Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/59/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XX, zast. JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, AK Levická 579, 952 01 Vráble, IČO: 42046467, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.344,88 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.05.2022 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 03.06.2022 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosťou zaplatiť jej sumu 1.344,88 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.05.2022 do zaplatenia. Žalobkyňa uviedla, že uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-215/VYS-RK-2020 zo dňa 27.07.2020 bola podľa stíhaná za prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa . Uznesenie jej bolo doručené dňa 29.07.2020. Dňa 30.07.2020 proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom obhajcu sťažnosť. Okresná prokuratúra Ružomberok uznesením -4 zo dňa 11.09.2020 jej sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Dňa 07.10.2020 podala prostredníctvom obhajcu návrh o zrušenie právoplatného rozhodnutia policajta uznesenia vyšetrenia PZ a následne upovedomením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 03.12.2020 bolo jej obhajcovi oznámené, že podaný návrh sa ako nedôvodný odkladá. Okresná prokuratúra Ružomberok uznesením -16 zo dňa 29.03.2021, právoplatným dňom 13.04.2021 postúpila vec Okresnému úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Žalobkyňa uviedla, že v súvislosti s týmto trestným stíhaním jej vznikla škoda, ktorá spočíva vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby, nakoľko na základe splnomocnenia a zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.07.2020 ju ako obhajca zastupoval JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, IČO: 42046467, so sídlom Levická 579, 952 01 Vráble. Po právoplatnom skončení tejto trestnej vecí dňa 06.10.2021 jej vyčíslil trovy obhajoby na sumu 1.344,88 eur, ktorú mu v hotovosti na príjmový pokladničný doklad toho istého dňa zaplatila. Dňa 16.11.2021 prostredníctvom právneho zástupcu podala na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa , aby ako konajúci orgán v mene štátu predbežne prejednal jej nárok na

náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia a následným vedením trestného stíhania. Zo strany Generálnej prokuratúry SR bolo dňa 06.05.2022 jej právnemu zástupcovi doručené oznámenie o neuspokojení uplatneného nároku zo dňa 05. 05.2022 s odôvodnením, že neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady škody, hoci nebola právoplatne uznaná vinnou za spáchaný skutok v trestnom konaní, ale v priestupkovom konaní, išlo o protiprávne konanie a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bola akýmkoľvek spôsobom odškodnená. 4. S týmto právnym názorom Generálnej prokuratúry SR nesúhlasí, poukázala na súdnu prax, ako aj na skutočnosť, že jej známemu Miroslavi Brathovi, ktorý sa na tom istom mieste a v tom istom čase dopustil rovnakého skutku, uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ v Ružomberku, Odbor kriminálnej polície bol stíhaný za prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa , v trestnom konaní prostredníctvom toho istého obhajcu postupoval rovnako ako ona, Okresná prokuratúra Ružomberok uznesením vec postúpila Okresnému úradu Ružomberok, odbor starostlivostí o životné prostredie, pričom Generálna prokuratúra SR na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.11.2021, ktorú podal prostredníctvom toho istého právneho zástupcu, uznala jeho nárok na náhradu škody (trovy obhajoby) v plnom rozsahu a túto zaplatila. Podľa žalobkyne nárok na náhradu škody táto odvodzuje práve od nezákonného rozhodnutia - uznesenia o jej stíhaní a následného vedenia trestného stíhania. Poukázala na príslušné ustanovenia Listiny základných práv a slobôd, , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a súdnu prax s tým, že vznesením obvinenia a následným vedením trestného stíhania bolo nezákonne zasahované do jej práv a právom chránených záujmov. Trestné stíhanie je veľmi vážnym zásahom do života každého človeka, keďže sa mu kladú za vinu skutky, ktoré spoločnosť považuje za najzávažnejšie formy protispoločenského konania.

2. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný v celom rozsahu zotrvával na stanovisku uvedenom v oznámení o neuspokojení uplatneného nároku Generálnej prokuratúry SR sp.zn. VI/4 Gc 121/21/1000-7 zo dňa 05.05.2022, ktoré oznámenie žalobkyňa pripojila k predmetnej žalobe o náhradu škody, teda z dôvodov tam uvedených navrhuje žalobu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci s uplatneným nárokom na náhradu škody vo výške 1.344,88 € zamietnuť, nakoľko pre uspokojenie nároku na náhradu škody uplatneného v žiadosti v zmysle neboli splnené zákonné podmienky. Titulom žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody je uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku, odboru kriminálnej polície zo dňa 27.07.2020 č. k. ČVS:ORP-215/VYS-RK-2020, ktorým bolo poškodenej podľa vznesené obvinenie za prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa . Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia žalobkyňa odvodzuje z výsledku trestného konania, keď poškodená nebola právoplatne odsúdená. V tej súvislosti poukazuje na príslušnú judikatúru. Proti predmetnému uzneseniu podala poškodená prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu sťažnosť a následne v predmetnej trestnej veci poškodená využila aj postup podľa . Pričom zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia bola následne konštatovaná tak uznesením dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry Ružomberok č. k. -4 zo dňa 11.09.2020, ktorým prokurátorka sťažnosť obvinenej podľa ako nedôvodnú zamietla, ako aj prokurátorom Generálnej prokuratúry SR v konaní o návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa a nasl. , v ktorom prokurátor Generálnej prokuratúry SR vyhodnotil postup vyšetrovateľa PZ, ako aj prokurátorky Okresnej prokuratúry Ružomberok v otázke vznesenia obvinenia a rozhodovania o opravnom prostriedku ako zákonný, z ktorého dôvodu podaný návrh žiadateľky v súlade s ustanovením ako nedôvodný odložil. Obidva rozhodnutia sú súčasťou súdneho spisu ako príloha podanej žaloby o náhradu škody. Žalobkyňa konštatuje nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia na základe skutočnosti, že dozorujúca prokurátorka predmetnú trestnú vec uznesením č. k -16 zo dňa 29.03.2021 podľa postúpila na konanie Okresnému úradu Ružomberok, odboru starostlivosti o životné prostredie, nakoľko výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, pričom s prezentovaným názorom žiadateľky sa nemožno stotožniť. Ako vyplýva zo samotného uznesenia o postúpení veci, v predmetnej trestnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že X. M. formálne naplnila všetky zákonné znaky prečinu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa , čím bolo preukázané, že trestné konanie bolo vedené dôvodne. Až následným vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov a posúdením závažnosti konania X. M. v zmysle kritérií upravených v ustanovení

, bolo dozorujúcou prokurátorkou konštatované, že stupeň závažnosti konania X. M. nedosiahol takú kvalitu, aby mohol byť posudzovaný ako prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa . Teda je nepochybné, že X. M. formálne naplnila zákonné znaky trestného činu podľa , ale bolo konštatované, že nedošlo k naplneniu materiálneho znaku predmetného prečinu, preto vec bola z dôvodu náležite vykonávaného dozoru prokurátora a aplikácie príslušných ustanovení vyhodnotená tak, že by sa mohlo jednať o priestupok podľa o ochrane prírody a krajiny. Žalobkyňa bola rozhodnutím Okresného úradu Zlaté Moravce, odboru starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 25.02.2022 č.k. OU-ZM-OSZP-2022/000068-030 uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa o ochrane prírody a krajiny. Za uvedené konanie jej bola uložená podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov pokuta vo výške 40 eur, a súčasne jej bola uložená povinnosť podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.03.2022. Takisto ako v priebehu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody poukazujúc na ustanovenia trváme na vyjadrení, že pre priznanie náhrady skutočnej škody neboli splnené všetky zákonné podmienky. Zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím za splnenia podmienky zrušenia nezákonného rozhodnutia a využitia riadneho opravného prostriedku. Poškodená, ktorá si trestné stíhanie spôsobila sama nebola právoplatne uznaná vinnou za spáchaný skutok v trestnom konaní ale bola právoplatne uznaná vinnou v priestupkovom konaní potom, čo sa v priebehu skráteného vyšetrovania nepodarilo preukázať materiálnu stránku trestného činu a trestné stíhanie poškodenej bolo postúpené podľa na priestupkové konanie. V každom prípade išlo o protiprávne konanie a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi aby osoba, ktorá sa preukázateľne dopustila protispoločenského konania (keď vykonala vjazd motorovým vozidlo na územie Národného parku Nízke Tatry, a to do časti v 3. stupni ochrany podľa ) bola akýmkoľvek spôsobom odškodnená. Táto zásada vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnenie materiálneho korektívu neznamená, že protiprávnosť skutku zanikla, znamená len, že nejde o trestný čin, ale sa jedná o priestupok či iný správny delikt, ktorý však ostáva protiprávnym konaním, postihnuteľný sankciami podľa osobitných predpisov. Poškodená sa dopustila po formálnej stránke konania, ktoré naplnilo skutkovú podstatu priestupku, ako je uvedené vyššie, teda nemožno vyvodiť záver, že by bola nevinná len preto, že nebola právoplatne odsúdená v trestnom konaní. Zároveň v predmetnej trestnej veci nedošlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení trestného stíhania alebo rozhodnutia (rozsudku) o oslobodení spod obžaloby, ktoré rozhodnutia slovenská judikatúra v jej extenzívnom výklade v oblasti náhrady škody v zmysle považuje za rozhodnutia vyvolávajúce také právne účinky ako rozhodnutie uvedené v (rozhodnutie o zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená). V tejto veci absentuje zákonný predpoklad k priznaniu nároku na náhradu škody a to existencia nezákonného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.01.2012 (R 37/2013) prezentované žiadateľkou, nakoľko v trestnej veci, ktorá bola predmetom konania pred Najvyšším súdom, sa spáchanie trestného činu nepotvrdilo, z ktorého dôvodu bola trestná vec postúpená na konanie o priestupku. Naopak, v trestnej veci vedenej proti X.e M. sa spáchanie trestného činu, ktorý bol predmetom konania, potvrdilo a vec bola postúpená na konanie o priestupku až z dôvodu uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 07.11.2012, z obsahu ktorého je možné vyvodiť, že zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia v prípade, ak bola trestná vec postúpená na konanie príslušnému orgánu, nie je možné posudzovať len formálne, ale je potrebné prihliadať aj na osobitné okolnosti konkrétnej trestnej veci. Teda samotnú nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia nemožno vyvodiť len zo skutočností, že následne bola trestná vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie o priestupku. K argumentu žalobkyne týkajúcemu sa uplatneného nároku na náhradu škody Y. F., ktorý bol v priebehu predbežného prejednania nároku na náhradu škody (za obdobné konanie) na Generálnej prokuratúre SR úspešný, žalovaný uviedol, že v čase rozhodovania o žiadosti Y. F. nebolo priestupkové konanie právoplatne skončené. Naproti tomu však žalobkyňa bola za konanie, ktoré možno označiť za protiprávne, uznaná vinnou (nie v trestnom ale v priestupkovom

konaní). Nemožno teda vyvodiť záver, že by sa protiprávneho konania nedopustila. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol predmetnú žalobu žalobkyne zamietnuť v celom rozsahu.

3. Replika žalobkyne. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom žalovanej, že na náhradu škody podľa nie sú splnené všetky zákonné podmienky. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa konštatuje nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia na základe skutočnosti, že dozorujúca prokurátorka predmetnú vec uznesením zo dňa 29.03.2021 postúpila na konanie Okresného úradu Ružomberok, odboru starostlivosti o životné prostredie, nakoľko výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, pričom s prezentovaným názorom žiadateľky sa nemožno stotožniť. Ako vyplýva zo samotného uznesenia o postúpení veci, v predmetnej trestnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že X. M. formálne naplnila všetky zákonné znaky prečinu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa , čím bolo preukázané, že trestné konanie bolo vedené dôvodne. Až následným vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov a posúdením závažnosti konania X. M. v zmysle kritérií upravených v ustanovení , bolo dozorujúcou prokurátorkou konštatované, že stupeň závažnosti konania X. M. nedosiahol takú kvalitu, aby mohol byť posudzovaný ako prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa . Teda je nepochybné, že X. M. formálne naplnila zákonné znaky trestného činu podľa , ale bolo konštatované, že nedošlo k naplneniu materiálneho znaku predmetného prečinu, preto vec bola z dôvodu náležite vykonávaného dozoru prokurátora a aplikácie príslušných ustanovení vyhodnotená tak, že by sa mohlo jednať o priestupok podľa o ochrane prírody a krajiny, z tohto možno vyvodiť, že žalovaná považuje uznesenie o vznesení obvinenia a následné trestné stíhanie proti osobe za zákonné. Avšak ona zastáva názor, že toto svedčí o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané predčasne a bolo nezákonné. Ďalej žalobkyňa poukázala na konkrétne skutočnosti prípadu, keď uviedla, že pokiaľ by vyšetrovateľ PZ dôsledne postupoval podľa zásad trestného konania uvedených v , a , tak by uznesenie o vznesení obvinenia nevydal a trestné stíhanie proti jej osobe neholo začaté. Žalobkyňa teda poukázala na skutočnosť, že v danom čase sa na mieste uvedenom vo výroku uznesenia vyšetrovateľa PZ nachádzali štyri osobné motorové vozidlá, a to jej osobné motorové vozidlo, osobné motorové vozidlo rodinnej známej A. F., s rodinou ktorej šli na spoločný výlet a ďalšie dve motorové vozidlá jej neznámych vlastníkov. V tento deň príslušníci PZ údajne zaznamenali na tomto mieste ešte ďalších 12 osobných motorových vozidiel. Keď ona a Y. F. príslušníkom PZ uviedli, že žiadne značenie, ktoré by zakazovalo vjazd na toto miesto, nevideli, títo im ho išli, avšak ani ho spočiatku nenašli, až dôkladnejšou obhliadkou značenie našli pohodené v poraste otočené dolu asi 5 m od miesta, kde pôvodne malo byť, o čom vyhotovila fotografiu a video záznam na jej mobilný telefón. Súčasne ona aj Y. F. na mieste samom požiadali tam prítomnú osobu, ktorá sa im predstavilo ako p. I., o spísanie záznamu o tomto skutkovom stave. Pán I. záznam vlastnoručne spísal a tento ona a I. na znak súhlasu vlastnoručne podpísali. Pán I. jej záznam neposkytol, no umožnil jej, aby vyhotovila fotografiu na jej mobilný telefón. Pri vjazde na miesto nemala vedomosť o tom, či je v nejakom Národnom parku alebo nie a ani o tom, v akom stupni ochrany prírody sa na dotknutom mieste nachádza, pretože nikde nevidela takú informáciu, čo je zrejmé aj z uznesenia Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 29.03.2021, ktorým bola vec postúpená Okresnému úradu Ružomberok, Odbor starostlivosti o životné prostredie, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Ďalej žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru je na túto vec možné aplikovať názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30. 01. 2012 (R 37/2013), nakoľko ani v trestnej veci vedenej proti jej osobe sa spáchanie trestného činu nepreukázalo, nakoľko predmetný skutok nebol tak závažný, aby sa vôbec jednalo o trestný čin, obdobne ako keby bola súdom oslobodená spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Žalobkyňa nerozporuje, že sa nevedome dopustila predmetného skutku, avšak tento nie je trestný čin, kde citovala aj časť odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 29.03.2021, podľa ktorého stupeň závažnosti predmetného činu nedosahuje takú kvalitu, aby mohol byť posudzovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa ... Po starostlivom zvážení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne dospela k záveru, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie X.e M., nie je trestným činom, pretože nedošlo k naplneniu materiálneho znaku prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa . Ďalej žalobkyňa uviedla, že je právne bezvýznamné, či v čase rozhodovania o žiadosti bolo alebo nebolo priestupkové konanie právoplatne skončené a tiež aj to, ako sa skončilo. Podstatné je to, že žiadny trestný čin nespáchala a trestné stíhanie proti jej osobe nemalo byť vôbec

začaté. Ako reakcia na vyjadrenie žalovanej, že v čase rozhodovania o žiadosti Y. F. nebolo priestupkové konanie právoplatne skončení, naproti tomu však žalobkyňa bola za konanie, ktoré možno označiť za protiprávne, uznaná vinnou, nie v trestnom ale priestupkovom konaní. Nemožno teda vyvodiť záver, že by sa protiprávneho konania dopustila.

4. Duplika žalovaného. Keďže pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím je potrebné súčasné splnenie troch kumulatívnych podmienok, t. j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vznikom škody, pričom v tomto prípade nie je splnená základná z podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, nie je daný v tejto veci už samotný základ nároku uplatňovaného navrhovateľom. V tomto prípade, bola zákonnosť rozhodnutia vyšetrovateľa, ktorým bolo vznesené obvinenie, potvrdená v prvom rade rozhodnutím dozorujúcej prokurátorky o sťažnosti, ale predovšetkým následne aj generálnym prokurátorom pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku postupom podľa a nasl. . Rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia je oprávnený generálny prokurátor, ak zistí, že bol rozhodnutím prokurátora resp. v konaní, ktoré mu predchádzalo, porušený zákon. V tomto prípade, generálny prokurátor nezistil porušenie zákona a o návrhu v tom čase obv. X. M. rozhodol postupom podľa . Tým pádom bola vlastne zo strany generálneho prokurátora konštatovaná zákonnosť rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia X. M.. Táto skutočnosť vytvára prekážku, aby bolo možné priznať náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Primárnym predpokladom na náhradu škody je vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré má byť ďalej zrušené pre svoju nezákonnosť príslušným orgánom V tejto veci príslušný orgán - generálny prokurátor, ho pre nezákonnosť nezrušil. Je pravda, že rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, avšak iba v tom prípade, ak sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu. V tomto prípade však jednoznačne došlo k naplneniu predpokladu o spáchaní trestného činu. Následnému postúpeniu skutku na priestupkové konanie došlo po skončení skráteného vyšetrovania pri konštatovaní, že k formálnemu naplneniu znakov trestného činu síce došlo, avšak vzhľadom na nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“. Preto zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností konkrétneho prípadu. Žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 13.11.2013 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.09.2009. Judikatúra postupne stabilizovala, že o nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia ide, ak sa trestné stíhanie osoby skončí: - oslobodením spod obžaloby prokurátora,

- zastavením trestného stíhania, - postúpením veci, pričom pri postúpení musí ísť o prípad, že sa tak stalo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. V tejto veci však nejde o takýto prípad. Len z toho, že trestné stíhanie žalobkyne bolo postúpené na priestupkové konanie, bez ďalšieho, nevyplýva, povinnosť nahradiť stíhanej osobe škodu vzniknutú v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré nebolo začaté svojvoľne a nebolo vedené spôsobom, ktorý by vykazoval znaky svojvôle a nezákonnosti - rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -261zo dňa 28.04.2021. Predmetné rozhodnutie vo veci X. M. je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinená spáchala trestný čin. Z predmetného uznesenia o vznesení obvinenia je zrejmé, že X. M. jazdila motorovým vozidlom po cyklistickom chodníku a následne po trávnatom poraste v 3. stupni ochrany prírody. Jej vyjadrenie, že si toho nebola vedomá, je irelevantné, nakoľko každý účastník cestnej premávky musí vedieť, musí si sám zistiť, na aké cestné komunikácie a na aké miesta má vjazd nepovolený alebo povolený a za akých podmienok. Preto možno konštatovať, že p. X. M. si trestné stíhanie spôsobila sama. Skutočnosť, že značka územia NAPANT nebola na svojom mieste, bola zohľadnená pri aplikácii materiálneho korektívu. Preto bolo jej konanie prejednané priestupkovým orgánom, ktorým bola uznaná vinnou - rozhodnutie Okresného úradu Zlaté Moravce, odboru starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 25.02.2022 č.k.OU-ZM-OSZP3 2022/000068-030. V každom prípade išlo o protiprávne konanie a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby osoba, ktorá sa preukázateľne dopustila protispoločenského konania bola akýmkoľvek spôsobom odškodnená. Táto zásada vyplýva z ustanovenia . Takisto, ako v priebehu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, poukazujúc na ustanovenia trvá žalovaný na vyjadrení, že pre priznanie náhrady skutočnej škody neboli splnené všetky zákonné podmienky. Je dôvodné postupovať v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 07.11.2012. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol predmetnú žalobu žalobkyne o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci zamietnuť v celom rozsahu.

5. Advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní dňa 27.06.2023 v celom rozsahu zotrval na obsahu žaloby a písomných vyjadreniach, sú splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, nezákonné rozhodnutie, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia, vznik škody spočívajúcej v trovách obhajoby ako aj príčinná súvislosť. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako aj na nález Ústavného súdu SR, nález Ústavného súdu SR , na ktorý poukazuje žalovaná vo svojom druhom vyjadrení, bol prekonaný nálezmi a . Žaloba bola podaná dôvodne. Príslušenstvo k uplatnenému nároku nie je uplatňované v nadväznosti na oznámenie Generálnej prokuratúry SR o odložení návrhu na zrušenie rozhodnutia, ale v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR ohľadom žiadosti žalobkyne, že nebude uspokojený jej uplatnený nárok na náhradu škody, toto oznámenie bolo doručené žalobkyni, resp. právnemu zástupcovi dňa 06.05.2022 počnúc nasledujúcim dňom je uplatňovaný úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie a Nariadenia vlády SR Čo sa týka požiadavky žalovaného na splatnosť priznaného nároku, voči požiadavke 30 dní splatnosti nemal námietky.

6. Poverená prokurátorka žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní dňa 27.06.2023 zotrvala na pôvodných vyjadreniach. Opätovne poukázala na dôvodnosť , ktorého opodstatnenosť potvrdil aj najnovší nález ústavného súdu a teda my máme za to, že táto skutočnosť vytvára prekážku, aby bolo možné priznať náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu prokuratúry. Tak, ako uviedli podľa uznesenia Ústavného súdu SR 548/2012 zo dňa 07.11.2012, zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia v prípade, ak bola trestná vec postúpená na konanie príslušnému orgánu, nemôžu posudzovať len formálne, ale je potrebné prihliadať na osobitné okolnosti konkrétnej veci, teda samotnú nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia nemožno vyvodiť len zo samotnej skutočnosti, že následne bola trestná vec postúpená na prejednanie rozhodnutia o priestupku a v tomto prípade tou konkrétnou skutočnosťou je aj rozhodnutie generálneho prokurátora, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa sa dopustila protizákonného konania. Len z toho, že trestné stíhanie žalobkyne bolo postúpené na priestupkové konanie, bez ďalšieho nevyplýva povinnosť nahradiť stíhanej osobe škodu vzniknutú v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré nebolo začaté svojvoľne, nebolo vedené spôsobom, ktoré by vykazovalo znaky svojvôle nezákonnosti, pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia exitovali právne dôvody, nemožno ich považovať za nezákonné. Poukázala na rozhodnutie krajského súdu z z 28.04.2021, podľa ktorého ustanovenie nemožno aplikovať formalisticky len podľa výsledku trestného stíhania. Je treba vždy skúmať, či sťažovateľom tvrdená škoda nie je dôsledkom svojvoľného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Je nutné myslieť aj na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní majú ústavne konformnú povinnosť stíhať každé konanie, ktoré je s určitou mierou pravdepodobnosti trestné a ktorého stíhanie môže viesť k odsúdeniu. Poškodená, ktorá si trestné stíhanie spôsobila sama, nebola právoplatne uznaná vinnou za skutok v trestnom konaní, bola právoplatne uznaná vinnou v priestupkovom konaní, avšak po uplatnení materiálneho korektívu bolo trestné stíhanie podľa postúpené na priestupkové konanie. Uplatnenie materiálneho korektívu neznamená, že protiprávnosť skutku zanikla a teda že trestné stíhanie bolo začaté a vznesené obvinenie takisto nezákonne. V každom prípade išlo o protiprávne konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorá osoba sa preukázateľne dopustila protispoločenského konania. Poukázala, že žalobkyňa vykonala vjazd motorovým vozidlom na územie Národného parku Nízke Tatry, a to do 3. stupňa ochrany, to že tam nebola tabuľa, nie je relevantné v tomto prípade z hľadiska dopustenia sa protizákonnej činnosti, nakoľko hranice Národného parku Nízke Tatry sú určené Nariadením vlády č. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov SR, a preto v zmysle o tvorbe právnych predpisov, všetko, čo bolo vyhlásené zbierke, má sa za to, že dňom vyhlásenia bolo známe každému, preto namietala, aby bola za takéto konanie odškodnená. Táto zásada vyplýva aj z , ktoré už spomenuli a v zmysle zákona 543/2002 ochrana prírody je nadradená nad ostatné činnosti, preto keď došlo k protizákonnému konaniu, ktoré bolo priestupkovo postihnuté, bolo by v rozpore s dobrými mravmi odškodňovať osobu, ktorá sa protiprávnej činnosti dopustila.

7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to: uznesenie OR PZ v Ružomberku o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS:ORP-215/ VYS-RK-2020 zo dňa 27.07.2020, sťažnosť obvinenej voči tomuto uzneseniu zo dňa 30.07.2020, uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok o zamietnutí sťažnosti č. -4 zo dňa 11.09.2020, návrh žalobkyne adresovaný Generálnej prokuratúre SR na zrušenie právoplatného rozhodnutia policajta - uznesenia vyšetrovateľa PZ, oznámenie Generálnej prokuratúry SR, že návrh

ako nedôvodný odkladá č. -8 zo dňa 03.12.2020, uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok o postúpení veci č. -16 zo dňa 29.03.2021, splnomocnenie právneho zástupcu JUDr. Ladislava Chmelára udelené žalobkyňou v trestnej veci ČVS:ORP-215/VYS-RK-2020 zo dňa 30.07.2020, vyčíslenie trov obhajoby zo dňa 06.10.2021, vrátane prílohy: technický preukaz motorového vozidla, pokladničné doklady k zakúpeniu pohonných látok, príjmový pokladničný doklad vystavený obhajcom žalobkyne o úhrade trov obhajoby žalobkyňou zo dňa 06.10.2021, žiadosť žalobkyne adresovaná Generálnej prokuratúre SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 16.11.2021, odpoveď Generálnej prokuratúry SR na žiadosť žalobkyne č. VI/4 Gc 121/21/1000-7 zo dňa 05.05.2022 - oznámenie o neuspokojení nároku, dôkazy k materiálnemu korektívu predložené žalobkyňou: fotografia, ako spísaný záznam na tvári miesta zo dňa 09.05.2020 podpísaný p. I., úradný záznam OR PZ v Ružomberku OKP zo dňa 09.05.2020 ohľadom Enviro akcie vykonanej v lokalite Ludrovskej doliny a Podsuchej, časť Brankovský vodopád.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa veta prvá , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , : (1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

9. Predmetom tohto sporu bol uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.344,88 eur titulom náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 07.05.2022 do zaplatenia.

10. Z listín, ktoré boli priložené k žalobe, ako aj zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že dňa 27.07.2020 vyšetrovateľ OR PZ v Ružomberku - OKP vydal uznesenie, ktorým došlo k začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia žalobkyni ako obvinenej za prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa na tam uvedenom skutkovom základe, jedná sa o ČVS:ORP-215/VYS-RK-2020. Voči tomuto uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť zo dňa 30.07.2020, pričom táto listina taktiež sa nachádza ako pripojená k žalobe, a v nadväznosti na to Okresná prokuratúra Ružomberok svojím uznesením zo dňa 11.09.2020 pod sp.zn. -4 zamietla túto sťažnosť obvinenej ako nie dôvodnú. Ďalej chronologicky nasledovalo dňa 07.10.2020 podanie návrhu o zrušenie právoplatného rozhodnutia policajta - uznesenia vyšetrovateľa PZ, a to uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, čo bolo dané listom žalobkyne zo dňa 07.10.2020 adresovaným na Generálnu prokuratúru SR. Odpoveď na to bola daná oznámením Generálnej prokuratúry SR adresovaným právnemu zástupcovi žalobkyne listom zo dňa 03.12.2020 v tom zmysle, že došlo k odloženiu tohto návrhu ako nedôvodného. Napokon posledným uznesením je uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok vydané dňa 29.03.2021 pod č. -16, ktorým došlo k postúpeniu veci trestného stíhania žalobkyne pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa Okresnému úradu Ružomberok, Odboru starostlivosti o životné prostredie, a to z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2021. Tieto rozhodnutia vydané v trestnom konaní boli priložené k žalobe s tým, že skutočnosti týkajúce sa vydania uvedených rozhodnutí, resp. ich výrokov či samotného obsahu sú preukázané a nie sú medzi stranami sporné.

11. V nadväznosti na to sa žalobkyňa obrátila na Generálnu prokuratúru SR a žiadala prerokovať predbežne nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nakoľko v trestnom konaní, ktorá vec bola postúpená, vznikli jej trovy obhajoby, a to na základe udeleného plnomocenstva na obhajobu v tomto trestnom konaní pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Ladislav Chmelár, Levická 579, 952 01 Vráble a uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.07.2020, pričom splnomocnený obhajca vyčíslil tieto trovy obhajoby žalobkyni v celkovej sume 1.344,88 eur s tým, že priložil k tomu aj relevantné doklady, ktoré preukazovali vznik týchto trov, resp. preukazovali dôvodnosť vyčíslenej sumy trov obhajoby. V nadväznosti na to žalobkyňa realizovala úhradu uvedenému obhajcovi dňa 06.10.2021 ako vyplýva z pokladničného dokladu, to zn. úhradu plnej sumy tak, ako vyčíslil obhajca vo výške 1.344,88 eur. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanej Generálnej prokuratúre SR zo dňa 16.11.2021 žalobkyňa požadovala náhradu práve tejto sumy, t.j. trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 1.344,88 eur. Generálna prokuratúra SR reagovala zamietavým spôsobom tak, že oznámila žalobkyni svojim prípisom zo dňa 05.05.2022, že tento jej uplatnený nárok neuspokojuje, nakoľko neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku na náhradu škody v zmysle žiadosti žalobkyne. Rovnako súd konštatuje, že tieto skutočnosti týkajúce sa predbežného prerokovania uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím sú preukázané a nie sú medzi stranami sporné.

12. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, súd poukazuje na právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to právnu úpravu obsiahnutú v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, že kde v zmysle ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. V zmysle tohto zákona orgán konajúci v mene štátu je Generálna prokuratúra SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu ( o prokuratúre - sústava prokuratúry) v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo správnom konaní. V tomto prípade prebiehalo trestné konanie, voči žalobkyni bolo vznesené obvinenie a viedlo sa na základe

rozhodnutia vyšetrovateľa PZ trestné stíhanie pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa , pričom sťažnosť obvinenej Okresná prokuratúra Ružomberok zamietla ako nedôvodnú, taktiež Generálna prokuratúra nevyhovela návrhu obvinenej na zrušenie právoplatného rozhodnutia vyšetrovateľa PZ a následne rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok bola vec postúpená Okresnému úradu Ružomberok, odboru starostlivosti o životné prostredie, a to z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že pokiaľ podľa tvrdení žalobkyne mala byť škoda spôsobená štátnym orgánom zahrnutým do sústavy prokuratúry tak, orgán konajúci v mene štátu- Generálna prokuratúra SR, v žalobe je uvedený správne.

13. Ďalej súd konštatuje, že je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle ustanovenia , vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť žalobkyne na predbežné prerokovanie nároku adresovaná žalovanému zo dňa 16.11.2021 nebola zo strany žalovaného uspokojená, ako vyplynulo z jej oznámenia zo dňa 05.05.2022.

14. Konkrétne žalobkyňou uplatnený v tomto spore je nárok na náhradu škody je titulom trov obhajoby žalobkyne, ktoré jej vznikli v predmetnom trestnom konaní. Základné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá je zodpovednosťou objektívnou, teda zodpovednosťou za výsledok, sú: existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Súd vychádzal pri svojom rozhodovaní v tomto spore z ustálenej judikatúry a nemal žiaden dôvod sa od tejto judikatúry odchýliť. Osobitne súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , kde sa zaoberá vo svojom odôvodnení práve postúpením veci inému orgánu, čo treba vykladať v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným tak, že to má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť... Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného konania (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje pre daný prípad, že rozhodujúci je výsledok konania - postúpenie veci Okresnému úradu Ružomberok, odboru starostlivosti o životné prostredie, z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, čo má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu totiž trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zrušenie takéhoto rozhodnutia zároveň z tohto dôvodu sa stáva bezpredmetným a nadbytočným. Ďalej súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. v obdobnej veci zastavenia trestného stíhanie, resp. oslobodenia spod obžaloby, z ktorého vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, je potrebné vychádzať z toho, že uvedená osoba čin nespáchala a že trestné stíhanie proti nej nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpela ujmu, ktorú by ako poškodená mala mať nahradenú. Ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. uvádza, že ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Súd preto na základe výsledku trestného konania jednoznačne ustálil nezákonnosť vznesenia obvinenia žalobkyni a vedenia trestného stíhania voči nej. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že tento prvý zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia bezpochyby je naplnený.

15. Ďalej súd má za to, že vznik škody takisto je nepochybný ako druhý zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Ako vyplynulo z listín predložených žalobkyňou -

plnomocenstvo, vyčíslenie trov obhajoby, vrátane priložených dokladov, PPD k hotovostnej úhrade trov obhajoby žalobkyňou splnomocnenému obhajcovi, žalobkyňa zaplatila trovy obhajoby svojmu obhajcovi v predmetnom trestnom konaní vo výške 1.344,88 eur a tým došlo k zmenšeniu jej majetku, t.j. vzniku skutočnej škody. Súd poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení , v zmysle ktorej náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

16. Napokon súd má za to, že je nepochybne daný aj tretí zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, a to príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nezákonné rozhodnutie je podstatnou príčinou vzniku tejto škody, t.j. vzniku trov obhajoby žalobkyne v trestnom konaní, bez nej by škodlivý následok nevznikol, t.zn. keby nebolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobkyni, tak trovy obhajoby v uvedenej výške by žalobkyňa nebola nútená vynaložiť.

17. Súd konštatuje, že sú kumulatívne splnené zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu pri výkone verejnej moci v tomto prípade. Preto súd má za to, že zodpovednosť žalovaného za škodu je daná, žaloba je dôvodná čo do základu.

18. Z hľadiska výšky uplatneného nároku súd uvádza, že toto ani nebolo namietané v konaní žiadnym spôsobom zo strany žalovaného a zároveň bolo to dostatočne preukázané listinami priloženými k žalobe, na ktoré už súd opakovane poukazoval - plnomocenstvo, vyčíslenie trov obhajoby, PPD k hotovostnej úhrade trov obhajoby v uvedenej výške žalobkyňou zvolenému obhajcovi. Na základe uvedených dôvodov má súd za to, že nárok uplatnený žalobkyňou v tomto spore voči žalovanému je dôvodný v celom rozsahu, aj čo do výšky.

19. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.344,88 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.05.2022 do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že odmietol žalobkyni uvedenú sumu titulom náhrady škody zaplatiť v rámci predbežného prerokovania nároku - svojim Oznámením o neuspokojení uplatneného nároku zo dňa 05.05.2022 doručeným žalobkyni dňa 06.05.2022 v nadväznosti na Žiadosť žalobkyne adresovanú žalovaným listom jeho právneho zástupcu zo dňa 16.11.2021 dostal sa dňom nasledujúcim, t.j. dňom 07.05.2022 do omeškania s plnením svojho dlhu voči žalobkyni. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením a nariadenia vlády SR č.

20. Súd ešte dodáva, že v nadväznosti na odôvodnenú požiadavku žalovaného prednesenú v spore - vyjadrenie k žalobe z dôvodu schvaľovacieho procesu a organizačno-technickej a časovej náročnosti procesu nie je možné vykonať peňažné plnenie z ich strany v kratšej lehote, súd určil vo výroku rozsudku lehotu na plnenie zo strany žalovaného žalobkyni 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku v súlade s ustanovením 232 ods. 3 veta druhá , nakoľko zo strany žalobkyne neboli k tomu vznesené žiadne námietky.

21. Pokiaľ bolo namietané zo strany žalovaného, že v tomto prípade jednoznačne došlo k naplneniu predpokladu o spáchaní trestného činu a že formálne znaky trestného činu boli naplnené, podľa názoru súdu nepostačuje k takému záveru len naplnenie formálnych znakov trestného činu, nakoľko jednoznačne definuje čo je trestný čin, resp. prečin a pokiaľ chýba materiálny korektív v zmysle , tak nemožno uvažovať, že konanie na tomto skutkovom základe možno kvalifikovať ako trestný čin, resp. prečin, oba znaky (formálne, aj materiálny korektív) musia byť splnené kumulatívne. O to viac, že žalobkyňa skutočnosti, od ktorých sa odvíja použitie materiálneho korektívu (nebolo vidno značku, značka mala byť pohodená v tráve, aj v tomto konaní boli predložené listiny, ktoré preukazujú skutočnosti, ktoré majú vplyv na využitie materiálneho korektívu a na závažnosť tohto skutku) uvádzala už v sťažnosti proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči nej, táto obrana bola od začiatku zo strany žalobkyne v priebehu trestného konania. Avšak až v rozhodnutí o postúpení veci bola už závažnosť činu na základe týchto skutočností vyhodnotená inak ako pôvodne - ako nepatrná a práve preto došlo k postúpeniu veci na Okresný úrad v Ružomberku,

odboru starostlivosti o životné prostredie. Preto súd nemohol na túto námietku žalovaného prihliadnuť. Aj samotný žalovaný v konaní uvádza, že tieto skutočnosti boli zohľadnené pri aplikácii materiálneho korektívu pri rozhodnutí o postúpení veci Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, t.j. že nebola si žalobkyňa vedomá, že jazdí motorovým vozidlom po trávnatom poraste v treťom stupni ochrany prírody, na druhej strane nebolo vysvetlené z akého dôvodu materiálny korektív nebol takto aplikovaný už skôr, t.j. pri rozhodovaní o sťažnosti žalobkyne podanej proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

22. Čo sa týka námietky žalovaného, že si žalobkyňa trestné stíhanie spôsobila sama, súd sa s týmto vôbec nestotožnil. Súd uvádza, že trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie žalobkyni vznesené uznesením vyšetrovateľa PZ, pričom neboli tvrdené také skutočnosti žalovaným, z ktorých by vyplynulo, že žalobkyňa svojím konaním iného charakteru ako tým, ktoré predstavoval skutkový základ trestnej veci, si spôsobila toto trestné stíhanie. Skutkový základ veci bol vyhodnocovaný v priebehu trestného konania a bol posudzovaný ako trestný čin napriek od počiatku kontinuálne vedenej obrane žalobkyne až do momentu uznesenia o postúpení veci Okresnému úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako vyplýva z uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobkyni. Preto ani túto námietku žalovaného súd nezohľadnil.

23. Čo sa týka námietky žalovaného, že aj tak išlo o protiprávne konanie zo strany žalobkyne, keďže bola uznaná žalovaná vinnou zo spáchania priestupku rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 25.02.2022, právoplatným dňa 16.03.2022, čo je medzi stranami nesporné, teda bolo vydané rozhodnutie o uznaní viny žalobkyne v priestupkovom konaní zo spáchania priestupku, za tento skutok bola uložená žalobkyni pokuta vo výške 40 eur, taktiež uložené žalobkyni zaplatiť trovy konania štátu vo výške 16 eur, nemá pri rozhodovaní súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody žalobkyne voči žalovanému právnu relevanciu. Nakoľko podstatné bolo skúmať, či žalobkyňa je trestne zodpovedná, keďže išlo o trestné konanie - voči žalobkyni bolo vznesené obvinenie a bolo voči nej vedené trestné stíhanie, čiže tam sa riešila otázka trestnej zodpovednosti, a nie zodpovednosti za akékoľvek protiprávne konanie, napr. porušenie zmluvy, správny delikt, ale len to, ktoré je popísané v ako trestný čin. Súd poukazuje, že v konečnom dôsledku, ako vyplynulo z toho uznesenia o postúpení veci Okresnému úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, bolo bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že o trestný čin nejde. Aj táto námietka žalovaného bola vyhodnotená ako nedôvodná.

24. Ďalej ani námietka žalovaného, že by nemalo byť priznané odškodnenie žalobkyni, nakoľko bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa dopustila protispoločenského konania, podľa názoru súdu neobstojí. Pokiaľ sa dopustila žalobkyňa protiprávneho konania, viedlo sa proti nej správne konanie a bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku (správny delikt), žalobkyňa administratívno-právne je zodpovedná, t.j. znáša dôsledky tohto svojho protiprávneho konania, avšak súd poznamenáva, že vo vzťahu k trestnému konaniu vznesením obvinenia a vedením trestného stíhania voči žalobkyni jednalo sa o zásah do jej práv a oprávnených záujmov a hoci neskôr došlo k postúpeniu veci, vydanie takéhoto rozhodnutia už malo nepriaznivý dopad na žalobkyňu, a to taký že bola nútená uhradiť vzniknuté trovy obhajoby, čo zodpovedá uplatnenému nároku žalobkyne voči žalovanému v tomto spore.

25. Naviac súd dodáva, pokiaľ bolo v spore poukazované žalobkyňou, že iná osoba (Y. F.), ktorá sa dopustila obdobného konania v danom čase a mieste, kde postup v trestnom konaní bol obdobný, že u tejto osoby došlo v rámci predbežného prerokovania nároku u žalovaného k uspokojeniu nároku na náhradu škody žalovaným a u žalobkyne z nepochopiteľných dôvodov nie, žalovaný dôvodil, že v danom čase predbežného prerokovania nároku nebolo rozhodnuté o uznaní viny uvedenej osoby zo spáchania priestupku v priestupkovom konaní na rozdiel od žalobkyne, že súd takéto zdôvodnenie iného postupu žalovaného nepovažuje presvedčivé. Súd má za to, že priestupkové konanie u inej osoby sa v čase predbežného prerokovania nároku už viedlo a toho času je už zrejmé, že aj táto osoba bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku v priestupkovom konaní, ako žalobkyňa, čo je nesporné v konaní. O to viac, že aj žalobkyňa aj Y. F. boli zastúpení tým istým advokátom. Súd opätovne dodáva, že skutočnosť uznania viny zo spáchania priestupku nie je relevantná z hľadiska rozhodovania tejto veci.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že priznal náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu na rozdiel od žalovaného.

Podľa , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.