Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/58/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. J., bývajúcejho v P.,

zastúpeného JUDr. L. L., advokátom v P., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú

koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8,

o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 15. decembra 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 29. apríla 2011 č.k. -56 zamietol

ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal uloţenia povinnosti ţalovanej uzavrieť s ním zmluvu

o prevode majetku štátu za sumu 140.110,- Eur, na základe ktorej nadobudne vlastníctvo

k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Ţ., zap. na LV č. X. špecifikovaných v petite

ţaloby a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 215,11

Eur do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 35 Občianskeho

zákonníka a ustanovením o správe majetku štátu v platnom

znení, vecne zistením, ţe 23. augusta 2010 bol v H. uverejnený inzerát Slovenskej republiky –

Ministerstva obrany Slovenskej republiky na odpredaj majetku štátu, okrem iného aj

muničného skladu Z., a to stavieb a pozemkov označených v rámci textu inzerátu, kde bolo

tieţ uvedené, ţe „predávajúci si vyhradzuje právo osobitné ponukové konanie zrušiť, prípadne

zrušené osobitné ponukové konanie opakovať“. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého

stupňa preukázané, ţe ţalovaná ponukové konanie zrušila z dôvodu, ţe v rámci ceny

2

nehnuteľností nebol ocenený les, ktorý bol súčasťou odpredaja. Poukázal na ustanovenie § 1

ods. 1 , z ktorého vyplýva, kto vykonáva správu majetku štátu a tieţ,

ţe štát spravuje svoj majetok prostredníctvom svojich orgánov. Z citovaného ustanovenia

vyvodil, ţe v rámci tohto zákona je pouţívaný pojem „správca majetku štátu“, keď jednotlivé

orgány tak, ako sú uvedené v tomto zákone spravujú majetok štátu. Z textu inzerátu je

zároveň nepochybné, ţe štát zastúpený správcom ponúkol na predaj svoj majetok, teda je

predávajúcim. Pokiaľ ţalobca odôvodnil svoju ţalobu tým, ţe v rámci textu o zrušení

ponukového konania nie je uvedené slovo „správca“, ale „predávajúci“, pričom sú to dva

odlišné subjekty, súd sa s takýmto výkladom nestotoţnil, keďţe z obsahu inzerátu je zrejmé,

ţe subjekt, ktorý odpredáva tento majetok, teda predávajúci, bez ohľadu na to, ţe štát v tomto

konaní zastupuje správca, si vyhradil právo zrušiť ponukové konanie a teda aj keď v texte nie

je uvedené slovo „správca“, podľa je zrejmé, aká bola

vôľa subjektu, ktorý odpredával majetok štátu. Výklad ţalobcu povaţoval za účelový, keď aj

v rámci ďalšieho textu inzerátu je viacnásobne uvedené slovo predávajúci a nie správca,

pričom z kontextu textu je zrejmé, ţe pojmy predávajúci a správca sú ekvivalentné a prejav

vôle je zrejmý. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením ,

úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení a súdnom poplatku.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 15. decembra 2011, sp. zn.

, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie

, keď sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa. Zdôraznil, ţe podstatnou námietkou odvolateľa bola len skutočnosť, ţe

v predmetnom inzeráte bolo uvedené, ţe predávajúci si vyhradzuje právo osobitné ponukové

konanie zrušiť, prípadne zrušené osobitné ponukové konanie opakovať, pričom ponukové

konanie nezrušil predávajúci, ale Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Správa

nehnuteľného majetku a výstavby, Komenského 39/A, Košice, preto mal súd ţalobe vyhovieť.

Uviedol, ţe v mene štátu v občianskoprávnych vzťahoch vystupujú orgány štátu, a o ktorý

orgán v konkrétnom prípade pôjde, vyplýva z právnych predpisov, ktoré upravujú právomoc

jednotlivých orgánov. V prejednávanej veci Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

oznámilo ponukové konanie, konalo v mene štátu, a teda v mene predávajúceho, v súlade

s ustanoveniami , a Záver

súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti ţaloby ţalobcu je preto správny. Podľa § 142 ods. 1

3

a 244 ods. 1 uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho

konania v sume 214,04 Eur do troch dní, na účet vedený v Štátnej pokladnici.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť

Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nevyplýva z neho, ţe súd

rozhodoval o námietkach ţalobcu a jeho právne odôvodnenie je nedostačujúce. Z uvedeného

je podľa ţalobcu zrejmé, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie vadou podľa § 237 písm. f/

, ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť. Podrobne zopakoval skutkový stav veci, dôvody, svoje právne hodnotenie

uvádzané uţ v rámci konania pred súdom prvého stupňa a tieţ v rámci odvolacieho konania,

z obsahu ktorého je moţné vyvodiť ( ), ţe namieta aj nesprávne právne

posúdenie veci ( ). Zároveň ţiadal odloţiť vykonateľnosť

napadnutého rozsudku.

Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu poukázala na svoje doterajšie podania

v konaní, námietky dovolateľa nepovaţovala za dôvodné, pričom ţalobca v dovolaní

neuviedol také vady dovolacieho konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ ide o procesné

vady podľa aţ e/ a , ţalobca v dovolaní ani nenamietal, a tieto

v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

V predmetnej veci dovolateľ namietal existenciu vady podľa

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), spočívajúcu

v nedostatku uvedenia dôvodov odvolacím súdom, spôsobujúcu nepreskúmateľnosť jeho

rozsudku.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia

sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (por. , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe rovnako odvolací súd

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili

od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňujú, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia, rozhodnutí (napr. ). Naostatok nemoţno opomenúť ani ustanovenie

, v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa so skutkovými

aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade

je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody, o ktorý prípad aj v prejednávanej

veci išlo, pričom ţalobca v odvolacom konaní nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého

stupňa nenamietal. Dovolateľom vytýkaná vada v zmysle bola teda

nedôvodná.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobca namietal aj skutočnosť, ţe súdy vec

nesprávne právne posúdili ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa v spojení

s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, nakoľko jej ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková