Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom

M., S., zastúpeného JUDr. I. R., advokátkou, so sídlom Š., K., proti ţalovanému: Daňový

úrad Košice I, so sídlom Tomášikova č. 35, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. z 26. apríla 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -56 z 20. októbra 2011,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-56 z 20. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. -56 z 20. októbra 2011 Krajský súd

v Košiciach podľa (ďalej len ) zamietol

ţalobu ţalobcu voči rozhodnutiu ţalovaného č. z 26. apríla 2011.

Uvedeným rozhodnutím ţalovaného bola ţalobcovi vrátená pokuta vo výške 280,60 euro za

zdaňovacie obdobie január 2002, ktorú zaplatil na základe rozhodnutia č.

z 9. novembra 2009.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalovaný nemohol postupovať podľa § 35

ods. 19 o správe daní, a preto správne ţalovaný rozhodol podľa

2

ods. 1 o správe daní. Súd povaţoval jeho rozhodnutie dostatočne

jasné a zrozumiteľné a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol a ţalobcovi, ktorý bol v konaní

neúspešný nepriznal náhradu trov konania. Podľa .

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) zmenil rozsudok

krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovie a prizná ţalobcovi náhradu trov konania. V dôvodoch

poukázal na skutočnosť, ţe prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec

nesprávne právne posúdil. Poukázal na ust. zákona o správe daní

ako aj na ust. a

o správe daní.

Ţalovaný sa k podanému odvolaniu ţalobcu vyjadril svojim podaním z 10. januára

2012. Ţalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ust. ako

aj na skutočnosť, ţe nešlo o situáciu podľa o správe daní

a preto vydal rozhodnutie podľa o správe daní. Navrhol

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu

je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

3

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten

o koho práva v konaní ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247

ods. 2 ).

Podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe o.i. namietal skutočnosť, ţe krajský súd

sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s jeho námietkami poukazujúc na ust. § 1a

a a nasl. o správe daní a ktorý mal byť podľa jeho názoru

aplikovaný na daný prípad. Ako vyplýva z obsahu jeho podaného odvolania, ţalobca namietal

nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť nesúhlasiac s jeho výrokom a dôvodmi, keď

poukazujúc na skutočnosti, ţe správca dane nepostupoval pri vrátení preplatku na daní

v súlade so zákonom, ale tento postup obišiel svojvoľným výkladom

o správe daní.

Podľa (v spojení s veta prvá ) v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo

veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne

vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať

tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.

4

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.

a sp. zn. – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje

vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:

„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad“. (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil

III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý

súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený

v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska

výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci

Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,

séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne

konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. – www.concourt.sk).

Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo ţalobcu, ako účastníka

preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na

jeho primárne námietky obsiahnuté v ţalobe ţalobcu voči napadnutému rozhodnutiu.

5

Opomenutie krajského súdu, ţe sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom nevysporiadal

s ust. a a nasl. o správe daní, však zhora

definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie

rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho

všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky ţalobcu uvedené

v jeho ţalobe.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom

súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe,

ako aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe

odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s ust. .

Ak teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu sa riadne

nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu, postupoval nedôsledne, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3

veta druhá a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

), v ktorom krajský súd po opätovnom vysporiadaní sa s námietkami ţalobcu znova vo

veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby

ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. Zároveň sa vysporiada

aj s námietkami ţalované ohľadom jeho postupu v danej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje

za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom

súdnictve v Slovenskej republiky nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú

správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého

stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho

konania ( v spojení s vety prvej ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. novembra 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská