Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/145/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Gröslingova č. 4 Bratislava, IČO 36 864 421, konajúcim doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy /vo všetkých konaniach spojených do veci 15C/145/2012/, takto

rozhodol:

Návrhy navrhovateľa vo všetkých veciach spojených do veci pod sp. zn. v celosti z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhmi podanými na súd dňa 27.9.2012 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie rôznych súm z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v konkrétnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote, alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, a to buď vydaním poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, alebo rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote.

Vo veciach zapísaných pod sp. značkou , , , , , , , , , 15C/210/2012,15C/222/2012,15C/262/2012,15C/269/2012 poukázal jednotlivo v každom návrhu na existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne o zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie, pričom do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Toto obdobie musel navrhovateľ prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne sumu 175,- eur. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Ďalej nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55,32 eur za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Keďže vo veci vedenej pod sp. zn. navrhovateľ tvrdí, že súd bol nečinný bezdôvodne 578 dní, uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 1051,08 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol nečinný viac ako 271 dní, preto uplatňuje čiastku 497,88 eur, vo veci vedenej pod sp. značkou tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 267 dní, preto uplatňuje čiastku 442,56 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že navrhovateľ bol bezdôvodne nečinný viac ako 105 dní, preto uplatňuje čiastku 165,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že navrhovateľ bol bezdôvodne nečinný viac ako 88 dní, preto uplatňuje čiastku 110,64 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 566 dní, preto uplatňuje čiastku 998,76 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 263 dní, preto uplatňuje čiastku 442,56 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 105 dní, preto uplatňuje čiastku 165,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 221 dní, preto uplatňuje čiastku 387,24 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 257 dní, preto uplatňuje čiastku 442,56 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 106 dní, preto uplatňuje čiastku 165,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 88 dní, preto uplatňuje čiastku 110,64 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 88 dní, preto uplatňuje čiastku 110,64 eur. Pokiaľ v zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veciach zapísaných pod sp. značkou , , , , , , , , , 15C/194/2012,15C/200/2012, , , , poukázal jednotlivo v každom návrhu na existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po zákonnej lehote. Navrhovateľ pritom v jednotlivých konaniach vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, keď vo viacerých a

právne porovnateľných stagnujúcich exekučných konaniach podával opakovane žiadosti o informáciu o stave konania, a to podaniami zo dňa 2.7. 2009, zo dňa 23.9. 2009, zo dňa 13.11.2009, zo dňa 25.2.2010, dňa 30.8.2010 spísal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu

- prieťahy v konaní, rovnako dňa 23.11.2010 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, a to v nadväznosti na nesprávny procesný postup, pričom jasne a zreteľne vo vyjadrených skutkových a právnych argumentov, judikatúry a citovanej právnej doktríny žiadal, aby došlo k prijatiu a zabezpečeniu vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov v podobe okamžitého vydania rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní , pričom explicitne upozornil na fakt, že v dôsledku zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jeho strane škoda spočívajúca v nemožnosti výkonu práva priznaného exekučným titulom, v oslabení vymožiteľnosti pohľadávky, poklese bonity dlžníka a nebezpečenstve, že sa dlžník bude zbavovať svojho majetku. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 SR. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- eur. Celkom v období medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne sumu 125,- eur v každom namietanom exekučnom konaní. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a preto bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660, 00 eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55,- eur za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Keďže vo veci vedenej pod sp. zn. navrhovateľ tvrdí, že súd bol nečinný bezdôvodne 282 dní, uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 520,01 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol nečinný viac ako 135 dní, preto uplatňuje čiastku 248,94 eur, vo veci vedenej pod sp. značkou tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 390 dní, preto uplatňuje čiastku 719,16 eur, vo veci vedenej pod sp. značkou tvrdí, že súd bol nečinný viac ako 252 dní, preto uplatňuje čiastku 464,69 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že navrhovateľ bol bezdôvodne nečinný viac ako 394 dní, preto uplatňuje čiastku 726,54 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že navrhovateľ bol bezdôvodne nečinný viac ako 199 dní, preto uplatňuje čiastku

366,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bezdôvodne nečinný viac ako 293 dní, preto uplatňuje čiastku 540,29 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 229 dní, preto uplatňuje čiastku 422,28 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 390 dní, preto uplatňuje čiastku 719,16 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 418 dní, preto uplatňuje čiastku 770,79 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 376 dní, preto uplatňuje čiastku 693,34 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 377 dní, preto uplatňuje čiastku 695,19 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 301 dní, preto uplatňuje čiastku 555,04 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 230 dní, preto uplatňuje čiastku 424,12 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 280 dní, preto uplatňuje čiastku 516,32 eur. Pokiaľ v zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veciach vedených pod sp. značkou , , poukázal navrhovateľ na jednotlivé exekučné konania, v ktorých súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote na vydanie poverenia, pričom súd bol v omeškaní aj niekoľko mesiacov. Uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo všetkých veciach v sume 125 eur a táto mala vzniknúť ako škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti a rozhodnutím o nej. Ďalej uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože márnym plynutím času bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku vzniku insolvencii povinného. Vo veci pod sp. zn. uplatnil s poukazom na nečinnosť súdu viac ako 6 mesiacov nemajetkovú ujmu v sume 330,- eur, vo veci uplatnil s poukazom na nečinnosť súdu viac ako 7 mesiacov sumu nemajetkovej ujmy sumu 385,- eur, vo veci uplatnil s poukazom na nečinnosť súdu viac ako 6 mesiacov nemajetkovú ujmu 356,- eur.

Vo veciach vedených pod sp. značkou , 15C/191/2012,15C/199/2012, , , , , , , , , , , , , , , , , 2012 poukázal jednotlivo v každom návrhu na existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a očakával, že mu súd poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po zákonnej lehote. Exekučný súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu si založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces, v ktorom zisťoval a posúdil skutkový a právny stav vo veci samej na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. Postavil sa tak do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu spôsobom, ktorý mu ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu vzťahov, ktoré môže posudzovať. Exekučný súd nie je ani legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa. Exekučný súd pritom nie je súdom, ktorý by konal o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný súd teda svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úvere. Navrhovateľ ako oprávnený nemôže následne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu svojho práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Postup

exekučného súdu hodnotí ako nesústredený a v rozpore so zákonom, v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 SR. Navrhovateľovi teda vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá bola uplatňovaná v exekučnom konaní, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Ďalej si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu je nedostačujúce. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy si uplatňoval v každom konaní nemajetkovú ujmu v sume 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda z hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou. Keďže vo veci vedenej pod sp. zn. navrhovateľ tvrdí, že súd bol nečinný bezdôvodne viac ako 252 dní, uplatňuje si výšku majetkovej škody 3211,64 eur a nemajetkovej ujmy 642,33 eur, vo veci navrhovateľ tvrdí, že súd bol nečinný bezdôvodne 70 dní, uplatňuje si s poukazom na výšku istiny a príslušenstva priznaného v rozhodcovskom rozsudku sumu 1161,01 eur a sumu nemajetkovej ujmy 233,20 eur, vo veci pod sp. zn. náhradu majetkovej škody 2762,02 eur a nemajetkovej ujmy 552,40 eur, vo veci náhradu majetkovej škody 431,72 eur a nemajetkovej ujmy 86,34 eur, vo veci náhradu majetkovej škody 1728,09 eur a nemajetkovej ujmy 345,62 eur, vo veci náhradu majetkovej škody 787,45 eur a nemajetkovej ujmy 157,49 eur, vo veci vedenej pod sp. značkou si uplatňuje majetkovú škodu 3787,65 eur a nemajetkovú ujmu 757,53 eur, vo veci náhradu majetkovej škody 2828,96 eur a nemajetkovej ujmy 565,79 eur, vo veci náhradu majetkovej škody 2570,93 eur a nemajetkovej ujmy 514,19 eur, vo veci si uplatňuje majetkovú škodu 5070,15 eur a nemajetkovú ujmu 1014,03 eur, vo veci si uplatňuje náhradu majetkovej škody 2142,17 eur a nemajetkovej ujmy 428,43 eur, vo veci si uplatňuje majetkovú škodu 5077,45 eur a nemajetkovej ujmy 1015,49 eur, vo veci vedenej si uplatňuje majetkovú škodu 4365,78 eur a nemajetkovú ujmu 873,16 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. náhradu majetkovej škody 584,97 eur a nemajetkovú ujmu 116,99 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. si uplatňuje náhradu majetkovej škody 636,66 eur a nemajetkovej ujmy 126,33 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. si uplatňuje náhradu majetkovej škody 4275,68 eur a nemajetkovej ujmy 855,14 eur, vo veci si uplatňuje majetkovú škodu 1502,88 eur a nemajetkovej ujmy 300,58 eur, vo veci náhradu majetkovej škody 1071,21 eur a nemajetkovej ujmy 214,24 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. si uplatňuje majetkovú škodu 2599,37 eur a nemajetkovú ujmu 519,87 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. si uplatňuje majetkovú škodu 522,63 eur a nemajetkovú ujmu 104,53 eur.

Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn. -14 zo dňa 24.10.2012 spojil na spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami , , , , , , , , 15C/204/2012,15C/210/2012, , , , , 15C/191/2012,15C/199/2012, , , , , , 15C/225/2012,15C/232/2012, , , , , , , , , , , , , , , , , , , 15C/194/2012,15C/200/2012, ,

, , 15C/259/2012 15C/161/2012, , do spoločného konania, ktoré sa ďalej viedlo pod spoločnou spisovou značkou . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.11.2012.

V dôsledku vznesenej námietky zaujatosti navrhovateľom už v návrhu na začatie konania, súd predložil spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov OS Prievidza Krajskému súdu v Trenčíne. Uznesením KS Trenčín sp. zn. - 23 zo dňa 5.11.2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. Eva Kiššová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí vedenej pod sp. zn. .

Odporca písomným vyjadrením z 18.3.2013 zaujal spoločné stanovisko k všetkým doručeným návrhom vo veciach spojených do spoločného konania. Poukázal na zmätočnosť podania - návrhu na začatie konania, pričom navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Je nepravdivé a klamlivé tvrdenie, že navrhovateľ nemá vedomosť o spisových značkách uvádzaných exekučných konaniach, pretože v týchto konaniach bol účastníkom konania. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu. Nie je zrejmý ďalej ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Nie vo všetkých konaniach uvádza navrhovateľ kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, pričom žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, neuvádza či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej odporca namietal, že dňa 23.4.2012 boli doručené odporcovi prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach, ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9. 2012, teda pred uplynutím 6- mesačnej lehoty v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „“/. Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca preto ako orgán príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadosti nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej v písomnom vyjadrení uvádza stanovisko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vo veciach nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote. S poukazom na § 44 ods. 9 Exekučného poriadku má exekučný súd povinnosť v rozhodnutí o zmene exekútora poveriť exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Pokiaľ aj v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, bolo to spôsobený predovšetkým tým, že pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučného súdu plnú súčinnosť. Navrhovateľ mohol podať účinný prostriedok nápravy a podať predsedovi súdu. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Pôvodný súdny exekútor

pritom vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Čo sa týka namietaného rozhodnutia o poverení exekútora po 15-dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia preto 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tejto postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnom rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípade, keď súd poverí exekútora vykonaním exekučného. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15 - dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal ďalej odporca na znenie v znení účinnom od 1.1. 2013. Odporca v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom keď uviedol, že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od dourčenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 /t.j. tri roky pred dňom kedy boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku/, pri každom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009, vznáša námietku premlčania.

K otázke vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. V návrhoch neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľ ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. K uplatnenej nemajetkovej ujme poukázal odporca na to, že vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur alebo 663,88 eur v jednotlivých veciach je nesprávnou úvahou, pretože i Ústavný súd SR vychádza vždy z okolností jednotlivého prípadu, predovšetkým z významu sporu pre žalobcu. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,

boli predmetom záujmu Európskej komisie /k uvedenému odporca pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D /2010//, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca preto považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných , považuje odporca návrhy za neopodstatnené a žiada ich zamietnuť. Zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ pred vykonaním prvého pojednávania vo veci samej doručil súdu dňa 31.5.2013 návrh na prerušenie konania. O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania súd rozhodol uznesením sp. zn. - 101 zo dňa 3.6.2013 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vzhľadom k tomu, že vo veci bol už určený termín pojednávania na deň 4.7.2013 a s prihliadnutím na dôvody prerušenia konania uvádzané navrhovateľom keď o nevylúčení zákonného sudcu bolo právoplatne rozhodnuté odvolacím súdom, súd postupom podľa vec nepredkladal odvolaciemu súdu a vo veci konal a na pojednávaní dňa 4.7.2013 vec prejednal a rozhodol. Súd oznamoval navrhovateľovi pred konaním pojednávania, že jeho žiadosť o zrušenie termínu neakceptuje, pojednávanie nezruší. Navrhovateľ sa napriek tomu na obe pojednávania nedostavil, svoju neúčasť náležite postupom podľa neospravedlnil, preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti v súlade s Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že otvoreniu pojednávania musí predchádzať vyriešenie otázky zámeny namietaného súdu a osoby domnelého zákonného sudcu, súd len okrajovo konštatuje, že o otázke či zákonný sudca JUDr. Eva Kiššová je z prejednania a rozhodovania prejednávaných vecí vylúčená, rozhodol odvolací súd, jedine ktorý mohol v tomto štádiu konania rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení tejto sudkyne. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. - 23 zo dňa 5.11.2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. Eva Kiššová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. značkou . Na ozrejmenie správnosti uvedeného postupu súd dáva do pozornosti aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 11.3.2013, kde súd v obdobnej veci navrhovateľa proti odporcovi o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy /vec vedená na OS Bratislava II/ v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že už pri vyrubovaní súdneho poplatku rozhodoval vylúčený sudca, vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo. Dovolací súd preto neuznal námietku navrhovateľa o existencii procesnej vady v konaní za opodstatnenú. Súdu preto v predmetnej veci len subjektívne pochybnosti navrhovateľa o zákonnom sudcovi nebránili vo veci ďalej konať, a to i napriek tomu, že navrhovateľ zostal čo do veci samej nečinný v rozpore s . Súd preto v zmysle prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, keď prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Navrhovateľovi súd pritom doručoval na oboznámenie sa so zisteným skutkovým stavom aj zápisnicu z pojednávania zo dňa 1.6.2013, navrhovateľ zostal v konaní nečinný.

Odporca sa na nariadené pojednávania nedostavil, svoju neúčasť včas a náležite ospravedlnil, preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa listinnými dôkazmi, a to oboznámením exekučných spisom OS Prievidza , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,

, , , , , , , , , , , , , , , , - Ex 41/2007 - povinný R. Q., - Ex 7446/2011 povinný D. L. /spis pripojený k veci 15C/192/2012/, , Ex 11017/2008 - povinný Š. P. /spis pripojený k veci 5C/168/2012/, spismi OS Prievidza Spr 1016/2010, Spr 1017/2010, Spr 1492/2010, Spr 1506/2010, písomnými vyjadreniami účastníkov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 620/2006 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný O. B., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 4.9.2006, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 11.9.2006, návrh oprávneného na zmenu exekútora bol doručený 24.9.2010, súd výzvou z 27.10.2010 žiadal pôvodného súdneho exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa 19.11.2010 spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Výzvou z 1.2.2011 súd vyzýval oprávneného na predloženie listín za účelom posúdenia rozhodcovského rozsudku, oprávnený predložil žiadané listiny dňa 28.2.2011 a súd uznesením z 2.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.2.2013 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. zo dňa 20.2.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 11322/09 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. K., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 27.11.2009, pričom súd výzvou z 3.3.2010 žiadal prostredníctvom súdneho exekútora oprávneného o predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.3.2010 na vedomie žiadosť oprávnenému o doručenie úverovej zmluvy. Oprávnený žiadanú úverovú zmluvu súdu ani exekútorovi nepredložil. Uznesením sp. zn. zo dňa 22.4.2010 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.10.2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. zo dňa 30.9.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 10.11.2010, právoplatným 1.12.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 8516/2010 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. Q. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 13.8.2010, súd uznesením zo dňa 24.9.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia v celosti, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 3.6. 2011, právoplatné 25.6.2011. Vo veci nie je podaná ani jedna žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 392/2006 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný L. Č., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 11.7.2007, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 18.1.2007, návrh oprávneného na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného súdneho exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa 11.12.2009, dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. - 14 zo dňa 6.7.2010, právoplatné 21.9.2010. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 18.7. 2011, právoplatné 6.6.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 783/2007 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný K. E., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 26.3.2007, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 11.4.2007, návrh oprávneného na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného súdneho exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa 11.12.2009, dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. - 14 zo dňa 2.7.2010, právoplatné 29.7.2010. Exekúcia ukončená nie je.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza , Ex 12475/2008 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný D. Y., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie bolo vydané 23.1. 2009. Exekúcia je ukončená vymožením a vrátením poverenia dňa 17.8.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza , Ex 6025/2009 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný B. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 26.8.2009, súd vyzýval oprávneného výzvou z 14.9. 2009 na doloženie zmluvy o úvere, následne výzvou z 5.11.2009, dňa 19.11.2009 doručil oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania. Súd uznesením - 10 zo dňa 9.12.2009 zamietol žiadosť o udelenie poverenia, právoplatné dňa 2.7. 2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. zo dňa 30.3.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 26.7.2010, právoplatné 18.8.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza , Ex 2292/2010 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 26.4.2010, súd uznesením pod sp. zn. - 11 zo dňa 10.9.2010 žiadosť zamietol z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu, uznesenie bolo potvrdené uznesením KS Trenčín sp. zn. - 24 zo dňa 29.12.2010.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. , Ex 3409/11 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný I. C.Č., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 16.3.2011, súd uznesením zo dňa 4.4.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia v celosti, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 16.5.2011, právoplatné 8.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 1116/2007 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. V., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 7.5.2007, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 17.5.2007, návrh oprávneného na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného súdneho exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa 11.12.2009, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. - 18 zo dňa 21.1.2010, právoplatným 15.5.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 5553/2009 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 26.8.2009, výzvy súdu na doloženie úverovej zmluvy boli zo dňa 14.9.2009 a dňa 5.11.2009 bola výzva doručená oprávnenému, následne súd uznesením - 12 zo dňa 10.12.2009 zamietol žiadosť o udelenie poverenia, uznesenie právoplatné 19.8.2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. zo dňa 30.6.2010, exekučné konanie je zastavené uznesením z 30.8. 2010, právoplatné 22.9.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza , Ex 51/2007 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný K. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 25.1. 2007, poverenie bolo vydané 26.1.2007, návrh na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009, výzva súdu pôvodnému súdnemu exekútorovi bola dňa 2.11.2009, súdny exekútor doručil Ex spis 11.12.2009 a o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. zo dňa 4.1.2010, právoplatné 28.1.2010. V exekúcii sa pokračuje, je podaný návrh na odklad exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 490/05 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinná O. H., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.10.2005, poverenie bolo vydané 4.11.2005, návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený súdu 24.9.2010, pôvodný súdny exekútor doručil súdu dňa 28.9.2010 návrh na zastavenie exekúcie, súd vyzýval exekútora na doručenie Ex spisu výzvou z 27.10.2010, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. zo dňa 4.4.2012, právoplatné 16.5.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 9925/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 9.9.2010, uznesením zo dňa 12.11.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol, právoplatné 4.12.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.6.2011, právoplatné 7.7.2011. Vo veci bolo ďalej súdom zistené, že oprávnený podal v uvedenej exekučnej veci sťažnosť na prieťahy konaní zo dňa 23.11.2010, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 8300/11 oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný I. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 3.8.2011, súd uznesením zo dňa 12.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, právoplatné 6.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 17.10.2011, právoplatné 12.11.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 8298/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný S. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 3.8. 2011, uznesením č. zo dňa 22.8.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, právoplatné 4.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 7.10.2011, právoplatné 29.10.2011. V exekučnom konaní nebola podaná žiadna žiadosť o informáciu o stave konania.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 6048/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný S. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.8.2009, výzva súdu zo dňa 14.9.2009 oprávnenému na predloženie úverovej zmluvy, dňa 19.11.2009 oprávnený podal žiadosť o informáciu o stave konania, uznesením č. zo dňa 10.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia zamietol, právoplatné 7.5. 2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. . Exekučné konanie je zastavené uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.7.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 12649/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný Ľ. L. - B., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 12.9.2011, súd uznesením z 20.9. 2011 žiadosť o udelenie poverenia zamietol, právoplatné dňa 20.3. 2012 v spojitosti s uznesením KS TN sp. zn. z 21.2.2012. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 13.7.2012, právoplatné 18.8.2012. V exekučnom spise nebola podaná žiadna žiadosť o informáciu o stave konania.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. Ex 4146/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. Y., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.7.2007, súd vyzýval navrhovateľa výzvou z 31.7.2009 na predloženie úverovej zmluvy, ktorú žiadosť prevzal právny zástupca navrhovateľa /oprávneného/ dňa 7.8.2009, dňa 19.11.2009 podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania, súd uznesením sp. zn. - 10 zo dňa 11.12.2009 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.1.2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením - 39 zo dňa 20.3.2013, právoplatné 28.3.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/445/2007,Ex 630/2007 , oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný L. K., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 13.3.2007, dňa 27.3.2007 bolo udelené súdnemu exekútorovi poverenie, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o doručenie Ex spisu, súdny exekútor doručil spis dňa 11.12.2009, dňa 24.5.2010 žiadal oprávnený informáciu o stave konania, súd uznesením č. - 19 zo dňa 28.6.2010 rozhodol o zmene exekútora, uznesenie je právoplatné 22.7.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 514/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 4.2.2011, súd výzvou z 17.2.2011 prostredníctvom súdneho exekútora žiadal o opravu návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s exekučným titulom, dňa 28.2.2011 doručil súdny exekútor opravený návrh na vykonanie exekúcie, súd uznesením zo dňa 1.3.2011 žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, právoplatné dňa 5.4.2011, uznesením z 16.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie je právoplatné 7.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 3849/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný V. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 16.9.2009, súd výzvou zo dňa 28.9.2009 žiadal oprávneného o doloženie zmluvy o úvere, oprávnený prevzal žiadosť 2.10.2009, dňa 19.11.2009 doručil oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 25.11.2009 súd opätovne žiadal doručiť zmluvu o úvere a ostatné listiny prostredníctvom

súdneho exekútora, súdny exekútor listom z 10.12. 2009 odpovedal súdu s tým, že žiadané listiny nie je potrebné dokladovať, uznesením - 12 zo dňa 15.12.2009 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.4.2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín zo dňa 25.3.2010, exekučné konanie je zastavené uznesením z 7.7. 2010, právoplatné 20.8.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 1119/2007, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný L. Y., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 17.5.2007, poverenie bolo udelené 1.6.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 21.10.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 súdny exekútor doručil Ex spis, súd uznesením zo dňa 21.1.2010 rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.4. 2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 528/2006, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. J., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 10.4.2006, poverenie bolo vydané 21.4.2006, dňa 24.9.2010 doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 27.10.2010 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 8.11.2010 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením - 14 zo dňa 11.4.2011 súd rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.7.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 4008/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný X. X., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 25.3.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením sp. zn. zo dňa 18.4.2011, právoplatné 13.5.2011. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 20.5.2011, právoplatné 11.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 1109/2007 , oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný S. Š. , súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 7.5.2007, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 16.5.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 2.11.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením zo dňa 22.6.2010 súd rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.9.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 1384/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný L. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 14.2.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením sp. zn. zo dňa 28.2.2011, právoplatné 22.3.2011. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 2.5.2011, právoplatné 21.5.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 18058/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 17.1.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením sp. zn. zo dňa 25.1.2011, právoplatné 18.7.2011 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. zo dňa 31.5.2011. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 17.8.2011, právoplatné 4.10.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 9959/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný F. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 28.10.2009, súd výzvou z 4.11.2009 vyzýval oprávneného na doloženie zmluvy o úvere, odpoveď oprávneného bola doručená 30.11 2009 bez doloženia žiadanej listiny, žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá v celosti uznesením č. zo dňa 9.12.2009, právoplatné 3.3.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.8.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 3715/2006, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný L. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 18.12.2006, poverenie bolo vydané 4.1.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 21.10.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením zo dňa 22.1.2010 súd rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2. 2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 12356/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. L., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 30.8.2011, výzva súdu dňa 9.9.2011 oprávnenému na doloženie zmluvy o úvere, odpoveď oprávneného doručená 6.10.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola v celosti zamietnutá uznesením zo dňa 28.10.2011, právoplatné 22.11.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 8.2.2012, právoplatné 13.3.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 18194/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný I. N., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 21.1.2011, žiadosť bola v celosti zamietnutá uznesením č. zo dňa 15.3.2011, právoplatné 5.8.2011. Exekučné konanie zastavené uznesením z 22.11.2011, právoplatné 10.1.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 4002/2012, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 15.5.2012, výzva súdu zo dňa 17.5.2012 súdnemu exekútorovi na doloženie listín od oprávneného, odpoveď oprávneného doručená 14.6.2012 spolu so žiadanými listinami. Žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá uznesením č. zo dňa 19.6.2012, uznesením KS Trenčín č. zo dňa 7.3.2013 bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti v celosti zrušené, spis vrátený OS Prievidza dňa 12.3.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 6758/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný T. Ď., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 14.6.2011, žiadosť o udelenie poverenia bola v celosti zamietnutá uznesením č. zo dňa 21.6.2011, právoplatné 12.7.2011. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.8.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 696/2012 oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný Š. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 14.2.2012, žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 28.3.2012, právoplatné 11.7.2012 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. zo dňa 29.6.2012. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 24.8.2012, právoplatné 18.9.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 6868/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 16.9.2009, súd vyzýval oprávneného výzvou z 28.9.2009 na doloženie zmluvy o úvere, oprávnený podal žiadosť o informáciu o stave konania dňa 19.11.2009, opätovná výzva súdu prostredníctvom súdneho exekútora zo dňa 25.11.2009, dňa 10.12.2009 bola doručená odpoveď súdneho exekútora bez doloženia žiadaných listín, žiadosť o udelenie poverenia bola v celosti zamietnutá uznesením č. zo dňa 12.3.2010, právoplatné 1.6.2010. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.7.2010.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. , Ex 8292/2011, oprávnený Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinný Q. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. zo dňa 25.8.2011, právoplatné 20.9.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 28.9.2011, právoplatné 20.10.2011.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. , Ex 355/25011, oprávnený Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinný R. I., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 30.11.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. zo dňa 17.2.2011, právoplatné 12.3.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 16.5. 2011, právoplatné 8.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 1189/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 25.8.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. zo dňa 19.9.2011, právoplatné 20.4.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 18356/2010, oprávnený Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, povinný J. Q. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola súdu doručená 21.1.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. zo dňa 27.1.2011, právoplatné 14.1.2012. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 1.3.2012, právoplatné 13.4.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 5060/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 5.8.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 30.8.2011, právoplatné 14.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 18.10.2011, právoplatné 25.11.2011.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. , Ex 8001/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný T. Š., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 5.8.2011, súd uznesením zo dňa 30.8.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011, exekučné konanie je zastavené uznesením z 18.10.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 14050/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný E. I., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.1.2010, výzva súdu zo dňa 3.3.2010 súdnemu exekútorovi na doloženie úverovej zmluvy, dňa 18.3.2010 doručil súdny exekútor na vedomie súdu, že žiada zmluvu od oprávneného, žiadosť o udelenie poverenia bola zmietnutá uznesením č. zo dňa 23.4.2010, právoplatné dňa 14.9.2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. zo dňa 27.7.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 4.10.2010, právoplatné 4.11.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 18016/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný L. T., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 17.1.2011, žiadosť bola v celosti zamietnutá uznesením č. zo dňa 25.1.2011, právoplatné 17.2.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 2.5.2011, právoplatné dňa 24.5.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 15865/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. O., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 10.12.2010, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. zo dňa 27.12.2010, právoplatné 28.4.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 2.6.2011, právoplatné 15.7.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 8235/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný R. T., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 3.8.2011, výzva súdu prostredníctvom súdneho exekútora bola dňa 25.8.2011, súd žiadal o doloženie zmluvy o úvere, oprávnený doložil zmluvu dňa 21.9.2011, žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 28.10.2011, právoplatné 23.11.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 1.3.2012, právoplatné 24.3.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 661/2007, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný S. H., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 13.3.2007, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.3.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 2.11.2009 súdny exekútor vyzval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením zo dňa 4.1.2010 súd rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.2.2010. Exekúcia bola zastavená uznesením z 16.11.2011, právoplatné 14.12.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 11453/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný J. X., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 14.10.2010, uznesením zo dňa 29.12.2010 bola žiadosť zamietnutá čiastočne, čiastočne bolo udelené poverenie dňa 29.11.2010, KS Trenčín uznesením č. zo dňa 5.3.2013 zrušil uznesenie o zamietnutí žiadosti. Vo veci podal oprávnený sťažnosť na prieťahy konaní zo dňa 23.11.2010, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , Ex 10603/2008, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný Q. T., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 4.12.2008, súd vydal poverenie dňa 16.12.2008. Exekúcia je ukončená vymožením pohľadávky.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. , oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava, povinný I. H., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 30.5.2007, poverenie bolo vydané 20.6.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 2.11.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením zo dňa 4.1.2010 súd rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.1.2010.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa . , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh navrhovateľa vo všetkých veciach za nedôvodný, a to z viacerých dôvodov. Vo všetkých podaných návrhoch sa navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza v jednotlivých exekučných konaniach. Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhov na začatie konania, súd konštatuje, že návrhy navrhovateľa v zmysle majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaných, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal jasným spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že v namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania. V zmysle nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci v návrhoch poskytol súdu len tvrdenie, že v každej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie

nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné. Odporca vo svojom písomnom podaní z 26.6.2013 súdu vysvetlil, že v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo ministerstvu doručených viac ako 43.000 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. MS SR neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, bolo vytvorených 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti doručené spolu so sprievodnými listami. Navrhovateľ neposkytol ani napriek opakovaným výzvam v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľ nedoplnil, nepovažuje MS SR ako orgán príslušný na prerokovanie žiadosti nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. Vo svojom písomnom vyjadrení odporca uviedol, že dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane navrhovateľa a nemôže zaťažovať odporcu. Nepravdivé je ďalej tvrdenie navrhovateľa o tom, že priložil prílohu - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní Ex 41/2007, Ex 7446/2011, Ex 11017/2008,Ex 7446/2011, pretože súd si zadovážil všetky uvedené exekučné spisy, pričom ani v jednom súdnom spise, ktorý sa týka uvedeného exekučného konania sa takáto príloha nenachádza /viď zápisnica z pojednávania zo dňa 1.6.2013 - č.l. 98, 99 spisu/. Za tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca potvrdil, že navrhovateľ takéto žiadosti v celkovom počte 43.000 kusov na ministerstvo doručil, avšak nevie ich zidentifikovať s predmetnými nárokmi práve pre neprehľadnosť podaných žiadostí a následne neposkytnutú primárnu súčinnosť navrhovateľa ministerstvu v rámci konania o predbežné prerokovanie nároku, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľom boli podané v deň 23.4.2012 až 25.9.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a to vo všetkých predmetných konaniach a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia všetkých žiadostí, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za splnenú. Súd nevidel v podaní predmetných návrhov pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkami žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. Takmer vo všetkých návrhoch navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Prievidza vidí v bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu, ktorý nerozhodol o konkrétnom podaní v zákonnej lehote, konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, resp. vydal nesprávne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia . V prvom rade súd udáva, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy

by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, NS SR. V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Uvedené uvádza aj dôvodová správa k novele vykonaná s účinnosťou od 1.1.2013. I keď súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody, postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012 zastáva názor, že v zmysle citovaného zákona, je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní zbytočných prieťahov v konaní alebo iného zásahu vychádzať z horeuvedených záverov, pretože i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní v tomto smeče, právoplatného rozhodnutia ES pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov /viď znenie citovaného zákona s účinnosťou od 1.1.2013/. Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy konaní, resp. porušenia ústavného práva , ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti podľa , keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku /napríklad vo veci Nálezu ÚS SR z 3.5. 2011 ústavný súd konštatoval, účastník konania, ktorý počas tvrdenej nečinnosti súdu neprejaví navonok svoju nespokojnosť s jeho postupom, postupuje v rozpore so zásadou vigilantibus iura /každý nech si stráži svoje práva/, čo možno pripísať iba na ťarchu účastníka. I keď predmetom konania o nárokoch navrhovateľa je skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu a s tým vzniknutú majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu, súd považuje za správne poukazovať i na rozhodnutia ÚS SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom, kde sa posudzuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa v podstate skúmajú a vyhodnocujú tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony súdu, úkony účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Preto súd poukazuje napríklad na rozhodnutie ÚS SR napr. vo veci , kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. I keď v danej veci išlo o nedodržanie lehoty na rozhodnutie vo veci samej , ústavný súd prihliadol na jednotlivé úkony súdu, osobitosť konania, na vyhotovenie rozsudku, ktorý obsahoval podrobnú skutkovú, právnu analýzu súdenej veci vrátane odvolania sa na príslušnú judikatúru NS SR, ÚS SR a podobne. V tejto súvislosti súd udáva, že i keď v niektorých exekučných konaniach nebol urobený úkon alebo vydané rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote / citovaného zákona/, nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. I keď by takýto nesprávny úradný postup súdu bol daný, navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto nesprávnym úradným postupom. Je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že v niektorých exekučných konaniach bola dĺžka konania ovplyvnená aj správaním navrhovateľa a súdneho exekútora, ktorí na opakované výzvy súdu nereagovali, dokonca súdny exekútor odmietol vyzvať oprávneného postupom podľa Exekučného poriadku na predloženie súdom žiadaných písomností. Takýto postoj je prejavom nedostatočného záujmu účastníka konania o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastník mohol nachádzať a rozhodnutie súdu bolo preto ovplyvnené aj procesnou pasivitou oprávneného, teda v tomto konaní navrhovateľa /viď napr. Nález ÚS SR z 25.6.2003/.

V prvom rade preto súd skúmal, či navrhovateľ podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Ani v jednej veci navrhovateľ nepodal účinne sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu s vybavením sťažnosti tak, aby bolo konštatované, že v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Vo veci zapísanej pod sp. zn. /týkala sa konania 9Er/1118/2010/ bola podaná sťažnosť navrhovateľa

v rámci tzv. hromadnej sťažnosti zo dňa 30.8.2010, zapísaná pod Spr 1017/2010, vybavená pod Spr 1016/2010 a týkala námietky nevydania poverenia v zákonom stanovenej lehote. Túto sťažnosť vybavil predseda súdu konštatovaním, že vo veci bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá uznesením z 10.9.2010 z dôvodu podrobného preskúmania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý bol vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul. Okrem iného v odpovedi na sťažnosti /viď vyjadrenie predsedu súdu Spr 1016/2010 zo dňa 4.10.2010/ sa uvádza, že zákonná lehota na vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatila od 1.6.2010 pre exekučné tituly - rozhodcovské rozsudky, preto nemožno hovoriť o nedodržaní zákonnej lehoty. Ďalej navrhovateľ podal sťažnosť do exekučného konania a do konania 9Er/2736/2010 /Spr 1492/2010 a Spr 1506/2010 /, týka sa veci a veci , v ktorej taktiež predseda súdu v písomnom vyjadrení z 17.12.2010 konštatoval, že sťažnosť na prieťahy je neopodstatnená. Rovnako nemal súd preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku a podobne. Pokiaľ sa navrhovateľ na Ústavný súd s takýmito sťažnosťami obrátil, boli tieto sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí podania sťažovateľa, ako bolo neuvedenie spisových značiek, pod ktorými sa namietané konania viedli, nedoručenie písomných podkladov - príloh a podobne. Okrem iného Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že ústavný súd nemôže nahradzovať úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /len príkladmo napr. z 3.7.2012, z 9.8.2012/. Je teda zrejmé, že navrhovateľ v predmetných konaniach neurobil žiadne úkony, ktoré by viedli k snahe docieliť urýchlené konanie vo veci. V niektorých veciach podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania namiesto toho, aby reagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny. Ďalej súd pre všetky prejednávané veci udáva, že navrhovateľ uplatňuje svoj nárok na náhradu škody s poukazom na exekučné konania, v ktorých navrhol vykonať exekúciu alebo viedol exekúciu na svoj návrh na podklade exekučného titulu, a to vo väčšine prípadov rozhodcovského rozsudku, ktorý tak ako bol v mnohých súdnych rozhodnutiach prvostupňových ako i odvolacích súdov a nakoniec i súdu NS SR /napríklad uznesenie NS SR z 13.10. 2011/ vyhodnotený ako nezákonný exekučný titul, tzv. nulitné rozhodnutie, ktoré nikdy účinky vykonateľného rozhodnutia nemalo, nikdy platne nepriznalo navrhovateľovi žiadne plnenie práve z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú má navrhovateľ vo všetkých úverových zmluvách upravenú identicky. V takýchto exekučných konaniach s prihliadnutím na oprávneným predkladané exekučné tituly preto nemohol vzniknúť nesprávny úradný postup, v príčinnej súvislosti s ktorým by navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda alebo nemajetková ujma. Pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že v období nečinnosti súdu mu vznikla škoda ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, na udržanie a správu informačného systém u, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky v informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Ani prípadné podanie žiadosti o informáciu o stave konania, podanie sťažnosti, ktoré podával vo väčšine prípadov ako hromadné žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti bez uvedenia čísiel súdnych exekučných spisov, nemohlo vyvolať u navrhovateľa náklady v každej jednotlivej veci tak ako tvrdí. Nakoniec v predmetných prejednávaných veciach boli podané len tri sťažnosti tak ako oboznamoval súd vyššie vo forme tzv. hromadnej sťažnosti. Preto tvrdenie navrhovateľa o možnej škode je len hypotetické, účelové a ničím nepodložené o to viac, že informačný systém navrhovateľa neposkytuje zrejme navrhovateľovi ani základnú informáciu pre súd, a to číslo exekučného konania, pod ktorým sa na súde namietané exekučné konanie viedlo.

Pre prehľadnosť odôvodnenia rozsudku súd osobitne zdôvodňuje nároky navrhovateľa vychádzajúc z jeho tvrdenia o nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote / navrhovateľom označené návrhy ako „ZE“/.

Podľa Exekučného poriadku v znení novely č. s účinnosťou od 1.9.2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa Exekučného poriadku v znení novely č. s účinnosťou od 1.9.2005 súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie.

V zmysle prechodných ustanovení k uvedenej novele podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku sa konania začaté pred 1.septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. V odseku 2/ sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005, medzi ktorými / a / nie je. Uvedená úprava platila v Exekučnom poriadku aj po novele vykonanej účinnej od 1.12.2006, ktorým bol do vsunutý nový odstavec 7/, pričom doterajšie odstavce / a / sa len prečíslovali na / a /.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinná O. B./ navrhovateľ tvrdil, že podal dňa 9.2.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene súdneho exekútora dňa 2.4.2012 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene exekútora trvalo viac ako 587 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza vyplýva, že oprávnený podal súdu návrh na zmenu exekútora dňa 24.9.2010, pričom súd výzvou z 27.10.2010 vyzýval pôvodného súdneho exekútora o vyjadrenie k žiadosti a doručenie exekučného spisu, ktorý bol súdu doručený až 19.11.2010 spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Za účelom posúdenia dôvodu na zastavenie exekúcie, súd vyzýval oprávneného výzvou z 1.2.2011 na predloženie listín, ktoré predložil oprávnený dňa 28.2.2011. Súd následne uznesením zo dňa 2.4.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.2.2013. Je teda zrejmé, že v exekučnej veci k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora vôbec nedošlo, a to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie, pretože oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Exekučný súd sa v danej veci mimoriadne precízne a podrobne zaoberal vadami rozhodcovského rozsudku, povahou prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, zákonnosťou tohto plnenia a nakoniec i neplatnosťou rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Vo svojom jedenáťstranovom uznesení nakoniec súd rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora. Vychádzajúc z týchto úkonov súdu v exekučnom konaní, nemožno považovať postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, resp. za zbytočné prieťahy v konaní, keď exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť exekúcie ako celku, v porovnaní s čím rozhodnutie o zmene osoby súdneho exekútora nebolo prioritné. K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť s oprávneným ako i pôvodným súdnym exekútorom tak, ako vyplýva z horeuvedeného. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , ktorý by mohol byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať, keď exekúcia ako taká bola zastavená. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej

škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 1051,08 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola právoplatne zastavená v dôsledku zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu. Práve naopak, vymožením plnenia v prospech oprávneného, a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného exekučného titulu.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný L. Č./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009 a súd bol s rozhodnutím o zmene exekútora v omeškaní viac ako 271 dní. Uvedené skutkové tvrdenie navrhovateľa je nepravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009. Dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením - 14 zo dňa 6.7.2010, právoplatné 21.9.2010. Exekúcia bola zastavená uznesením z 18.7.2011 po tom čo ju súd vyhlásil za neprípustnú z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, právoplatné 6.6.2012. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje . Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, pretože exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať, keď exekúcia ako taká bola zastavená. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, pričom je zrejmé aj vzhľadom na dĺžku exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora, že dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného bola zrejme nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetková ujma 497,88 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola právoplatne zastavená v dôsledku zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu. Práve naopak, vymožením plnenia v prospech oprávneného, a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného exekučného titulu.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný K. E./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o zmene exekútora trvalo viac ako 267 dní. Uvedené skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009. Dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením - 14 zo dňa 2.7.2010, právoplatné 29.7.2010. Exekúcia ukončená nie je. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú

lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje . Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, pričom vzhľadom aj na čas od začatia exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora je zrejmé, že dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného je zrejmá nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetková ujma 442,56 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na to, že oprávnený vedie exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v obdobných exekučných veciach vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Práve naopak, vymožením plnenia v prospech oprávneného, a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného exekučného titulu.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný J. V./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o zmene exekútora trvalo viac ako 105 dní. Uvedené skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením - 18 zo dňa 21.01.2010, právoplatné 15.5.2010. Exekúcia ukončená nie je. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, keď rozhodnutie o zmene exekútora vydal približne do troch mesiacov od podania návrhu, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd po šiestich dňoch od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol približne do troch mesiacov od podania návrhu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Už i vzhľadom na dátum začatia exekučného konania je zrejmé, že k vymoženiu pohľadávky oprávneného nedošlo zrejme pre nemajetnosť povinného. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd

konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur sú ničím nepodložené a účelové. Z vyjadrenia pôvodného súdneho exekútora nakoniec vyplýva, že do dňa zmeny exekútora neboli vymožené ani trovy exekúcie pre zrejmú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť je tiež významná pre záver, že navrhovateľovi žiadna škoda s prípadným prekročením lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora nemohla vzniknúť.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný K. Z. / navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, súd bol nečinný viac ako 88 dní. Tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009 po tom, čo súdny exekútor žiadal poskytnutú procesnú lehotu predĺžiť. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 4.1.2010, právoplatné 28.1.2010. Exekúcia ukončená nie je, vo veci sa rozhoduje o odklade exekúcie. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, keď rozhodol o zmene exekútora po dva a pol mesiaci, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd po šiestich dňoch od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol približne dva a pol mesiaca od podania návrhu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv, pričom je zrejmé aj vzhľadom na dĺžku exekučného konania, že k vymoženiu pohľadávky došlo pre zrejmú nemajetnosť povinného. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetková ujma 110,64 eur sú ničím nepodložené a účelové.

Vo veci /vec sa týka konania , povinný O. H./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 16.9.2010, súd bol nečinný celkom 566 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol doručený dňa 24.9.2010, pričom pôvodný súdny exekútor podal návrh na zastavenie dňa 28.9.2010, a to z dôvodu preukázanej nemajetnosti povinného a nevymožiteľnosti pohľadávky, súd vyzýval súdneho exekútora výzvou z 27.10.2010 o doručenie exekučného spisu, o zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. zo dňa 4.4.2012, právoplatné 16.5.2012. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje . Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené

trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd krátko od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol v primeranej lehote keď zvažoval aj možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a to z pripojeného spisu súdneho exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, pričom aj vzhľadom na dĺžku exekučného konania v čase podania návrhu na zmenu exekútora je zrejmé, že k vymoženiu pohľadávky oprávneného došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 995,76 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na to, že v čase podania žiadosti o zmenu exekútora bolo preukázané, že povinný je nemajetný a napriek tomu, že exekúcia trvala už takmer 4 roky, nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky a ukončená nie je doposiaľ.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinná L. K./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o zmene exekútora trvalo 263 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009 po tom, čo súdny exekútor žiadal o predĺženie tejto lehoty. Dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením - 14 zo dňa 28.6.2010, právoplatné 22.7.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 442,56 eur sú ničím nepodložené a účelové. Pre úplnosť súd udáva, že súdny exekútor pri doručovaní spisu oznamoval súdu, že počas exekučného

konania, ktoré začalo v roku 2007 nevymohol žiadne finančné prostriedky z dôvodu zrejmej nemajetnosti povinného , ktorá skutočnosť je tiež významná pre záver, že navrhovateľovi žiadna škoda s prípadným prekročením lehoty na rozhodnutie o z mene exekútora nemohla vzniknúť.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný L. Y./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o zmene exekútora trvalo bezdôvodne 105 dní. Uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 21.1.2010, právoplatné 28.1.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd po šiestich dňoch od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol približne do troch mesiacov od podania návrhu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Je zrejmé, že vzhľadom na dĺžku exekučného konania, dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného pôvodným exekútorom bola zrejmá nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur sú ničím nepodložené a účelové.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinná R. J./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 9.2.2010, exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 221 dní. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 24.9.2010, súd výzvou z 27.10.2010 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 8.11.2010. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 11.4.2011, právoplatné 14.7.2011. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd krátko od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol v primeranej lehote po doručení exekučného spisu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu

z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Je pritom zrejmé, že dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného i v čase navrhovanej zmeny súdneho exekútora bola zrejmá nemajetnosť povinného, keďže exekučné konanie zažalo ešte v roku 2006 a k zmene exekútora malo dôjsť takmer po štyroch rokoch. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur sú ničím nepodložené a účelové.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný S. Š./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 257 dní. Uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009 po tom, čo súdny exekútor žiadal poskytnutú lehotu predĺžiť. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 22.6.2010, právoplatné 3.9.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd krátko od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol v primeranej lehote po doručení exekučného spisu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Vzhľadom aj na dĺžku exekučného konania je zrejmé, že dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného bola zrejmá nemajetnosť povinného, čomu zodpovedá i skutočnosť, že exekučné konanie nie je doposiaľ ukončené vymožením pohľadávky. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 442,56 eur sú ničím nepodložené a účelové. Pre úplnosť súd udáva, že z prehľadu uskutočnených úkonov pôvodného súdneho exekútora je zrejmé, že povinný bol nemajetný a z tohto dôvodu nie je exekúcia ukončená doteraz.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinná L. Q./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 106 dní. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu

exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 22.1.2010, právoplatné 17.2.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd po šiestich dňoch od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol približne do troch mesiacov od podania návrhu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur sú ničím nepodložené a účelové. Pre úplnosť súd udáva, že exekúcia doposiaľ ukončená nie je, novopoverený súdny exekútor ani po troch rokoch nevrátil súdu poverenie, z čoho vyplýva, že pohľadávka oprávneného nie je vymožená zrejme z dôvodu nemajetnosti povinného.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný S. H./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, súd bol bezdôvodne v omeškaní viac ako 88 dní. Uvedené skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009 po tom, čo súdny exekútor žiadal o predĺženie tejto lehoty. O zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 4.1.2010, právoplatné 27.2.2010. Exekúcia bola zastavená uznesením z 16.11.2011, právoplatné 14.12.2011. Je teda zrejmé, že v exekučnej veci krátko po zmene exekútora došlo k zastaveniu exekúcie po tom, čo ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Exekučný súd sa v danej veci mimoriadne precízne a podrobne zaoberal vadami rozhodcovského rozsudku, povahou prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, zákonnosťou tohto plnenia a nakoniec i neplatnosťou rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Vo svojom osemstranovom uznesení nakoniec ustálil, že rozhodcovský rozsudok od samého začiatku nebol spôsobilým exekučným titulom. Vychádzajúc z týchto úkonov súdu v exekučnom konaní, nemožno považovať postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, resp. za zbytočné prieťahy v konaní, keď exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť exekúcie ako celku, v porovnaní s čím rozhodnutie o zmene osoby súdneho exekútora nebolo prioritné. K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť s oprávneným ako i pôvodným súdnym exekútorom tak, ako vyplýva z horeuvedeného. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , ktorý by

mohol byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať, keď exekúcia ako taká bola zastavená. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 110,64 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola právoplatne zastavená v dôsledku zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu. Práve naopak, vymožením plnenia v prospech oprávneného, a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného exekučného titulu.

Vo veci pod sp. zn. /vec sa týka konania - povinný I. H./ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, exekučný súd bezdôvodne bol nečinný viac ako 88 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009 po tom, čo súdny exekútor žiadal o predĺženie tejto lehoty. O zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 4.1.2010, právoplatné 28.1.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd pritom robil prvý úkon po doručení žiadosti oprávneného po šiestich dňoch a o zmene exekútora rozhodol do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle v spojitosti s a nasl. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci , súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 110,64 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá stále ukončená nie je. Exekúcia ako taká už trvá 7 rokov, vzhľadom na výšku vymáhaného plnenia je zrejmé, že k vymoženiu pohľadávky doposiaľ nedošlo z dôvodu nemajetnosti povinného.

V podaných návrhoch /označené navrhovateľom „NZP“/, v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, svoje nároky oprel o tvrdenie, že súdy rozhodli o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej lehote, pričom v dobe bezdôvodnej nečinnosti súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 platila uvedená právna úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila ak išlo o exekučný titul podľa a Exekučného poriadku. S účinnosťou od 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa o štátnej pomoci v platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná teda s účinnosťou od 1.6.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ ide o exekučné tituly podľa a Exekučného poriadku. V zmysle Exekučného poriadku platného do 31.5.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky, zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku č. s účinnosťou od 1.6.2011 bol Exekučného poriadku doplnený aj o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 1.6. 2011 nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle uvedenej jednoznačnej právnej úpravy po 1.6.2011 neexistovala v exekučnom konaní žiadna zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky. Súd však zastáva názor, že i pred 1.6.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala tomu aj argumentácia odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové správy k horeuvedeným zákonom, ktoré novelizovali Exekučný poriadok. Súd prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa do zákonnej formulácie exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tomto smere je argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadky, a teda sa na ne nevzťahovalo vyňatie lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ ani v exekučných konaniach nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované ustanovenie Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v ktoromkoľvek znení, prípadná 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Následne sa osobitne upravuje situáciu, keď súd takýto rozpor zistí a je povinný nie udeliť poverenie ale rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod zákonnú 15 -dňovú lehotu vsunúť obe procesné situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení rozporu napríklad exekučného titulu so zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože pri skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ teda navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza v exekučných konaniach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 -dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia zákon lehotu neupravuje. Súd sa však v každom namietanom exekučnom konaní zaoberal primeranosťou lehoty, v ktorej o žiadosti o udelenie poverenia rozhodoval.

Pokiaľ ide o majetkovú škodu, ktorú navrhovateľ v tejto súvislosti uplatňuje a táto má predstavovať účelne vynaložené náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, pričom malo ísť o náklady na správu prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržanie a správu informačného systému a na

administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné a podobne, považuje súd aj tento druhý zodpovednostný prvok za neopodstatnený. Vo všetkých konaniach uplatňuje navrhovateľ paušálne sumu 125,- eur ako hmotnú materiálnu škodu. Zároveň uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch z rovnakých dôvodov ako v konaniach, kde namietal oneskorené rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora, pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, ďalej k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrené uskutočniť náhradu exekučného titulu.

V tejto súvislosti súd udáva, že navrhovateľ ani v jednom konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nepreukázal existenciu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Tak ako súd konštatoval vyššie v exekučných konaniach, v ktorých súd zamietal žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu predloženého navrhovateľom ako oprávneným so zákonom, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože táto plynie len pri udelení poverenia. Pokiaľ medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia v niektorých konaniach ubehla aj dlhšia doba, súd ju hodnotí ako primeranú a zodpovedajúcu zložitosti posúdenia exekučného titulu, ďalej ovplyvnenú nespoluprácou oprávneného ako účastníka exekučného konania so súdom. Vo všeobecnosti súd udáva, že NS SR sa otázkou majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní zaoberal napríklad vo veci , rozsudok z 27.11.2003. Okrem iného NS SR konštatoval, že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia / v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti/, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia NS SR uvádza, že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom priznané plnenie, ktoré veriteľ môže vymôcť bez problémov od bonitného dlžníka a inú hodnotu, ak dlžník má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení aj podľa názoru súdu v predmetných veciach vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

V prejednávaných veciach navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čo bolo dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, resp. súd posúdil plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku ako v rozpore so zákonom podľa , o rozhodcovskom konaní/. K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo preto výlučne z dôvodov na strane oprávneného. Skutočnosť, že oprávnený si dal „prisúdiť“ plnenia zo zmlúv o úvere rozhodcovskému súdu a tento vydal nezákonný exekučný titul, pretože na uvedené nemal žiadne oprávnenie v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, išlo o nulitné právne akty, ktoré nikdy nemohli byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť nemôže teraz navrhovateľ využiť vo svoj prospech a tvrdiť, že keby súd zamietol jeho žiadosť o udelenie poverenia ihneď v 15-dňovej lehote, mohol uskutočniť kroky a nahradiť exekučný titul. Bol to práve dôsledný postup exekučného súdu, ktorý vo veľkom množstve exekučných konaní zamedzil vymoženiu pohľadávky oprávneného na základe takéhoto exekučného titulu, pričom k vymoženiu takejto pohľadávky nikdy nemohlo dôjsť. Právo veriteľa sa preto nestalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, ale v príčinnej súvislosti s tým, že oprávnený v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami navrhoval vykonať exekúciu na podklade nespôsobilých exekučných titulov, a to napriek tomu, že by mal právo poznať, keďže vo všetkých konaniach bol právne zastúpený advokátskou kanceláriou. Súd

v konaniach uvedených nižšie jednotlivo rozoberá exekučné konania, v ktorých navrhovateľ namieta v tejto súvislosti nesprávny úradný postup.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného J. K./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 7.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 282 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 27.11.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Dňa 3.3.2010 súd vyzýval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora /§ 40 Exekučného poriadku/ o doloženie úverovej zmluvy, ktorá bola nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Súdny exekútor doručoval výzvu oprávnenému dňa 11.3.2010, pričom oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením - 10 zo dňa 22.4.2010 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín zo dňa 30.9.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 10.11.2010, právoplatné 1.12.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 3.3.2010 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po necelých piatich mesiacoch a po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, predovšetkým v dobe od doručenia žiadosti do prvého úkonu súdu, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného J. Q./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 6.7.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 18.11.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 135 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 13.8.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením

- 10 zo dňa 24.9.2010 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý priznal plnenie oprávnenému na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už

zákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po štyridsiatichdvoch dňoch po doručení žiadosti. Súd pritom podrobne a precízne vo svojom sedemstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, platnosti dohody o vyplnení zmenky, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po mesiaci a pol v situácii, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného B. P./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 22.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 390 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.8.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 14.9.2009 žiadal súd oprávneného v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou výzvou z 5.11. 2009. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením - 10 zo dňa 9.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.7.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín zo dňa 30.3.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 26.7.2010, právoplatné 18.8.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 14.9.2009 a 5.11.2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podáva opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa,

v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného J. Z./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 18.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 394 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.8.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 14.9. 2009 žiadal súd oprávneného v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou výzvou z 5.11.2009. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením - 12 zo dňa 10.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín zo dňa 30.6.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 30.8.2010, právoplatné 22.9.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 14.9. 2009 a 5.11. 2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného J. P./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 15.7.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 30.11.2011, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 199 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 9.9.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením - 10 zo

dňa 12.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý priznal plnenie oprávnenému na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po necelých dvoch mesiacoch po doručení žiadosti. Súd pritom podrobne a precízne vo svojom sedemstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, platnosti dohody o vyplnení zmenky, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po necelých dvoch mesiacoch v situácii, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného I. R./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 27.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 293 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením - 9 zo dňa 12.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2012. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po štyridsiatych dňoch po doručení žiadosti. Súd pritom podrobne a precízne vo svojom deväťstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej doložky, poukázal i na rozsudky ESD v obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po mesiaci a pol v situácii, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného S. R./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 30.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 229 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením - 9 zo dňa 22.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2011. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po devätnástych dňoch po doručení žiadosti . Súd pritom podrobne a precízne vo svojom osemstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej doložky, poukázal i na rozsudky ESD v obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po devätnástych dňoch v situácii, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného S. R./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 22.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 390 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.8.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 14.9.2009 žiadal súd oprávneného v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením

- 10 zo dňa 10.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín zo dňa 26.3.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.7.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 14.9. 2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu

rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného R. Y./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 24.6.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 418 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.7.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 31.7.2009 žiadal súd oprávneného v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou výzvou z 5.11.2009. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením

- 10 zo dňa 11.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2010 . Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 20.3.2013, právoplatné 28.3.2012. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 31.7.2009 a 5.11.2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po štyroch mesiacoch a po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej

súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného V. P./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 5.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 376 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 16.9.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 28.9.2009 žiadal súd oprávneného v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou výzvou z 5.11.2009. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Následne súd výzvou z 25.11.2009 opätovne vyzýval prostredníctvom súdneho exekútora o doloženie úverovej zmluvy zo strany oprávneného s poučením, že inak súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Súdny exekútor písomným podaním z 5.12.2009 doručeným súdu 10.12. 2009 súdu oznámil, že k žiadosti o udelenie poverenia boli predložené všetky potrebné listiny, právneho zástupcu oprávneného preto nevyzval na predloženie úverovej zmluvy. Súd preto uznesením - 12 zo dňa 15.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín zo dňa 25.3.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 7.7.2010, právoplatné 20.8.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 28.9.2009 a 25.11.2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval, súdny exekútor dokonca odmietol súdu poskytnúť súčinnosť a nevyzval oprávneného na doloženie žiadanej listiny. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený a súdny exekútor neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinenie zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, neposkytnutie súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného J. P./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 4.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 377 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

16.9.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 28.9.2009 žiadal súd oprávneného v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Následne súd výzvou z 25.11.2009 opätovne vyzýval prostredníctvom súdneho exekútora o doloženie úverovej zmluvy zo strany oprávneného s poučením, že inak súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Súdny exekútor písomným podaním z 5.12.2009 doručeným súdu 10.12.2009 súdu oznámil, že k žiadosti o udelenie poverenia boli predložené všetky potrebné listiny, právneho zástupcu oprávneného preto nevyzval na predloženie úverovej zmluvy. Súd preto uznesením - 12 zo dňa 12.3.2010 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.7.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 28.9.2009 a 25.11.2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval, súdny exekútor dokonca odmietol súdu poskytnúť súčinnosť a nevyzval oprávneného na doloženie žiadanej listiny. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po šiestych mesiacoch a po tom, čo oprávnený a súdny exekútor neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinenie zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, neposkytnutie súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného Q. Z./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 19.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 301 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením - 10 zo dňa 25.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2011. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po dvadsiatychdvoch dňoch po doručení žiadosti. Súd pritom podrobne a precízne vo svojom osemstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal

na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej doložky, poukázal i na rozsudky ESD v obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po devätnástych dňoch v situácii, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného E. I./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 29.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 230 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.1.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 3.3.2010 žiadal súd oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere. Súd podaním doručeným 18.3.2010 súdu oznamoval žiadanie tejto listiny od oprávneného. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením - 10 zo dňa 23.4.2010 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín zo dňa 27.7.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 4.10. 2010, právoplatné 4.11.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 3.3.2010 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený a súdny exekútor neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinenie zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, neposkytnutie súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a

nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. /vec sa týka konania a povinného R. T./ navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 9.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 280 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd výzvou z 25.8.2011 vyzýval súdneho exekútora postupom podľa § 40 Exekučného poriadku, aby vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, a to v čitateľnom podaní. Žiadané listiny oprávnený predložil podaním z 21.9.2011. Súd uznesením - 12 zo dňa 28.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2011. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po necelých dvoch mesiacoch po doručení žiadosti . Súd pritom podrobne a precízne vo svojom osemstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej doložky, poukázal i na rozsudky ESD v obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinenie zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po necelých dvoch mesiacoch v situácii, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Navrhovateľ v návrhoch označených ako „NP“ ďalej tvrdil s poukazom na povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, že súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala spoluprácu s účastníkom konania rozhodol o tejto žiadosti udelením poverenia po uplynutí zákonnej lehoty.

Vo veci vedenej pod sp. zn. sa , povinný J. Hollý/ navrhovateľ tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.11.2010, a to vydaním poverenia, pričom súd bol v omeškaní 7 mesiacov. Tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Zo spisu OS Prievidza sp. zn. súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2010, pričom súd zamietol v časti žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením - 10 zo dňa 29.11.2010 s poukazom na to, že v zamietajúcej časti rozhodcovský súd priznal plnenie v rozpore so zákonom, dňa 29.11.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie istiny. Krajský súd v Trenčíne uznesením - 48 zo dňa 5.3.2013 napadnuté uznesenie zrušil s poukazom už na ustálenú súdnu prax ohľadom rozhodcovských doložiek v obdobných veciach a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V popísanom postupe exekučného súdu nie je možné vidieť žiadny nesprávny úradný postup. Opätovne súd poukazuje na to, že navrhovateľ, v exekučnom konaní ako oprávnený

predkladal exekučný titul rozhodcovský rozsudok v dobe, kedy Exekučný poriadok v súvislosti s vydaním poverenia v prípade rozhodcovských rozsudkov zákonnú lehotu už neupravoval. Pokiaľ teda súd rozhodol po mesiaci a pol o žiadosti o udelenie poverenia tak, že v časti poverenie vydal a v časti žiadosť o udelenie poverenia zamietol, súd nekonal nesústredene tak ako tvrdí navrhovateľ. Súd v osemstranovom rozhodnutí podrobne rozoberá v čom videl dôvody na nepripustenie exekúcie, keď sa zaoberal povahou prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku v zmysle o rozhodcovskom rozsudku. Vzhľadom na zložitosť tohto posúdenia, keď exekučný súd jednotlivo hodnotil istinu, príslušenstvo pohľadávky aj z pohľadu spotrebiteľského práva, konal práve naopak promptne a s náležitou odbornosťou. Súdny exekútor však disponujúc poverením pre vymoženie istiny mohol vykonávať kroky k vymoženiu tejto časti pohľadávky. Pokiaľ odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, je potrebné poukázať na dôvody tohto rozhodnutia, pretože tieto smerujú skôr k záveru, že súd nemal vydať poverenie na základe rozhodcovskej doložky ani čiastočne. Navrhovateľovi preto nemohla vzniknúť žiadna škoda a ani nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s postupom súdu v danom exekučnom konaní, pretože uplatnené náklady na správu pohľadávky, udržanie a správu informačného systému a na spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním v sume 125,- eur vznikli /ak vôbec vznikli/ oprávnenému i pri čiastočnom vymáhaní pohľadávky. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by v príčinnej súvislosti s prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu týchto výdavkov, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd pri ďalšom rozhodovaní veci viazaný, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia, pričom je zrejmé aj s poukazom na dĺžku exekučného konania, že k vymoženiu pohľadávky oprávneného v časti istiny zrejme ani nedošlo z dôvodov na strane povinného.

Vo veci vedenej pod sp. zn. sa , povinný Q. T./ navrhovateľ tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.12.2008, a to vydaním poverenia, pričom súd bol v omeškaní 6 mesiacov. Tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Zo spisu OS Prievidza sp. zn. súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4.12.2008, pričom súd vydal poverenie v celom rozsahu dňa 16.12. 2008, teda v zákonnej lehote. V spise sa nachádza aj vrátené poverenie zo strany povereného súdneho exekútora, ktorý vrátil poverenie 14.1.2010 s tým, e pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom je plne vymožená. Za stavu, že súd vydal poverenia po dvanástych dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, nemohol súd postupovať nesprávne a tvrdenie navrhovateľa, že súd bol v omeškaní je viac ako 6 mesiacov je nepravdivé. Navrhovateľovi nemohla v súvislosti so zákonným postupom súdu škoda a jeho tvrdenia o vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sú v tejto veci až absurdné. V tomto prípade by bola dôvodná i odporcom vznesená námietka premlčania práva na náhradu škody vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na udelenie poverenia ešte v roku 2008, pričom navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody po trojročnej premlčacej dobe až v roku 2012.

Vo veci vedenej pod sp. zn. sa , povinný D. Y./ navrhovateľ tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.1.2009, a to vydaním poverenia, pričom súd bol v omeškaní 6 mesiacov. Tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Zo spisu OS Prievidza sp. zn. súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009, pričom súd vydal poverenie v celom rozsahu dňa 23.1.2009, teda v zákonnej lehote. V spise sa nachádza aj vrátené poverenie zo strany povereného súdneho exekútora, ktorý vrátil poverenie 17.8.2010 s tým, že pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom je plne vymožená. Za stavu, že súd vydal poverenia po štrnástych dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, nemohol súd postupovať nesprávne a tvrdenie navrhovateľa, že súd bol v omeškaní je viac ako 6 mesiacov je nepravdivé. Navrhovateľovi nemohla v súvislosti so zákonným postupom súdu škoda a jeho tvrdenia o vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sú v tejto veci až absurdné. V tomto prípade by bola dôvodná i odporcom vznesená námietka premlčania práva na náhradu škody, ak by nejaká škoda navrhovateľovi vznikla vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na udelenie poverenia v

mesiaci január 2009, pričom navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody až v apríli 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Vo veciach podaných návrhov navrhovateľa /označených v návrhu ako „Istina RS“/ namietal navrhovateľ nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať jednak v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu neuznania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Tvrdil, že exekučný súd zasahujúc do skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v rozhodcovskom rozsudku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Podľa , zákona o rozhodcovskom konaní // súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví okrem iného i z dôvodu ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa v jednotlivých konaniach tak ako súd uviedol vyššie a bližšie odôvodní v nasledujúcom texte, s poukazom na citované ustanovenia o rozhodcovskom konaní v spojitosti s Exekučného poriadku, súd nepovažoval návrhy navrhovateľ za dôvodné. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku , uverejnený pod publikačným č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosti štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci, skutočnosť, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť skutkový stav, vybrať, aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. Už vôbec neprichádza do úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie z tohto druhu nebolo zrušené pre nezákonnosť. Navrhovateľ sa však svojho práva na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia ani nedovoláva. Oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením poverenia vyplýva nielen z horecitovaných zákonných ustanovení, ale i z takmer jednotnej a dlhodobej súdnej praxe, podporovanej i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira /C-40/08/, ktorý rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Súd len príkladmo dáva do pozornosti ďalej i uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 13.10. 2011, uverejnené pod Rc 46/2012, kde právna veta znie: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Prie riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. V zmysle uvedeného rozhodnutia je správnosť postupu exekučného súdu, ktorý „vstupuje“ do rozsudku rozhodcovského súdu a posudzuje platné uzavretie rozhodcovskej doložky potvrdená, pričom súd udáva, že i pred vydaním tohto uznesenia NS SR bola súdna prax v exekučných konaniach v tomto smere takmer jednotne ustálená. Súd však uvádza, že NS SR v citovanom rozhodnutí uvádza i záver, že keby súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc, išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Preto je podľa názoru súdu nesprávny názor navrhovateľa, že vydaný rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej, pretože rozhodcovský rozsudok ako tzv. paakt, nikdy nemal účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku /viď i ÚS IV. 78/2011/. Právna teória definuje tzc. ničotný akt /paakt/ i v tých prípadoch, keď vydal akt niekto, kto k tomu nemal právomoc. Ničotný akt nemá účinky právneho aktu, môže však mať účinky obdobné ako neplatný právny úkon, t.z. môže zakladať záväzok toho, kto ničotný akt vydal k náhrade škody voči tomu, kto bol v dobrej viere, že ide o právny akt štátneho orgánu. Na podporu toho záveru súd poukazuje na , v ktorom je upravený postup súdu na prejednanie veci aj vtedy, ak sa zistí, že vec nemôže byť podľa práva SR podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná. Pokiaľ teda rozhodcovská zmluva alebo doložka je neplatná, nebráni to veriteľovi uplatňovať svoje právo na súde bez hrozby prekážky veci rozsúdenej v prípade vydania rozhodcovskom rozsudku /v opačnom prípade by sa pripustil stav, že „hocikto“, kto nemal akékoľvek oprávnenie a rozhodol vec rozhodcovským rozsudkom, pričom na takýto rozsudok by sa hľadelo ako právoplatné a vykonateľné rozhodnutie , síce nepoužiteľné pre exekučné konania avšak platne zaväzujúce k určitému plneniu, čo je neprípustné/. NS SR pripustil možnosť exekučného súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v o rozhodcovskom konaní a následne exekúciu zastaviť ďalej aj v uznesení sp. zn. z 29.3. 2011. I z rozhodovacej činnosti ÚS SR - uznesenie zo dňa 3.3. 2011, v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť práve navrhovateľa v súvislosti postupom OS Prievidza vo veci , v ktorom bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená /§ zákona o rozhodcovskom konaní/, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

V zmysle uvedeného sú potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu vo všetkých uplatnených nárokoch neopodstatnené, preto navrhovateľovi nemohla za žiadnych okolností vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky a vyvodil právny záver, že táto rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský súd nemal teda oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť rozsudkom, bol tento jeho postup tak ako súd vysvetlil vyššie legitímny. Uvedené platí i pre prípady, keď súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, na základe ktorej rozhodcovský súd priznal plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ navrhovateľ predkladal na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý jeho pričinením bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie /rozhodcovské doložky si oprávnený vopred pripravil vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o úvere/, alebo z dôvodu prisúdenia plnenia v rozpore so zákonom, nemôže sa teraz odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo zmlúv o úvere pred súdom v dôsledku veci rozsúdenej. Tento stav zapríčinil jedine oprávnený a pokiaľ mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma, zodpovedá si za ňu sám. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že exekučné súdy oprávnenému /navrhovateľovi/ zamietali žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predkladaných rozhodcovských rozsudkov už od roku 2009, preto nemohol odôvodnene očakávať aj v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných exekučných titulov exekúciu pripúšťať a vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený pritom neustále predkladal tieto exekučné tituly na vykonanie exekúcie napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxi. Pre úplnosť sa však súd zaoberá v každom jednotlivom konaní tvrdeniami navrhovateľa o nečinnosti súdu.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný R. P.Ž./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 18.11.2010 rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 252 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia exekučného konania je z pohľadu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bezvýznamný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 26.4.2010, súd uznesením z 10.9.2010 sp. zn. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu priznaného plnenia v rozhodcovskom rozsudku na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.2.2011 v spojitosti s uznesením KS TN z 29.12.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 24.6.2011, právoplatné 9.8.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do piatych mesiacov od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie dobu na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, uvedené vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením z 24.6.2011. K vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania. Okrem toho súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody z toho istého exekučného konania aj v inej veci vedenej na OS Prievidza sp. zn. , kde však uplatňuje inú výšku škody taktiež s poukazom na oneskorené rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný I. C.Í.Č./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 3.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 70 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia exekučného konania je z pohľadu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bezvýznamný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 16.3.2011, súd uznesením z 4.4.2011 sp. zn., - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011 a exekučné konanie je zastavené uznesením z 16.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 19 dní od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie dobu na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje v trvaní 19 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní

si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný Ľ. L.Č./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 18.11.2010 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 189 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 12.9.2011 /pozn. ťažko potom môže navrhovateľ namietať, že súd rozhodol až 18.11.2010/ , súd uznesením z 20.9.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na deväťstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.3.2012 v spojitosti s uznesením KS Trenčín sp. zn. zo dňa 21.2.2012, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 13.7.2012. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 8 dní od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 8 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný R. Z.Á./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 22.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 67 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 4.2.2011, súd výzvou z 17.2.2011 vyzýval súdneho exekútora postupom podľa § 40 Exekučného poriadku na opravu návrhu oprávneného, na čo súdny exekútor reagoval doručením opraveného návrhu na vykonanie exekúcie dňa 28.2.2011, súd uznesením z 1.3.2011 sp. zn. - 13 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.4.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 16.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 24 dní od doručenia tejto žiadosti po tom, čo súd musel ešte vyzývať súdneho exekútora na odstránenie vád návrhu. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 24 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo

Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný X. X.Á./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 10.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 70 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 25.3.2011, súd uznesením z 18.4.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.5.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 20.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 24 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 24 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný L. Q.Á./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 17.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 52 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 14.2.2011, súd uznesením z 28.2.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.3.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 2.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 14 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 14 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec

nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný R. Q./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 12.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 67 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 17.1.2011, súd uznesením z 25.1.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.7.2011 v spojitosti s uznesením KS TN z 31.5.2011, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 17.8.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 8 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 8 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný F. Q./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 16.8.2010 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 315 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 28.10.2009, výzvou z 4.11.2009 súd vyzýval oprávneného na doručenie zmluvy o úvere so všetkými súčasťami k zmluve pod sankciou zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ak žiadané nebude súdu doložené do 10 dní. Oprávnený podaním z 19.11.2009 doručeným súdu 30.11.2009 súdu oznamoval výzvu súdu za neopodstatnenú a žiadané listiny súdu nepredložil. Súd uznesením z 2.12.2009 sp. zn. - 11 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu materiálnej nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2010, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti uvedenému uzneseniu. Súd svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na štvorstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil uvedením vnútroštátnej úpravy a zdôvodnením postupu súdu. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 7.7.2010. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 35 dní od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 35 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných

konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, súd udáva, že oprávnený neposkytol exekučnému súdu ani primárnu súčinnosť. Pri posudzovaní predmetného nároku súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný J. L.Š./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 16.11.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 126 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 30.8.2011, súd vyzýval oprávneného výzvou z 9.9.2011 na doloženie úverovej zmluvy pre účely posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú zmluvu predložil oprávnený dňa 6.10.2011, súd uznesením z 28.10.2011 sp. zn. - 15 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 8.2.2012. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 59 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 59 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Je potrebné uviesť, že dĺžka tohto rozhodovania bola ovplyvnená i tým, že súd vyžadoval súčinnosť s oprávneným, ktorého žiadal o predloženie úverovej zmluvy. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný I. N./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 11.4.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 119 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 21.1.2011, súd uznesením z 15.3. 2011 sp. zn. - 9 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.8.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 22.11.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 53 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o

zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 53 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo . Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný R. Q./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 29.6.2012 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 98 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 15.5.2012, súd vyzýval oprávneného výzvou z 17.5.2012 na doloženie úverovej zmluvy pre účely posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú zmluvu predložil oprávnený dňa 14.6.2012, súd uznesením z 19.6.2012 sp. zn. - 15 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na deväťstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie bolo zrušené uznesením KS TN sp. zn. zo dňa 7.3.2013 z dôvodu podrobnejšieho skúmania platnosti rozhodcovskej doložky, a teda právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom v exekučnej veci. Exekučné konanie ukončené nie je. Nie je teda pravdou, že súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 35 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 35 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Je potrebné uviesť, že dĺžka tohto rozhodovania bola ovplyvnená i tým, že súd vyžadoval súčinnosť s oprávneným, ktorého žiadal o predloženie úverovej zmluvy. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý predložil exekučný titul nespôsobilý na vykonanie exekúcie .

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný T. Ď./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 13.7.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 76 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 14.6.2011, súd uznesením z 21.6.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom

rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.7.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.8.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 7 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 7 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný Š. P./ navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 20.4.2012 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 92 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 14.2.2012, súd uznesením z 28.3.2012 sp. zn. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.7.2012 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS TN sp. zn. z 29.6.2012 a exekučné konanie je zastavené uznesením z 24.8.2012. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 42 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 42 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný Marián Regina/, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 7.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 54 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 31.1. 2011, súd uznesením z 17.2.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom

rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.3.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 16.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 17 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 17 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s §45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný R. Q.F./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 7.10.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 93 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 25.8. 2011, súd uznesením z 19.9.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2013, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 25 dní od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 25 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Je potrebné uviesť, že dĺžka tohto rozhodovania bola ovplyvnená i tým, že súd vyžadoval súčinnosť s oprávneným, ktorého žiadal o predloženie úverovej zmluvy. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bude následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo . Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný J. Q./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 21.2.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 70 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 21.1.2011, súd uznesením z 27.1.2011 sp. zn.

- 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnej dohody o

vyplnení zmenky, na základe ktorej bolo priznané plnenie oprávnenému v rozhodcovskom rozsudku, ktorý mal byť podkladom na vykonanie exekúcie, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou a podrobným zdôvodnením svojho postupu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.1.2012, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 1.3.2012. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 6 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 6 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný R. R.Á./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 3.6.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 65 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 21.4.2011, súd uznesením z 16.5.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.7.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.8.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 25 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 25 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný T. Š.S./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 16.9.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 109 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 5.8.2011, súd uznesením z 30.8.2011

sp. zn. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 18.10.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 25 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 25 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný L. T./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 15.2.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 67 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 17.1.2011, súd uznesením z 25.1.2011 sp. zn. - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnej dohody o vyplnení zmenky, na základe ktorej bolo priznané plnenie v rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bol predkladaný ako exekučný titul, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 2.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 8 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť dohody o vyplnení zmenky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 8 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. /vec sa týka konania , povinný R. O./, navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 30.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 100 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza súd zistil,

že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 10.12.2010, súd uznesením z 27.12.2010 sp. zn. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnej dohody o vyplnení zmenky , keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.4. 2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 2.6.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 17 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť dohody o vyplnení zmenky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 17 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vychádzajúc z horeuvedeného súd všetky návrhy navrhovateľa považoval za nedôvodné, a preto ich zamietol. Pre úplnosť súd však dodáva, že navrhovateľ pri uplatnení a vyčíslení škody vychádza len z hypotetických úvah o vecných nákladoch, pričom na preukázanie vzniku škody v každej jednotlivej veci neprodukoval žiadne dôkazy. Na výzvu súdu naopak reagoval tak, že „nebude predkladať dôkazy na protiprávnu výzvu súdu“. Súd doručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu, v ktorom odporca namietal všetky prvky zodpovednostného vzťahu, súd doručoval navrhovateľovi na vedomie zápisnicu z pojednávania z 3.6.2013, pričom navrhovateľ zostal v konaní čo do veci samej absolútne nečinný. Od tejto dôkaznej povinnosti navrhovateľa neodbremeňuje ani veľké množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody a podobne. K nárokom navrhovateľa na nemajetkovú ujmu súd s poukazom na , uvádza, že podstatnú časť svojich nárokov navrhovateľ zdôvodnil na základe nepravdivých tvrdení o počte dní omeškania súdu s rozhodovaním v konkrétnej veci, preto jeho tvrdenia o „pocitoch členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú až absurdné. Navrhovateľ je pritom obchodnou spoločnosťou, ktorá viac rokov poskytovala fyzickým osobám úvery v rozpore s pravidlami na ochranu spotrebiteľa. V dôsledku činnosti navrhovateľa ako správne poukázal aj odporca, boli praktiky navrhovateľa aj predmetom záujmu Európskej komisie a navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia / /

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.