Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/111/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO:35 807 598, 811 09 Bratislava, Pribinova číslo 25 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika v jej mene Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie číslo 13 v konaní o zaplatenie 1253,20 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu voči žalovanej o zaplatenie1253,20 Eur a prísl. zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podanými žalobami proti žalovanej pôvodne vedenými pod číslom konania o zaplatenie majetkovej škody 175,-Eur a nemajetkovej ujmy 165,96 Eur (13Er/135/2004),číslo konania o zaplatenie majetkovej škody 175.-Eur a nemajetkovej ujmy 165,96 Eur (), číslo konania o zaplatenie majetkovej škody 175,-Eur a nemajetkovej ujmy 110,64 Eur (), číslo konania o zaplatenie majetkovej škody 175.-Eur a nemajetkovej ujmy 110,64 Eur () spolu sumy 1253,20 Eur.

Uznesením Okresného súdu Lučenec z 28.03.2013 boli označené veci spojené na spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou .

Žalobca vo veci vedenej aj pôvodne pod číslom konania okrem iného uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 6061271 proti povinnej Márie Pleškovej, narodená 15.01.1975 a exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*023068. Žalobca v právnom postavení oprávneného prípisom z 28.10.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ale rozhodol oveľa neskôr.

Vo veci pôvodne vedenej pod číslom konania okrem iného uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX povinnou E. T., F. XX.XX.XXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*028634 . Žalobca v právnom postavení oprávneného prípisom z 28.10.2009 podal na exekučnom súde návrh na zmenu exekútora. Súd však nesplnil svoju povinnosť rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol oveľa neskôr.

Vo veci vedenej pôvodne pod číslom konania žalobca uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnej z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení dlžníkom, neplnením si záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX povinnou I. G., F. XX.XX.XXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora poverením exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*030624 . Prípisom z 28.10.2009 žalobca v právnom postavení oprávneného navrhol exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora, avšak súd do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol, ale rozhodol oveľa neskôr.

Vo veci vedenej pôvodne pod číslom konania žalobca uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení dlžníkom, pričom pohľadávka vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom E. B., F. XX.XX.XXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*026824. Prípisom z 28.10.2009 navrhol exekučnému súdu rozhodnúť o zmene exekútora, avšak exekučný súd do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol, ale rozhodol oveľa neskôr.

Vo všetkých uvedených žalobách žalobca okrem iného uviedol nasledovné:

a) Podľa ust.§ 44 odsek 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005: b) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

c) Podľa ust.§ 44 odsek 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu( v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť, teda do konania nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Opísaný postup exekučného súdu hodnotíme ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 odsek. 7 Exekučného poriadku resp. od 01.12.2006 s ustanovením § 44 odsek 8 Exekučného poriadku .V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlnená, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 odsek 2 (napr. Rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS , ).

Poukazujeme na skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného

súdu zo dňa 11.01.2010 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora).

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne:

A. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodovaním o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-Eur, na administráciu listín a komunikácie s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50.-Eur. Na tomto mieste poukazujme na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ust. 44 odsek 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe žiadosti, najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov žalobcu (žalobca mal odôvodniteľné podozrenie vzniku škody na jeho strane).Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. To predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom.

Na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vynaložil sumu 15.-Eur.

Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175.-Eur. Táto suma by nezat'ažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zaroveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných priet'ahov zaručeného č1.48 ods.2 a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného č1.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane l'udských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadost'učinením vzhl'adom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradnym postupom. Nesprávny úradny postup okresneho súdu je podl'a našho názoru dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za nasledok zbytočné priet'ahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakavania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. Exekučneho poriadku a správnym postupom exekučneho súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viest' k efektívnemu a učinnému vymoženiu jeho pohl'adavky. Nesprávny úradny postup exekučneho súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným sudom nastalo riziko insolvencie povinného. Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných prav. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: Neexistencia akéhokoľvek účinného vnutroštatneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať' vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť' v spoločnosti;

Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného sudu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov; Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do obsahu základného pravá na súdnu ochranu patrí aj pravo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mat' základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenska republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzame pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným sudom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca 663,88 EUR. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukazujeme na doterajšie rozhodnutia Ústavného sudu vo veci porušovania pravá na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní, konkrétne: Nález Ústavného sudu sp.zn.: -25, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov; Nález Ústavneho sudu sp.zn.: -3, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 30.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedneho roka; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: , kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvani jedneho roka a dvoch mesiacov; Nález Ústavneho sudu sp.zn.: -40, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedneho roka a jedného mesiaca; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: -55, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvani jedného roka a deviatich mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: -44, kde bolo žalobcovi priznané finančneé zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvani jedneho roka a piatich mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: -52, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedného roka a troch mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: -30, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie l5.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvaní jedneho roka a troch mesiacov; Nález Ústavného súdu sp.zn.: -36, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: -38, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 15.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedného roka a jedného mesiaca;

Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 110,64 EUR. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 663,88 EUR za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 EUR za mesiac. Upozorňujeme, že v danej veci bol exekučný sud bezdôvodné nečinný viac ako 75 dní.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila písomne, vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: Zákon c. v znení neskorších predpisov (ďalej len "") dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby sud mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné

podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť podania.

V jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na sud, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atd' ... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná na vyššie uvedené ustanovenie poukazuje aj z dôvodu, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta "nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zaroveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa tyká uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebne poznamenať, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného sudu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (tzv. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného sudu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. -25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc ma iba predseda sudu alebo Ústavný sud SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní).

Podľa zákona c. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon c. "), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebne vopred predbežne prerokovať na základe písomnej Žiadosti poskodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "Žiadosť') s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa zákona c. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný organ písomné oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať' uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať' úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, že lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šest'mesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak sud neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Z citovanych ustanovení vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ( ) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (vid' rozhodnutie Najvyššieho súdu CR s. zn. , uverejnene pod publikačným číslom R 28/1978), preto ma žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na sude. Zároveň žalovaná informuje súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol

ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia sudu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce "ohrozenie" práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej újmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmo a) zákona c. 514/2003 Z. Z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežné prerokovaný.

Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná odkazuje na ustanovenie zákona c. v znení , kde je explícitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach svojho žalobného návrhu namieta prieťahy v konaní a z týchto tvrdených prieťahov odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej újmy, ako aj materiálnej škody, žalovaná v prvom rade poukazuje na ustanovenie v znení , kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské pravá, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Ako vyplýva zo skutkových okolnosti uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť' v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dna, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia pravá na náhradu škody zrušenie, alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote (žaloby označené ako "ZE"), lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Podľa ustanovenia zákona c. , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa je o. i. nevyhnutne preukazať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej, žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické.

Na tomto mieste je potrebne poukazať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa zákona c. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk.

V tomto smere žalovaná poukazuje na definície týchto kl'učových pojmov: skutočná škoda je trvale zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh veci. Na základe ustálených definícii skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná má za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zástava názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Ďalej žalovaná upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke

Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva čí dôverných informácii, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Na základe všetkých uvedených skutočnosti je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť' a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ' je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.

V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného sudu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebne povedať, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany sudu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný sud SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada aj na to, čí sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného sudu SR, keď predseda súdu nemal možnosť' prípadnú nápravu zjednať. V druhom rade, je potrebne poznamenať', že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe, frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho sudu ČR s. zn. , kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká újma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. " Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebne preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci na pojednávaní konanom 27.09.2013 bez prítomnosti účastníkov konania. Žalobca prevzal oznámenie o termíne pojednávania dňa 19.09.2013 a žalovaná dňa 20.09.2013. Žalovaná žiadala písomne ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a žalobca sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Za splnenia zákonných podmienok podľa súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomnej žaloby žalobcu a vyjadrenia žalovanej k nej, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.5C/111/2012 a prípojených spisov , , a .

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.13Er/135/2004 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a H. E. H.P. F. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca v právnom postavení oprávneného prípisom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Lučenec z 02.11.2009 žiadal o zmenu súdneho exekútora v súlade s § 44 odsek 8 Exekučného poriadku. Po predložení exekučných spisov a vyčíslení trov exekúcie súd rozhodol o udelení súhlasu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie bol poverený Exekútorský úrad JUDr.Rudolfa Kruého uznesením z 25.02.2010,ktoré bolo JUDr.Rudolfovi Krutému doručené 26.02.2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.13Er/640/2005 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a povinnej E. T., F. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca prípisom ktorý bol Okresnému súdu Lučenec doručený 02.11.2009 žiadal o zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Okresný súd Lučenec rozhodol o návrhu oprávneného 22.02.2010 a vykonaním exekúcie bol poverený Exekútorský úrad JUDr.Rudolfa Krutého, ktorému bolo uznesenie doručené 26.02.2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.22Er/1447/2005 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a povinnej I. C., F. XX.XX.XXXX, žalobca prípisom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Lučenec 02.11.2009 žiadal o zmenu súdneho exekútora s tým, že vykonaním exekúcie by bol poverený Exekútorský úrad JUDr.Rudolfa Krutého. Súd o tomto návrhu rozhodol 11.01.2010 a uznesenie bolo doručené JUDr.Rudolfovi Krutému 15.01.2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.14Er/1015/2004 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a povinného E. B.K., F. XX.XX.XXXX vyplýva, že písomný návrh žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Lučenec doručený 02.11.2009. Okresný súd Lučenec uznesením z 28.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.04.2010 rozhodol, že exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje sa. Súd zároveň návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávneného zaviazal nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.Jozefovi Ďuricovi v sume 25,71 Eur.

Žalobca v písomnej žalobe a v priebehu konania neuviedol podľa ktorého ustanovenia akého zákona si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc z obsahu žaloby je možné dospieť k záveru, že sa domáhal tejto škody v súlade s ustanoveniami zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa zákona číslo tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 odsek 1 písm.d citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa 9 odsek 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 odsek 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z citovaného ustanovenia zákona číslo jednoznačne vyplýva z výsledkov akého konania je možné vychádzať pri posudzovaní nárokov uplatňovaných žalobcom.

Predpokladom posudzovania nároku žalobcu na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu je existencia výsledkov konania predpokladaného v tomto ustanovení. Žalobca nepreukázal existenciu takého konania, ani jeho výsledky. Súd nie je oprávnený v tomto konaní posudzovať postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon,alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ani nečinnosť pri výkone verejnej moci, alebo zbytočné prieťahy v konaní.

Z uvedeného potom vyplýva, že doteraz nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní a súd túto otázku v konaní o náhradu škody podľa zákona číslo ani nie je oprávnený posudzovať. Nárok žalobcu voči žalovanej bolo potrebné zamietnuť práve z tohto dôvodu.

Je však potrebné poukázať na ďalšie dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu voči žalovanej.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Žalobca v žalobe síce tvrdil, že došlo ku škode na jeho strane tým, že súd v zákonnej lehote nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora. Popri tomto svojom tvrdení však súdu nepredložil žiaden dôkaz ani o škode, ani o jej výške. Súdu tak neumožnil vykonať dokazovanie vo veci a zaujať postoj k jednotlivým vykonaným dôkazom.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navyše je potrebné uviesť, že v exekučnom o konaní číslo 14 Er/1015/2004 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Podľa zákona číslo uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Vzhľadom na neupresnené tvrdenia žalobcu a na absenciu akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich dôvodnosť jeho žaloby voči žalovanej, súd nemal možnosť zistiť, či sa žalobca domáha náhrady skutočnej škody, alebo ušlého zisku.

K pojmovým znakom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci patrí existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Pre absenciu akýchkoľvek dôkazov vo veci súd sa nemohol zaoberať skúmaním splnenia týchto zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

Je potrebné pripomenúť, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Ako už bolo konštatované, zo žaloby nevyplýva a v priebehu konania neboli predložené súdu žiadne dôkazy o existencii nemajetkovej ujmy a jej výške. Tak isto neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce poskytnutie náhrady za vznik nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Je potrebné pripomenúť, že vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní si vyžaduje rôznu dobu od niekoľkých týždňov po niekoľko rokov. Žalobca nepreukázal, že by sa voči komukoľvek domáhal náhrady škody a vznikla by mu škoda len preto, že exekučné konania v každej veci netrvá po rovnako dlhú dobu.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že samotné nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora neznamená bez ďalšieho prieťahy v konaní. Súd po prevzatí návrhu žalobcu ako oprávneného 02.11.2009 (), už dňa 05.11.2009 vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby sa k návrhu vyjadril, predložil originály exekučných spisov a vyčíslil trovy exekúcie. Po doručení týchto listín a spisu súdu, súd aj rozhodol.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich účastníkom konania nepriznal, pričom žalovanej, ako úspešnej účastníčke konania trovy v konaní nevznikli a ich náhradu si neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.