Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-48-2022.pdf
PDF · 187.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/48/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ L. X., nar. X.X.XXXX, 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z., J. L. XXXX/X, 3/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/ X, žalobcovia 1/,2/ a 3/ zastúpení: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom Nitra, Farská 46, proti žalovaným: 1/ B. T., nar. X.X.XXXX, bytom U. O. X. XXX, 2/ G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U. O. X. XXX, 3/ X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 4/ C.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., G. XXXX/X, 5/ E. L., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 6/ nesvoj. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. M. XXXX/XX, zastúpený U.. K. T., žalovanou 7/, 7/ U.. K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., U. XXXX/XX, 8/ O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., F. ulica XXX/X, 9/ Z. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, XX/ B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, XX/ L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. M. XXX/XX, 12/ U.. L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. M. XXX/XX, 13/ U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Z. XXXX/XX, 14/ F. P., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 15/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. XXXX/XX, 16/ R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 17/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 18/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 19/ R. T., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 20/ E. B., nar. X.X.XXXX, bytom V., I. XXX/XX, 21/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XXX/XX, 22/ Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Ľ. I. XXXX/XX, 23/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. armády XX/XX, 24/ P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 25/ U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., L. XXXX/X, 26/ L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., T. XXXX/XX, 27/ U.. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 28/ R. B., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 29/ V. B., nar. X.X.XXXX, bytom F., K. XXX/XX, 30/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 31/ X. V., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 32/ Z. E., nar. X.X.XXXX, Z., J. L. XXXX, 33/ U. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 34/ X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 35/ U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 36/ C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., P. B. XXXX/X, 37/ P. P., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., P.. B. XXXX/X, 38/ F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 39/ U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 40/ U. U. nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXX/X, 41/ L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 42/ R. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 43/ Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., M. A. V. XXXX/XX, 44/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 45/ P. V., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 46/ R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 47/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - K., D. XXX/X, 48/ T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L., 49/ L.., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 51/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/ X, 52/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XXXX/X, 55/ F. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/ X, 56/ U. U., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., U. 3, XX/ L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom E., N. XXX, 58/ C.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 59/ L. M., nar. X.X.XXXX, bytom F., Y. XXXX/XX, 60/ U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 61/ X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 62/ L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Z. XXXX/XX, 63/ C.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XX/ R. E., nar. X.X.XXXX, bytom Z., P.. B. XXXX/b, 65/ K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 66/ K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 67/ Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., T. XXXX/X, 68/ R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., X. XXX/X, 69/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 70/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX, 71/ P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, 72/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. L. XXXX/X, žalovaní 1/, 6/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 17/ až 21/, 24/, 27/ až 42/, 44/ až 48/, 56/ až 60/, 62/, 64/ až 68/, 71/, 72/ zastúpení: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 337 674, žalovaní 1/, 2/, 4/ až 37/, 40/ až 50/, 53/, 54/, 56/ až 60/, 62/ až 68/, 71/, 72/ zastúpení správcom Z. T. XXX XX Topoľčany, IČO: 31 421 695, správca zastúpený advokátskou kanceláriou AG LEGAL s.r.o. so sídlom Landererova
8, 811 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, o rozhodnutí, že uznesenia z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa neprijímajú, o odvolaní žalobcov 1/ - 3/ a žalovaných 55/ a 61/ proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. januára 2022 č. k. 6C/247/2016-983, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ až 72/ priznáva voči žalobcom 1/, 2, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14. januára 2022 č. k. 6C/247/2016-983 (napadnutý rozsudok) vo výroku I. zamietol žalobu, vo výroku II. priznal žalovaným v 1, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 17, 18, 19, 20, 21, 24, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 40, 41, 42, 44, 45, 46, 48, 56, 57, 58, 59, 60, 62, 64, 65, 66, 67, 68, 71, 72/ rade voči žalobcom v 1/ až v 3/ rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnej výške, vo výroku III. priznal správcovi Z., Z., T., IČO: 31 421 695, voči žalobcom v 1/ až v 3/ rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrad trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vo výroku IV. žalovaným v 2, 3, 4, 5, 8, 14, 15, 16, 22, 23, 25, 26, 39, 43, 47, 49, 51, 52, 55, 61, 63, 69, 70/ rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že písomným podaním označeným: vlastníci bytového domu L. XXXX, XXXX/X, Z., doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.07.2016 sa domáhali neplatnosti členských schôdzí. Nakoľko podanie nespĺňalo náležitosti riadneho podania a žaloby podľa § 132 a nasl. CSP, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.07.2016 č. k. 6C/247/2016-14 boli žalobcovia, ktorí podanie podpísali L. X. a D. U. označení ako vlastníci bytového domu uvedeného vyššie vyzvaní na doplnenie svojho neúplného podania a na podanie riadnej žaloby. Dňa 10.08.2016 žalobcovia pôvodne v 1/ a ž 4/rade L. X., U. X., L. U. a D. U. prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali žalobu pôvodne voči žalovaným v 1/ až v 73/ rade, domáhajúc sa rozhodnutia súdu, že uznesenie schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome J. L. XXXX/X, X, X, Z. konanej dňa 23.06.2016 o 17:00 hod. podľa bodu 3 zápisnice sa neprijíma. Tiež sa domáhali rozhodnutia súdu, že uznesenia č. 1, č. 3, č. 10, č. 11 a č. 15 písomného hlasovania vlastníkov bytov v bytovom dome L.. L. XXXX/X, X, X v Z., ktoré sa konalo v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016 sa neprijímajú. Žalobcovia podali žalobu z dôvodu, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu a to žalobcovia v 1/ a 2/rade č. 43, X. posch., X. v bytovom dome súp. č. XXXX stojacom na parc. č. XXXX, XXXX a XXXX, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v bytovom dome v podiele 220/10-tisícin, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho odboru, Okresného úradu Topoľčany, kat. úz. Z. v podiele 1/1. Žalobcovia v 3/ a 4/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, X poschodie, vchod V., v bytovom dome súp. č. XXXX stojacom na parcelách tak, ako je to uvedené vyššie, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v bytovom dome v podiele 206/10-tisícin, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho odboru, Okresného úradu Topoľčany, kat. úz. Z. v podiele 1/1. Žalovaní označení v 1/ až 72/ rade sú ostatní vlastníci resp. spoluvlastníci ostatných bytov vo vyššie uvedenom bytovom dome, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach. Žalovaný označený v 73/ rade Z.. je spoločnosť, ktorá v prospech vlastníkov bytov na ulici J. L. XXXX/X, X, X Z. vykonáva správu bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia a žalovaní v žalobe označení v 53, 54, 51, 52, 61, 69, 70, 55, 38, 39 a 3/ rade doručili dňa 11.11.2015 na adresu správcu žiadosť zo dňa 02.11.2015 o zrealizovanie balkónov na ich bytoch spolu s výmenou ostatných balkónov pri plánovanej obnove bytového domu. V zmysle zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov bytov konaného v dňoch 17.12.2015 až 29.12.2015 bola vlastníkmi bytov schválená realizácia balkónov u dotknutých vlastníkov v rámci obnovy bytového domu. Žalovaný v 73/ rade teda spoločnosť Z.. ako správca výveskou na mieste obvyklom oznámil písomné hlasovanie vlastníkov bytov v bytovom dome L.. L. XXXX/X, X, X v Z. v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016 s programom, ako je v tomto oznámení uvedený. Dňa 30.05.2016
bola žalovanému v 73/ rade doručená námietka vlastníkov bytov a to žalobcov a žalovaných v 61, 53, 3, 55, 52/ rade voči programu písomného hlasovania namietajúc chýbajúci bod písomného hlasovania realizácii balkónov. Žalovaný v 73/ rade napriek tomu, že námietky prevzal, vykonal písomné hlasovanie podľa pôvodného programu. Žalobcovia s ďalšími vlastníkmi bytov hlasovali proti prijatiu jednotlivých uznesení. K zápisnici o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016 nebola pripojená listina s podpismi vlastníkov bytov a o ich hlasovaní. Správnosť zápisnice, resp. údajov v nej uvedených, nie je možné overiť, nakoľko je v zápisnici uvedený iba sumár hlasovania. Zo sumára hlasovania pritom vyplýva, že údaje v ňom uvedené sa s najväčšou pravdepodobnosťou nemôžu zakladať na pravde, z dôvodu nesprávne uvedeného počtu hlasov. Dňa 23.06.2016 o 17:00 hod. sa pred bytovým domom L.. L. XXXX/X, X, X v Z. konala schôdza vlastníkov bytov. Z pripojenej prezenčnej listiny vyplýva, že sa mali okrem iných predmetnej schôdze zúčastniť aj žalovaní v 7, 8, 30, 35, 33, 44, 48, 49, 50 a 72/ rade. Uvedené osoby na predmetnej schôdze vlastníkov bytov prítomní nemali byť, a preto je otázna výška dosiahnutého kvóra. Obsahom prerokovaného bodu 3 programu schôdze vlastníkov bytov malo byť okrem iného prejednanie zastavenia stavebného konania obnovy bytového domu. V zmysle zápisnice, ako i následne prijatého uznesenia v tomto bode boli prejednávané úplne iné skutočnosti. Žalobcovia spolu s ďalšími vlastníkmi bytov hlasovali proti prijatiu namietaného uznesenia podľa bodu 3 programu schôdze najmä s ohľadom na jeho obsah a závery. Žalobcovia sa domáhali rozhodnutia o neprijatí uznesení č. 1, 3, 10, 11, 15, podľa zápisnice o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov v bytovom dome L.. L. XXXX/X, X, X v Z., v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016. Uznesenie č. 1 písomného hlasovania nie je možné považovať za rozhodnutie, ktoré je možné prijať podľa bytového zákona. Uznesenia č. 3, č. 10, č. 11 nie sú v súlade s oprávnenými záujmami vlastníkov bytov (nezahŕňajú požiadavku vlastníkov bytov na realizáciu balkónov). Uznesenie č. 15 nie je možné považovať za rozhodnutie v súlade s ustanovením 8b bytového zákona.
3. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.02.2018 č. k. 6C/247/2016-329 tak, že žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaní 1/, 7/ až 15/, 17/ až 21/, 24/, 27/ až 38/, 40/ až 42/, 44/ až 50/, 56/ až 60/, 62/, 64/ až 68/, 71/,72/ a v 73/ majú nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaným 4/, 5/, 16/, 22/, 23/, 25/, 26/, 39/, 43/, 51/ až 55/, 61/, 63/, 69/, 70/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní 3/, 55/ 61/, tiež 39/ a žalobcovia 1/ a 3/ a žiadali rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
4. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.08.2020 č. k. 12Co/163/2018-553 odvolací súd I. výrokom rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby týkajúcej sa určenia, že uznesenie bodu 3. schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome L.. L. XXXX/X, X, X Z., konanej dňa 23.06.2016 o 17,00 hod. sa neprijíma, v časti zamietnutia žaloby v celom rozsahu voči žalovanému 73/ a v časti výroku o trovách konania týkajúceho sa žalovaného 73/ potvrdil. Žalovanému 73/ priznal voči žalobcom v 1/, 2/, a 3/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odseku II. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby týkajúcej sa určenia, že uznesenia č. 1, 3, 10, 11, 15 písomného hlasovania vlastníkov bytov v bytovom dome L.. L. XXXX/X, X, X v Z. konaného 02.06.2016 až 12.06.2016 sa neprijímajú, a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V ďalšom konaní na pojednávaní dňa 02.06.2021 právny zástupca žalobcov predniesol dôvody, pre ktoré žalobcovia žiadajú, aby bolo vyhovené žalobe. Čo sa týka uznesenia č. 1 písomného hlasovania, tak ako už bolo uvedené aj v žalobnom návrhu, toto uznesenie nie je uznesením, ktoré je možné vydať v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je neurčité, vlastníci sa nemôžu nijakým spôsobom dozvedieť, čo je obsahom slovného spojenia, čo je uvedené v uznesení. Predmetné uznesenie preto nemôžu prijať ako záväzné pre vlastníkov bytov. Čo sa týka uznesenia č. 3 predmetného písomného hlasovania, žalobcovia už i vo svojich predošlých podaniach poukazovali na nesprávnosť, resp. protizákonnosť uvedeného uznesenia, a to najmä v bode 6 predmetného uznesenia, kde má byť zo štátneho fondu rozvoja bývania financovaná výmena balkónov, označovaná ako systémová porucha. K tomuto sa už vyjadril v písomnom podaní. Systémová porucha, ako taká, nebola nikdy diagnostikovaná, tobôž nie zákonným spôsobom. Okrem toho sa žiada, aby došlo k úprave znenia tejto otázky, a to najmä s poukazom na realizáciu nových balkónov. Nadväzujúc na uznesenie č. 3 je potrebné rozporovať, resp. rozporuje sa touto žalobou aj uznesenie č. 10 a č. 11 predmetného písomného hlasovania, pričom v uznesení č. 10 boli vlastníci bytov dopytovaní k súhlasu výberom zhotoviteľa prác, pričom v zmysle celej ponuky ním predloženej, tieto práce nezahŕňali realizáciu nových balkónov, čo je v rozpore s prijatými rozhodnutiami vlastníkov bytov. Taktiež uznesenie č. 11 pojednáva
o zhotoviteľovi balkónov, kde v zmysle cenovej ponuky opätovne neboli zahrnuté tie balkóny, ktoré žiadali zhotoviť žalobcovia, prípadne iní spoluvlastníci. Tieto tri uznesenia, konkrétne 3, 10, 11, je nutné dať do komparácie s už spomínanými listinami, a to žiadosť vlastníkov bytov zo dňa 02.11.2015, ako i písomné hlasovanie vykonané dokonca na základe pokynu terajšieho konateľa správcu spoločnosti Toma, ktoré bolo vykonané vlastníkmi bytov dňa 17.12.2015 až 29.12.2015, ktorým došlo ku schváleniu realizácie nových balkónov, v rámci obnovy bytového domu. Predmetné uznesenia sú preto nesprávne a nezahŕňajú legitímny nárok žalobcov a prípadne ostatných vlastníkov bytov. K napádanému uzneseniu č. 15 predmetného písomného hlasovania je potrebné uviesť, že toto uznesenie nemožno považovať za uznesenie, ktoré by bolo na prospech vlastníkov bytov, pretože de facto umožňujú svojvoľné napádanie finančnými prostriedkami bytov bez potreby odsúhlasenia vlastníkmi bytov. Je potrebné poukázať na to, že znenie predmetného uznesenia je zároveň napísané tak, aby bolo možné schválenú sumu 5.000,- eur kumulovať, a to poukazujúc na jednotlivý druh práce, na ktorý by mohla byť eventuálne uplatnená táto výnimka. Čiže interval druhov prác, na ktoré by bolo možné uplatniť, je finančne stále otvorený a rozsah finančných prostriedkov takto použitý nie je možné určiť ku dnešnému dňu. Z uvedeného dôvodu majú za to, že toto uznesenie je taktiež potrebné neprijať ako odporujúce v zmysle zákona o vlastníctve bytov. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že je predovšetkým potrebné sa vysporiadať i s otázkou právneho zastúpenia žalovaných. Treba sa s touto otázkou vysporiadať. Dáva dôraz na to, aby súd sa zaoberal k zastupovaniu žalovaných JUDr. Dudzíkom. K včasnosti podania žaloby, z prednesov žalobcov ako i žalovaných je zrejmé, že žaloba bola podaná včas nakoľko zápisnica z písomného hlasovania bola preukázateľne vyvesená až v deň konania následnej schôdze, dňa 23.06.2016. Nič na tom nezmení ani účelové množenie tvrdení o inom dátume.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, týkajúcej sa zákona č. 182/1993 Z. z. zákonom č. 283/2018 Z. z. účinného od 01.11.2018 a po prijatí novely sa mení postavenie správcu, ktorý má postavenie nepriameho zástupcu v konaniach pred súdom. Preto spoločnosť Z., ako správca je zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje žalobný návrh, podaný prehlasovanými vlastníkmi a ktorí so žalobným návrhom nesúhlasia.
7. V odôvodnení rozsudku uviedol obsah vyjadrení sporových strán na pojednávaniach i obsah písomných vyjadrení sporových strán a vzhľadom na zmeny vo vlastníctve bytov uznesením zo dňa 07.10.2021 č. k. 6C/247/2016-826 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, že do konania namiesto doterajšej žalovanej 8/ F. U. vstúpila O. P., nar. XX.XX.XXXX, F. ulica XXX/X, Z., ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná 8/, namiesto doterajších žalovaných 14/ a 15/ X. U. a L. U. vstúpila F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXXX/X, Z., ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná 14/, namiesto doterajších žalovaných 25/ a 26/ E. N. a M. N. vstúpila R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Z., ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná 15/, do konania vstúpil U. P., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, Z., ktorý bude v konaní vystupovať ako žalovaný 25/ (predchádzajúci vlastník bytu č. 15 žalovaný 24/ P. P. nevystúpil z konania z dôvodu, že je aktuálne vlastníkom bytu č. 11 predmetného bytového domu), namiesto doterajších žalovaných 47/ a 48/ R. T. a X. T. vstúpili L. G., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, Z. a L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, O.-K., ktorí budú v konaní vystupovať ako žalovaní 26/ a 47/, namiesto doterajších žalovaných 49/ a 50/ F. B. a T. B. vstúpila T. M., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XXXX/X, ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná 48/, namiesto doterajších žalovaných 53/ a 54/ M. K. a K. K. vstúpil L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXXX/X, Z., ktorý bude v konaní vystupovať ako žalovaný 49/.
8. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil zo zápisnice z domovej schôdze konanej dňa 16.04.2015 obytného domu XXXX, ul. J. L. v Z., že v uvedený deň sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, medzi bodmi programu pod bodom 4. bolo prerokovanie technického stavu a plán opráv na rok 2016 a pod bodom 5. prerokovanie obnovy domu zabezpečením projektu financovania. Za prijaté uznesenie hlasovalo 23 platných hlasov, z celkového počtu 47 vlastníkov. Zo zápisnice o výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. J. L. XXXX v Z., konaného od 06.11.2015 do 08.11.2015 súd zistil, že písomného hlasovania sa zúčastnilo 42 vlastníkov (hlasov) z celkového počtu 47 oprávnených vlastníkov (hlasov). Platných hlasov bolo 37, neplatných bolo 5 a nehlasovali 5 vlastníci. Bolo prijaté uznesenie č. 1 v znení, že vlastníci si v písomnom hlasovaní odsúhlasili nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov výmenu iba pôvodných, t. j. existujúcich balkónov za nové v rámci obnovy bytového domu. S uvedeným súhlasilo 34 vlastníkov, nesúhlasili 3, neplatných hlasov bolo 5 a nehlasovali 5. Zo zápisnice o výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXXX/X, X, X na
ul. J. L. v Z., konaného od 02.06.2016 do 12.06.2016 súd zistil, že na základe oznámenie o písomnom hlasovaní zo dňa 24.05.2016 sa konalo v zmysle § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016, v priestoroch bytového domu, písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. J. L. XXXX/X, X, X v Z.. Celkový počet bytov (hlasov) v bytovom dome bol 47. Písomného hlasovania sa zúčastnilo 41 vlastníkov (bytov), z celkového počtu 47 oprávnených vlastníkov (hlasov). Platných hlasov bolo 41, neplatných hlasov bolo 0, nehlasovali 6 vlastníci. Písomné hlasovanie bolo uskutočnené okrem iného o otázkach, ktoré sú predmetom tohto konania, t. j. uznesenie pod bodmi 1, 3, 10, 11 a 15.
9. K písomnému hlasovaniu súd prvej inštancie uviedol, že pod bodom 1 bola uvedená otázka „súhlasíte s realizovaním investičnej akcie zameranej na obnovu bytového domu“ za túto hlasovalo za 36 a proti 5 hlasov. Návrh bol prijatý nadpolovičnou väčšinou, uznesenie č. 1 je v znení „vlastníci bytov v písomnom hlasovaní súhlasili s realizovaním investičnej akcie zameranej na obnovu bytového domu J. L. č. XXXX/X, X, X v Z.“. Pod bodom 3 bola uvedená otázka „súhlasíte sa predložením žiadosti o úver zo ŠFRB financovaný v účele: 1/zateplenie bytového domu, 2/zateplenie strechy, 3/zateplenie technických miestností, 4/odkvapový chodník, 5/hydraulické vyregulovanie UK, 6/výmena balkónov - systémová porucha, 7/výmena výťahu“. Hlasovalo za 36, proti 5, zdržalo sa 0. Návrh bol prijatý 2/3 väčšinou bytov a to uznesením č. 3 v znení „vlastníci bytov v písomnom hlasovaní súhlasia s predložením žiadosti o úver zo ŠFRB financovaný v účele: 1/zateplenie bytového domu - zateplenie obvodového plášťa, 2/zateplenie strechy, 3/zateplenie technických miestností, 4/odkvapový chodník, 5/hydraulické vyregulovanie UK, 6/výmena balkónov - systémová porucha, 7/výmena výťahu“. Pod bodom 10 bola uvedená otázka „súhlasíte s výberom zhotoviteľa prác firmou E., Z. V. v celkovej výške 210.676,19 eura s DPH“. Hlasovalo za 36, proti 5, zdržalo sa 0. Návrh bol prijatý potrebnou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a uznesenie č. 10 v znení „vlastníci bytov v písomnom hlasovaní súhlasia s výberom zhotoviteľa prác firmou E., Z. V. v celkovej výške 210.676,19 eura s DPH“. Pod bodom 11 bola uvedená otázka: „súhlasíte s výberom zhotoviteľa prác firmou U., D. XXX, Z. v celkovej výške 102.520,48 eura s DPH“. Hlasovalo za 36, proti 5, zdržalo sa 0. Návrh bol prijatý potrebnou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov uznesením č. 11 v znení „vlastníci bytov v písomnom hlasovaní súhlasia s výberom zhotoviteľa prác firmou U.., D. XXX, Z. v celkovej výške 102.520,48 eura s DPH“. Pod bodom 15 bola uvedená otázka: „súhlasíte so splnomocnením koordinačnej komisie bytového domu na schválenie prípadných prác naviac v maximálnej cene 5.000 eur s DPH na jednotlivý druh konkrétnej práce. Vlastníci bytov a nebytových priestorov splnomocňujú správcu domu Z., s.r.o., Z., T. XXXX na podpis dodatkov k zmluve o dielo - dodatok v zmysle pokynov od koordinačnej komisie bytového domu?“ Za hlasovalo 27, proti 14, zdržalo sa 0. Návrh bol prijatý potrebnou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov uznesením č. 15 v znení: „vlastníci bytov v písomnom hlasovaní súhlasia so splnomocnením koordinačnej komisie bytového domu na schválenie prípadných prác naviac v maximálnej cene 5.000 eur s DPH na jednotlivý druh konkrétnej práce. Vlastníci bytov a nebytových priestorov splnomocňujú správcu domu Z., s.r.o., Z., T. XXXX na podpis dodatkov k zmluve o dielo - dodatok v zmysle pokynov od koordinačnej komisie bytového domu“. Zo zápisnice ďalej vyplýva text v znení spodnej časti zápisnice a to: v Z., dňa: 15.06.2016 odovzdané zástupcom vlastníkov a vyvesené na bytovom dome. Ako overovatelia vyhodnotenia - zápisnice o výsledku písomného hlasovania sú uvedení: L. U., P. P., K. G. a za správcu Z., s.r.o. V. D., technik BH. Zo samotného písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu J. L. XXXX/X, X., X Z., konaného v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016 súd zistil, že pod poradovým číslom 31 sú uvedení L. U. a D. U., t. j. žalobkyňa v 3/ rade a ich podpisom bol potvrdený súhlas na predmetné otázky pod č. 1, 3, 10, 11, nesúhlas bol vyslovený s otázkou č. 15. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade s uvedenými otázkami nesúhlasili.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 8b ods. 1 zákona a § 14 ods. 1 až 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení platnom v čase uskutočnenia hlasovania. Konštatoval, že v prejednávanej veci potom ako rozsudok tunajšieho súdu vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v časti zamietnutia žaloby, týkajúcej sa určenia, že uznesenie bodu 3. schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome J. L. XXXX/X, X, X Z., konaného dňa 23.06.2016 o 17:00 hod. sa neprijíma, nadobudol právoplatnosť, predmetom konania zostalo určenie, že uznesenia č. 1, 3, 10, 11, 15 písomného hlasovania vlastníkov bytov v bytovom dome J. L. XXXX/X, X, X v Z., konaného 02.06.2016 až 12.06.2016 sa neprijímajú. Súd je pritom viazaný petitom žaloby. Predmetom konania je tak žalobný návrh prehlasovaného vlastníka bytu podľa ustanovenia § 14 ods. 8 citovaného zákona v znení platnom v čase uskutočňovania hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, podľa ktorého prehlasovaný vlastník bytu, alebo nebytového priestoru, v bytovom dome má právo obrátiť sa do
30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Márnym uplynutím tejto lehoty dochádza k zániku práva s tým, že súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva aj keď to strana nenamieta. Z rozhodovacej praxe súdov pritom vyplýva, že ak ide o plynutie 30 dňovej zákonnej lehoty na podanie žaloby, táto lehota má prekluzívny charakter a plynie od oznámenia výsledku hlasovania, ide pritom o hmotnoprávnu lehotu a v prípade oneskoreného podania žaloby bude žaloba zamietnutá bez vecného prejednania sporu. Vzhľadom na hmotnoprávnu lehotu to znamená, že najneskôr v posledný deň lehoty musí byť už žaloba podaná na súde a nestačí len jej odoslanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty.
11. Je nesporné, že dňa 22.07.2016 bolo osobne dané na súde písomné podanie, podľa ktorého sa vlastníci bytového domu J. L. XXXX, XXXX/X, Z. domáhali neplatnosti členských schôdzí, ktoré podanie podpísali L. X. a D. U.. V tomto písomnom podaní bolo uvedené, že sú vlastníci bytov v bytovke, ktorej je naplánovaná celková obnova. Pri tejto obnove budú vymieňané všetky balkóny, a keďže oni balkóny nemajú, chceli si ich dať pri obnove zrealizovať. S realizáciou balkónov súhlasili takmer všetci vlastníci v bytovke, ale namiesto toho si pracovná skupina vybrala vlastného projektanta, ktorému zadala vypracovanie projektu bez realizácie balkónov a podala takúto žiadosť o stavebné povolenie. Následne bolo písomné hlasovanie o tom, či súhlasia s projektom obnovy. V zápisnici z tohto písomného hlasovania zo dňa 02.06.2016 až 12.06.2016 sú uvedené nesprávne počty pri hlasovaní. Na základe výzvy tunajšieho súdu uznesením zo dňa 28.07.2016 č. k. 6C/247/2016-14, dňa 10.08.2016 žalobcovia podali riadnu žalobu s požadovanými náležitosťami, ako to vyplýva z odseku 2., 3. tohto rozsudku.
12. S poukazom na § 156 CSP a na stanovisko Najvyššieho súdu SR zaujaté v rozhodnutí zo dňa 28.01.1999 sp. zn. 4Cdo/16/98 a na nález Ústavného súdu II. ÚS 154/2008 súd prvej inštancie vychádzal z toho, že konanie v predmetnej veci začalo podaním žaloby na súde dňa 22.07.2016. V zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu po doplnení dokazovania sa zaoberal nielen vyjadreniami tých vlastníkov, ktorí sa vyjadrili v prospech vyvesenia výsledkov písomného hlasovania dňa 15.06.2016, ale aj opačnými vyjadreniami vlastníkov bytov, ktorí mali poprieť vyvesenie výsledku hlasovania dňa 15.06.2016. Z úradnej povinnosti posudzoval prekluzívnu lehotu, ktorá je 30 kalendárnych dní odo dňa oznámenia výsledku hlasovania, resp. 3 mesiace od samotného hlasovania. Aplikácia trojmesačnej lehoty je zákonnou výnimkou z 30 dňovej prekluzívnej lehoty v prípade, ak sa vlastník objektívne nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania. Z dokazovania v danej veci nevyplynula existencia objektívnej prekážky brániacej žalobcom sa oboznámiť s výsledkami hlasovania. Podľa nich k tomu malo dôjsť dňa 23.06.2016, t. j. v deň konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na základe vykonaného dokazovania v danej veci sa súd prvej inštancie stotožnil s námietkou, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty. Zo zápisnice o výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome č. XXXX/X, X, X na ul. L. v Z., konaného od 02.06.2016 do 12.06.2016 vyplýva, že táto bola dňa 15.06.2016 odovzdaná zástupcom vlastníkov a vyvesená na bytovom dome. Overovateľmi zápisnice boli L. U., t. j. žalovaný 41/, P. P., t. j. žalovaný 21/ a K. G., t. j. žalovaná 65/.
13. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia, že k zverejneniu výsledkov písomného hlasovania, konaného v dňoch od 02.06.2016 do 12.06.2016, došlo dňa 23.06.2016. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že výsledky písomného hlasovania, konaného v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016 bolo oznámené dňa 15.06.2016. Z ustanovenia § 14 ods. 7 citovaného zákona vyplýva, že potom, ako sa zistí výsledok hlasovania, je daná povinnosť tento oznámiť do 5 pracovných dní od skončenia písomného hlasovania, pričom samotní žalobcovia v danej veci nedodržanie tejto lehoty ani nenamietali. Zo zápisnice o výsledku predmetného písomného hlasovania pritom vyplýva, že tohto sa zúčastnilo 41 vlastníkov bytov z celkového počtu 47 bytov v bytovom dome, z ktorých tvrdenie žalobcov o zverejnení výsledkov písomného hlasovania potvrdzovala vo svojom vyjadrení iba žalovaná 55/. Vyjadrenie ostatných, t. j. 3/, 39/, 53/ a 54/ tieto tvrdenia nepotvrdzovali spôsobom preukazujúcim tvrdenie žalobcov o zverejnení výsledkov písomného hlasovania až dňa 23.06.2016. Prekluzívna 30 dňová lehota začala plynúť nasledujúcim dňom, t. j. 16.06.2016 a uplynula dňa 15.07.2016 (piatok), pričom žaloba bola doručená tunajšiemu súdu (podaná osobne) až dňa 22.07.2016, t. j. po márnom uplynutí prekluzívnej 30 dňovej lehoty. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol, keď vo veci nebolo preukázané, že by sa žalobcovia nemohli o výsledku hlasovania dozvedieť, kedy vzniká potom právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania.
14. Žalobu vo vzťahu k žalobkyni 3/ zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie s poukázaním na skutočnosť, že vo vzťahu k uzneseniam č. 1, 3, 10 a 11 predmetného písomného hlasovania, konaného od 02.06.2016 do 12.06.2016, ju nemožno považovať za prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, pokiaľ v písomnom hlasovaní hlasovala kladne (pozitívne) k uvedeným otázkam pod bodmi 1, 3, 10 a 11.
15. K námietke právneho zástupcu žalobcov 1/ až 3/ k zastupovaniu žalovaných 1/, 6/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 24/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/, 38/, 40/, 41/, 42/, 44/, 45/, 46/, 48/, 56/, 57/, 58/, 59/, 60/, 62/, 64/, 65/, 66/, 67/, 68/, 71/, 72/ rade advokátom JUDr. Jozefom Dudzíkom súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa zákona č. 182/1993 Z. z. zákonom č. 283/2018 Z. z. účinného od 01.11.2018 a po prijatí novely sa mení postavenie správcu, ktorý má postavenie nepriameho zástupcu v konaniach pred súdom. Preto podľa súdu spoločnosť Z. ako správca, je zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje žalobný návrh, podaný prehlasovanými vlastníkmi a ktorí so žalobným návrhom nesúhlasia. Je nesporné, že nositeľmi hmotného práva sú vlastníci bytov a pokiaľ sú títo v konaní stranami sporu, majú právo, aby sa dali zastúpiť právnym zástupcom, t. j. advokátom v konaní, keďže tomu nebráni žiadne zákonné ustanovenie.
16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 3, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní úspešným žalovaným 1/, 6/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 24/, 27/, 28/, 29/, 30/, 31/, 32/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/, 38/, 40/, 41/, 42/, 44/, 45/, 46/, 48/, 56/, 57/, 58/, 59/, 60/, 62/, 64/, 65/, 66/, 67/, 68/, 71/, 72/ priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
17. O priznaní náhrady trov konania správcovi Z., s.r.o., Z. T. XXXX, IČO: 31 421 695, rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom poukázal na skutočnosť, že pôvodne v konaní vystupoval ako žalovaný 73/ s tým, že voči nemu bola žaloba zamietnutá a následne rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.08.2020 č. k. 12Co/163/2018-553 odvolací súd rozsudok v odseku I. okrem iného v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému 73/ potvrdil. Správcovi, t. j. žalovanému 73/ priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/, 8/, 14/, 15/, 16/, 22/, 23/, 25/, 26/, 39/, 43/, 47/, 49/, 51/, 52/, 55/, 61/, 63/, 69/, 70/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania nepriznal, pretože túto náhradu ani nežiadali.
18. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia, žiadali rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne vyriešil otázku legitimácie najmä žalobkyne 3/, keďže proti predmetnému uzneseniu hlasovali celkovo 3 hlasy (teda vlastníci troch bytov), pričom doposiaľ nie je zodpovedaná otázka, vlastníci ktorých bytov, ak nie žalobcov, mali hlasovať proti uvedenému predmetnému uzneseniu. Dokonca ani jeden zo žalovaných neuvádza, ktorí traja vlastníci bytov mali hlasovať proti napádanému uzneseniu. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že zápisnica bola vyvesená dňa 15.06.2016. Podľa ich názoru súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie v požadovanom rozsahu. V rozsudku opätovne cituje z výsluchov niektorých vlastníkov bytov učinených pred vydaním prvého rozhodnutia, ktoré je nutné označiť za nedostačujúce pre náležite zistený skutkový stav. Nesprávne sú interpretované výpovede tých účastníkov, ktoré súd prvej inštancie odmieta ako účelové. Žiadali, aby sa odvolací súd oboznámil i so zvukovými nahrávkami z pojednávaní, čím bude vyvrátený záver o akejkoľvek účelovosti tvrdení takto označených výpovedí v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie sa odchýlil od skutočností, ktoré vo výsluchu pred súdom prvej inštancie títo účastníci konania uviedli. Je nutné odmietnuť akékoľvek tvrdenia o účelovosti smerujúce voči žalobkyni 3/, ktorá tieto nesprávne závery súdu prvej inštancie opakovane vyvracala vo svojich prednesoch. Uvedené namietali i vo vzťahu k výsluchu žalovaného 61/, naviac súd prvej inštancie sa zaoberal jeho výsluchmi vykonanými pred vydaním prvého rozsudku súdu prvej inštancie a jeho výpoveď zo dňa 20.08.2021 nespomína. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie nijako nezhojil nedostatky vytýkané odvolacím súdom a opätovne bez použitia objektívnej optiky vyhodnotiť výpovede arbitrárnym spôsobom bez náležitého odôvodnenia. Namietali písomné vyjadrenia niektorých žalovaných, ktoré nemôžu suplovať zásadu ústnosti súdneho konania, že súd prvej inštancie z výpovede žalovanej 46/ vybral iba niektoré jej vyjadrenia, ktoré je nutné označiť za naučené, opomínajúc pritom odpovede na otázky právneho zástupcu žalobcov, kedy žalovaná 46/ uvádzala skutočnosti v rozpore s jej naučeným prednesom (ktorý čítala z poznámok). Podľa ich názoru nie je možné, aby súd svoje rozhodnutie o zmeškaní prekluzívnej
lehoty žalobcov na podanie žaloby primárne opieral o výpovede, z ktorých nemožno ani len náznakom dôvodiť, či a kedy sa dostali výsledky písomného hlasovania do sféry žalobcov. Súd prvej inštancie sa znovu nedostatočným spôsobom vyporiadal s otázkou posúdenia počiatku plynutia lehoty na podanie žaloby. Svoje závery opiera o zjavne tendenčné (a prispôsobené) tvrdenia, ktoré však nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo a právne posúdil a nedostatočne odôvodnil. Namiesto toho, aby súd podrobne zisťoval a v rozhodnutí náležite vysvetlil, akým spôsobom zisťoval, kedy mali možnosť žalobcovia sa s výsledkami písomného hlasovania oboznámiť, oprel svoje rozhodnutie o účelové tvrdenia niektorých vlastníkov, ktoré navyše nijako nepotvrdzujú, kedy a či vôbec sa mohli žalobcovia s týmito výsledkami oboznámiť. Navyše tí vlastníci, ktorí účelovo tvrdia, že výsledky písomného hlasovania boli vyvesené, nie je možné brať do úvahy s poukazom na to, že je nutné primárne skúmať, kedy sa výsledky písomného hlasovania dostali do sféry žalobcov. Od žalobcov nie je možné spravodlivo požadovať, aby preukazovali, že výsledky hlasovania neboli vyvesené dňa 15.06.2016. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 8/2011, v zmysle ktorého je neprípustné, aby súd v konaní zaťažil dôkazným bremenom len žalobcov a rozhodol o právnej skutočnosti zásadného významu len na základe domnienky bez toho, aby ostatní účastníci niesli svoje dôkazné bremeno (neprípustnosť negatívnej dôkaznej teórie). Ďalej žalobcovia v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku iba okrajovo uviedol krátke úvahy k napádaným uzneseniam, pričom oni odmietajú záver, že by tieto uznesenia mali obstáť v súdnom prieskume. K námietke o nedostatočnom odôvodnení rozsudku žalobcovia poukázali na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/05, uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/04 a k námietke ohľadne prílišného formalizmu a nesprávne použitému právnemu predpisu, resp. jeho nesprávnej aplikácii na zistený skutkový stav poukázali na nález I. ÚS 155/2017 a sp. zn. I. ÚS 457/2010. Uvedené sa týka aj výrokov o trovách konania. Podľa ich názoru výrok III. je potrebné zrušiť ako závislý výrok v súlade s § 262 ods. 1 CSP, pretože správca bytového domu je jediným oprávneným uplatniť si nárok na náhradu trov konania (ak mu nejaké vznikli). Výrok II. považujú za nezákonný a neudržateľný. Naďalej zotrvali na stanovisku, že zákonodarca v § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov (účinného v čase schôdze) jasne určil, kto je jediný oprávnený a povinný žalovaných vlastníkov bytov zastupovať. Ani jeden zo žalovaných vlastníkov nevzniesol čo len jedinú námietku voči správcovi, ktorá by sa mala týkať rozporu ich záujmov so záujmami správcu a tým spochybniť zastupovanie žalovaných vlastníkov správcom bytového domu. Najmä z výpovede žalovanej 46/ je zrejmé, že nielen ona, ale i ostatní žalovaní zastúpení JUDr. Dudzíkom konajú v zjavnej zhode a po vzájomnej dohode so správcom. Namietali, že súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal týmto neprípustným procesným zastúpením a dokonca ho prijal. Poukázal na rozsudok KS NR, z ktorého je zrejmý jasný názor odvolacieho súdu k otázke zastúpenia. Poukázali na písomné stanovisko Ministerstva financií a výklad ustanovení bytového zákona, z ktorého vyplýva úmysel zákonodarcu, ktorý pre účely súdneho konania pripúšťa zastúpenie vlastníkov bytov výlučne správcom bytového domu. Zásada zachovania práva účastníka na právnu pomoc je zachovaná možnosťou právneho zastúpenia správcu bytového domu.
19. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie aj žalovaní 55/ a 61/, žiadali rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Žalovaný 61/ namietal úvahy súdu prvej inštancie k jeho výpovediam. Uviedol, že zápisnica z písomného hlasovania bola vyvesená dňa 23.06.2016 tesne pred konaním schôdze. Toto tvrdenie uviedol v konaní niekoľkokrát. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, prečo posúdil jeho výpoveď daným spôsobom. V rozsudku súd uviedol iba niektoré tvrdenia ostatných vlastníkov bytov, ktorí majú záujem na zamietnutí žaloby. Poukázal na to, že krajský súd označil dátum vyvesenia zápisnice za sporný. Z následného dokazovania však vyplynul úplne opačný záver súdu oproti tomu, k akému mal dospieť. Podľa jeho názoru sa súdu nepodarilo dostatočným dokazovaním zistiť dátum zverejnenia výsledkov hlasovania. Poukázali na výpoveď svedkyne D., ktorá si nepamätala, komu zápisnice odovzdala, ale pamätala si, že ich vyvesenie bola v ten deň skontrolovať. Nedáva potom zmysel, prečo by mal technik BH najprv odovzdať zápisnice vlastníkom bytov a potom ich vyvesenie skontrolovať v ten istý deň (mohol to rovno urobiť sám). To, že zápisnica bola vyvesená až 23.06.2016 je objektívna skutočnosť. Ďalej namietali, že výpoveď žalovaného 61/ na pojednávaní dňa 20.08.2021 súd prvej inštancie ako nespomenul. Súd ani nezisťoval, kedy sa žalobcovia mali možnosť oboznámiť s výsledkami z hlasovania.
20. Žalovaní 55/ a 61/ sa písomne vyjadrili k odvolaniu žalobcov s tým, že s ich tvrdeniami sa v celom rozsahu stotožňujú. Podľa ich názoru stále zostáva nesprávne posúdená otázka dátumu zverejnenia zápisnice z písomného hlasovania, pretože žiadna skutočnosť nesvedčí o tom, že by sa mala zápisnica vyvesiť v iný deň ako v deň konania nasledujúcej schôdze dňa 23.06.2016, tesne pred schôdzou. Ďalej uviedli, že v tvrdeniach žalovaných sú zásadné nezrovnalosti, ktoré ich v plnej
miere diskvalifikujú, čo vyplýva najmä z porovnania obsahu zápisníc a zvukových záznamov. Súd prvej inštancie nenaplnil odvolacím súdom definovanú potrebu doplnenia dokazovania, svoje rozhodnutie založil na spochybnených a vyvrátených tvrdeniach, nevykonal dôkazy, ktoré by prispeli k objasneniu skutkového stavu. Nie je im jasné, prečo sa súd prvej inštancie priklonil práve k tvrdeniam, ktoré uvádza vo svojom rozhodnutí. Podľa ich názoru nikto zo žalovaných by nemal mať priznanú náhradu trov, najmä skupina zastúpená Dr. Dudzíkom, už len vzhľadom k tomu, že tento súdny spor zapríčinili svojím konaním oni.
21. K odvolaniam sa vyjadril žalovaný 49/, ktorý uviedol, že nesúhlasí so žalobou a súhlasí s väčšinou. Vlastníkom bytu je od roku 2019. Žalovaní 14/, 23/ a 26/ vo vyjadrení uviedli, že sa nemôžu k odvolaniu vyjadriť, pretože v tom čase neboli majiteľkami bytu. Žalovaní 51, 52/, 69/, 70/ uviedli, že so žalobou a odvolaním nesúhlasia.
22. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril správca ako zástupca žalovaných 1/, 2/, 4/ až 37/, 40/ až 50/, 53/, 54/, 56/ až 60/, 62/ až 68/, 71/, 72/, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súdne konanie a rozsudok netrpia žiadnou z vád uvádzaných žalobcami v odvolaní. Podľa jeho názoru odvolací súd uviedol, že je sporné, kedy došlo k vyveseniu výsledku hlasovania na nástenku, preto prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a stanovil, že súd prvej inštancie má vyhodnotiť vyjadrenia sporových strán jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach za účelom správneho posúdenia začiatku plynutia prekluzívnej lehoty. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách rozsudku odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že zápisnica z písomného hlasovania bola správcom odovzdaná dňa 15.06.2013 a v rovnaký deň aj vyvesená v bytovom dome. Vyplýva to zo zápisnice aj z vyjadrení viacerých žalovaných, pričom ich výpovede si neodporujú, čo preukazuje ich pravdivosť. Poukázal na prehlásenie vlastníkov bytov o tom, že všetky zápisnice zo schôdzi boli a sú zverejňované v zákonnej lehote a vždy je na nich uvedený dátum zverejnenia. Skutočnosť, že zápisnica nemala byť zverejnená 15.06.2016 tvrdia iba tí vlastníci, ktorí nemajú balkóny a chcú ich mať a to je v rozpore s väčšinovým názorom všetkých vlastníkov bytov. Výpovede týchto vlastníkov si vzájomne odporujú, tieto rozpory konštatoval a odôvodnil aj súd prvej inštancie. Poukázal na to, že predmetní vlastníci bytov svoje výpovede začali prispôsobovať až v priebehu konania, a to tak, aby navodili dojem, že zápisnica nebola zverejnená dňa 15.06.2016, ale až dňa 23.06.2016. V tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že zákon o vlastníctve bytov stanovuje, že prehlasovaný vlastník sa môže obrátiť na súd do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania. Teda lehota plynie odo dňa oznámenia výsledkov a nie odo dňa, kedy sa výsledky mali dostať do sféry žalobcov. Zákon spája začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby s momentom, kedy bolo objektívne možné sa s výsledkami oboznámiť, t. j. od vyvesenia zápisnice z písomného hlasovania. Správca konštatoval, že súd prvej inštancie nezaťažil žalobcov dôkazným bremenom ohľadne preukázania, že výsledky z hlasovania neboli uverejnené dňa 23.06.2016, len uviedol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania ich tvrdenia, že k zverejneniu došlo až 23.06.2016. Ďalej uviedol, že otázka aktívnej legitimácie žalobkyne 3/ bola súdom prvej inštancie posúdená správne, z vykonaného dokazovania je preukázané, že vo vzťahu k uzneseniam písomného hlasovania hlasovala za ich prijatie a teda ju nemožno považovať za prehlasovaného vlastníka. V súvislosti s námietkou ohľadne nevykonania doplnenia dokazovania správca uviedol, že v kontexte ustanovení § 187 ods. 1, 2 CSP má za to, že prehlásenie vlastníkov bytov je riadnym dôkazným prostriedkom. Počet osôb podpísaným na uvedenom prehlásení vo významnej miere spochybňuje pravdivosť tvrdení žalobcov a niektorých žalovaných o momente zverejnenia výsledkov písomného hlasovania. CSP nestanovuje právnu silu dôkazných prostriedkov, teda je irelevantné, či bolo vykonané v konaní dokazovanie listinami alebo výsluchom strany či svedka. Žalobcovia trvali na opätovnom výsluchu žalovaných, a to po niekoľkých rokoch, čo sa javí ako nehospodárne a zároveň špekulatívne, tieto výpovede by neúčelne predlžovali konanie a navyšovali trovy konania, a to bez reálnej možnosti prispieť k lepšiemu objasneniu skutkového stavu. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením že on ako správca je jediným oprávneným na zastupovanie žalovaných v súdnom konaní. Takýto názor žalobcov je v rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. V zmysle zákona o vlastníctve bytov je len zástupcom vlastníkov bytov, proti ktorým smeruje žaloba, nie je však oprávnený poskytovať právne služby. V stanovisku Ministerstva financií SR zo dňa 15.11.2019, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia, je uvedené, že ide o nezáväzné právne stanovisko. Výkladové stanoviská ústredných orgánov štátnej správy k určitému zákonnému ustanoveniu nenahrádzajú právny názor vyslovený súdom. Podľa jeho názoru je uvedené stanovisko v rozpore s Ústavou SR
23. K odvolaniu žalovaných 55/ a 61/ sa vyjadril správca tak, že ich odvolanie je potrebné odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté v ich neprospech. K obsahu ich odvolania uviedol, že nimi tvrdené skutočnosti v konaní nepodložili žiadnymi dôkazmi, preto zostávajú iba v rovine nepreukázaných tvrdení.
24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že o časti žaloby týkajúcej sa o určenie, že uznesenie schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome J. L. XXXX/X, X, X,. Z. konanej dňa 23.06.2016 o 17,00 hod. podľa bodu 3 zápisnice sa neprijíma, bolo už právoplatne rozhodnuté prvým rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 28.02.2018 č. k. 6C/247/2016-329 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 31.08.2020 č. k. 12Co/163/2018-553, pričom v uvedenej časti bola žaloba zamietnutá. Predmetom konania (aj súčasného odvolacieho) zostala žaloba v časti o určenie, že uznesenia č. 1, 3, 10, 11, a 15 písomného hlasovania vlastníkov bytov v uvedenom bytovom dome, ktoré sa konalo v dňoch 02.06.2016 až 12.06.2016 sa neprijímajú.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 29. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľmi vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané odvolateľmi v odvolaní. Odvolatelia v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné.
30. Odvolací súd je zo zákona viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že posudzuje dôvodnosť odvolania len podľa opísaných dôvodov odvolania odvolateľom, s výnimkou vád, ktoré by sa týkali procesných podmienok, pretože na takéto vady by odvolací súd musel prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolanie totiž musí byť niektorou (prípadne viacerými) z vád (§ 365 ods. 1 CSP) odôvodnené (§ 363 CP), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. (Števček a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, Nakladatelství C.H.Beck, I. vyd., str. 1237)
31. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
32. K námietke odvolateľov odvolací súd udáva, že súd nemá povinnosť v rozsudku podrobne citovať vyjadrenia strán sporu alebo svedkov, ale iba v rámci zistenia skutkového stavu z nich uviesť skutočnosti relevantné pre jeho ustálenie, resp. uvedie ktorými výpoveďami mal ktoré konkrétne tvrdené skutočnosti za preukázané a ktoré nie.
33. Odvolatelia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie v požadovanom smere, avšak táto námietka je nekonkrétna, keďže neuviedli, v akom smere mal súd prvej inštancie dokazovanie doplniť a aké konkrétne dôkazy, ktoré mal vykonať, nevykonal. Taktiež nešpecifikovali bližšie námietky, že sú nesprávne interpretované výpovede tých účastníkov, ktoré súd prvej inštancie odmieta ako účelové, neuviedol, v čom sú nesprávne interpretované a u ktorých účastníkov. Namietali, že súd prvej inštancie v rozsudku citoval z výsluchov niektorých vlastníkov učinených pred prvým rozsudkom súdu prvej inštancie, čo tiež bližšie nešpecifikovali, avšak odvolací súd k tomu uvádza, že súd musí v rozsudku posúdiť celé konanie, teda aj dôkazy vykonané pred prvým rozsudkom, nezaoberá sa iba konaním po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Odvolatelia uviedli, že odvolací súd by sa mal oboznámiť so zvukovými nahrávkami pojednávaní pred súdom prvej inštancie, pretože podľa ich názoru sú rozpory vo výpovediach žalovaných medzi zápisnicami z pojednávania a zvukovými nahrávkami pojednávaní. Túto svoju námietku taktiež bližšie nešpecifikovali, neuviedli výpovede ktorých žalovaných a na ktorých pojednávaniach sa táto námietka týka a o aké konkrétne rozpory ide. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na to, že odvolatelia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nikdy nenamietali obsah protokolácie zápisníc o pojednávaní, ani nežiadali o opravu zápisníc. Ďalšia námietka odvolateľov sa týkala výpovedí žalovaného 61/, vytkli súdu prvej inštancie, že v rozsudku sa zaoberal iba jeho vyjadreniami na pojednávaní dňa 21.04.2017 a 12.07.2017 a jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 20.08.2021. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že súd nemusí v rozhodnutí uvádzať vyjadrenia účastníka z každého pojednávania, obzvlášť ak spor trvá dlhšiu dobu. Súd prvej inštancie v rozsudku iba porovnal prvé dve výpovede žalovaného 61/ z dôvodu, že na prvom pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k zverejneniu výsledkov hlasovania a na ďalšom pojednávaní (už po zrušení veci odvolacím súdom) už vypovedal inak, zmenil výpoveď a tvrdil, že výsledky hlasovania boli zverejnené až dňa 23.06.2016. Jeho výpoveď na ďalšom pojednávaní nebolo potrebné uviesť, pretože po zmene výpovede už vypovedal zhodne.
34. K námietke odvolateľov, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobkyne 3/, odvolací súd udáva, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa 3/ v písomnom hlasovaní hlasovala v prospech prijatia predmetných uznesení. Keďže v prospech prijatia týchto uznesení hlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov, žalobkyňu 3/ nemožno považovať za prehlasovanú vlastníčku. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 bytového zákona v znení účinnom v čase podania žaloby iba prehlasovaný vlastník bytu má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Vzhľadom k uvedenému
súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobkyňa 3/ nemá vecnú aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby a žalobu vo vzťahu k nej zamietol z tohto dôvodu.
35. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán, najmä odvolateľov, odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
36. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Dôkazná povinnosť je povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá v spore niečo tvrdí. Nedodržanie povinnosti tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok stratu sporu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neúspech v spore.
37. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jedno zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, no súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, keď môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP); výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť. Každý má totiž tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
39. Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie ich nespravodlivo zaťažil dôkazným bremenom preukázania, že zápisnica o výsledkoch hlasovania nebola zverejnená dňa 15.06.2016. Z obsahu napadnutého rozsudku však takáto skutočnosť v žiadnom prípade nevyplýva. Práve naopak, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia nepreukázali v konaní ich tvrdenie, že zápisnica o výsledku písomného hlasovania bola zverejnená dňa 23.06.2016, a preto neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno.
40. Odvolatelia si nesprávne vysvetlili i stanovisko odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozsudku, keď mali za to, že odvolací súd dal jasné stanovisko, že je sporné, kedy došlo k vyveseniu výsledku hlasovania na nástenku a tým sa mal súd prvej inštancie riadiť. Odvolací súd síce uviedol, že je sporné, kedy došlo k vyveseniu výsledku hlasovania, avšak nie ako právny názor, ale ako vytknutie nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočné vyhodnotenie vyjadrenia sporových strán jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach za účelom správneho posúdenia začiatku plynutia prekluzívnej lehoty.
41. Vzhľadom na veľké množstvo žalovaných súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom niektorých na pojednávaniach a písomnými vyjadreniami ostatných žalovaných. Námietka odvolateľov ohľadne písomných vyjadrení žalovaných nie je relevantná. Odvolací súd zdôrazňuje, že za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je výsluch strany, výsluch svedka, listiny, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Za listinu je možné považovať i písomné vyjadrenie účastníka konania, alebo jeho čestné prehlásenie týkajúce sa skutočností súvisiacich s predmetom konania.
42. K hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť - ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov, ako napr. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak - § 133 Občianskeho zákonníka. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nejaví známky arbitrárnosti alebo ústavnej neudržateľnosti, ktorá by bola spôsobilá porušiť základné právo žalobcov či žalovaných na súdnu ochranu alebo právo na spravodlivé súdne konanie.
43. V prvom rade súd prvej inštancie správne posudzoval otázku včasnosti podania predmetnej žaloby, keďže v zmysle § 14 ods. 8 bytového zákona v znení účinnom v čase podania žaloby (znenie je platné i podľa súčasnej právnej úpravy), prehlasovaní vlastníci bytov sa môžu žalobou obrátiť na súd v lehote 30 kalendárnych dní od zverejnenia výsledkov písomného hlasovania. Žalobcovia tvrdili, že k zverejneniu došlo až 23.06.2016 a žalovaní (okrem žalovaných 3/, 39/, 43/, 55/, 61/, 69/, 70/) tvrdili, že zápisnica bola zverejnená na nástenke bytového domu dňa 15.06.2016. Obe sporové strany mali v konaní dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobcovia svoje dôkazné bremeno neuniesli, keďže nepreukázali svoje tvrdenie. Zverejnenie predmetnej zápisnice až dňa 23.06.2016 tvrdili iba žalobcovia 1/, 2/, 3/. Zo žalovaných so žalobou súhlasili žalovaný 3/, lebo chce zhotovenie balkónu na jeho byte (tvrdil, že zápisnica nebola vyvesená), žalovaná 39/, ktorá taktiež chce balkón (uviedla, že na schôdze nechodí, v predmetnom byte nebýva), žalovaný 61/, pretože chce balkón (jeho vyjadrenia odvolací súd uviedol vyššie), žalovaní 53/, 54/, 69/, 70/ taktiež chcú balkón. Žalovaní 1/, 7/ - 21/, 24/, 27/ - 38/, 40/ - 42/, 44/ - 52/, 56/ - 60/, 62/, 64/ - 68/, 71/, 72/ tvrdili, že zápisnica o výsledku písomného hlasovania bola zverejnená dňa 15.06.2016. Námietky žalobcov týkajúce sa spochybňovania pravdivosti vyjadrení žalovaných, ktorí tvrdili, že zápisnica bola zverejnená dňa 15.06.2016 neobstoja, pretože túto skutočnosť nepreukázali. Naopak žalovaní svoje tvrdenie o zverejnení výsledkov hlasovania dňa 15.06.2016 preukázali i zápisnicou, v ktorej sa priamo uvádza dátum zverejnenia 15.06.2016 a hlavne svedeckými výpoveďami. Za situácie, keď dôkazná situácia je postavená zväčša na tvrdeniach účastníkov konania a svedkov, súd musí ich výpovede vyhodnocovať i z hľadiska jednoznačnosti v priebehu celého konania. V danej veci na strane niektorých žalovaných, ako uviedol súd prvej inštancie, došlo k zmene výpovedí, čo vyvoláva pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí.
44. Odvolací súd poukazuje na to, že väčšina zúčastnených tvrdila, že výsledky písomného hlasovania boli zverejnené dňa 15.06.2016, teda nielen tí, ktorí chceli, aby sa im vybudovali balkóny, ako to tvrdili žalobcovia.
45. Odvolací súd dodáva, že v zmysle § 14 ods. 7 bytového zákona výsledky hlasovania sa majú oznámiť v lehote 5 dní spôsobom v dome obvyklým. Všetci vlastníci bytov potvrdili, že v ich bytovom dome sa zápisnice zverejňovali vždy na nástenke v bytovom dome. Teda ide o spôsob oznámenia obvyklý v ich bytovom dome. Vzhľadom na to námietka žalobcov, že súd mal skúmať, kedy sa výsledky písomného hlasovania dostali do ich sféry, neobstojí. Navyše si žalobcovia v odvolaní protirečia, keď na jednej strane tvrdia, že zápisnica bola zverejnená dňa 23.06.2016, a vzápätí tvrdia, že nie je preukázané, kedy sa mohli s výsledkami oboznámiť a či vôbec mohli. S poukazom na uvedené je potom nelogické, že podľa žalobcov mal súd skúmať, kedy sa výsledky hlasovania dostali do ich sféry. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu k záveru, že zápisnica bola zverejnená dňa 15.06.2016, nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
46. Vzhľadom na zistenie o zverejnení výsledkov hlasovania dňa 15.06.2016 súd prvej inštancie potom správne dospel k záveru, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto bez zaoberania sa meritom veci ohľadne sporných uznesení písomného hlasovania žalobu zamietol.
47. K posúdeniu otázky zastúpenia žalovaných správcom a právnym zástupcom odvolací súd poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 428/2019-12. Postavenie správcu a otázku zastúpenia vlastníkov bytov v súdnom konaní upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (bytový zákon). Až do účinnosti zákona č. 367/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa bytový zákon (t. j. do 30.06.2004), mohol správca v zastúpení vlastníkov bytov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. Počnúc od 01.07.2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov vo svojom mene na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov. Ak sa teda začalo súdne konanie pred 01.07.2004, v ktorom bol ako žalobca označený správca a súd žalobu zatiaľ z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie nezamietol, od 01.07.2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny právnej úpravy. Počas účinnosti tejto právnej úpravy konal správca ako nepriamy zástupca vlastníkov bytov, správu bytového domu vykonával samostatne na účet vlastníkov, no vo svojom mene.
48. K zmene postavenia správcu vlastníkov bytov došlo ďalšou podstatnou novelizáciou bytového zákona, ktorá súvisela s oprávnením správcu konať pri správe domu v mene vlastníkov bytov, a to zákonom č. 268/2007 Z. z., účinným od 01.07.2007. Od účinnosti tejto novely správca vystupoval ako priamy zástupca vlastníkov bytov, ktorý koná v ich mene a na ich účet. Touto novelou zároveň zákonodarca do právnej úpravy výslovne zakotvil oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov na súde, a to v ustanovení § 8b ods. 1 bytového zákona. Všeobecné súdy v tomto období akceptovali žaloby podané správcom ako žalobcom, ktorý konal ako zákonný zástupca vlastníkov bytov.
49. Zastúpenie vlastníkov bytov pri správe domu správcom bolo v tom čase priamym zákonným zastúpením sui generis. Vyplýva to aj z uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 193/2014, v ktorom najvyšší súd uviedol, že záver, že správca je oprávnený pri výkone správy vlastníkov bytov konať v mene vlastníkov pri vymáhaní úhrad, nevylučuje, že aj samotní vlastníci bytov nemôžu sami tieto úhrady vymáhať. Opačný záver by viedol k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu práva na súdnu ochranu. Zákonná úprava priameho zastúpenia vlastníkov bytov správcom aj v konaní pred súdom neznamenala, že by si svoje práva na súde nemohli hájiť aj samotní vlastníci bytov.
50. Ďalšou novelou bytového zákona zákonom č. 283/2018 Z. z. účinnou od 01.11.2018 boli do zákona vložené nové ustanovenia § 9 ods. 7 a 8, v zmysle ktorých správca naďalej pri správe domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov bytov zákonodarca zmenil spôsob konania správcu pri súdnych sporoch tak, že správca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že po tejto novele je správca aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať vlastníkov bytov.
51. Posúdením hmotnoprávneho a procesného postavenia vlastníkov bytov, ako aj správcu v danej veci je zrejmé, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov. Správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene.
52. Námietka žalobcov, že sa vraj nezaoberal podľa ich názoru neprípustným procesným zastúpením a že odvolací súd v predchádzajúcom rozsudku dal jasný názor k otázke zastúpenia, taktiež neobstojí. Odvolací súd poukazuje na body 12.2., 12.3., 21., 40. napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal s otázkou právneho zastúpenia žalovaných. Odvolací súd dopĺňa na upresnenie, že pôvodne bol správca účastníkom konania ako žalovaný 73/ a bol zastúpený právnym zástupcom JUDr. Kvašňovským, pričom väčšina ostatných žalovaných bola od začiatku zastúpená právnym zástupcom JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy postavenia správcu v priebehu konania bolo konanie voči správcovi ako žalovanému 73/ zastavené a správca sa stal v konaní zástupcom v záhlaví rozsudku označených žalovaných, tých, ktorí nesúhlasili so žalobou, keďže ich záujmy boli v súlade so záujmami správcu. Správca v konaní nezastupuje žalovaných, ktorí so žalobou súhlasili, keďže ich záujmy sú v rozpore so záujmami správcu.
53. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadne právneho zastúpenia žalovaných právnym zástupcom. Príliš formalistický výklad právnej úpravy by mohol viesť k popretiu práva účastníka
konania (vlastníka bytu) na súdnu ochranu. Výklad právnej normy, konkrétne zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý uskutočnil súd prvej inštancie, nejaví známky arbitrárnosti alebo ústavnej neudržateľnosti, ktorá by bola spôsobilá porušiť základné právo žalobcov či žalovaných na súdnu ochranu alebo právo na spravodlivé súdne konanie.
54. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v merite veci i v trovách konania, konanie ani rozsudok netrpia žiadnymi vadami, preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
55. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ až 72/, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že uvedení žalovaní majú voči žalobcom 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).