Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/58/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. A. bývajúceho v Ţ.,

zastúpeného Mgr. R. K., advokátom v Ţ., proti ţalovanému Ing. Š. B., bývajúcemu v Ţ.,

zastúpenému ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., sídlom v

Ţ. , o zaplatenie 4 979,09 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 7. februára 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 7. februára 2008 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. júna 2007 č. k.

-49 uloţil ţalovanému povinnosť uhradiť ţalobcovi istinu vo výške 150 000 Sk,

ďalej trovy konania v sume 3 000 Sk, a taktieţ trovy právneho zastúpenia vo výške 25 184 Sk

na účet jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným

dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe medzi účastníkmi konania vznikol

obchodnoprávny záväzkový vzťah zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej

1. apríla 2004 podľa . V tejto zmluvy sa účastníci dohodli,

ţe ţalovaný zaplatí 350 000 Sk za prevod obchodného podielu na účet ţalobcu najneskôr do

10. apríla 2006 v 24 splátkach splatných vţdy do 10. dňa beţného mesiaca, počnúc

10. aprílom 2004, t. j. v 23 splátkach vo výške 15 000 Sk a posledná splátka vo výške

5 000 Sk. Podľa čl. 6 zmluvy bol ţalovaný v prípade omeškania so zaplatením jednotlivej

splátky po dobu viac ako 15 dní povinný zaplatiť ţalobcovi zmluvnú pokutu vo výške

150 000 Sk. Súd prvého stupňa po zistení, ţe ţalovaný v poradí s 22. splátkou splatnou

10. januára 2006 meškal dlhšie ako 15 dní, pretoţe ju uhradil aţ 9. februára 2006, dospel

2

k záveru, ţe ţalovanému v zmysle uvedenej zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške 150 000 Sk. Keďţe ţalovaný túto zmluvnú pokutu ţalobcovi

neuhradil, súd s poukazom na zásadu pacta sunt servanda ako aj na to, ţe ustanovením § 265

nie je moţné kompenzovať riziko podnikateľov pri obchodovaní, či

ich nepozornosť pri uzatváraní zmlúv, ţalobe vyhovel a uloţil ţalovanému zaplatiť zmluvnú

pokutu v dohodnutej výške. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline (odvolací súd) na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo

7. februára 2008 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalobcovi uloţil do 3 dní zaplatiť ţalovanému na účet jeho

právneho zástupcu trovy konania vo výške 18 000 Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia

odvolací súd uviedol, ţe vzhľadom na nejednotný výklad účastníkov zmluvy o dohodnutej

splatnosti jednotlivých splátok, keď ţalobca vychádzal zo splatnosti prvej splátky 10. apríla

2004 a ţalovaný zo splatnosti poslednej splátky, ktorá mala byť uhradená do 10. apríla 2006,

by bolo pouţitie sankcie vo forme zmluvnej pokuty voči ţalovanému, ktorý pri

nejednoznačnosti výkladu plnil v dobrej viere, neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo moţné povaţovať termín uvedený v zmluve „počnúc

od 10. apríla 2004“ za dátum splatnosti prvej splátky, mal však za jednoznačne dohodnutý

termín najneskoršieho zaplatenia ceny za prevod obchodného podielu (10. apríl 2006), ktorý

aj bol splnený. Z týchto dôvodov potom odvolací súd po vyhodnotení jednotlivých

skutočností dospel k záveru, ţe pouţitie zmluvnej pokuty nie je dôvodné, a preto ţalobu

zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovení § 142 ods. 1 a § 224 ods.

2

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom ţiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil tým, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil ( ).

Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ţe termín „počnúc od 10. apríla 2004“ nemoţno

povaţovať za dátum splnenia prvej splátky. V tejto súvislosti poukázal na osobitné

interpretačné pravidlá obsiahnuté v . Uviedol, ţe spôsob

výkladu prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu je potrebné objektivizovať, pričom prejav

vôle sa vykladá podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v rovnakom postavení,

v akom je adresát úkonu. Výrazy pouţívané v obchodnom styku treba vykladať podľa

významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Zdôraznil, ţe v

3

§ 266 ods. 3 prikazuje pri výklade vôle strán brať náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace

s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu, pričom akcentuje tri skutočnosti,

a to rokovanie o uzavretí zmluvy, ďalej prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a napokon i

následné správanie strán. V tejto spojitosti dovolateľ poukázal na to, ţe návrh zmluvy

o prevode obchodného podielu vypracoval ţalovaný, ktorý následne aj riadne uhrádzal

jednotlivé splátky, a to uhradením prvej splátky 8. apríla 2004 aţ po 21. splátku, vţdy do 10.

dňa príslušného mesiaca, resp. dňa ktorý nepresiahol 15 dní od lehoty splatnosti, čo by

zakladalo právo ţalobcu na zmluvnú pokutu. V poradí 22. splátku, ktorá podľa zmluvy, ako aj

následného správania ţalovaného mala byť uhradená do 10. januára 2006, ţalovaný uhradil aţ

9. februára 2006, a to spolu s 23. splátkou splatnou 10. februára 2006. Na základe uvedeného

mal ţalobca za preukázané, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivej

splátky o viac ako 15 dní, čo bolo dôvodom na uplatnenie práva na zmluvnú pokutu voči

ţalovanému. Ţalobca napokon nesúhlasil ani s tým, ţe odvolací súd vo veci aplikoval

ustanovenia o dobrých mravoch, nakoľko mal za to, ţe spor sa týka

obchodnoprávneho vzťahu a pre tieto prípady v obsahuje špeciálne

ustanovenia týkajúce sa zásad poctivého obchodného styku.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (s.

1 ), proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel

k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

4

V prejednávanej veci dovolanie ţalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej, a preto je procesne prípustné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodu, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Dovolací súd dospel k záveru, ţe o takýto prípad

v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

5

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je

aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku

z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, ţe

rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je

zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

6

vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na k a ţ d ý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z

19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný

súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a listiny je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“.

Ako uţ bolo vyššie spomenuté, aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať

náleţitosti uvedené v ustanovení ( ). Musí preto

obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s

poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku (aj odvolacieho

súdu) je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku (výroku) a odôvodnenie musí byť

zároveň dostatočným prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v

konaní o dovolaní.

7

V prejednávanej veci ţalobca uplatňoval voči ţalovanému nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty podľa čl. 6 zmluvy o prevode obchodného podielu z dôvodu, ţe ţalovaný

v rozpore s čl. 4 tejto zmluvy meškal s úhradou v poradí 22. splátky ceny obchodného podielu

dlhšie ako 15 dní. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe medzi

účastníkmi bol sporný výklad dohodnutej splatnosti jednotlivých splátok kúpnej ceny, keď

ţalobca vychádzal zo splatnosti prvej splátky 10. apríla 2004 a ţalovaný naopak zo splatnosti

poslednej splátky, ktorú mal uhradiť do 10. apríla 2006. Bolo preto povinnosťou odvolacieho

súdu, aby sporný čl. 4. zmluvy vyloţil, t. j. výkladom tohto prejavu vôle účastníkov určil

dohodnutý termín splatnosti predmetnej splátky, avšak odvolací súd v tejto súvislosti len

skonštatoval, ţe kým najneskorší termín zaplatenia ceny za prevod obchodného podielu bol

jednoznačne dohodnutý a aj včas splnený, v zmluve nie je jednoznačne uvedené, kedy bol

určený začiatok splátok, pričom svoj záver, ţe termín „počnúc od 10. apríla 2004“ nemoţno

povaţovať za dátum splatenia prvej splátky, nijako neodôvodnil. Tento záver bol pritom

v príkrom rozpore s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ţalobcovi priznal uplatňovaný nárok

práve na základe toho, ţe uvedený dátum povaţoval za termín prvej splátky a od neho potom

odvíjal i splatnosť vo veci rozhodujúcej 22. splátky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

napokon nemoţno zistiť ani to, ako odvolací súd vec právne posúdil, pretoţe v ňom neuviedol

ani jednu právnu normu, ktorú vo veci aplikoval a zamietnutie ţaloby odôvodnil len strohým

konštatovaním, ţe pouţitie sankcie vo forme zmluvnej pokuty voči ţalovanému, ktorý pri

nejednoznačnosti výkladu plnil v dobrej viere, by bolo neprimerané a v rozpore s dobrými

mravmi. Takéto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (ktorým bol naviac zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa, a teda tento rozsudok v plnom rozsahu nahrádza) ako celok

zjavne nespĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku ustanovené

Z uvedeného je podľa dovolacieho súdu zrejmé, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie

a rozhodnutie vadou podľa , ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd

musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vzhľadom na dôvod zrušenia dovolaním

napadnutého rozsudku neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na vecné

hodnotenie skutkových a naň nadväzujúcich právnych záverov odvolacieho súdu; so zreteľom

8

na zásadu hospodárnosti konania povaţuje ale za potrebné aspoň vo všeobecnosti upozorniť

na niektoré podstatné právne východiská, ktoré by nemali zostať v ďalšom konaní

nepovšimnuté. Dovolací súd preto dáva do pozornosti skutočnosť, ţe zmluva o prevode

obchodného podielu, z porušenia ktorej si ţalobca uplatňuje svoj nárok voči ţalovanému na

zaplatenie zmluvnej pokuty, patrí v zmysle do

kategórie tzv. absolútnych obchodov, a vzhľadom na rozdielny výklad sporného čl. 4 tejto

zmluvy účastníkmi konania, bude povinnosťou odvolacieho súdu urobiť výklad dohodnutej

doby splatnosti pre posúdenie veci podstatnej 22. splátky, podľa § 266 Obchodného

zákonníka, ktorý ustanovuje osobitné pravidlá pre výklad právnych úkonov spravujúcich sa

týmto zákonom. V zmysle sa v prípadoch, keď prejav

vôle nemoţno vyloţiť z hľadiska subjektívneho (z úmyslu konajúcich), vychádza z hľadiska

objektívneho, t. j. z významu, aký by beţný podnikateľ prejavenej vôli prikladal a ďalej z

toho, aký význam sa prikladá v právnom úkone pouţitým výrazom podľa obchodných

zvyklostí. Vţdy sa však musí brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle,

vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, ďalej praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli,

ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa (§ 266 ods. 4

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2012

JUDr. Milan D e á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta