Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 235/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya

a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Margity Švábovej, bytom

K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B.. Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. na neverejnom zasadnutí 11. januára 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Margity Švábovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Margite Švábovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania Margity

Švábovej v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. R. B., Advokátska kancelária, K., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Margity Švábovej vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 18. augusta 2004 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (zo 6. júla 2004) Margity Švábovej,

bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. B., Advokátska

kancelária, K., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka prostredníctvom splnomocneného právneho

zástupcu uviedla, že 30. decembra 1998 podala na okresnom súde žalobu o zaplatenie

50 000 Sk s príslušenstvom proti žalovanému Ing. F. H., bytom K., (ďalej len „žalovaný“).

Žalobou sa domáhala vrátenia ceny diela – projektovej dokumentácie, ktorú sa žalovaný

zaviazal pre ňu vyhotoviť v zmluve o dielo z 24. februára 1998, pretože podľa nej žalovaný

nesplnil riadne svoj zmluvný záväzok, v dôsledku čoho od zmluvy odstúpila.

Okresný súd vyzval sťažovateľku 3. apríla 2000 na zaplatenie súdneho poplatku za

podanie návrhu. Sťažovateľka súdny poplatok zaplatila 12. apríla 2000. Okresný súd však

nariadil pojednávanie vo veci až po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu 12. novembra 2001, ktorý vo svojej odpovedi z 29. novembra 2001 posúdil

sťažnosť ako dôvodnú. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na 5. jún 2002. Následne sa

konali ďalšie tri pojednávania (11. júla 2002, 7. novembra 2002 a 13. júna 2003).

Pojednávanie nariadené na 26. september 2003 bolo na žiadosť sťažovateľky (z dôvodu

práceneschopnosti jej právneho zástupcu) odročené. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadené

na 21. november 2003 bolo odročené na neurčito z dôvodu dlhotrvajúcej práceneschopnosti

žalovaného. Od uvedeného dátumu až do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd

pojednávanie vo veci nenariadil. Právnemu zástupcovi sťažovateľky bol 15. apríla 2004

doručený list okresného súdu, pričom z príloh k nemu pripojených vyplýva, že žalovaný sa

1. decembra 2003 podrobil operačnému zákroku na kardiochirurgickom oddelení

Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach a 16. marca 2004 oznámila

manželka žalovaného okresnému súdu, že žalovaný sa minimálne pol roka nemôže

zúčastňovať pojednávaní vo veci. Sťažovateľka podala 12. mája 2004 prostredníctvom

svojho právneho zástupcu v konaní pred okresným súdom žiadosť o vytýčenie termínu

pojednávania a pokračovanie v konaní poukazujúc na to, že zdravotný stav žalovaného

nemôže byť dôvodom pre nečinnosť súdu. Okresný súd však napriek uvedenému

pojednávanie nenariadil. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v sťažnosti

zo 6. júla 2004 žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd porušil v konaní

vedenom pod sp. zn. právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní

bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške

50 000 Sk. Sťažovateľka taktiež požiadala ústavný súd, aby zaviazal okresný súd nahradiť

jej do pätnástich dní od doručenia nálezu trovy konania vo výške 9 340 Sk na účet jej

právneho zástupcu.

V podaní z 9. septembra 2004 sťažovateľka ústavnému súdu prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu oznámila, že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola

prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti sťažovateľky

prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. Spr 2374/01 zo 17. septembra 2004,

v ktorom okrem podrobného popisu priebehu posudzovaného konania uviedol:

„Z vyššie uvedeného chronologického postupu súdu vyplýva, že v čase od podania

žaloby na súd (30. 12. 1998) do 5. 6. 2002, kedy sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci,

sú medzi jednotlivými úkonmi obdobia kedy bol súd nečinný a ktoré možno nazvať

prieťahmi v konaní.

Tieto prieťahy boli spôsobené zaťaženosťou súdu, konkrétne oddelenia Ro i senátu

15 C, čo vieme štatisticky preukázať.

Čiastočne k predĺženiu konania prispelo aj správanie sa účastníkov konania

a znalca, ktorí sa z vážnych osobných dôvodov nemohli zúčastniť pojednávaní a tieto museli

byť odročené.

Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania. (...)“

Spis okresného súdu týkajúci sa konania vedeného pod sp. zn. bol

ústavnému súdu predložený 22. novembra 2004.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Návrhom na vydanie platobného rozkazu z 18. decembra 1998 podaným na

okresnom súde 30. decembra 1998 sa sťažovateľka domáhala proti žalovanému zaplatenia

50 000 Sk s príslušenstvom - z titulu vrátenia plnenia na základe odstúpenia od zmluvy

o dielo uzavretej 24. februára 1996 z dôvodu vytýkaných vád diela (projektovej

dokumentácie rodinného domu) - oproti vráteniu projektu zhotoviteľovi.

Návrh bol zaregistrovaný pod sp. zn. Ro 6235/98. Dňa 8. novembra 1999 bol

prevedený do registra „C“.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii z 31. marca 2000

vyzval okresný súd 3. apríla 2000 žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku. Súdny

poplatok bol zaplatený 18. apríla 2000.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii z 1. augusta 2000

vyzval okresný súd 3. augusta 2000 žalovaného na vyjadrenie k žalobe, ktorú mu zaslal

v prílohe. Žalovaný sa vyjadril podaním z 24. augusta 2000 doručeným okresnému súdu

v ten istý deň.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 14. februára 2002 pojednávanie na 5. jún 2002

a súdnej kancelárii uložila predvolať účastníkov konania. Dňa 25. marca 2002 bolo

okresnému súdu doručené podanie žalovaného, ktorým doplnil svoje vyjadrenie k žalobe

z 24. augusta 2000.

Na pojednávaní konanom 5. júna 2002 okresný súd vypočul strany sporu a následne

pojednávanie odročil na 11. júl 2002 za účelom doplnenia dokazovania (výsluch A. Š. –

manžela sťažovateľky a predloženie ďalších listinných dôkazov) v zmysle návrhu právneho

zástupcu sťažovateľky v konaní pred okresným súdom JUDr. V. K.

Pojednávanie 11. júla 2002 okresný súd odročil „z dôvodu predloženia originálov

dôkazov žalobcami“.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 2. septembra 2002 pojednávanie na 7. november

2002 a súdnej kancelárii uložila predvolať naň účastníkov konania, právneho zástupcu

sťažovateľky a svedka A. Š.

Na pojednávaní konanom 7. novembra 2002 okresný súd vypočul svedka a následne

pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia dokazovania (znaleckým

dokazovaním) v zmysle návrhu právneho zástupcu sťažovateľky, s ktorým súhlasil aj

žalovaný.

Okresný súd uznesením č. k. -29 z 8. novembra 2002 nariadil vo veci

znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci súdneho znalca doc. Ing. P. Ď., CSc., ktorému

uložil vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní od doručenia uznesenia. Podaním

doručeným okresnému súdu 27. novembra 2002 vzniesla sťažovateľka prostredníctvom

právneho zástupcu námietku zaujatosti ustanoveného znalca. Okresný súd uznesením č. k.

-30 zo 16. decembra 2002 zmenil uznesenie č. k. -29 z 8. novembra

2002 tak, že vo veci ako súdneho znalca ustanovil doc. Ing. F. C., CSc. Podaním doručeným

okresnému súdu 15. januára 2003 vzniesla sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu

opäť námietku zaujatosti ustanoveného znalca.

Ustanovený súdny znalec predložil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok

vo veci 28. januára 2003.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii z 29. januára 2003

vyzval okresný súd 10. februára 2003 ustanoveného súdneho znalca na vyjadrenie

k námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou, ktorú mu zaslal v prílohe. Súdny znalec sa

vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 21. februára 2003. Okresný súd uznesením

č. k. -52 zo 14. marca 2003 rozhodol, že súdny znalec doc. Ing. F. C., CSc. „nie

je vylúčený z podania znaleckého posudku vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn.

.“ Rozhodnutie bolo doručené 4. apríla 2003.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 7. apríla 2003 pojednávanie na 13. jún 2003

a súdnej kancelárii uložila predvolať účastníkov konania. Dňa 15. apríla 2003 veci konajúca

sudkyňa nariadila súdnej kancelárii doručiť stranám znalecký posudok.

Sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku prostredníctvom právneho zástupcu

v podaní doručenom okresnému súdu 5. mája 2003. Okrem iného navrhla vypočutie

súdneho znalca, ako aj zástupcu obchodnej spoločnosti, ktorá mala realizovať projekt.

Dňa 11. júna 2003 súdny znalec telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 13. jún 2003 z dôvodu zahraničnej služobnej cesty.

Z uvedeného dôvodu, ako aj za účelom predvolania ďalšieho navrhnutého svedka – M. H.

bolo pojednávanie 13. júna 2003 odročené na 26. september 2003.

Podaním doručeným okresnému súdu 22. septembra 2003 právny zástupca

sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 26. september 2003

z dôvodu práceneschopnosti. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Z uvedeného

dôvodu, ako aj pre chorobu a hospitalizáciu súdneho znalca, ktorý tieto skutočnosti oznámil

okresnému súdu 24. septembra 2003, bolo pojednávanie odročené na 21. november 2003.

Dňa 19. novembra 2003 oznámila manželka žalovaného okresnému súdu, že

žalovaný je v nemocničnom ošetrení po infarkte (o čom dodatočne predložila lekársku

správu) a jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa nariadeného pojednávania.

Z uvedeného dôvodu požiadala o odročenie pojednávania s tým, že žalovaný sa ho chce

osobne zúčastniť. Pojednávanie nariadené na 21. november 2003 bolo odročené na neurčito.

Okresný súd opakovane zisťoval, či zdravotný stav umožňuje žalovanému osobnú

účasť na pojednávaní, žiadosťami z 19. februára 2004 a 12. marca 2004 adresovanými

príslušným lekárom, resp. manželke žalovaného. O zistených skutočnostiach (nemožnosti

účasti na pojednávaní minimálne pol roka – podľa vyjadrenia manželky) upovedomil

právneho zástupcu sťažovateľky 6. apríla 2004.

Podaním doručeným okresnému súdu 12. mája 2004 žiadal právny zástupca

sťažovateľky pokračovať v konaní poukazujúc, že zdravotné problémy žalovaného nie sú

relevantným dôvodom nečinnosti súdu, resp. dôvodom prerušenia postupu v konaní

vzhľadom na zákonom dané možnosti zastúpenia žalovaného v konaní. Okresný súd listom

z 2. júna 2004 poučil žalovaného o jeho práve nechať sa zastúpiť v konaní a vyzval ho, aby

v lehote 5 dní oznámil, či toto právo využíva a koho splnomocnil na zastupovanie.

Dňa 4. júna 2004 oznámila manželka žalovaného okresnému súdu, že žalovanému

jeho zdravotný stav už umožňuje osobnú účasť na pojednávaní.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 16. júna 2004 pojednávanie na 7. september

2004 a súdnej kancelárii uložila predvolať účastníkov konania. Na pojednávaní konanom

7. septembra 2004 doplnil okresný súd dokazovanie výsluchom svedka M. H.

a pojednávanie odročil na 15. október 2004 za účelom doplnenia dokazovania v zmysle

návrhu právneho zástupcu sťažovateľky, výsluchom svedka Ing. V. Ž., ktorý mal

prepracovať projektovú dokumentáciu. Žalovaný okresnému súdu na pojednávaní zároveň

oznámil, že ustanovený súdny znalec v priebehu konania zomrel a nebude môcť byť

vypočutý.

Okresný súd uznesením č. k. -97 zo 14. septembra 2004 rozhodol

o odmene ustanoveného súdneho znalca za vypracovanie znaleckého posudku.

Na pojednávaní konanom 15. októbra 2004 doplnil okresný súd dokazovanie

výsluchom svedka Ing. V. Ž. a pojednávanie odročil na 19. október 2004.

Na pojednávaní konanom 19. októbra 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým

žalobu zamietol. Rozhodnutie bolo písomne vypracované 15. novembra 2004.

III.

3. 1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty osoby, domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (,

).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd ().

3. 2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba, ktorou sa

sťažovateľka domáhala vrátenia peňažného plnenia na základe odstúpenia od zmluvy

o dielo z dôvodu vád diela, ktoré bolo predmetom zmluvy.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani

z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín nezistil skutočnosti, ktoré by svedčili

o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

3. 3. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania prispelo k predĺženiu doby

prerokovania uvedenej veci nezabezpečením originálov dôkazov, na ktoré sa žaloba

odvolávala (originálu projektovej dokumentácie odovzdanej žalovaným), na pojednávanie

nariadené na 11. júl 2002, ktoré bolo z uvedeného dôvodu odročené. Uvedená skutočnosť

však neovplyvnila dobu konania v takej miere, aby ňou bolo možné odôvodniť podstatné

predĺženie doby prerokovania predmetného sporu, ktorú by inak bolo možné považovať za

primeranú (v konaní sa pokračovalo už v septembri 2002).

3. 4. Ústavný súd preto skúmal existenciu namietaných zbytočných prieťahov

v označenom konaní aj použitím ďalšieho kritéria, ktorým bol postup okresného súdu

v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil, že v období od podania žaloby 30. decembra 1998 do 31. marca

2000, keď zákonná sudkyňa nariadila vyzvať sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

(jeden rok a tri mesiace), ako aj v období od 24. augusta 2000, keď bolo okresnému súdu

doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, do 14. februára 2002, keď nariadila zákonná

sudkyňa vo veci pojednávanie (viac ako jeden rok a päť mesiacov), nevykonal okresný súd

žiadny procesný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu predmetnej veci.

Pokiaľ ide o prvé z uvedených období, zodpovedá v danom prípade podľa názoru

ústavného súdu časovej náročnosti oboznámenia sa s novou vecou po podaní žaloby

maximálne doba troch mesiacov. Zvyšnú časť označeného obdobia (jeden rok) posúdil

ústavný súd ako obdobie neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v predmetnej veci. Ako

dobu neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu posúdil aj druhé z označených období (viac

ako jeden rok a päť mesiacov).

Ústavný súd dospel k záveru, že uvedené obdobia neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu je potrebné kvalifikovať ako obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným

prieťahom v posudzovanom konaní, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(bod 1 výrokovej časti nálezu).

Ústavný súd neakceptoval argumentáciu predsedu okresného súdu o nadmernej

zaťaženosti okresného súdu v období rokov 1998 až 2002 ako právne významnú vo vzťahu

k sťažovateľkou namietanému porušeniu označeného základného práva.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v súlade s medzinárodným štandardom

uplatňovania čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

garantujúceho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej dobe nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie, spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. ,

).

3. 5. Pokiaľ ide o úsek posudzovaného konania po 19. novembri 2003, keď

manželka žalovaného oznámila okresnému súdu závažné zhoršenie zdravotného stavu

svojho manžela znemožňujúce jeho osobnú účasť na pojednávaní, nemožno podľa názoru

ústavného súdu dospieť k záveru o zodpovednosti okresného súdu za predĺženie konania

v dôsledku zbytočných prieťahov. Z predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

vyplýva, že zo strany okresného súdu boli realizované opatrenia na zabezpečenie ďalšieho

postupu v konaní. Okresný súd opakovane zisťoval, či zdravotný stav umožňuje

žalovanému osobnú účasť na pojednávaní (19. februára 2004 a 12. marca 2004). Po

vyjadrení sa právneho zástupcu sťažovateľky k vzniknutej situácii okresný súd listom

z 2. júna 2004 poučil žalovaného o jeho práve nechať sa zastúpiť v konaní a vyzval ho, aby

v lehote 5 dní oznámil, či toto právo využíva a koho splnomocnil na zastupovanie. Po

vyjadrení sa manželky žalovaného (4. júna 2004) k schopnosti žalovaného osobne sa

zúčastniť na pojednávaní nariadila zákonná sudkyňa 16. júna 2004 pojednávanie na

7. september 2004 a na pojednávaní konanom 19. októbra 2004 okresný súd vyhlásil vo veci

rozsudok.

3. 6. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo

veci konal. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému

súdu domáhala.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

jej veci bez zbytočných prieťahov podľa zo strany okresného súdu,

prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu posudzovaného konania (pokiaľ ide

o úkony týkajúce sa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku vyhláseného na

pojednávaní 19. októbra 2004 alebo o prípadné ďalšie úkony okresného súdu v prípade

podania odvolania niektorým z účastníkov) konal bez zbytočných prieťahov (bod 2

výrokovej časti nálezu).

3. 7. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie finančného

zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorú utrpela v dôsledku porušenia

označeného základného práva.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu

30 000 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu). Táto suma zohľadňuje charakter zbytočných

prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky spočívajúcu

v pocitoch právnej neistoty. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na finančné

zadosťučinenie nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľky prihliadal ústavný súd okrem

dĺžky posudzovaného konania a zistených zbytočných prieťahov (viac ako dva roky a päť

mesiacov) aj na charakter a závažnosť predmetu konania.

3. 8. Sťažovateľka žiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu priznať

náhradu trov konania pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil výšku

uplatnených trov za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia – 28. júna

2004 a písomné podanie sťažnosti zo 6. júla 2004) sumou 9 340 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia

, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„“) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za úkony

právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky odmena podľa

doterajších predpisov.

Podľa vyhlášky č. má advokát popri nároku na odmenu

aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti

s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné

a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa vyhlášky č. možno od klienta požadovať na

náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo

výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže

advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa preto ústavný súd vychádzal

z ustanovení , , a vyhlášky č.

v spojení s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvou vetou, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle je

ochrana základných ľudských práv a slobôd. Predmet tohto konania je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,

ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou

predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (, ).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2004 v konaní

pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk. Ústavný

súd preto v súlade s ustanovením priznal náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľky, ktorá bola

v konaní úspešná, teda 9 340 Sk (bod 4 výroku tohto nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005