Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-378-2012.pdf
PDF · 118.94 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/378/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. M. A. X, D., proti odporcovi: Mesto Trnava - Mestský úrad v Trnave, Trhová 3, Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie škody za ušlú mzdu, za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie odporcu, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. apríla 2012, č.k. 17C/72/2008-173 v jeho vyhovujúcej časti, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o trovách konania a štátu a o súdnom poplatku r u š í a v zrušenom rozsahu mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu škody titulom bolestného v sume 1.743,61 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 3.133,59 Eur v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil tiež povinnosť zaplatiť trovy konania štátu titulom znalečného na účet súdu v sume 735,92 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zaplatiť súdny poplatok z návrhu 291,- Eur, tiež na účet súdu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil použitím § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 444, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z., § 12 ods. 2 písm. a) a ods. 5 Vyhlášky č. 35/1984 a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Mesto Trnava v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. je správcom chodníka, na ktorom došlo k úrazu navrhovateľky, a preto v zmysle § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 tento správca zodpovedá za škody, ktorých príčinou boli závady schodnosti predmetného chodníka, pretože tieto zmeny boli spôsobené vonkajšími vplyvmi, vzniknuté hrbole na asfalte spôsobené teplom neumožnili navrhovateľke ani pri jej zvýšenej opatrnosti bezpečnú chôdzu. V ďalšom sa odvolal na záver znaleckého posudku Ing. B. O.. 25/2010 z 03.10.2010, podľa ktorého predmetný chodník nespĺňal parametre jednotného priečneho sklonu v rovnakom smere a hodnote a nebola splnená ani požiadavka rovnosti povrchu chodníka. Navrhovateľka v čase úrazu mala 62 rokov, čiže u starších ľudí sa ešte zvlášť vyžaduje dodržiavanie rovnosti chodníkov. Dôvod úrazu súd potom nemohol konštatovať ako následok nedostatočnej opatrnosti navrhovateľky, ale jednoznačne za nedodržanie parametrov rovnosti chodníka správcom tohto chodníka, a preto ustálil, že odporca zodpovedá v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za túto škodu, ktorá vznikla navrhovateľke pri páde na chodníku, a preto odporcu zaviazal v zmysle § 442 ods. 1 na zaplatenie navrhovateľke bolestného, ktoré vyčísliť znalec MUDr. M. v počte 140 bodov pri hodnote 375,20 Sk, tzn. v sume 52.528,- Sk, v prepočte na Euro 1.743,61 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľke vyčíslené znalcom v počte 250 bodov pri hodnote bodu 375,20 Sk, spolu v sume 93.800,- Sk, tzn. v prepočte 3.113,59 Eur. Nepriznal navrhovateľke uplatnenú náhradu škody titulom strate na zárobku, pretože navrhovateľka bola práceneschopná iba v dobe od 3. mája do 12. mája 2007, za ktorú práceneschopnosť obdržala nemocenské dávky, pričom za ostatnú dobu do 23.07.2007 čerpala dovolenku, alebo jej bolo
umožnené čerpanie plateného voľna z dôvodu ošetrenia v zdravotníckom zariadení. V konaní nebolo preukázané, že za uvedenú dobu z dôvodu PN jej neboli priznané ako dôchodkyni nijaké nemocenské dávky. Preto súd v tejto časti návrh zamietol.Následne súd rozhodol podľa výsledku sporu o zaplatení trov konania štátu a neúspešnému odporcovi v súlade s ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil zaplatiť 735,92 Eur ako trovy znaleckého dokazovania hradené zo štátnych prostriedkov. Zohľadnil, že navrhovateľka je v konaní zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu, súd konštatoval, že nemá za to, že by nárok navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia bol premlčaný, pretože tento návrh si navrhovateľka uplatnila podľa obsahu návrhu ešte dňa 28.04.2008, teda v 2-ročnej premlčacej lehote od vzniku úrazu (03.05.2007) a prípisom zo 17.10.2011 iba spresnila tento nárok podľa záverov znaleckého posudku znalca MUDr. M., ktorý jej bol doručený 10.10.2011.
O náhrade trov konania účastníkov potom rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na povahu nároku a že v prevažnej miere výška priznaného plnenia závisela od znaleckých posudkov, súd však navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože nepreukázala, že by jej nejaké trovy konania vznikli.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie odporca, v ktorom zdôraznil, že navrhovateľka si žalobou uplatňovala stratu na zárobku, bolestné a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu však tvrdia, že Mesto Trnava za uvedenú škodu nezodpovedá a že nárok navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčaný. Mesto Trnava postúpilo predmetnú škodovú udalosť na riešenie spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., ktorá pre Mesto Trnava zabezpečuje likvidáciu poistných udalostí. Mesto Trnava je vlastníkom a správcom miestnych komunikácií a v zmysle § 3d ods. 4 a ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon v znení neskorších predpisov), v zmysle § 9a ods. 3 tohto zákona správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov, na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikáciách určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. V zmysle § 12 ods.2 a 5 vykonávacej Vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Cestný zákon, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam, najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Úlohou znalca podľa uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 22.08.2008 bolo určiť, či vypukliny na chodníku boli prekážkou schodnosti pri dodržaní riadnej opatrnosti chodca a či odporca zodpovedá za úraz podľa návrhu, ku ktorému došlo z dôvodu nerovnosti terénu predmetnými puklinami. Znalec v znaleckom posudku č. 25/2010 Ing. B. O. v závere potvrdzuje písomné a ústne vyjadrenie Mesta Trnava, t.j. pri stave povrchu sa vzniknutej ujme mohlo predísť zvýšenou opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke umožnila bezpečnú chôdzu, čiže nešlo o závadu schodnosti chodníka. V bode 2 záveru znalec znovu pripomína, že uvedená závada umožňovala pohyb chodcov pri zachovaní zvýšenej opatrnosti, pretože bola za denného svetla viditeľná, čo napokon evidentne vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie. Odporca má preto za to, že za predmetnú škodu, ktorá vznikla navrhovateľke úrazom na chodníku, nezodpovedá. Podľa ďalšieho znaleckého posudku č. 44/2011 vypracovaného znalcom MUDr. A. M., PhD. úlohou znalca nebolo skúmať zodpovednosť Mesta Trnava za škodu, ale stanoviť bodové ohodnotenie úrazu. Stanovenie bodového ohodnotenia úrazu vo svetle skutočnosti, že neuznáva odporca zodpovednosť za vzniknutú škodu, považuje za irelevantné. Nešlo o závadu schodnosti chodníka pri stave povrchu chodníka, vzniknutej ujme sa mohlo predísť zvýšenou opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke umožnila bezpečnú chôdzu. Súd prvého stupňa preto z tohto hľadiska vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že rozsudok má vadu spočívajúcu v nesprávnom označení odporcu, ktorý je označený ako Mesto Trnava - Mestský úrad v Trnave, Trhová ulica 3, Trnava. Táto inštitúcia Mestský úrad nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom. Právnu
subjektivitu má v tomto prípade Mesto Trnava so sídlom Hlavná 1, Trnava. Napadnutý rozsudok preto trpí právnou vadou a pre uvedenú právnu nezrozumiteľnosť navrhovateľka uplatnila svoj nárok voči subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, a preto z právneho hľadiska došlo k situácii, ako by nárok uplatnený vôbec nebol. I v prípade, že by navrhovateľka odstránila uvedenú nezrovnalosť voči Mestu Trnava, je nárok navrhovateľky v celom rozsahu premlčaný, a preto vznáša námietku premlčania. V ďalšom poukázal na nezrovnalosť ohľadom základu nároku, keďže navrhovateľka si návrhom uplatnila pôvodne stratu na zárobku vo výške 19.216,- Sk, bolestné predbežne vo výške 18.000,- Sk a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne, v konkrétnosti ako ich vyčísli lekár. Odporca má za to, že došlo k premlčaniu nároku navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia a to v súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka totiž už v čase podania návrhu mala ustálený zdravotný stav a mala vedomosť o tom, že jej vznikli trvalé následky, zrejme z toho dôvodu si uplatnila aj zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky v 50-násobnej výške. Uznesením súdu zo dňa 13.01.2012 súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke za úraz, za ktorý zodpovedá, teda škodu v rozsahu bolestného za 140 bodov x 375,20 Sk, čo je 1.743,61 Eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 250 bodov x 375,20 Sk, čo je 3.113,59 Eur a ušlú mzdu za 2 mesiace, máj a jún 2007, vo výške 637,85 Eur (19.216,- Sk). Je teda zrejmé, že navrhovateľka s podaním zo dňa 18.10.2011 po prvý krát si uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a z uvedeného dôvodu považuje nárok navrhovateľky v danej časti za premlčaný. Navrhovateľka si totiž za žalobou zo dňa 28.04.2008 neuplatnila základné sťaženie spoločenského uplatnenia, ale 50-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia, tzn. jeho zvýšenie. I keď je zrejmé, že navrhovateľka nie je právne znalá, nemusela poznať právnu terminológiu, avšak z formulácie petitu návrhu zo dňa 28.04.2008 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka si voči odporcovi uplatňovala zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a nie samo sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa teda vec nesprávne posúdil. Namietal i nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov štátu, nakoľko v zmysle § 148 ods. 1 štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platia, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca teda nemal byť zaviazaný na úhradu trov konania štátu, ani na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 100%. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne a odporcovi neuloží povinnosť zaplatiť trovy konania štátu a súdny poplatok z konania na súde prvého aj druhého stupňa.
Vedľajší účastník na strane odporcu a navrhovateľka odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrili.
Vedľajší účastník uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré použil odporca vo svojom odvolaní a tiež navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v plnom rozsahu zamietol.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že je zarážajúce, že odporca aj po piatich rokoch od úrazu sústavne bagatelizuje svoju zodpovednosť a zbavuje sa jej, pričom ako občianka išla po chodníku, ktorý bol zjavne dlhú dobu neudržiavaný a vykazoval také narušenia, kde ani pri tej najväčšej pozornosti nebolo možné tento chodník bezpečne prejsť. Prevýšenie, bubliny v takom množstve a výšky (20 cm) vytvárajú nebezpečný a zdravie ohrozujúci stav pre pešieho chodca. Odporca vyžaduje a poukazuje na zvýšenú opatrnosť občanov v záujme umožnenia bezpečnej chôdze. Je však otázne, kde sú potom hranice zvýšenej opatrnosti. Chodník má predsa slúžiť chodcom a nie je prekážkovou dráhou pre mimoriadne fyzicky zdatných. Prvostupňový súd správne posúdil zodpovednosť odporcu. V čase úrazu mala 62 rokov, pri chôdzi si dávala pozor, ale nakoľko tam bolo viacej hrboľov spôsobených vyfúknutím asfaltu teplom, stratila stabilitu pri tom ako stúpila na jeden hrboľ a druhou nohou sa nemohla udržať a vyrovnať stabilitu , pretože stúpila pritom na ďalší hrboľ, preto spadla.
Vzhľadom na obsah podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že výrok preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, nebol účinne napadnutý odvolaním (hoci odporca formálne podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, v časti, ktorej súd návrh zamietol, nie je odporca osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania - porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/240/2012), nejedná sa ani o výrok závislý, a preto v tejto časti je konanie právoplatne skončené a predmetom konania tak zostáva už len vyhovujúca časť rozsudku, tzn. uložené plnenie odporcovi pre navrhovateľku z titulu bolestného v sume 1.743,61 Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.133,59 Eur a závislé výroky o trovách konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie, pretože argumentácia odporcu v odvolaní je dôvodná.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bol pôvodne návrh podaný navrhovateľkou, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa a ktorým si uplatnila z dôvodu utrpenia úrazu dňa 03.05.2007 o 11.00 hod., ku ktorému došlo tak, že išla peši po chodníku na ulici A. Hlinku v Trnave, kde bol vydutý asfaltový povrch s prevýšením asi 15-20 cm. Napriek zvýšenej opatrnosti pre veľké množstvo týchto vydutín spadla na chodník a utrpela úraz v podobe dvojitej zlomeniny ruky a ramennej kosti a hlavice ramena. Ako dôkazy pripojila fotografie z miesta úrazu, navrhla výsluch svedkov a doložila lekársku správu od ošetrujúcich lekárov MUDr. A. zo dňa 03.05.2007 a MUDr. S. zo dňa 31.05.2007. V dôsledku utrpeného zranenia bola od 03.05.2007 do 05.05.2007 hospitalizovaná na oddelení traumatológie FN v Trnave a do 13.05.2010 bola ako pracujúca dôchodkyňa práceneschopná. Doba ďalšieho liečenia a jej neschopnosti pracovať bola do 23.07.2007. Návrh na súd bol podaný 28.04.2008. Poukázala v ňom na to, že obrátila sa listom na odporcu a rámcove si u neho uplatnila náhradu škody. Až 01.08.2007 dostala odpoveď, že vec jej žiadosť bola odstúpená škodovej komisii na prerokovanie. Po j opakovaných urgenciách jej odporca dňa 18.04.2008 oznámil, že vec bola postúpená spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., ktorá pre Mesto Trnava poskytuje likvidáciu poistných udalostí. Inú odpoveď od odporcu do podania návrhu nedostala. V ďalšom tvrdila, že za tento úraz v celom rozsahu zodpovedá odporca, keďže hrubým spôsobom zanedbal svoju povinnosť riadne udržiavať bezpečný stav chodníkov pre peších na ulici A. Hlinku v Trnave. Asfaltové bubliny sa nachádzali na chodníku na jednej a druhej strane pre peších už pomerne dlhú dobu. Ulica je značne frekventovaná. Za krátku dobu po jej úraze bol chodník v mieste jej úrazu odporcom opravený. Voči odporcovi, ktorého označila ako Mesto Trnava
- Mestský úrad v Trnave, Trhová ulica 3, Trnava, si uplatnila potom stratu na zárobku a na ušlej mzde vo výške 19.216,- Sk, bolestné, ktoré odhadom a orientačne určila na 300 bodov po 60,- Sk za jeden bod, si uplatnila vo výške 18.000,- Sk a zároveň si uplatnila sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázala na to, že po tomto úraze má sústavne bolesti v ramene s výrazným obmedzením pohybu, čo je pre ňu, ako odbornú učiteľku klavírnej hry a korepetície trvale znemožnené, je bežným, že odborné učiteľky klavírnej hry, ktorých je veľký nedostatok aj ako pracujúce dôchodkyne zvyknú pracovať do vysokého veku aj 75 rokov. Má sťaženú pohyblivosť pri bežných domácich prácach, varení, praní, upratovaní aj pri osobnej hygiene, bolesti má pri zmenách počasia, aj pri minimálnej záťaži zranenej končatiny. Takisto má problémy pri cestovaní v dopravných prostriedkoch, lebo má obmedzenú pohyblivosť zranenej končatiny smerom hore a do boku. V noci pri spánku sa prebúdza, pre bolesti tejto končatiny. Z tohto dôvodu žiada zvýšiť základnú sadzbu odškodnenia 50-násobne, pričom k jeho výške navrhla, aby sa vyjadril odborný lekár, znalec.
Po písomnom vyjadrení sa odporcu, ktorý namietal existenciu jeho zodpovednosti súd prvého stupňa po výsluchu účastníkov a po vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania vo veci vykonal znalecké dokazovanie znalcom Ing. B. O., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 25/10 a znaleckým posudkom MUDr. A. M., PhD., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 44/2001 a na základe záverov týchto posudkov potom súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Ešte pred rozhodnutím vo veci však navrhovateľka po obdržaní znaleckého posudku MUDr. M. upravila svoj pôvodný návrh a žiadala priznať bolestné za 140 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia 250 bodov a za ušlú mzdu za dva mesiace 2007 - 19.216,- Sk, t.j. 637,85 Eur, ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 13.01.2012, č.k. 17C/72/2008-164.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma
tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup.
V zmysle § 79 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. (ods. 1) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. (ods. 2)
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. v aktuálne platnom znení sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. (ods.2)
Podľa ods. 2 cit. ust. ak účastník v lehote podľa ods. 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.
Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že súd môže odmietnuť podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom, ak účastník napriek výzve v lehote stanovenej súdom svoje nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie nedoplní alebo neopraví a zároveň podanie trpí takým nedostatkom, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.
Pokiaľ odporca namieta na strane odporcu nedostatok pasívnej legitmimácie a preto tvrdí, že návrh mal byť z tohto dôvodu zamietnutý , toto neobstojí. Navrhovateľka v konaní nie je zastúpená advokátom a označenie odporcu zrejme prevzala z korešpondencie, ktorú obdržala od subjektu konajúceho za odporcu pred podaním návrhu. Aj keď odporca v priebehu konania nesprávne označenie a nedostatok pasívnej legitimácie nenamietal, mal súd prvého stupňa venovať pozornosť návrhu, vrátane označenia odporcu a vyzvať navrhovateľku na odstránenie vád návrhu, pričom bolo povinnosťou súdu navrhovateľku poučiť aj o spôsobe nápravy. Nesprávne, resp. neúplné označenie odporcu, teda nemôže mať za následok zamietnutie návrhu pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu, tento nedostatok spôsobuje vadu návrhu, ktorú sa musí súd pokúsiť odstrániť (por. rozh. NS SR 3Cdo 62/2011), ktorú povinnosť súd si v danom prípade nesplnil.
Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a sú upravené zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 2 zák. č. 437/2004 Z.z. (ďalej len „Zákon“) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov (ods.1). Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok") (ods. 2).
V zmysle § 4 cit. zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (ods. 1). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. (ods. 2) 5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. (ods. 5) V zmysle § 7 Zákona o vydanie lekárskeho posudku (ods. 1) môže požiadať poškodený. O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. (ods. 7)
V zmysle § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (ods.1) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. ( ods.2)
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú v zákone upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou, tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.
Súd prvého stupňa nevenoval dostatok pozornosti v časti navrhovateľkou uplatnených nárokov, tzn. čo si navrhovateľka uplatnila v pôvodnom návrhu, keď si ním uplatňovala
- stratu na zárobku
- bolestné (predbežne 18.000,- Sk ) a
- zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne
Ani v tejto časti návrh totiž nebol jasný a zrozumiteľný, preto aj tu bolo nutné zachovať postup podľa vyššie citované ust. § 43 O.s.p., čo sa však nestalo a tento nedostatok nemohol byť odstránený ani pripustením zmeny návrhu uznesením zo dňa 13.01.2012, č.k. 17C/72/2008-164, ktorého výrok síce vychádza z písomného podania navrhovateľky zo dňa 17.10.2011 (č.l.159), v ktorom v závere je ale aj dovetok, že v celom rozsahu trvá na návrhu a žiada mu v celom rozsahu vyhovieť. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že súd návrh zamietol len v časti uplatnenej náhrady mzdy.
Neodstránením vád návrhu a neozrejmením si predmetu konania došlo k nesprávnemu postupu konajúceho súdu a rozhodnutie vo veci sa stalo predčasným, nezrozumiteľný aj nepreskúmateľným v kontexte dvoch výrokov napadnutého rozsudku vo veci samej , keď z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v ktorej časti súd návrh zamietol a prečo, resp. nie je jasne a zrozumiteľne v ňom vyjadrené, či súd svojim rozhodnutím rozhodol o celom navrhovateľkou uplatnenom nároku.
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.
Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné rozhodovanie. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní (vyhlásení a vyhotovení) musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne ani vecne neodôvodnil. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala
účastníkom možnosť konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), pokúsiť a odstránenie vád návrhu, ujasniť si predmet konania zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, v prípade potreby doplniť dokazovanie na zistenie zodpovednosti správne označeného odporcu za škodu, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, seriózne posúdiť premlčanie nárokov vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom a vo veci t.j. v zrušenej časti opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.