Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. V. Š., bývajúceho

v B., proti ţalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Úrad pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, Ţellova č. 2, o náhradu škody,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. júna

2011 sp. zn. v časti potvrdzujúceho výroku, ktorou bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Bratislava I zo 7. septembra 2010 č. k. -295 vo výroku

o zamietnutí ţaloby vo zvyšku, a vo výroku o trovách odvolacieho konania, ako aj rozsudok

Okresného súdu Bratislava I zo 7. septembra 2010 č. k. -295 vo výroku

o zamietnutí ţaloby vo zvyšku a vo výroku o trovách konania, z r u š u j e a vec vracia

v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 15. októbra 2009 sa ţalobca domáhal

voči ţalovanej náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“). V ţalobe uviedol, ţe nesprávnym úradným postupom orgánu

verejnej moci a to, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“),

spočívajúcim v nečinnosti tohto orgánu, resp. v prieťahoch v správnom konaní, mu bola

spôsobená škoda vo forme nemajetkovej ujmy. V rámci uplatneného nároku (po pripustení

zmeny ţaloby v priebehu konania) ţiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

uloţením povinnosti ţalovanej zaplatiť mu 330 Eur s prísl. a zároveň ţiadal, aby výrokom

rozsudku bolo konštatované, ţe postupom Úradu pri rozhodovaní o jeho odvolaní proti

platobnému výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 9.1.2004 číslo konania 2003/63 bolo

porušené jeho právo na prejednanie veci bez prieťahov.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. septembra 2010 č. k. -295

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 330 Eur s 10,5 % úrokmi z omeškania ročne

z tejto sumy od 12.10.2009 aţ do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol a zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Uplatnený nárok, pokiaľ išlo o náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, povaţoval za dôvodný. Zamietnutie ţaloby v časti určenia, resp. konštatovania,

ţe postupom Úradu bolo porušené právo ţalobcu na prejednanie veci bez prieťahov,

odôvodnil nedostatkom právomoci všeobecného súdu poukazujúc na

Slovenskej republiky, v zmysle ktorého na vyslovenie porušenia takéhoto práva je daná

právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“).

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom

z 22. júna 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň

vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie

prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. V súvislosti so zamietnutím

ţaloby vo zvyšku sa stotoţnil so záverom prvostupňového súdu o nedostatku právomoci

všeobecného súdu, keďţe rozhodovanie o porušení základných práv patrí do právomoci

ústavného súdu. Poukázal tieţ na to, ţe ţalobca sa domáhal určenia, ţe postupom Úradu bolo

porušené jeho právo, no takýto subjekt za účastníka konania neoznačil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku v časti, v ktorej bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby vo zvyšku, zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom. Vyčítal

odvolaciemu súdu nesprávnu interpretáciu príslušných ustanovení

v rozpore s ich účelom a zmyslom, nerešpektovanie subsidiarity konania pred ústavným

súdom a nesprávny právny záver o nedostatku právomoci všeobecných súdov.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu sa stotoţnila s rozsudkom prvostupňového

i odvolacieho súdu v časti zamietnutia ţaloby pre nedostatok právomoci všeobecného súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za

bodkočiarkou ) a dospel k záveru, ţe ho treba v napadnutej časti zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady, a to

vada vyplývajúca z ustanovenia

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Ustanovenie stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku

je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma

moţnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne moţnosť náleţite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda moţnosť riadne konať

pred súdom. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, ţe premisy zvolené v rozhodnutí

rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé.

Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, v časti

týkajúcej sa potvrdenia prvostupňového rozsudku vo výroku o zamietnutí ţaloby vo zvyšku,

nespĺňa poţiadavku presvedčivosti. Odvolací súd totiţ odôvodnil zamietnutie ţaloby

nedostatkom právomoci všeobecného súdu, t. j. nedostatkom základnej podmienky konania.

Právna teória i súdna prax v zhode a bez pochybností spájajú neodstrániteľný nedostatok

procesných podmienok na konanie vo veci s procesným dôsledkom zastavenia konania.

V prípade nedostatku právomoci súdu tento procesný dôsledok výslovne vyplýva

z ustanovenia Nedostatok právomoci súdu na prejednanie veci uţ vo svojej

podstate vylučuje moţnosť odôvodniť touto skutočnosťou zamietnutie ţaloby, ktoré

nevyhnutne predpokladá meritórne prejednanie veci. Na tejto čiastočnej nepresvedčivosti

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nič nezmenil ani záver o nedostatku pasívnej

legitimácie ţalovanej (z dôvodu, ţe ţalovaným mal byť Úrad), odporujúci inak

predchádzajúcemu záveru o nedostatku právomoci. Konanie pred odvolacím súdom tak bolo

zaťaţené vadou znamenajúcou odňatie moţnosti ţalobcovi konať pred súdom. Pretoţe táto

okolnosť zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa

§ 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu v časti potvrdzujúceho výroku

(potvrdzujúceho zamietnutie ţaloby vo zvyšku) a v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho

konania, ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí ţaloby vo zvyšku a v súvisiacom výroku o trovách konania, zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

Dovolací súd ďalej poznamenáva, ţe z úradnej povinnosti sa zaoberal aj otázkou

prípadného nedostatku právomoci všeobecných súdov na konanie a rozhodovanie o ţalobe,

ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd vyslovil (konštatoval, určil), ţe bolo porušené jeho právo

na prejednanie veci bez prieťahov. Dospel pritom k záveru, ţe takouto vadou nebolo konanie

pred súdmi v základnom konaní postihnuté. Zo ţaloby ako aj z prednesov ţalobcu v priebehu

konania nemoţno mať pochybnosti, ţe predmetom konania bol jeho nárok na náhradu škody

proti štátu uplatnený v zmysle jednak vo forme náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch a jednak vo forme konštatovania porušenia jeho práva na prejednanie veci

bez prieťahov. v ustanovení výslovne uvádza ako príklad

nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci prieťahy v konaní, pričom v ustanovení

§ 17 ods. 2 predpokladá moţnosť uspokojenia ujmy spôsobenej nesprávnym úradným

postupom vo forme zadosťučinenia (morálneho, resp. morálnej satisfakcie) spočívajúceho

v konštatovaní porušenia práva na správny úradný postup, teda aj na konanie bez prieťahov

pred konkrétne označeným orgánom verejnej moci. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

(peňaţné zadosťučinenie, resp. peňaţnú satisfakciu) predpokladá uvedené ustanovenie aţ

v prípade, keď morálne zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva nie je

dostatočné. Od účinnosti , t. j. od 1.7.2004, konštatovanie porušenia práva

na konanie bez prieťahov je ţalovateľným nárokom, ktorý moţno uplatniť proti štátu ako

jeden z právnych prostriedkov uspokojenia nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej

nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu škody proti štátu

v zmysle je občianskoprávnym nárokom. Prejednanie takéhoto nároku

ako aj rozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného súdu (porovnaj aj JUDr. Ján

Drgonec, DrSc., – Komentár 2. vydanie, Heuréka 2007,

str. 967). V súvislosti s právomocou ústavného súdu vyplývajúcou z

Slovenskej republiky je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťaţnosti v zmysle

tohto článku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie

vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová