Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-106-2013.pdf
PDF · 118 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu LUNA MOTOR, s.r.o. so sídlom Revolučná 9, Liptovský Mikuláš, IČO 36 374 164, právne zastúpeného M.. H. F., A.., advokátom, D. P. XX, U. O., proti žalovanému PH KONZULTA, s.r.o. so sídlom Zlatovská 27, Trenčín, IČO 36 330 591, právne zastúpenému Advokátska kancelária M.. W. N., Z., A. XX/XXX, H., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 1.890,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/222/2011-56 zo dňa 15. februára 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 106,97 eur, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť M.. H. F., A.., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.890,82 eur so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.890,82 eur od 29.02.2008 do 31.12.2008, 12,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.890,82 eur od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.890,82 eur od 01.07.2009 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do zaplatenia úroky z omeškania zo sumy 1.890,82 eur vo výške o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie žalovaného trvá a zároveň žalovaného zaviazal na náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 113 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.432,84 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu M.. H. F., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ďalšia zmluva o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák., predmetom ktorej bola druhá oprava prevodovky, ktorá bola v tomto prípade žalobcovi privezená spolu s vozidlom. Uvedené mal potvrdzovať aj e-mail povereného zástupcu žalovaného zo dňa 06.02.2008, z ktorého vyplynulo, že základom tohto sporu účastníkov konania bola neakceptácia celkovej ceny opravy zákazníkom žalovaného, s ktorým žalovaný nemal odsúhlasenú opravu. Až na základe tohto, v e-maile poverený zástupca žalovaného uvádza, že "v podstate sa jednalo o reklamáciu". Celý e-mail sa zaoberá najmä žiadosťou žalovaného o prehodnotenie faktúr a stanovením ceny opravy žalovaným tak, aby žalovaný nemal stratu na tejto oprave voči zákazníkovi, teda aby bol aspoň na nulovom zisku. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalovaný nenamietal vady opravy prevodovky ani v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný cenu fakturovanú žalobcom za druhú opravu čo do jej výšky nerozporoval, i keď sa snažil o jej zníženie z
dôvodu, že túto cenu neakceptoval jeho zákazník. Žalovaný ani v konaní konkrétne neoznačil niektorú z položiek faktúry ako fakturovanú v nesprávnej výške. Cenu odmietal uhradiť iba z dôvodu, že druhá oprava prevodovky bola, podľa žalovaného, vykonaná v rámci reklamácie. Z uvedeného, ako aj z vyjadrení konateľa žalobcu a svedka mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania boli pri stanovení ceny druhej opravy dohodnutí na cene, ktorá mala byť vyfakturovaná žalobcom podľa jeho cenníkov obvyklým spôsobom, ktorý účastníci konania ako autoservisy pri tvorbe ceny používajú. Konateľ žalobcu uviedol, že cenu druhej opravy mal stanoviť svedok s prijímacím technikmi žalovaného. Svedok potvrdil, že cenu odkonzultoval s prijímacím technikom žalovaného N. A.. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa v zmysle § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 560 ods. 1 Obch. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie fakturovanej ceny druhej opravy v sume 1.890,82 eur. Rozhodnutie o priznaní úrokov z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.12.2008 a žalovaného zaviazal aj na zaplatenie 14,25% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1.890,82 eur od 29.02.2008 do 31.12.2008, 12,5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1.890,82 eur od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1.890,82 eur od 01.07.2009 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 1.890,82 eur vo výške o 10% vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie žalovaného trvá.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové rozhodnutie, alternatívne, aby sám vo veci rozhodol a žalobu o zaplatenie 1.890,82 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Rozsudok vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, arbitrárny a porušuje právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces. S poukazom na vymedzenie povahy sporu žalovaný nesúhlasil s názormi súdu prvého stupňa, tieto považoval za nesprávne a predčasné, keď súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté dve zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný opravu prevodovky nereklamoval, neoznámil žalobcovi vady prevodovky riadne, spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako uplatnenie práva žalovaného zo zodpovednosti za vady vykonanej prvej opravy prevodovky, že požiadavky opravy od žalovaného smerovali voči opravám, ktoré bolo možné zistiť na automatickej prevodovke v stave, kedy nebola namontovaná v aute miesto toho, že žalovaný požadoval uvedenie zariadenia do prevádzky schopného stavu. Žalovaný nenamietal vady opravy prevodovky ani v odpore proti platobnému rozkazu a v konaní taktiež neoznačil niektorú z položiek faktúry ako fakturovanú v nesprávnej výške. V konaní nebolo preukázané, že by druhá oprava prevodovky bola vykonaná na účelom odstránenia vád prvej opravy prevodovky. Záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný mal pri zadávaní zákazky zrejme predpokladať, že oprava automatickej prevodovky nie je možná v demontovanom stave, nemá oporu v predložených písomnostiach, vo vyjadreniach vypočutých osôb, ani v samotnej logike veci. Žalovaný po zistení, že jeho zákazníkovi požadovanú opravu nie je schopný vykonať vo vlastnej réžii, nakoľko nedisponuje potrebným technickým vybavením a potrebnými znalosťami či vedomosťami, využil služby žalobcu ako subjektu so skúsenosťami s požadovaným druhom opráv. Žalovaný žiadal opraviť prevodovku tak, aby riadne fungovala, táto otázka nikdy nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Nebolo možné zo strany žalovaného určiť konkrétnu príčinu technickej poruchy prevodovky a túto odstrániť, hoci taktiež vykonáva autoservisnú činnosť, nie je špecializovaný na opravy automatických prevodoviek. Pokiaľ žalobca napádal nemožnosť riadneho vykonania opravy, mal postupovať spôsobom podľa § 551 Obchodného zákonníka. Na to, aby sa žalobca zbavil zodpovednosti za použitie nevhodných veci alebo za postup podľa nevhodných pokynov objednávateľa (t.j. opravy prevodovky v demontovanom stave), je potrebné dodržanie písomnosti takého pokynu. Žalobca nedisponuje žiadnym písomným vyjadrením žalovaného, preto ex lege nastávajú účinky podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v otázke uzatvorenia zmluvy o dielo nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, neaplikoval ustanovenia § 551 Obchodného zákonníka a na to nadväzujúce ustanovenia § 561 Obchodného zákonníka, keď mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla zmluva, ktorej predmetom mala byť oprava výlučne zistiteľných vád prevodovky v rozobratom stave. Takáto skutočnosť nevyplýva ani zo svedeckej výpovede zamestnanca žalovaného, ktorý prípadne iba poukazoval na neštandardný postup. Preto takého konštatovanie súdu prvého stupňa bez prihliadnutia na zákonnú úpravu považoval
žalovaný za nedostatočné zistenie skutkového stavu a absenciu aplikácie príslušnej právnej normy. Žalovaný odovzdal poškodenú vec na opravu tak, aby táto mohla byť bez problémov použitá a používaná jeho klientom, tá mu však bola vrátená s tým, že prevodovka stále nefungovala. Žalovaný vec odovzdal na opätovnú opravu žalobcovi s tým, nech sa vec adekvátne opraví a bezproblémovo funguje, ako už dávno po prvej oprave fungovať mala. Pre žalovaného je preto otázne, ako inak si súd prvého stupňa predstavoval povahu a uplatnenie reklamačného nároku. Pokiaľ žalobca namietal nemožnosť vykonania skúšok na aute, mohol požiadať kedykoľvek o jeho pristavenie, resp. o preskúšanie prevodovky v servise žalovaného. Vzájomné rozpory vo výpovediach žalobcu a jeho zamestnanca posúdil súd prvého stupňa v prospech žalobcu. Na podklade nesprávneho právneho posúdenia uzatvorenia prvej zmluvy o dielo súd nesprávne posúdil aj povahu následného uplatnenia nárokov z vád diela. Z výpovedí zástupcov žalobcu vyplýva, že reklamovaná vada ventilu automatickej prevodovky vyplývala z nemožnosti jeho vyskúšania počas prvej opravy, no je zrejmé, že táto vada má priamy súvis so spôsobom vykonania prvej opravy. Keďže žalobca prevzal prevodovku na opravu v rozobratom stave, pričom nedisponuje súhlasom žalovaného s jeho opravou, zodpovedá za všetky vady, ktoré jeho činnosťou vznikli. Žalobca nepreukázal splnenie povinnosti upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu veci prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných objednávateľom a tiež nepreukázal potrebu vykonané dielo prerušiť. Žalobca mal odovzdať dielo v stave spôsobilom na riadne užívanie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.12.2009 sp.zn. 2Obdo 34/2009). S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.3.2012 sp.zn. 1Cdo 58/2010 o výklade prejavu vôle, kedy sa musí brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s týmto prejavom vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, ďalej praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj následného správania sa strán, je nedôvodné de facto vyvodiť záver, že žalovaný nereklamoval vadnú opravu, ale chcel uzatvoriť a uzatvoril zmluvu o dielo, ktorej predmetom mala byť oprava tej istej prevodovky z toho istého vozidla v priebehu krátkeho časového obdobia. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa absolútne odignoroval základnú logiku veci, okrem neprihliadnutia na adekvátnu právnu normu, súd konal arbitrárne, svojvoľne a pocitovo. Žalovaný riadne a včas uplatnil svoje reklamačné nároky bezodkladne po tom, ako neodstránenie vád prevodovky vyšlo jej vlastníkom najavo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že závadou, ktorá si vynútila druhú opravu tej istej prevodovky, bola vada ventilu, ktorá mohla a mala byť odstránená počas prvej opravy prevodovky, čo uviedol sám zamestnanec žalobcu. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.02.2012 uviedol „z tohto dôvodu sme vozidlo prijali ako reklamáciu (od vlastníka vozidla), telefonicky som volal do Liptovského Mikuláša žalobcovi, ako opravu vykonal, dohodli sme sa, že im vozidlo vrátim a zdôrazňujem, všetko bolo toto v rámci reklamácie". Žalobca mal od počiatku vedomosť o reklamačnom prejave žalovaného, no tento odmietol uznať (e-mailová komunikácia). Podľa názoru žalovaného pokiaľ súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že poverený zástupca žalovaného mal na pojednávaní dňa 10.02.2012 tiež uviesť, že konateľovi žalobcu nepovedal, že sa jedná o reklamáciu, je takého tvrdenie súdu klamlivé a bez podkladu, súd svojvoľne vložil zástupcovi žalovaného do úst slová, ktoré tento nikdy nepovedal. Ak ním súd prvého stupňa odôvodňuje neexistenciu nároku, je potrebné naň prihliadať ako na závažné pochybenie súdu. Až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.9.2011 sp.zn. Obdo 31/2000). Hoci má súd značnú svojvôľu pri hodnotení vykonaných dôkazov, žalovaný sa domnieva, že hodnotenie dôkazov spôsobom, pri ktorom vzájomne súvisiacim vyjadreniam či dôkazom pripíše súd opačný či vzájomne odporujúci význam, resp. vkladá do úst výpoveď konajúcim osobám vyjadrenia, ktoré neboli nikdy vyrieknuté, je zásadne nesprávny, nezákonný a neprípustný. Žalovaný od počiatku namietal vystavenie akejkoľvek faktúry, pričom v snahe o čo najskoršie možné mimosúdne vyrovnanie bol ochotný akceptovať čiastočnú stratu, pričom daným e-mailom žalovaný vysvetľoval dôvody, pre ktoré by tak malo byť vykonané a navrhoval možné riešenie. Žalovaný taktiež poukázal na to, že súd prvého stupňa ustálil, že účastníci mali medzi sebou dohodnuté všetky podmienky „novej" zmluvy o dielo s poukazom na jej dohodnutie medzi svojimi zamestnancami, sám zamestnanec žalobcu uviedol, že prípadnú cenu títo zamestnanci iba konzultovali, nikdy však k žiadnej dohode medzi nimi nedošlo. Súd v zmysle zásady „iura novit curia" žiadnym spôsobom neprihliadol na zákonné povinnosti žalobcu podľa § 551 Obchodného zákonníka, nevzal do úvahy obsah vykonanej svedeckej výpovede zamestnanca žalobcu, že sa jedná o vadu, ktorá mohla byť odstránená počas prvej opravy. Úlohou súdu bolo a je na podklade zisteného skutkového stavu právny vzťah subsumovať pod príslušné zákonné ustanovenia s prihliadnutím na adekvátne posúdené skutkové okolnosti prípadu. Súd prvého stupňa nesprávne interpretoval vyjadrenia účastníkov sporu a svedka, čo ho viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd jednostranne a bez riadneho odôvodnenia prihliadol na vyjadrenie žalobcu, k vyjadreniam žalovaného sa naopak nevyjadril a len stroho konštatoval, že
žalovaný nepreukázal, že z jeho strany došlo k riadnemu uplatneniu nárokov z vád. Záverom odvolania žalovaný, s poukazom na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky p.zn. I. ÚS 236/2006, sp.zn. I. ÚS 114/2008, na judikatúru publikovanú Zo súdnej praxe 5/2007, str. 168/17, Zo súdnej praxe 48/2008, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012 sp.zn. 4Cdo/58/2012, zo dňa 14.2.2012 sp.zn. 8 Sžf 3/2012, zo dňa 15.2.2013 sp.zn. 6 Cdo/7/2012 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 903/2008, vytýkal napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa absenciu riadneho odôvodnenia v zmysle § 157 O.s.p.
K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovanému bolo riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na termín 15.02.2013. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, a keďže boli splnené procesné podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť na pojednávaní ničím nevysvetlil ani neospravedlnil. Žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania, na ktorom mohol navrhnúť iné dôkazy, prípadne sa vyjadriť k dokazovaniu, pokiaľ to považoval za potrebné. Súd prvého stupňa konal v súlade so zákonom, vykonal všetky navrhnuté dôkazy a žalovaného práva neboli nijako dotknuté. Žalobca má za to, že súd postupoval správne podľa procesných predpisov, vykonal vo veci dostatočne podrobné a obsiahle dokazovanie, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti ďalšie dôvody.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalovaným vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný, posúdil odvolací súd podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
d/ že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f/ že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Preskúmaním obsahu odvolania odvolací súd konštatoval, že podaným odvolaním žalovaný napadol rozsudok súdu prvého stupňa po stránke skutkovej a po stránke právnej (vady rozhodnutia). Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd podľa § 212 ods. 3 O.s.p. z úradnej povinnosti.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje vždy, ak súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu a na tento postup nebol zákonný dôvod.
V právnej veci odvolací súd skúmal, či žalovanému, ktorý sa nezúčastnil pojednávania dňa 15.02.2013, kedy súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol, bola alebo nebola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred týmto súdom ako vada konania, ktorá sa považuje podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. za dôvod zmätočnosti a zrušenia rozhodnutia. Preskúmaním obsahu spisu z hľadiska procesného postupu súdu zahrňujúceho faktickú činnosť súdu, odvolací súd zistil tento stav. Pojednávanie nariadené na prejednanie veci samej uskutočnené pred súdom prvého stupňa dňa 12.12.2012, ktorého sa zúčastnili žalobca, žalovaný a ich právni zástupcovia, bolo odročené na deň 15.02.2013 s tým, že prítomné osoby za žalobcu a žalovaného boli s týmto termínom nariadeného pojednávania oboznámení osobne dňa 12.12.2012. Pojednávania dňa 15.02.2013 sa žalovaný a jeho právny zástupca nezúčastnili, zo svojej neúčasti sa neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd prvého stupňa správne aplikoval postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a na pojednávaní dňa 15.02.2013 vec prejednal a rozhodol bez ich účasti. Úradným postupom súdu prvého stupňa nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.
Preskúmaním dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolací súd zistil, že obsah výpovede povereného zástupcu žalovaného O. C. na pojednávaní dňa 10.02.2012, obsah výpovede svedka O. W., zamestnanca žalobcu od 01.01.2001 vo funkcii vedúceho servisu na pojednávaní dňa 12.12.2012 a obsah výpovede konateľa žalobcu M. U. na pojednávaní dňa 15.02.2013, tak ako tieto súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení rozsudku, je totožný s obsahom výpovedí týchto osôb prednesených na pojednávaniach. Vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa tej skutočnosti, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol : ... Poverený zástupca žalovaného síce na pojednávaní uviedol, že sa vozidlo vrátilo v rámci reklamácie a že vozidlo bolo vrátené s tou istou vadou prevodovky, ktorá mala byť odstránená ešte pri prvej oprave, avšak tiež uviedol, že konateľovi žalobcu nepovedal, že sa jedná o reklamáciu...." (strana -6- rozsudku), čím vložil do úst O. C., povereného zástupcu žalobcu vyjadrenie, ktoré nikdy nevyriekol, odvolací súd posudzoval túto námietku žalovaného v celom komplexe nielen vykonaného dokazovania výpoveďami podľa § 131 ods. 1 O.s.p, § 126 ods. 1 O.s.p., ale aj dokazovania podľa § 129 ods. 1 O.s.p. vykonaného obsahom listinných dôkazov. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného o tom, že O. C. na pojednávaní dňa 10.02.2012 skutočne výslovne neuviedol, „že konateľovi žalobcu nepovedal, že sa jedná o reklamáciu". V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že poverený zástupca žalovaného O. C. na pojednávaní dňa 10.02.2012 na otázku právneho zástupcu žalovaného, či v prípade, keď bolo vozidlo odovzdané druhýkrát, bolo nejakým spôsobom uvedené, že sa jedná o reklamáciu alebo o novú zmluvu, poverený zástupca žalovaného výslovne uviedol: „Pán U. je dlhodobo na trhu s automobilmi a teda akonáhle mu niekto vráti to isté vozidlo, s tou istou súčiastkou, s tou istou poruchou, logicky sa musí jednať o reklamáciu". Z obsahu tejto odpovede, kedy O. C. neodpovedal jednoznačne na položenú otázku, však možno ustáliť, že pri dovezení vozidla na vykonanie druhej opravy prevodovky zamestnancami žalovaného, nebolo uvedené, že sa jedná o reklamáciu prvej opravy prevodovky. Naviac treba uviesť, že O. C. sa odovzdávania vozidla na druhú opravu prevodovky nezúčastnil a jeho odpoveď na otázku právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.02.2012 vyjadruje jeho subjektívne konštatovanie. Táto nesprávnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nemá podľa názoru odvolacieho súdu na zistenie skutkového stavu v konaní a jeho právne posúdenie vplyv a nespôsobuje iba z tohto dôvodu zmätočnosť ako skutkovú vadu rozhodnutia s následkom závažného pochybenia súdu. Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolací súd nezistil, že práve táto nepresnosť by bola jediným dôkazom pre záver súdu prvého stupňa o neexistencii nároku žalovaného.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzavreli podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvu o dielo ústnou formou a predmetom tejto zmluvy bola oprava automatickej prevodovky, ktorú žalobca aj skutočne vykonal. Pri prvej oprave automatickej prevodovky žalovaný priviezol na opravu len samotnú prevodovku, bez motorového vozidla. Túto skutočnosť mal súd prvého stupňa preukázanú z výpovede svedka i povereného zástupcu žalovaného v konaní, ktorí uviedli, že na oprave len samotnej prevodovky (bez motorového vozidla) sa dohodli poverený zástupca žalovaného a konateľ žalobcu. Pokiaľ konateľ žalobcu v konaní tvrdil, že so žalovaným sa dohodli, že už prvýkrát mala byť dovezená automatická prevodovka aj s motorovým vozidlom, súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania správne ustálil, že toto tvrdenie žalobca pred súdom prvého stupňa nepreukázal. Z uvedeného potom súd prvého stupňa vyvodil správny skutkový záver o tom, že predmetom uzavretej zmluvy o dielo, na základe ktorej bola žalobcovi privezená na opravu len samotná automatická prevodovka, bola oprava automatickej prevodovky iba v rozsahu vád, ktoré bolo možné
žalobcom zistiť na automatickej prevodovke v stave, kedy nebola namontovaná v motorovom vozidle. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie diela, záväzok zhotoviteľa vykonať dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela podľa § 536 ods. 1 a 3 Obch. zák. v spojení s § 263 ods. 2 Obch. zák. Určením diela, teda opravy automatickej prevodovky iba v rozsahu vád, ktoré bolo možné žalobcom zistiť na automatickej prevodovke v stave, kedy nebola namontovaná v motorovom vozidle, bola splnená ďalšia podstatná náležitosť pre vznik platnej zmluvy o dielo. Odvolací súd poukazuje na to, že pri takomto zmluvnom dojednaní, ktoré sa skutočne aj realizovalo, žalovaný ako objednávateľ objektívne vedel, že žalobca nemá reálnu možnosť uskutočniť po vykonaní opravy automatickej prevodovky skúšky jej funkčnosti v rámci funkčnosti motorového vozidla. Odvolací súd z vykonaného dokazovania nezistil, že medzi účastníkmi došlo v rámci zmluvných podmienok k dohode o tom, že dielo sa považuje za dokončené až vykonaním skúšky funkčnosti po namontovaní automatickej prevodovky do motorového vozidla podľa § 555 ods. 2 Obch. zák. Vykonaním opravy za takto dohodnutých zmluvných podmienok vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie ceny ním vykonaného diela a tomu zodpovedajúca zmluvná povinnosť žalovanému, cenu vykonaného a prevzatého diela zaplatiť. Odovzdaním prevodovky po jej prvej oprave vznikla žalovanému povinnosť podľa § 562 ods. 1 Obch. zák. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že montáž automatickej prevodovky po jej prvej oprave vykonal do motorového vozidla konečného zákazníka žalovaný.
V konaní pred súdom prvého stupňa nebola taktiež sporná skutočnosť, že žalovaný priviezol a odovzdal automatickú prevodovku na opravu žalobcovi druhýkrát, spolu s motorovým vozidlom, v ktorom bola automatická prevodovka namontovaná, nepochybne po tom, čo opravu automatickej prevodovky po prvej oprave reklamoval konečný zákazník žalovaného.
V súvislosti so zisteným skutkovým stavom odvolací súd poukazuje na to, že medzi žalobcom a žalovaným a medzi žalovaným a jeho konečným zákazníkom vznikli samostatné záväzkové vzťahy. Pri samostatnosti týchto záväzkových vzťahov treba samostatne posudzovať aj prípadné nároky zodpovednosti za vady a podmienky ich uplatnenia. Ak žalovaný tvrdil, že druhá oprava automatickej prevodovky toho istého zákazníka je vo vzťahu k žalobcovi reklamáciou prvej opravy tejto prevodovky, tieto svoje tvrdenia v konaní voči žalobcovi jednoznačne nepreukázal. Z tohto hľadiska bolo dôkazné bremeno na žalovanom. Účastník konania má nielen povinnosť tvrdenia podľa § 101 ods. 1 O.s.p., ale aj dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 O.s.p. na tie tvrdenia a skutkové okolnosti, o ktoré opiera svoj nárok alebo obranu v spore. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa možno konštatovať, že základom tohto sporu bola neakceptácia celkovej ceny opravy zákazníkom žalovaného (e-mail žalovaného zo dňa 06.02.2008). K uplatneniu reklamácie, ktorá musí byť uplatnená voči povinnej osobe riadne a včas, nepostačuje len tvrdenie, že v podstate sa jednalo o reklamáciu. Pre vznik zodpovednosti žalobcu za vady diela po prvej oprave automatickej prevodovky žalovaný nepreukázal splnenie podmienok podľa § 560 Obch. zák.
Súd prvého stupňa vykonal všetky účastníkmi konania navrhované dôkazy a týmito dôkazmi sa pri posudzovaní veci skutkovo a právne zaoberal a tieto hodnotil.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na zistený skutkový stav bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzavretá ďalšia, druhá zmluva o dielo podľa § 536 ods. 1 a 3 Obch. zák., pretože podstatná náležitosť tejto zmluvy o dielo, určenie diela, bolo medzi účastníkmi dohodnuté inak ako pri prvej oprave automatickej prevodovky, pričom cena tejto opravy bola dohodnutá podľa cenníka. Obaja účastníci konania majú v obchodnom právnom vzťahu postavenie podnikateľov s predmetom činnosti oprava motorových vozidiel a karosérií a oprava a údržba motorových vozidiel s určením ich cien podľa cenníkov. Námietka žalovaného o tom, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene diela, keď sám zamestnanec žalobcu uviedol, že prípadnú cenu iba konzultovali, nepovažoval ani odvolací súd za rozhodujúci dôkaz pre tento tvrdený záver žalovaným, práve vzhľadom na obchodné postavenie účastníkov, všetky skutkové okolnosti a nutnú potrebu žalovaného vykonať opravu automatickej prevodovky svojmu zákazníkovi. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá skutočnému obsahu vôle. V oboch prípadoch prvej aj druhej opravy automatickej prevodovky prebiehali rokovania
ohľadne opráv a ich podmienok medzi oprávnenými osobami žalobcu a žalovaného podľa § 133 ods. 1 Obch. zák. a podľa § 15 ods. 1 Obch. zák.
Argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nemá oporu v zákone z hľadiska procesnoprávneho ani z hľadiska hmotnoprávneho, predovšetkým v tom, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa neposudzoval práva a povinnosti účastníkov z pohľadu vzniku zodpovednosti žalobcu za vady diela, keď žalobca nepostupoval spôsobom podľa § 551 v spojení s § 561 Obch. zák.
Podľa názoru odvolacieho súdu pre aplikáciu § 551 Obch. zák. s prípadným následným použitím liberačných dôvodov podľa § 561 Obch. zák. neboli splnené zákonné podmienky. Ustanovenie § 551 Obch. zák. ako ustanovenie dispozitívne, upravuje práva a povinnosti zhotoviteľa diela pre prípad, že objednávateľ sa podľa zmluvy zaviazal obstarať na vykonanie diela určité veci a tieto odovzdal zhotoviteľovi a pre prípad, keď sa zhotoviteľ zaviazal plniť určité pokyny objednávateľa. Dohodnutý predmet diela medzi žalobcom a žalovaným, či už pri prvej alebo pri druhej oprave automatickej prevodovky, nemožno v súlade s týmto ustanovením Obchodného zákonníka považovať za prípad spadajúci pod obstaranie veci na vykonanie diela alebo plnenie určitých pokynov, na nevhodnosť ktorých je zhotoviteľ povinný upozorniť objednávateľa so zákonnými následkami zodpovednosti za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí alebo plnením nevhodných pokynov. Určenie diela ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo nemožno ani pre prípad zodpovednosti za vady podriadiť právnemu režimu, že hnuteľná vec ako predmet diela je v danej veci vecou, ktorú má žalovaný ako objednávateľ obstarať na vykonanie diela.
Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť rozsudku s tým, že súd prvého stupňa absolútne odignoroval základnú logiku veci a nesprávne interpretoval vyjadrenia účastníkov a svedka, odvolací súd uvádza, že tieto námietky žalovaného nie sú dôvodné. Okrem splnenia formálnych náležitostí rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje v odôvodnení zákonné poradie skutočností a tvrdení vrátane uvedenia skutočností, ktoré súd prvého stupňa považoval za preukázané a ktoré nie, formuláciu skutkového základu sporu, zhrnutie dôkaznej situácie a právne posúdenie veci vrátane uvedenia znenia konkrétnych právnych noriem, ktoré súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav. Ujasnenie zisteného skutkového stavu, teda stavu zisteného v súdnom konaní, priamo určuje právne posúdenie veci. Odvolací súd je toho názoru, že rozsudok súd prvého stupňa je presvedčivý, preskúmateľný a logicky konzistentný.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, súd priznal náhradu trov odvolacieho konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov odvolacieho konania vo výške 106,97 eur pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 81,33 eur a paušál vo výške 7,81 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorej rozhodol súd podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky (20 %).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný náhradu trov odvolacieho konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.