Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/222/2011

Potvrdené rozhodnutím 16Cob/106/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu LUNA MOTOR, s.r.o. so sídlom Revolučná 9, Liptovský Mikuláš, IČO 36 374 164, právne zastúpeného M.. H. F., A.., advokátom, D. P. XX, U. O., proti žalovanému PH KONZULTA, s.r.o. so sídlom Zlatovská 27, Trenčín, IČO 36 330 591, právne zastúpenému Advokátska kancelária M.. W. N., Z., A. XX/XXX, H., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 1.890,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/222/2011-56 zo dňa 15. februára 2013, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 106,97 eur, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť M.. H. F., A.., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu LUNA MOTOR s.r.o. so sídlom Revolučná 9, Liptovský Mikuláš, IČO 36 374 164, zast. JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom, Námestie osloboditeľov 35, Liptovský Mikuláš proti žalovanému PH KONZULTA, s.r.o. so sídlom Zlatovská 27, Trenčín, IČO 36 330 591, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín, IČO 36 837 857, o zaplatenie 1 890,82 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 890,82 € so 14,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 29.02.2008 do 31.12.2008, 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 01.07.2009 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do zaplatenia úroky z omeškania zo sumy 1 890,82 € vo výške o 10% vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie žalovaného trvá, náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 113,- € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 432,84 €, k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľuboša Racka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 890,82 € so 14,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 29.02.2008 do 31.12.2008, 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 01.07.2009 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do zaplatenia úroky z omeškania zo sumy 1 890,82 € vo výške o 10% vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie žalovaného trvá, a náhrady trov konania titulom neuhradenej faktúry. Uviedol, že žalovaný prijal od svojho klienta objednávku na opravu prevodovky. Žalovaný nedokázal prevodovku opraviť, a preto dňa 20.11.2007 požiadal žalobcu ako dlhoročný partnerský servis o zrealizovanie opravy prevodovky, s čím žalobca súhlasil a objednávku opravy prijal. Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom tak vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. v ústnej forme. Žalobca opravu vykonal, čím splnil svoj záväzok zhotoviteľa zo zmluvy o dielo. Žalovaný opravu akceptoval bez akýchkoľvek výhrad a úhradu ceny za dielo na základe faktúry žalobcu č. 07000964 vykonal. Dňa 13.02.2008 žalobca od žalovaného opakovane prijal na vykonanie opravy tentokrát celé vozidlo s namontovanou prevodovkou. Žalovaný u žalobcu objednal opravu prevodovky z dôvodu, že jeho klient pri radení zaregistroval tzv. rázy. Prijatím objednávky vznikol medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. v ústnej forme. Žalobca opravu riadne vykonal a cenu diela žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 08000117, splatnou 28.02.2008, v sume 1 890,82 €. Žalovaný odmietol uhradiť faktúru s tým, že jeho klient nedal súhlas na vykonanie opravy.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. -10 zo dňa 25.05.2011, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaná suma bola fakturovaná svojvoľne, bez dohody so žalovaným, čo je zrejmé zo samotnej žaloby, v ktorej žalobca súdu predložil iba samotnú faktúru bez právneho titulu. Žalovaný poprel výšku ako i právny dôvod uplatneného nároku.

V písomnom vyjadrení zo dňa 10.08.2011 žalobca uviedol, že právnym titulom, z ktorého žalovanému vyplýval záväzok uhradiť fakturovanú cenu, je uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. medzi žalobcom a žalovaným. V zákonnej úprave zmluvy o dielo sa nevyžaduje pre platnosť zmluvy písomná forma. Zmluva o dielo bola medzi účastníkmi konania uzavretá ústnou formou dňa 13.02.2008, keď žalobca prijal na základe ústnej objednávky od žalovaného celé vozidlo za účelom vykonania opravy. Žalobca cenu za vykonanie diela priebežne konzultoval so zamestnancom žalovaného N. A., ktorý výmenu dielov odsúhlasil so záverom, že závady treba odstrániť čím skôr. Faktúrou bola žalovanému vyúčtovaná cena za dielo a tvrdenia žalovaného, že takáto cena za dielo medzi účastníkmi konania dohodnutá nebola, sa nezakladajú na pravde. Cena za dielo bola dohodnutá vo fakturovanej výške. Žalovaný spochybnil výšku dohodnutej ceny, ktorej výšku však možno zistiť výkladom podľa § 266 Obch. zák.. Dielo bol v zmysle objednávky žalovaného vykonané a žalovanému odovzdané, ktorý sa dostal do omeškania nesplnením záväzku uhradiť cenu za vykonané za vykonané dielo. Na preukázanie tvrdení žalobcu o existencii dvoch samostatných zmlúv o dielo žalobca predložil z emailovej komunikácie účastníkov konania list konateľa žalovaného Ing. C. pracovníkovi žalobcu O. W. zo 06.02.2008 a list konateľa žalobcu U. konateľovi žalovaného L.. C. zo dňa 26.02.2008. V liste zo dňa 06.02.2008 konateľ žalovaného dôvodil „Z našej strany išlo v podstate o reklamáciu...“ a ďalej v texte „preto by som Vás chcel požiadať o prehodnotenie faktúr“, z ktorej textácie jasne vyplýva, že došlo u žalobcu k druhej oprave toho istého vozidla a z dôvodu nesúhlasu zmluvnej strany žalovaného s cenou opravy, cenu opravy neuznal ani žalovaný. Medzi účastníkmi konania bol iba spor o charakter opravy ako reklamácia, resp. nová objednávka, pričom žalobca trval na tom, že sa jednalo o samostatný zmluvný vzťah z novej objednávky žalovaného. V liste zo dňa 26.02.2008 sa po širšom zdôvodnení uvádza: „neuznávame žiadnu reklamáciu a žiadame opravu uhradiť v plnej výške“.

Na pojednávaní dňa 10.02.2012 právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že žalovaný si v rámci existujúceho obchodného právneho vzťahu splnil všetky povinnosti, ktoré mu z neho vyplývali. Na podklade zmluvy o dielo, uzatvorenej v nie písomnej podobe, došlo zo strany žalobcu k vykonaniu opravy, za ktorú žalovaný riadne zaplatil cenu. Takmer okamžite po odovzdaní opravovanej súčiastky vozidla došlo zo strany jeho majiteľa k zisteniu, že oprava nebola vykonaná riadne a opravovaná súčiastka je poruchová. V nadväznosti na danú skutočnosť žalovaný vykonal reklamáciu diela u žalobcu. Faktúru na zaplatenie dlžnej čiastky, vystavenú žalobcom, podľa jeho vyjadrenie z titulu existencie zmluvy o dielo, uzatvorenej na vykonanie druhej opravy, považoval žalovaný za irelevantnú a bezpredmetnú, nakoľko k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy o dielo, okrem zmluvy zo dňa 20.11.2007, nikdy nedošlo. Sporne fakturované práce boli žalobcom vykonané na podklade uplatnenia si reklamačných nárokov žalovaného, a teda nie je daný ani právny, ani logický dôvod na zaplatenie ceny za vadne vykonané dielo.

Žalovaný a jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 15.02.2013 nedostavili, hoci doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, preto súd v zmysle vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, svedka O. oboznámením sa so žalobou, faktúrou č. 08000117 zo dňa 14.02.2008, odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 10.08.2011, listom žalovaného (email) zo dňa 06.02.2008, listom žalobcu (email) zo dňa 26.02.2008, pracovnou zmluvou O. C. zo dňa 06.04.2004, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 02.05.2006.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že faktúrou č. 08000117 zo dňa 14.02.2008, splatnou 28.02.2008, vyfakturoval žalobca žalovanému materiál a práce na oprave prevodovky, vykonanej žalobcom dňa 14.02.2008, v súlade so zákazkovým listom.

Poverený zástupca žalovaného O. C. na pojednávaní dňa 10.02.2012 uviedol, že dňa 20.11.2007 k žalovanému priviezol zákazník vozidlo, ktoré prijali na základe zákazkového listu. Pri oprave zistili chybu v prevodovke, tak požiadali autorizovaného opravcu o opravu prevodovky. Poverený zástupca osobne o to telefonicky požiadal konateľa žalobcu U.. Dohodli sa, že im stačí k oprave prevodovka, tak ju vymontovali z auta a poslali do Liptovského Mikuláša k žalobcovi. Žalobca na túto prvú opravu zaslal žalovanému cenovú kalkuláciu emailom. Žalovaný s opravou súhlasil. Následne mu žalobca vrátil opravenú prevodovku. Po namontovaní tejto opravenej prevodovky do vozidla však problémy pokračovali. Každý si vie predstaviť, ako asi reagoval klient žalovaného, ktorý napriek relatívne vysokej faktúre nemal opravené vozidlo. Z tohto dôvodu žalovaný znovu vozidlo prijal ako reklamáciu, poverený zástupca žalovaného telefonicky volal žalobcovi ako opravu vykonal. Dohodli sa, že žalobcovi vozidlo vráti. Poverený zástupca žalovaného zdôraznil, že všetko toto bolo v rámci reklamácie, takže žalobcovi poslali tentokrát už celé vozidlo, viezli ho tam pracovníci žalovanému, čím žalovanému vznikli časové i finančné náklady. Následne vrátil žalobca žalovanému opravené vozidlo. Problém vznikol tým, že žalobca zároveň poslal žalovanému ďalšiu faktúru za opravu tohto vozidla. Žalovaný však poslal žalobcovi vozidlo ako reklamáciu, pretože prvá oprava nebola vykonaná riadne. Vozidlo bolo žalobcovi druhýkrát posielané s tou istou vadou, ktorú mal žalobca odstrániť už prvýkrát. Vzhľadom k tomu žalovaný nesúhlasil so žalovanou faktúrou, keďže žalovanou opravou boli iba odstránené vady v rámci reklamácie. Poverený zástupca žalovaného poukazoval na to, že s ním svedok O. W. nerokoval, on rokoval vždy iba s majiteľom žalobcu pánom U.. Postup, podľa povereného zástupcu žalovaného, tak, aby bola prvýkrát daná na opravu len prevodovka a druhýkrát celé auto, zvolil majiteľ žalobcu pán U.. Poverený zástupca žalovaného sa pána U. pýtal viackrát, či mu to bude skutočne stačiť, uisťoval ho, že áno. Pán U. je dlhodobo na trhu s automobilmi, a teda akonáhle mu niekto vráti to isté vozidlo s tou istou súčiastkou, s tou istou poruchou, logicky sa musí jednať o reklamáciu.

Svedok O. W. ako zamestnanec žalobcu od 01.01.2001 vo funkcii vedúceho servisu na pojednávaní dňa 12.12.2012 uviedol, že sa jednalo o opravu prevodovky na základe osobnej dohody majiteľov oboch firiem, teda za žalobcu pána U. a za žalovaného pána C., ak mal svedok dobré informácie. Svedok bol informovaný, že žalobcovi dovezú automatickú prevodovku z Hondy CRV od dealera z Trenčína, kde sa jednalo o nejaké vady. Mal to doviesť ich kolega z Trenčína. Svedok vedel a ihneď na to upozornil pána U. a kolegu z H., že sa nejedná o štandardný postup, nakoľko v tomto prípade sa jednalo už o rozobratú prevodovku, na ktorej sa už nedal zistiť celkový rozsah poškodenia a vád, keďže nebolo možné vykonať také zisťovania a merania, aké by bolo možné vykonať, ak by prevodovka bola namontovaná v aute. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo už o vymontovanú prevodovku z auta, mohli zistiť na nej len mechanické poškodenia. To aj urobili, na veci, ktoré zistili, vypracoval svedok cenovú ponuku, objednal náhradné diely a informoval pána C. o cene opravy. A. C. s cenou opravy súhlasil. Po dodaní dielov predmetnú pohľadávku zložili a vrátili ju do Trenčína. Nemali však možnosť ju riadne odskúšať, nakoľko bola demontovaná z auta a vykonávali opravu len takto rozmontovanej prevodovky. Nemohli riadne vykonať napr. tlakové skúšky a pod.. Prevodovka teda odišla a oni dostali následne informáciu od ich kolegu z Trenčína, že je tam ešte nejaký problém s prevodovkou. Svedok trval na tom, že je potrebné doviezť celé auto aj s namontovanou prevodovkou, aby žalobca vykonal riadne skúšku a zistil, kde je problém. Na to bolo žalobcovi dovezené auto aj s prevodovkou. Žalobca vykonal skúšky a po rozobratí prevodovky zistil, že bol poškodený ventil, teda okrem mechanického poškodenia, ktoré opravili už predtým. Toto poškodenie nebolo možné opraviť pri prvej oprave, keďže žalobcovi bola dodaná iba prevodovka a skúšky nemohol vykonať. Svedok volal kolegovi z Trenčína, čo je vo veci, kde je vada, a tiež o tom, že tým, že bol zistený vadný ventil, sa cena opravy navýši. S pánom C. osobne svedok o tom nehovoril. Svedok telefonoval len s kolegom z H. s N. A., ktorý bol prijímacím technikom, tento mu opravu a cenu odsúhlasil. Vyjadril sa takým spôsobom, že no čo už, tú opravu treba dokončiť. Svedok ho informoval, že cena sa navýši a po tom, ako mu toto povedal, vykonali opravu prevodovky a auto odviezli. Pri druhej oprave sa vymieňal ventil, potom tam boli tie veci, ktoré pri rozobratí prevodovky a stave, ktorý tam bol, bolo potrebné vymeniť, dá sa povedať, že išlo o spotrebné veci. K tomu, kto navrhol postup, aby do servisu bola dovezená len prevodovka, sa svedok vyjadriť nevedel. On dostal už len informáciu od pána U., že bude dovezená prevodovka. Fakturáciu opravy už svedok nemal na starosti. Prevodovku odovzdali s upozornením, že ju treba funkčne vyskúšať a opravili a vymenili zistiteľné vady

