Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/681/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX A., o vymoženie 769,65 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31274871, pod sp. zn. 196EX 175/19, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.05.2024, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.05.2024 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na výkon exekúcie doručeným súdu dňa 02.05.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 769,65 Eur s príslušenstvom na podklade exekučných titulov – 1. výkazu nedoplatkov č. 1707671431 vydaného spoločnosťou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., dňa 10.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.07.2017, 2. výkazu nedoplatkov č. 1748199031 vydaného spoločnosťou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., dňa 10.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2017, 3. výkazu nedoplatkov č. 1800779031 vydaného spoločnosťou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., dňa 11.03.2018 , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.04.2018 (ďalej ako „exekučné tituly“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 06.05.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 196EX 175/19.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 06.02.2024, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 196EX 175/19 zo dňa 09.05.2024, a zároveň zrušil predmetné upovedomenie s výzvou na úhradu trov podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01.04.2017 (ďalej len „“). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor spolu s námietkami oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie predložil súdu aj vlastné vyjadrenie, ktorým potvrdil skutočnosť, že od povinného prijal v priebehu exekúcie dve úhrady formou poštového poukazu v prospech celkového vymáhaného nároku vrátane trov exekúcie, a to úhradu vo výške 15 EUR zo dňa 06.05.2019, z ktorej oprávnenému bola poukázaná suma vo výške 11,40 EUR dňa 26.07.2019, a úhradu vo výške 15 EUR zo dňa 22.08.2019, z ktorej bola oprávnenému poukázaná suma vo výške 11,40 EUR dňa 28.08.2019. Vyšší súdny úradník dodal, že zexekvovanie majetku predpokladá nevyhnutnú ingerenciu súdneho exekútora, ktorý zákonom predvídaným spôsobom zaistí a postihne majetok povinného (zákonne dovoleným zásahom do jeho absolútnych majetkových práv), z výťažku ktorého dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného a súdneho

exekútora na úhradu trov exekúcie. Zistenie majetku alebo príjmov predpokladá ingerenciu súdneho exekútora, ktorý zákonom predvídaným spôsobom zistí, vyhľadá, majetok povinného, z ktorého bude možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Pod zexekvovanie majetku možno taktiež zahrnúť aj prijatie úhrady od povinného formou poštového poukazu alebo v hotovosti, za predpokladu že súdny exekútor danú úhradu zahrnul vo vlastnej evidencii v zmysle § 61f ods. 1 Exekučného poriadku ako zánik vymáhaného nároku. Po začatí exekúcie nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, dostane exekútorovi, a v danom prípade súdny exekútor na uvedené plnenia podľa § 61f ods. 1 Exekučného poriadku prihliadol ako na vymožené plnenie v rámci výkonu exekúcie (časť poukázaná v prospech trov exekútora a zvyšok zaslaný oprávnenému bezhotovostným prevodom). Vyšší súdny úradník rozhodujúc o námietkach považoval tieto špecifikované čiastkové úhrady zo strany povinného za plnenia, ktoré sú vymožené súdnym exekútorom v rámci výkonu exekúcie, a preto dospel záveru, že v danom prípade došlo k poslednému zexekvovaniu majetku povinného prijatím poslednej platby od povinného zo dňa 22.08.2019, a keďže upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 09.05.2024, teda pred uplynutí lehoty 5 rokov od posledného zexekvovania majetku, súd konajúc prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka konštatoval právny záver, že upovedomenie o zastavení exekúcie nebolo vydané súdnym exekútorom dôvodne pre neuplynutie lehoty stanovenej § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku od posledného zexekvovania majetku povinného. A preto v zmysle uvedeného súd zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie ako aj výzvu na úhradu trov súdneho exekútora.

4. Proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 29.05.2024 podal súdny exekútor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil svojim nesúhlasom s napadnutým uznesením v celom jeho rozsahu. Súdny exekútor poukázal na to, že v tomto prípade exekúcia sp. zn. 196EX 175/19 začala dňa 06.05.2019 a lehota 5 rokov uplynula 06.05.2024 a v exekučnom konaní, povinný dvakrát uhradil sumu 15,00 EUR na exekučný účet, z ktorej bola zákonná suma 2 x 11,40 EUR poukázaná na účet oprávneného. Súdny exekútor dodal, že je nepochybné, že v lehote 5 rokov od začatia exekúcie nebol zistený žiaden majetok ani príjmy povinného, ktoré by ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a teda v tomto exekučnom konaní nebol zexekvovaný žiaden majetok povinného. Súdny exekútor mal za to, že úhrada pohľadávky či už povinným, alebo treťou osobou nespôsobuje „nadobudnutie majetnosti“ povinného a rovnako nejde o zexekvovaný majetok povinného. V tomto smere poukázal na odlišné stanovisko prezentované v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.06.2023, podľa ktorého: „Podstatným pre posúdenie námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydaného súdnou exekútorkou podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je právne posúdenie skutkového stavu, pri ktorom podľa tvrdení oprávneného došlo v priebehu exekúcie k úhrade vymáhanej pohľadávky povinným priamo oprávnenému. Právne posúdenie takto zisteného skutkového stavu veci závisí od výkladu formulácie zákonného ustanovenia, cit.: „...od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy...“. Vyšší súdny úradník právne posúdil skutkový stav tým spôsobom, že úhrada pohľadávky povinným v priebehu exekúcie priamo oprávnenému má za následok nemožnosť vydať upovedomenie o zatavení exekúcie súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Sudca, rozhodujúc o sťažnosti, dospel k odlišnému právnemu posúdeniu skutkového stavu, keď má za to, že pojem „zaexekvovanie majetku“ a „zistenie majetku alebo príjmov“ predpokladá stav, pri ktorom súdny exekútor vlastnou činnosťou zistí (vyhľadá) a následne zaistí zistený majetok povinného, teda súdny exekútor pri výkone exekúcie postihne majetok povinného (vydaním príslušného príkazu na začatie exekúcie), z ktorého následne dôjde k uspokojeniu pohľadávky oprávneného (vydaním príslušného exekučného príkazu) a trov exekúcie. Zaexekvovanie majetku predpokladá nevyhnutnú ingerenciu súdneho exekútora, ktorý zákonom predvídaným spôsobom zaistí a postihne majetok povinného (zákonne dovoleným zásahom do jeho absolútnych majetkových práv), z výťažku ktorého dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného a súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie. Zistenie majetku alebo príjmov predpokladá ingerenciu súdneho exekútora, ktorý zákonom predvídaným spôsobom zistí, vyhľadá, majetok povinného, z ktorého bude možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Nakoľko v danom prípade súdna exekútorka nezistila a nezaexekvovala majetok povinného, teda nezistila a nepostihla majetok či príjmy povinného, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, bol, podľa názoru sudcu, daný dôvod pre vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekúcie (po dobu 30 mesiacov) na majetok povinnej, právnickej osoby, nebol zistený majetok, či príjmy, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného (alebo aspoň uhradiť trovy exekúcie). Uvedený skutkový stav oprávnený v námietkach nerozporoval, keď netvrdil majetok, či príjmy, ktoré by boli postihnuteľné exekúciou, uvádzal iba úhrady pohľadávky povinným. Tvrdené

plnenie povinného, priamo na účet oprávneného, však nevylučuje zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie predpokladá uplynutie doby 30 mesiacov od začatia exekúcie, alebo od posledného zexekvovania majetku, počas ktorej sa nepodarí zistiť majetok alebo príjmy postihnuteľné exekúciou, ako dôvod zastavenia exekúcie. Samotná úhrada povinného priamo oprávnenému neprezumuje majetok, alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, ani neprezumuje zexekvovanie majetku.“

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

14. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

15. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu

16. Podľa § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.

17. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť súdneho exekútora proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď vyhovel námietkam oprávneného a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Súd napriek uvedenému nad rámec zákona dodáva:

18. V prejednávanej veci má súd za preukázané, že súdny exekútor zastavil exekúciu vedenú v neprospech povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, z dôvodu že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Z obsahu spisu ďalej súd zistil, že povinný uhradil súdnemu exekútorovi sumu vo výške 15 EUR dňa 22.07.2019, a sumu vo výške 15 EUR dňa 22.08.2019, z ktorých časť si ponechal v prospech trov súdneho exekútora, a oprávnenému zaslal sumu vo výške 11,40 EUR dňa 26.07.2019 a sumu vo výške 11,40 EUR dňa 28.08.2019. Súdny exekútor preukázateľne v priebehu exekúcie evidoval tieto úhrady povinného ako úhrady vymáhaného nároku a rozdelil výťažok z nich tak v prospech trov súdneho exekútora ako aj v prospech vymáhaného nároku oprávneného. Po začatí exekúcie nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, dostane exekútorovi. Vyvolanie účinkov splnenia vymáhaného nároku v zmysle § 61f Exekučného poriadku je podmienené tým, že exekútor dostane trovy exekúcie v zodpovedajúcej výške (celkové trovy pri celkovej úhrade, resp. alikvotnú časť trov exekútora pri úhrade čiastočnej). Uspokojenie nároku exekútora na trovy v príslušnej časti je „automatické“ pri úhradách prostredníctvom exekútora (§ 60 ods. 2 Exekučného poriadku). A preto v danom prípade možno pod zexekvovanie majetku povinného zahrnúť aj prijatie týchto úhrad od povinného realizovaných formou poštového poukazu v prospech účtu súdneho exekútora. Sudca v čase rozhodovania o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu považoval tieto špecifikované čiastkové úhrady zo strany povinného za plnenia, ktoré sú vymožené súdnym exekútorom v rámci výkonu exekúcie. A preto bolo možné vysloviť právny záver, že k poslednému zexekvovaniu majetku povinného nastalo prijatím poslednej platby od povinného (22.08.2019), a keďže upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 09.05.2024, lehota 5 rokov uplynie až uplynutím dňa 22.08.2024, je zrejmé, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané pred uplynutím lehoty 5 rokov od posledného zexekvovania majetku povinného. Súdny exekútor nebol oprávnený vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Sudca rozhodujúc o sťažnosti v zmysle vyššie uvedených dôvodov dospel k odlišnému právnemu posúdeniu skutkového stavu než je prezentovaný v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.06.2023, na ktoré poukázal súdny exekútor vo svojej sťažnosti.

19. V súvislosti s prejavom nespokojnosti súdneho exekútora s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

20. Súd taktiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami súdneho exekútora, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005)

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov, a zrušil dotknuté rozhodnutie súdneho exekútora, správne. Preto súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.05.2024 podľa § 250 ods. 1 CPS ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).