Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/240/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa maloletého R. S.,

narodeného X., bývajúceho v R., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,

so sídlom v Leviciach, Ľudovíta Štúra č. 53, proti odporcom 1/ R. S., bývajúcemu v D.,

zastúpenému JUDr. T. S., advokátom so sídlom v L., 2/ M. S., bývajúcej v R., zastúpenej

JUDr. J. O., advokátkou so sídlom v L., o prípustnosť zapretia otcovstva, vedenej

na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , na dovolanie odporcu 1/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 11. januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice rozsudkom z 10. februára 2011 č.k. -168 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia vo veci prípustnosti zapretia

otcovstva. Odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca 1/ odvolanie. V priebehu

odvolacieho konania zobral navrhovateľ návrh na začatie konania o prípustnosť zapretia

otcovstva späť. Krajský súd v Nitre uznesením z 11. októbra 2011 sp. zn.

späťvzatie návrhu nepripustil. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia

(právoplatnosť nadobudlo 27. októbra 2011) Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní

odporcu 1/ uznesením z 11. januára 2012 sp. zn. odvolanie odporcu 1/ odmietol

2

ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený ( ).

V odôvodnení uviedol, že keďže súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh na začatie

konania o prípustnosť zapretia otcovstva zamietol, odporcovi 1/ nebola spôsobená ujma

na jeho právach; ujma bola spôsobená len navrhovateľovi a len tento bol oprávnený podať

proti takémuto rozsudku prvostupňového súdu odvolanie. Výrok o trovách odvolacieho

konania odôvodnil a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 1/ a navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že

mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Bol toho

názoru, že je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva, nakoľko

rozhodnutím mu bola spôsobená ujma na jeho právach s rozsiahlymi a dlhodobými osobnými

ako aj majetkovými následkami. Pokiaľ by totiž súd prvého stupňa podanému návrhu

vyhovel, takéto rozhodnutie by bolo pre neho priaznivým, a preto by ani nemal dôvod podať

odvolanie.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu 1/ písomne nevyjadril. Odporkyňa 2/

vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a postupom

odvolacieho súdu nebola odporcovi 1/ odňatá možnosť konať pred súdom; navrhla dovolanie

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

3

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Odporcom 1/ je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí

odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.

Jeho dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

V danom prípade by prípustnosť podaného dovolania zakladala len procesná vada

konania uvedená v Dovolací súd je povinný skúmať, či v konaní nedošlo

k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení (viď ). V zmysle

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Odporca 1/ procesné vady konania v zmysle až e/ a

nenamietal; existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané,

či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). V prejednávanej veci odporca 1/ odôvodnil prípustnosť dovolania vadou

uvedenou v tým, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie ako podané

neoprávnenou osobou, hoci neboli splnené podmienky pre takýto postup. Podľa dovolacieho

súdu odporca 1/ vytýka uvedenú vadu konania odvolaciemu súdu nedôvodne.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať

aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky preň

neboli splnené, nakoľko odvolanie bolo podané osobou na podanie odvolania.

V prejednávanej veci dovolací súd pri skúmaní, či k takej vade nedošlo, vychádzal

z ustanovenia , podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie,

ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku

subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa

a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu

vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna

prípustnosť odvolania je vymedzená ustanovením určujúcim podmienky,

v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka

prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt

toho, kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie

(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým

dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej

stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver

o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak

po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti

odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.

Dovolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania a vychádzajúc

z § 96 ods. 1 Zákona o rodine je zhodného názoru ako odvolací súd, že právo podať odvolanie

prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom

prípade odporcovi 1/ zamietnutím návrhu na začatie konania žiadna ujma na jeho procesných

právach spôsobená nebola, a preto odporca 1/ nie je osobou subjektívne oprávnenou

na podanie odvolania. Podstatným je totiž porovnanie výsledku sporu a nárokom uplatneným

v návrhu na začatie konania a nie, ako sa odporca 1/ mylne domnieva, subjektívne

presvedčenie účastníka konania o dôsledkoch, vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Ak teda odvolací súd dospel k záveru, že odporca 1/ nie je osobou (subjektívne)

oprávnenou na podanie odvolania proti návrh zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa

a odvolanie odporcu 1/ podľa odmietol, rozhodol správne a týmto

postupom mu neodňal možnosť pred súdom konať ( ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporcu 1/ nemožno vyvodiť z ustanovení

a , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Odporca 1/ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania

vzniklo ostatným účastníkom ( v spojení s a

ods. 1 ); dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali

návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková