny ústavného súdu - t.j. 660.- € za rok : 12 mesiacov= 55.- € za mesiac(omeškanie viac ako 171 dní) .

Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Žalovaná žiadala, aby súd návrh zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

Vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu došlom súdu dňa ( čl. 43-48 spisu) uviedla, že návrh je zmätočný, nie je daná právomoc súdu vo veci konať, žalobca nepreukázal existenciu škody nakoľko v konaní nedošlo k prieťahom.

Zmätočnosť podania spočíva v tom, že žalobca podáva hromadné žaloby , kde sú nesprávne označení povinní, odlišné dátumy narodení, nie sú uvedené spisové značky exekučných spisoch chýbajú relevantné údaje.

Žalobca celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd a iba odkazuje na exekučný spis, pričom on má dôkaznú povinnosť.

Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody .

Čo sa týka prieťahov v konaní v návrhu uvádza, že podnikol kroky na ich odstránenie formou podania žiadosti o informácie o stave konania, čo nemožno považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k odstránenie prieťahov v konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo ÚS SR.

Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa , Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej v stanovenej lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov žalovaná nenahradila žalovanému škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného prejednania nároku.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní žalovaný uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy objektívne posúdili zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa o rozhodcovskom konaní. Poukázal na znenie ustanovenia EP účinného od 1.6.2011, na základe ktorého ustanovenia lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Pokiaľ ide o žiadosti podané na súd pred 1.6.2011 kde v ustanovení EP je uvedené,, vykonateľných rozhodnutí európskych komisií a zmierov nimi schválených,, v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu EP je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok

ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodárny zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová,, rozhodnutí rozhodcovských súdov predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciam tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodárca je nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) EP sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Poukázal na viacero rozhodnutí a to ÚS SR( -13, Najvyššieho súdu SR ( , , ) v ktorých bolo konštatované, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa , preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidla v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pokiaľ žalobca namieta prieťahy v konaní a od týchto odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy a materiálnej škody poukázali na ustanovenie . Na to, že žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“). Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná má zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti ( ). V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaná poukázala aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (, ). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (, , , ). Žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný Pri žiadostiach doručených súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V prípade, keď poverenie nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov v konaní, ale len z titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov) z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší súd ČR zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Namietla, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky ktoré si uplatňuje sú len hypotetické. Žalobca uplatnil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom žalobca uvádza, že táto škoda ho zaťažila výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vôbec neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/dôkazmi, ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalobca sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém. Tento systém musela využívať nielen počas domnelých prieťahov ale aj v období pred ním a po ňom, taktiež aj udržiavanie systému musí žalobca denne vykonávať. Majetkovú škodu žalobca nepreukázal a suma 125.- € uplatňovaná paušálne u každého dlžníka je nielen nadhodnotená ale aj nepreukázaná.

Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa . V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Pokiaľ si žaloba uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu , ktorá škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu, je jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu škody.

Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a vzniknutou škodou ( ). Nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní, došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa ak neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú .

Preto súd okrem osobitného aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia - , spoločné ustanovenia o náhrade škody tretí oddiel - o spoluúčasti navrhovateľa na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta , článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

Právomoc Okresného súdu v Čadci na konanie a rozhodnutie podľa a , 16 zákona č. 514/03 Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa , prvá veta . Ku dňu rozhodovania súdu podľa uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku v stanovenej lehote ( druhá veta : „Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci žalobca doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní

nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení aj žalovaná. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú podmienku zo strany navrhovateľa podľa , 16 predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa prvá veta štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku škody ( Z.z).

Na pojednávanie dňa 20.11.2013 sa žalobca , jeho právny zástupca a žalovaný nedostavili.

Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním došlým súdu dňa 15.11.2013.

Dňa 20.11.2013 elektronicky o 7.00 hod. zaslal právny zástupca žalobcu súdu návrh na zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu nakoľko podľa jeho vyjadrenia mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Čadca a žiadal, aby mu uvedené rozhodnutie bolo doručené. Zároveň viedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku , ktorým súdu preukáže výšku vzniknutej škody v dôsledku skutočností opísaných v žalobe. Po vypracovaní znalecký posudok predložia súdu a žiadajú, aby o obsah tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie.

Uvedený návrh súd vyhodnotil ako návrh na odročenie pojednávania.

Tento návrh nespĺňal náležitosti riadneho návrhu podľa , Žalobca neoznámil dôvod pre odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o ňom dozvedel. Predvolanie na termín pojednávania( 20.11.2013) mu bolo doručené dňa 4.11.2013. Z doručenky , ktorú právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 4.11.2013 vyplýva, že mu boli doručené uznesenia KS č.k. -18 a -27 ktoré sa týkajú vylúčenia či nevylúčenia sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci.

Nakoľko súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu , jeho právneho zástupcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: žaloby č.l. 1 až 4, plnomocenstvo č.l. 5, opatrenie č.l. 7, opatrenie č.l. 9, úradný záznam č.l. 11, predloženie veci k prideleniu inému sudcovi č.l. 12, vyjadrenie sudcov Okresného súdu Čadca č.l. 13, 14, predloženie spisu KS Žilina č.l. 16, uznesenie Krajského súdu Žilina č.l. 18 až 20, opatrenie č.l. 21, vyjadrenie sudkyne OS Čadca - JUDr. Laury Židekovej č.l. 24, predloženie spisu KS Žilina č.l. 25, uznesenie KS Žilina č.l. 27 až 30, opatrenie predsedníčky OS Čadca č.l. 31, úradný záznam č.l. 39, lustrácia SP č.l. 40, zoznam archívnych spisov č.l. 4, ospravedlnenie žalovanej na pojednávaní č.l. 42, vyjadrenie žalovanej č.l. 43 až 52, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania právnym zástupcom žalobcu č.l. 53 až 56, obsah spisu - žiadosť o udelenie poverenia č.l. 2, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom č.l. 3, plnomocenstvo č.l. 4, zmluva o úvere č.l. 5, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.l. 6, 7, výpis z obchodného registra spoločnosti Pohotovosť č.l. 8, uznesenie č.l. 9, uznesenie o zastavení exekučného konania č.l. 12 až 14, doručenka č.l. 35.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa a obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný (resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v ).

Z pripojeného exekučného spisu mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril s povinným Š. O. zmluvu o úveru dňa 7.7.2009 vo výške 1.000,-€ poskytnutého úveru, zvýšeného o poplatok 872,- €, spolu 1.872,-€. Návrh na vydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bol podaný dňa

12.4.2010, rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10.6.2010, právoplatný dňa 28.6.2010. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu dňa 22.10.2010, súd rozhodol uznesením č.k. zo dňa 30.11.2010, ktorým žiadosť zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2011 a uznesením č.k. -12 zo dňa 2.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2011 exekučné konanie zastavil. Ani voči jednému uzneseniu žalobca odvolanie nepodal. Rovnako nepodal ani žiadnu žiadosť o podanie informácie o stave exekučného konania, či sťažnosť na prieťahy v konaní.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo ne je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou ( ). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy, , , , , , ). 2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (, , , , , , ako aj všeobecné ustanovenia ). 3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe.

Nesprávny úradný postup súdu podľa žalobcu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov ( v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia) . Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.12.2011 (konanie pritom začalo 9.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Súd rozhodol vo veci s omeškaním viac ako 171 dní.

Ďalej uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a primeľ porušovateľa k vydaniu rozhodnutia. Uviedol, že dňa 2.7.2009 spísal žiadosť o informáciu o stave konania, rovnako aj dňa 23.9.20009, 13.11.2009, 25.2.2010. V dňoch 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011 podal sťažnosti a podnety na preskúmanie zákonných postupov súdu- prieťahy v konaní.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmom fyzických osôb a právnických osôb; ...

Podľa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 okrem horeuvedeného znenia bolo znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených).

a) Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 20.10.2010. Súd rozhodol dňa 30.11.2010. Nevydal však poverenie, ale žiadosť zamietol, exekučné konanie zastavil. Súd má zato, že k prieťahom v tomto konaní nedošlo, nakoľko zákonná 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie vydá. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

K vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo dňa 30.11.2010. Zákon žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia v tom prípade, ak nedôjde k vydaniu poverenia neurčuje.

Súd má zato, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu .

Jednou zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je , že v základnom konaní boli konštatované na základe výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní -prieťahy v konaní.

Všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti ( ). Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil.

Tvrdil, že dňa 2.7.2009 spísal žiadosť o informáciu o stave konania, rovnako aj dňa 23.9.20009, 13.11.2009, 25.2.2010. V dňoch 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011 podal sťažnosti a podnety na preskúmanie zákonných postupov súdu- prieťahy v konaní.

Z pripojeného exekučného spisu mal však súd preukázané, že v exekučnej veci EX 13043/10 bola exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia na súde dňa 20.10.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.6.2010 č.k. SR 04809/10. Súd uznesením zo dňa 30.10.2010 žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 5.1.2011. Uznesením zo dňa 2.3.2011 právoplatným dňa 19.4.2011 exekučné konanie zastavil. Počas celého konania nezaslal žalobca do exekučného spisu žiadnu žiadosť o informáciu o stave konania, nepodal žiadnu sťažnosť a ani podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu. A nepodal ani odvolanie voči vyššie uvedeným uzneseniam. Nepravdivosť tvrdení žalobcu preukazuje aj tá skutočnosť, že mal podávať žiadosti a sťažnosti na prieťahy v konaní ešte skôr ako existoval exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia došla súdu, dokonca ešte skôr ako bola uzatvorená s povinným zmluva o úvere (ktorá je zo dňa 7.7.2009).

Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal prieťah v konaní, nepreukázal ani nesprávny úradný postup podľa

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom . Nepreukázal nesprávny úradný postup..

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok.

Súd dôkaz navrhovaný žalobcom a to oboznámenie znaleckého posudku , ktorý by preukázal výšku škody, ktorá v tomto konaní žalobcovi vznikla nevykonal a to z toho dôvodu, že tento dôkaz vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu považoval za nadbytočný.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je žalovaná, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo na náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa : „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.“

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči žalovanej zamietol. Nezaviazal preto žalovanú ako úspešnú účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho poplatku za návrh. rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen žalobca, čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd nezaviazal žalobcu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.