Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 370 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (734)III. ÚS 203/06
PDF · 229.38 KB
No categories available
III. ÚS 203/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka
a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti L. Š., P., zastúpenej
advokátkou JUDr. K. M., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Cb 107/03, na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2006 takto
r o z h o d o l :
1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 107/03 p o r u š i l
základné právo L. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. L. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom
dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania L. Š.
v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na adresu jej právnej
zástupkyne advokátky JUDr. K. M., P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti L. Š. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 203/06-8 z 21. júna 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť L. Š., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátkou JUDr. K. M., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Cb 107/03.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 2. septembra 2002
Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o zaplatenie 172 000 Sk
s prísl. smerujúcu proti (...), a. s. (ďalej len „žalovaná“), ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn.
9 C 138/02. Okresný súd 2. júna 2003 predmetnú vec postúpil z dôvodu vecnej príslušnosti
krajskému súdu, na ktorom bola tomuto konaniu pridelená sp. zn. 3 Cb 107/03.
Na krajskom súde sa v uvedenej veci v období od 2. júna 2003 až do dňa podania
ústavnej sťažnosti neuskutočnilo ani jedno pojednávanie vo veci samej. Na majetok
žalovanej bol 29. marca 2005 vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho bolo konanie v tejto veci
uznesením z 18. apríla 2005 prerušené.
Sťažovateľka podala v tejto veci sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú krajský súd
odpovedal podaním zo 4. augusta 2005, v ktorom „uzavrel“, že v čase od 2. júna 2003
do 7. decembra 2004 bolo toto konanie poznačené zbytočnými prieťahmi.
Sťažovateľka si následne 16. mája 2005 svoju pohľadávku uplatnila aj v rámci
konkurzného konania.
Krajský súd v predmetnom konaní podľa sťažovateľky nepostupoval tak, aby
odstránil stav právnej neistoty, pre ktorý sa so svojou žalobou na súd obrátila. V priebehu
minimálne 19 kalendárnych mesiacov bezdôvodne vo veci nekonal, a tým oddialil vydanie
právoplatného rozhodnutia vo veci samej i prípadné exekučné konanie v čase, keď ešte
uspokojenie pohľadávky sťažovateľky bolo reálne možné predpokladať. V prípade riadneho
konania súdu bez zbytočných prieťahov by podľa sťažovateľky jej pohľadávka
už v súčasnosti mohla byť uspokojená.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
v predmetnej veci rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Cb 107/03 porušené, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume
200 000 Sk a zaviazal krajský súd nahradiť jej trovy konania.
Sťažovateľka ústavnému súdu predložila fotokópiu odpovede krajského súdu
sp. zn. Spr. 2183/2005 zo 4. augusta 2005 na jej sťažnosť na prieťahy preukazujúcu využitie
účinného právneho prostriedku nápravy vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a to sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Krajský súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril na základe výzvy ústavného súdu
podaním sp. zn. Spr. 3521/2006 z 8. septembra 2006. Predsedníčka krajského súdu
vo svojom vyjadrení chronologicky opísala priebeh predmetného konania, poukázala
na odpoveď krajského súdu sp. zn. Spr. 2183/2005 zo 4. augusta 2005, v ktorej bola
sťažovateľkina sťažnosť na prieťahy v konaní uznaná ako dôvodná (krajský súd v nej
konštatoval prieťahy v predmetnom konaní vzniknuté v období od 3. júna 2003
do 7. decembra 2004) a následne uviedla, že v tomto konaní, prerušenom z dôvodu
§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, nemožno pokračovať.
V závere svojho vyjadrenia predsedníčka krajského súdu uviedla, že netrvá na konaní
ústneho verejného pojednávania pred ústavným súdom v tejto veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 30. augusta 2006 ústavnému súdu
na základe jeho výzvy oznámila, že súhlasí s upustením od konania verejného ústneho
pojednávania v predmetnej veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,
ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania v predmetnej veci.
Sťažovateľka doručila 2. septembra 2002 okresnému súdu návrh na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie 172 000 Sk s prísl. smerujúci proti žalovanej, ktorý bol
zaevidovaný pod sp. zn. 15 Rob 185/03. Podaním z 27. augusta 2002 požiadala
sťažovateľka o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Pokynom z 5. septembra 2002 vo veci konajúci sudca nechal vyžiadať výpis
žalovanej z obchodného registra. Na č. l. 22 a 23 spisu v predmetnej veci sa nachádza výpis
žalovanej z obchodného registra vyhotovený 10. septembra 2002.
Na základe pokynu sudcu okresného súdu z 10. septembra 2002 bolo sťažovateľke
zaslané tlačivo na potvrdenie o majetkových pomeroch spolu s výzvou, aby ho potvrdené
a vyplnené doručila okresnému súdu v lehote 10 dní. Súdna kancelária tento pokyn
zrealizovala až 4. decembra 2002 a výzva bola sťažovateľke doručená 17. decembra 2002.
Odpoveď na výzvu bola okresnému súdu doručená 20. decembra 2002.
Na základe pokynu sudcu okresného súdu zo 7. februára 2003 bol spis v tejto veci
postúpený krajskému súdu z dôvodu jeho príslušnosti podľa § 9 ods. 3 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku, pretože v danej veci ide o spor z právnych vzťahov
týkajúcich sa cenných papierov. Pokyn sudcu bol zrealizovaný súdnou kanceláriou 2. júna
2003 a spisový materiál bol krajskému súdu doručený 30. septembra 2003.
Zákonný sudca v predmetnej veci nechal pokynom zo 7. decembra 2004 zaslať
sťažovateľke výzvu, aby mu v lehote 15 dní predložila doklady preukazujúce jej aktuálny
príjem. Odpoveď sťažovateľky bola krajskému súdu doručená 12. januára 2005.
Okresný súd na základe pokynu z 20. januára 2005 vyzval sťažovateľku
na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 8 600 Sk v lehote 15 dní.
Uznesením č. k. 3 Cb 107/03-34 z 20. januára 2005 (právoplatnosť nadobudlo
1. marca 2005) krajský súd sťažovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa záznamu o zložení na č. l. 35 sťažovateľka 24. februára 2005 na účet súdu
zaplatila súdny poplatok.
Na základe pokynu z 18. apríla 2005 mala byť predmetná vec „zavedená“
do evidencie vecí prerušených pre konkurz. Uznesením č. k. 3 Cb 107/03-37 z 18. apríla
2005 krajský súd konanie v tejto veci prerušil. Pokynom z 27. júna 2005 bol predmetný spis
daný na lehotu 6 mesiacov.
Sťažovateľka sa proti rozhodnutiu krajského súdu z 18. apríla 2005 podaním
doručeným 20. mája 2005 odvolala a zároveň podala sťažnosť na nečinnosť súdu.
Uznesením sp. zn. 3 Cb 107/03 z 28. júna 2005 krajský súd vyzval sťažovateľku,
aby v lehote 10 dní podané odvolanie doplnila a uviedla, v čom vidí nesprávny postup súdu
a čoho sa svojím odvolaním domáha.
Krajský súd podaním z 28. júna 2005 doručeným 8. júla 2005 poučil sťažovateľku
o možnosti prihlásiť si pohľadávku do konkurzu, ako aj o tom, že zaplatený súdny poplatok
jej môže byť vrátený len v prípade, ak svoj návrh v predmetnej veci vezme späť.
Na základe pokynu sudcu z 10. augusta 2005 bola vypracovaná predkladacia správa
pre Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorému bol spis v tejto
veci doručený 12. augusta 2005. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Obo 260/2005
z 22. septembra 2005 odvolacie konanie v predmetnej veci zastavil. Krajskému súdu bol
spis doručený 3. októbra 2005.
Uznesenie najvyššieho súdu z 22. septembra 2005 bolo následne na základe pokynu
zo 4. októbra 2005 doručené účastníkom konania. Pokynom zákonného sudcu
z 9. novembra 2005 bol spis v tejto veci daný na lehotu 6 mesiacov.
Na základe dodatku č. 19 rozvrhu práce na rok 2005 spis v tejto veci prevzala
21. novembra 2005 sudkyňa JUDr. H. Š. Pokynom z 24. novembra 2005 bol spis opätovne
daný na lehotu 6 mesiacov. Na základe dodatku č. 20 rozvrhu práce na rok 2005 spis
prevzala 4. januára 2006 sudkyňa JUDr. B. H.
Podaním z 21. augusta 2006 sťažovateľka krajskému súdu oznámila, že súdny
poplatok v predmetnej veci zaplatila a „verí“ v skoré vyriešenie sporu vedeného
pod sp. zn. 3 Cb 107/03.
Predsedníčka krajského súdu požiadala podaním z 25. augusta 2006 zákonnú
sudkyňu o vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Zákonná sudkyňa predsedníčke
krajského súdu svoje vyjadrenie doručila 7. septembra 2006.
III.
1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá
zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02,
A. Predmetom posudzovaného konania pred krajským súdom je žaloba o zaplatenie
pohľadávky zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Keďže krajský súd
v doterajšom priebehu konania v merite veci vôbec nekonal, nemožno hovoriť o skutkovej
alebo právnej zložitosti veci, ktorá by mohla byť príčinou predĺženia predmetného konania.
B. Vo vzťahu k druhému hodnotiacemu kritériu, ktorým je správanie sťažovateľky
ako účastníčky konania, ústavný súd konštatuje, že podľa jeho zistenia k predĺženiu konania
v tomto prípade prispela aj sťažovateľka predovšetkým tým, že svoj návrh na začatie
konania doručila vecne nepríslušnému okresnému súdu (2. septembra 2002), ktorý
ho krajskému súdu (ktorého postupom malo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou namietaných
práv) doručil až po viac ako jednom roku (spisový materiál v predmetnej veci bol krajskému
súdu doručený až 30. septembra 2002).
Sťažovateľka v tomto konaní využila taktiež svoje procesné práva (podala žiadosť
o oslobodenie od súdnych poplatkov a odvolanie proti uzneseniu krajského súdu
č. k. 3 Cb 107/03-37 z 18. apríla 2005), v dôsledku čoho však k výraznému predĺženiu
konania podľa zistenia ústavného súdu nedošlo.
Na ťarchu sťažovateľky napokon ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že sťažnosť
na prieťahy v konaní zo 4. augusta 2005, ktorou sa prvýkrát domáhala ochrany svojich
v sťažnosti namietaných práv, bola podaná až po vydaní uznesenia o prerušení konania
č. k. 3 Cb 107/03-37 z 18. apríla 2005, t. j. po vzniku zákonnej prekážky konania.
C. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu.
Ústavný súd v preskúmavanom konaní zistil dlhé obdobie nečinnosti v postupe
krajského súdu, ktoré malo výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Uvedené obdobie nečinnosti krajského súdu začalo hneď po doručení spisového
materiálu v tejto veci 30. septembra 2003 a trvalo viac ako jeden rok a dva mesiace,
t. j. až do 7. decembra 2004, keď bola krajským súdom zaslaná výzva sťažovateľke.
Nečinnosť okresného súdu v označenom období bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná
prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2
Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, začalo
už 2. septembra 2002, keď bol návrh na začatie konania v tejto veci doručený okresnému
súdu, avšak na ťarchu krajského súdu možno pripočítať zodpovednosť za vznik prieťahov
v tomto konaní až v období po 30. septembri 2003, keď mu bol spisový materiál postúpený
okresným súdom z dôvodu jeho vecnej príslušnosti. Predmetné konanie bolo aj v období
do vydania uznesenia o prerušení konania z 18. apríla 2005 poznačené obdobím nečinnosti
trvajúcim viac ako jeden rok a dva mesiace, v dôsledku ktorého došlo nečinnosťou
krajského súdu k zbytočným prieťahom.
S ohľadom na uvedené skutočnosti nemožno dobu predmetného konania vedeného
krajským súdom považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú
a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 200 000 Sk, ktorú odôvodnila tým, že veľmi negatívne pociťuje ujmu spôsobenú
jej nesprávnym postupom krajského súdu v predmetnom konaní.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval za primerané v tomto prípade priznať sťažovateľke sumu
20 000 Sk, ktorá zohľadňuje predmet konania krajského súdu, dĺžku zbytočných prieťahov
v tomto konaní (jeden rok a dva mesiace) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky,
ale aj správanie sťažovateľky ako účastníčky predmetného konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému
primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.
3. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby jej ústavný
súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré však bližšie nešpecifikovala.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1, § 11, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127
ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých
sťažovateľka namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.
V súlade s týmito ustanoveniami možno teda trovy konania vyčísliť ako súčet
odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd) vrátane režijného paušálu (2 x 2 501 Sk + 2 x 150 Sk = 5 302 Sk). Náhrada trov
konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje
sumu 5 302 Sk.
Ústavný súd preto právnej zástupkyni sťažovateľky priznal náhradu trov konania
v sume 5 302 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2006