Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c1d/386655.83b54d.pdf
PDF · 138.48 KB
No categories available
8Sžf/3/2012
Najvyšší súd 8Sžf/3/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom
M., S., zastúpeného JUDr. I. R., advokátkou, so sídlom Š., K., proti ţalovanému: Daňový
úrad Košice I, so sídlom Tomášikova č. 35, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. 695/231/30955/11 z 26. apríla 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/70/2011-56 z 20. októbra 2011,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/70/2011-56 z 20. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č. k. 6S/70/2011-56 z 20. októbra 2011 Krajský súd
v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol
ţalobu ţalobcu voči rozhodnutiu ţalovaného č. 695/231/30955/11 z 26. apríla 2011.
Uvedeným rozhodnutím ţalovaného bola ţalobcovi vrátená pokuta vo výške 280,60 euro za
zdaňovacie obdobie január 2002, ktorú zaplatil na základe rozhodnutia č. 695/231/88638/09
z 9. novembra 2009.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalovaný nemohol postupovať podľa § 35
ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, a preto správne ţalovaný rozhodol podľa § 30
ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Súd povaţoval jeho rozhodnutie dostatočne
jasné a zrozumiteľné a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol a ţalobcovi, ktorý bol v konaní
neúspešný nepriznal náhradu trov konania. Podľa § 250k ods. 1 OSP.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) zmenil rozsudok
krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovie a prizná ţalobcovi náhradu trov konania. V dôvodoch
poukázal na skutočnosť, ţe prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Poukázal na ust. § 1a zákona č. 511/1992 Zb. zákona o správe daní
ako aj na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 63 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní.
Ţalovaný sa k podanému odvolaniu ţalobcu vyjadril svojim podaním z 10. januára
2012. Ţalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ako
aj na skutočnosť, ţe nešlo o situáciu podľa § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a preto vydal rozhodnutie podľa § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu
je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten
o koho práva v konaní ide.
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie
o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247
ods. 2 OSP).
Podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môţe byť za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný
prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe o.i. namietal skutočnosť, ţe krajský súd
sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s jeho námietkami poukazujúc na ust. § 1a
a § 63 ods. 1 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a ktorý mal byť podľa jeho názoru
aplikovaný na daný prípad. Ako vyplýva z obsahu jeho podaného odvolania, ţalobca namietal
nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť nesúhlasiac s jeho výrokom a dôvodmi, keď
poukazujúc na skutočnosti, ţe správca dane nepostupoval pri vrátení preplatku na daní
v súlade so zákonom, ale tento postup obišiel svojvoľným výkladom zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní.
Podľa § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne
vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať
tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.
IV. ÚS 115/03 a sp. zn. III. ÚS 60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje
vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:
„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad“. (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý
súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený
v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci
Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,
séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne
konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010
a sp. zn. II. ÚS 537/2010 – www.concourt.sk).
Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo ţalobcu, ako účastníka
preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na
jeho primárne námietky obsiahnuté v ţalobe ţalobcu voči napadnutému rozhodnutiu.
Opomenutie krajského súdu, ţe sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom nevysporiadal
s ust. § 1a a § 63 ods. 1 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, však zhora
definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie
rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho
všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky ţalobcu uvedené
v jeho ţalobe.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom
súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe,
ako aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe
odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s ust. § 157 ods. 2 OSP.
Ak teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu sa riadne
nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu, postupoval nedôsledne, a preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3
veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
OSP), v ktorom krajský súd po opätovnom vysporiadaní sa s námietkami ţalobcu znova vo
veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby
ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. Zároveň sa vysporiada
aj s námietkami ţalované ohľadom jeho postupu v danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje
za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom
súdnictve v Slovenskej republiky nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú
správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého
stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. novembra 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská