Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/116/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému Ing. K. K., nar. XX.XX.XXXX, J. I. XX, XXX XX G., o vymoženie 164,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov proti uzneseniu Okresného súdu .Bardejov č. k. -24 zo dňa 17.10.2012 jednohlasne takto .

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.

Exekúciu zastavil.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §, ; ods. 1 písm. a); ods. 1; ods. 1 Exekučného poriadku, , , , pričom konštatoval, že notárska zápisnica N 2667/2003, NZ 75778/2003, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 29.08.2003, na podklade ktorej žiada oprávnený vykonať exekúciu, nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom, lebo splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná, je neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bol exekučný titul spísaný, notárska zápisnica nemôže byť platná a nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Notárska zápisnica je absolútne neplatná a ako taká je nulitným aktom.

Preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Rozhodnutie o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného odôvodnil súd prvého stupňa tým, že účastníctvo je v exekučnom konaní upravené samostatne, a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu . Vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené, a teda napriek tomu, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, prešov oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane povinného, súd prvého stupňa, postupujúc v zmysle zásady, že o každom procesnom podaní

v konaní je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, rozhodol, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov.

Združenie odvolávajúc sa na ustanovenie druhá veta v odvolaní namietalo, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého stupňa rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ustanovenia , pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie.

Združenie nesúhlasilo s názorom prvostupňového súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní, pričom argumentovalo tým, že takéto závery teórie, ale aj súdnej praxe by bolo možné bezvýhradne akceptovať pred 15.10.2008, kedy nadobudla účinnosť novela , vykonaná

V súčasnosti sú podľa Združenia tieto závery aplikovateľné len na pôsobenie vedľajšieho účastníka, vystupujúceho v konaní podľa ust. .

Združenie ďalej argumentovalo tým, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ust. . Rozdiel medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť preukázaný hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania oproti druhej skupine je ten, že druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný o ochrane spotrebiteľa. Nastáva nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej a spoločenskej objednávky, so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o jednu z foriem napĺňania cieľov politiky EÚ pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v zmysle čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 38 Charty základných práv EÚ.

Združenie ďalej namietalo, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších, najmä nebankových subjektov, k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie súdov SR. Exekučné súdy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc, ako nespôsobilých exekučných titulov. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, pretože „ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné § 45 zákona o rozhodcovskom konaní). V exekučných veciach má súd postupovať z úradnej moci v prípadoch, v ktorých Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to v prípade zastavenia exekúcie. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci.

Združenie žiadalo, aby v prípade, ak by mal súd aj napriek týmto argumentom pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, Združenie navrhuje prerušiť konanie podľa ust. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, znenie ktorej Združenie predloží na výzvu súdu.

Na základe uvedeného Združenie žiadalo, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu Združenia sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že v tejto časti považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne.

Podľa oprávneného v exekučnom konaní nie je možné rozhodnúť o vstupe (pripustení) ďalšieho účastníka a vzhľadom na osobitnú úpravu v Exekučnom poriadku nie je možné pre určenie účastníkov v exekučnom konaní použiť ustanovenia . Pomoc vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní je nepotrebná.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd v tejto časti uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. o notároch a notárskej činnosti. Notár pri výkone verejne moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka). Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. V čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. ods. l písm. b) prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá , a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Podľa oprávneného exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a tvrdil, že mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. §§ 36, 38 a 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť.

Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.

Podľa oprávneného, plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. . Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva

zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolanie oprávneného ani Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov nie je dôvodné.

K odvolaniu Združenia odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie a dôvody, pre ktoré prvostupňový súd nepripustil Združenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, považuje v celom rozsahu za správne.

K dôvodom neprípustnosti vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní odvolací súd len na doplnenie uvádza, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. K podmienkam zastavenia exekúcie súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. Aj z tohto dôvodu exekučný súd nepredložil vec na Európsky súdny dvor. Súd nemôže v prebiehajúcej exekúcii konanie prerušiť, lebo touto neistotou môže vzniknúť škoda, ktorá sa následne prenáša na niektorého z účastníkov. Pokiaľ to zákon výslovne neumožňuje, nemožno ani analogicky použiť ustanovenie v exekučnom konaní, pričom Exekučný poriadok výslovne v ustanovení určuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť. Vedľajší účastník tak z pojmového hľadiska nie je v exekučnom konaní prípustný.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne rozhodol, pokiaľ vyslovil, že vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania ako vedľajšieho účastníka nie je účinný.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2013, sp. zn. -8, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR nepodporil vedľajšiu intervenciu v exekučnom konaní.

Vo vzťahu k odvolaniu oprávneného odvolací súd konštatuje správny právny záver prvostupňového súdu v tom smere, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie - vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere a zároveň správne poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Pri uzatváraní zmluvy o úvere, povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť, pretože ju nemožno vykonať.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len na doplnenie uvádza, že aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. vyplýva, že aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. ). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje, že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12. 2010, sp. zn. -15 (porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997).

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. a a tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. , .

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním zásady rovnosti zbraní, odvolací súd konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o

zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach § až 124 , ale vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného).

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto uznesenie s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený v odvolaní zároveň žiadal, aby súd na základe ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že:

Konanie sa prerušuje podľa a Súdnemu dvoru európskej únie sa na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia , a to z dôvodu, odvolací súd takéto rozhodnutie nevydal.

Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

Tak ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného nevychádzal z toho, že neprijateľnou podmienkou je neplatné plnomocenstvo, ale zo skutočnosti, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a jej zástupcom, odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti uzneseniu prvostupňového súdu.

Odvolací súd tiež konštatuje, že z toho istého dôvodu nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálne aj otázku 2), nastolenú oprávneným, a to vzhľadom na to, že prvostupňový súd aj odvolací súd vychádzali z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Práve v dôsledku nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice byť exekučným titulom, bola exekúcia v predmetnej veci súdom prvého stupňa vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorý vo veci aplikoval vnútroštátne hmotnoprávne a procesné predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.