a súčiastky. Po vrátení prevodovky žalovaným vykonali funkčné merania a tlakové skúšky. Pri druhej oprave sa jednalo o práce naviac. Keby žalobca bol zistil vadu ventila už pri prvej oprave, tak by boli vypadli práce pri druhej oprave, úplne všetky však nie. Boli by zostali práce na meraniach, asi hodinu a pol. Rozobratie a zloženie prevodovky by bolo postačovalo to, ktoré bolo vykonané už pri prvej oprave. Cena by sa zvýšila len o sekundárny menič a elektromagnet. Ostatné veci sú technologicky dané tým, že sa to pri novej oprave rozoberie a musí sa dať nový olej a príslušné tesnenia. Podľa svedka sa viacmenej problém opravy nedal určiť naraz, ale celý problém by nebol vznikol, ak by sa auto odstavilo rovno u žalobcu. Pokiaľ pán C. hovorí, že cena druhej opravy je vyššia, tak je tu potrebné uviesť, že on má možnosť kontrolovať ceny žalobcu, a to aj správnosť ceny materiálu a prác.

Konateľ žalobcu M. U. na pojednávaní dňa 15.02.2013 uviedol, že mu volala kolegaza žalovaného O. C. s tým, či by im nevedeli pomôcť s opravou auta s automatickou prevodovkou. Keďže išlo o kolegu, konateľ žalobcu mu ako kolegovi bol ochotný pomôcť, a tak mu povedal, že nech to auto dovezú. On mu povedal, že pošle auto, konateľ žalobcu na to povedal pánovi W. , že chcú pomôcť kolegovi. Nikdy sa nebavili o tom, koľko to môže stáť, on to bral ako pomoc kolegovi. Konateľ žalobcu hovoril s pánom C. vždy len o aute, nevedel, že žalovaný dovezie len samotnú prevodovku. Nevedel prečo sa žalovaný tak rozhodol. Pravdepodobne, keď už prišli zamestnanci žalovaného len s prevodovkou, no tak ju asi zobral na opravu. Zrejme sa dohodli, že opravia len to, čo zistia, ale muselo byť obom stranám jasné, že sa prevodovka odskúšať nedá, pretože bola automatická. Cenu za opravu prevodovky dohodnutú nemali. Stanovenie ceny opravy bolo potom už na pánovi W., ktorý ako skúsený technik komunikoval so žalovaným emailom, asi s jeho technikmi.

Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 560 ods. 1 Obch. zák. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák.v znení účinnom do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzavreli v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák. ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola oprava automatickej prevodovky, ktorú žalobca aj skutočne vykonal. Žalovaný neuhradil žalobcovi doteraz faktúru č. 08000117 v sume 1 890,82 €, pričom tvrdil, že touto faktúrou bola fakturovaná oprava predmetnej prevodovky, ktorá sa však realizovala v rámci reklamácie vád prvej opravy prevodovky. Žalovaný toto tvrdenie v konaní nepreukázal.

Z vyjadrení účastníkov konania a svedka je zrejmé, že najskôr žalovaný priviezol na opravu žalobcovi len samotnú prevodovku, bez auta. Z výpovede svedka i povereného zástupcu žalovaného v konaní vyplýva, že na oprave len samotnej prevodovky sa dohodli poverený zástupca žalovaného a konateľ

žalobcu. Tento záver možno logicky vyvodiť z toho, že poverený zástupca žalovaného na pojednávaní povedal, že sa dohodli, že stačí iba prevodovka a svedok uviedol, že konateľ žalobcu ho upozornil, že dovezú len prevodovku. Pokiaľ konateľ žalobcu tvrdil, že sa dohodli, že už prvýkrát malo byť dovezené celé auto, toto tvrdenie v konaní nepreukázal a, okrem toho, uviedol, že s odstupom času si už okolnosti, za ktorých prevodovku prijal, presne nepamätá.

Na základe uvedeného mala byť teda predmetom zmluvy o dielo oprava prevodovky. Sporným medzi účastníkmi bol však jej rozsah. Konateľ žalobcu uviedol, že samotnú prevodovku zobral na opravu s tým, že opravia len to, čo zistia. Svedok tiež potvrdil, že v tomto prípade bolo možné vykonať len mechanickú opravu. Z uvedeného súd vyvodil záver, že predmetom ústne uzavretej zmluvy o dielo, na základe ktorej bola žalobcovi privezená len samotná prevodovka, bola jej oprava iba v rozsahu vád, ktoré bolo možné zistiť na automatickej prevodovke v stave, kedy nebola namontovaná v aute. Súd prihliadol pritom aj na to, že obe zmluvné strany sú autoservisy, a teda ich zástupcovia majú odborné znalosti z opráv aut, v dôsledku čoho nemožno predpokladať, aby jeden autoservis dal druhému autoservisu opraviť automatickú prevodovku bez auta a očakával, že bude vykonaná rovnaká oprava prevodovky, aká je obvyklá v prípade, ak je automatická prevodovka daná na opravu spolu s autom, kedy je možné vykonať príslušné skúšky a overiť funkčnosť prevodovky. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že prevodovka bola žalobcovi na opravu privezená aj druhýkrát, a to už spolu s autom, v ktorom bola namontovaná. Výpoveďami konateľa žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, ani svedka nebolo v konaní preukázané, že by táto druhá oprava prevodovky bola vykonaná za účelom odstránenia vád prvej opravy prevodovky. Žalovaný v konaní nenamietal, že by oprava, ktorú žalobca vykonal prvýkrát, bola zrealizovaná zle, alebo, že by mala vady. Podľa vyjadrenia svedka, bola druhýkrát prevodovka odovzdaná žalobcovi z toho dôvodu, že je tam ešte nejaký problém. Poverený zástupca žalovaného síce na pojednávaní uviedol, že sa vozidlo vrátilo v rámci reklamácie a že vozidlo bolo vrátené s tou istou vadou prevodovky, ktorá mala byť odstránená ešte pri prvej oprave, avšak tiež uviedol, že konateľovi žalobcu nepovedal, že sa jedná o reklamáciu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný opravu prevodovky nereklamoval, neoznámil žalobcovi riadne vady prevodovky spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako uplatnenie práv žalovaného zo zodpovednosti za vady vykonanej, prvej opravy prevodovky. Zo zákazkového listu, žalovanej faktúry a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že pri druhej oprave bola odstránená iná vada prevodovky, ako pri prvej oprave, pričom túto vadu nebolo možné zistiť pri prvej oprave, keďže pre jej zistenie bolo potrebné vykonať príslušné skúšky funkčnosti prevodovky, ktoré však možno vykonať iba vtedy, ak je prevodovka namontovaná v aute.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ďalšia zmluva o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák., ktorej predmetom bola druhá oprava prevodovky, ktorá už bola žalobcovi privezená spolu s autom. Uvedené potvrdzuje aj email povereného zástupcu žalovaného zo dňa 06.02.2008, z ktorého vyplýva, že základom tohto sporu účastníkov konania bola neakceptácia celkovej ceny opravy zákazníkom žalovaného, s ktorým žalovaný nemal odsúhlasenú opravu. Až na základe tohto v emaily poverený zástupca žalovaného uvádza, že „v podstate sa jednalo o reklamáciu“ . Celý email sa v podstate zaoberá žiadosťou žalovaného o prehodnotenie faktúr a stanovením ceny opravy žalovaným tak, aby žalovaný nemal stratu na tejto oprave voči zákazníkovi, teda aby bol aspoň na nulovom zisku. Súd podotýka, že žalovaný nenamietal vady opravy prevodovky ani v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný cenu, fakturovanú žalobcom za druhú opravu, čo do jej výšky nerozporoval, i keď sa snažil o jej zníženie z dôvodu, že túto cenu neakceptoval jeho zákazník. Žalovaný ani v konaní konkrétne neoznačil niektorú z položiek faktúry ako fakturovanú v nesprávnej výške. Cenu odmietal uhradiť iba z dôvodu, že druhá oprava prevodovky bola, podľa žalovaného, vykonaná v rámci reklamácie. Z uvedeného a vyjadrení konateľa žalobcu a svedka mal súd za preukázané, že účastníci konania boli pri stanovení ceny druhej opravy dohodnutí na cene, ktorá mala byť vyfakturovaná žalobcom podľa jeho cenníkov obvyklým spôsobom, ktorý účastníci konania ako autoservisy pri tvorbe ceny používajú. Konateľ žalobcu uviedol, že cenu druhej opravy mal stanoviť svedok s prijímacím technikmi žalovaného. Svedok potvrdil, že cenu odkonzultoval s prijímacím technikom žalovaného N.. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie fakturovanej ceny druhej opravy v sume 1 890,82 €. Žalovaný je so zaplatením žalovanej faktúry v omeškaní, a preto súd v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.12.2008 zaviazal žalovaného i na zaplatenie 14,25% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 29.02.2008 do 31.12.2008, 12,5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11% ročných úrokov z omeškania zo sumy 1 890,82 € od 01.07.2009 do 31.12.2010 a od 01.01.2011

do zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 1 890,82 € vo výške o 10% vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie žalovaného trvá.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa priznal náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 113,- € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 432,84 €, a to za 6 úkonov právnej služby po 81,33 € + 1x7,21 €, 2x7,41 €, 2x7,63 € a 1x7,81 € rež. paušál

- prevzatie, príprava veci, podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach dňa 10.02.2012, 12.12.2012, 15.02.2013, náhrada cestovného Liptovský Mikuláš - Trenčín a späť osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia na pojednávanie dňa 10.02.2012 v sume 92,06 € (336 km, priemerná spotreba PHM 6,1 l/100 km, priemerná cena PHM 1,492 €/l, paušálna náhrada 0,183 €/ km), na pojednávanie dňa 12.12.2012 v sume 92,38 € (336 km, priemerná spotreba PHM 6,1 l/100 km, priemerná cena PHM 1,507 €/l, paušálna náhrada 0,183 €/km) a na pojednávanie dňa 15.02.2013 v sume 92,23 € (336 km, priemerná spotreba PHM 6,1 l/100 km, priemerná cena PHM 1,499 €/l, paušálna náhrada 0,183 €/km), náhrada za stratu času pri

účasti na pojednávaní dňa 10.02.2012 v sume 127,10 € (10 polhodín po 12,71 €), pri účasti na pojednávaní dňa 12.12.2012 v sume 127,10 € (10 polhodín po 12,71 €) a pri účasti na pojednávaní dňa 15.02.2013 v sume 130,10 € (10 polhodín po 13,01 €), 20% DPH v sume 238,81 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (, ods. 1 ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa , účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (, , )

Ak žalovaný nesplní uložené povinnosti riadne a včas má žalobca právo podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.