Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-27-2023.pdf
PDF · 123.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. O., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. F. G. XXXX/XX, XXX XX Z., 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX W., K. republika, 3/ H. L., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. L. XXXX/XX, XXX XX W. B. T., všetci právne zastúpení: JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovaným: 1/ H. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. L. XXX/XX, XXX XX W. B. T., 2/ G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX W. B. T., žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: TOMANÍČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, 3/ P. P., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX O., 4/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., 5/ N.. Z. J., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 2, XXX XX O., 6/ W. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32C/99/2020-147 zo dňa 12. mája 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v rade 1/ až 6/ p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že:
a) spoluvlastnícke podiely na pozemkoch vo výške 1/3-ny : na parc. KNE č. 2316 - ttp o výmere 689 m2, zapísanom na LV č. XXXX, na parc. KNE č. 2867 - lesné poz. o výmere 17 721 m2, zapísanom na LV č. XXXX, na parc. KNE č. 2963 - orná pôda o výmere 451 m2, zapísanom na LV č. XXXX na parc. KNE č. 2964 - orná pôda o výmere 142 m2, zapísanom na LV č. XXXX, ktoré sú vedené Okresným úradom Kysucké Nové Mesto - odbor katastrálny pre k.ú. G., obec Rudinská, okres Kysucké Nové Mesto, patria do dedičstva po zosn. Z. Y., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX.
b) výlučný podiel 1/1 na parc. KNE č. 2962 - orná pôda o výmere 1 259 m2, parc. KNE č. 2969 - orná pôda o výmere 325 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 7/18-in na parc. KNC č. 160 - ttp o výmere 533 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 80/10284-in na parc. KNC č. 1944/2 - ostatné plochy o výmere 154 m2, parc. KNC č.1944/3 - ostatné plochy o výmere 64 m2, parc. KNE č. 1038 - lesné pozemky o výmere 3 723 m2, parc. KNE č. 1039 - lesné pozemky o výmere 1 675 m2, parc. KNE č. 1040 - záhrady o výmere 972 m2, parc. KNE č. 1041 - lesné pozemky o výmere 2 117 m2, parc. KNE č. 1042 - lesné pozemky o výmere 2 488 m2, parc. KNE č. 1043 - lesné pozemky o výmere 2 110 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, výlučný podiel 1/1 na parc. KNE č. 2899
- orná pôda o výmere 743 m2, parc. KNE č. 2900 - orná pôda o výmere 4 975 m2, parc. KNE č. 2970
- orná pôda o výmere 1 312 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 20/2571-ny na parc. KNE č. 125 - trvalé trávne porasty o výmere 786 m2, parc. KNE č. 126/1 - trvalé trávne porasty o výmere 365 m2, parc. KNE č. 127/1 - trvalé trávne porasty o výmere 170 m2, parc. KNE č. 127/2 - trvalé trávne porasty o výmere 80 m2, parc. KNE č. 136 - trvalé trávne porasty o výmere 96 m2, parc. KNE č. 148/2 - trvalé trávne porasty o výmere 12 m2, parc. KNE č. 149/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. KNE č. 149/3 - trvalé trávne porasty o výmere 101 m2, parc. KNE č. 216 - trvalé trávne porasty o výmere 123 m2, parc. KNE č. 224/2 - trvalé trávne porasty o výmere 399 m2, parc. KNE č. 227 - trvalé trávne porasty o výmere 99 m2, parc. KNE č. 2595/1 - lesné pozemky o výmere 151 m2, parc. KNE č. 3413 - trvalé trávne porasty o výmere 267 m2, parc. KNE č. 3808 - trvalé trávne porasty o výmere 618 m2, parc. KNE č. 3859 - trvalé trávne porasty o výmere 590 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 80/10284-in na parc. KNE č. 1013 - trvalé trávne porasty o výmere 41 234 m2, parc. KNE č. 1014 - lesné pozemky o výmere 68 234 m2, parc. KNE č. 1015 - trvalé trávne porasty o výmere 1 978 m2, parc. KNE č. 1035 - lesné pozemky o výmere 6 938 m2, parc. KNE č. 1037 - lesné pozemky o výmere 5 318 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 80/10284- in na parc. KNE č. 1026 - lesné pozemky o výmere 157 624 m2, parc. KNE č. 1036 - lesné pozemky o výmere 7 834 m2, parc. KNE č. 1044/1 - lesné pozemky o výmere 459 750 m2, parc. KNE č. 1045/1 - lesné pozemky o výmere 11 803 m2, parc. KNE č. 1045/2 - trvalé trávne porasty o výmere 12 079 m2, parc. KNE č. 1046 - lesné pozemky o výmere 8 154 m2, parc. KNE č. 1048/1 - trvalé trávne porasty o výmere 9 593 m2, parc. KNE č. 1048/2 - lesné pozemky o výmere 15 223 m2, parc. KNE č. 2574/2 - lesné pozemky o výmere 241 097 m2, parc. KNE č. 2618 - lesné pozemky o výmere 51 630 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ktoré všetky listy vlastníctva sú vedené Okresným úradom Kysucké Nové Mesto - odbor katastrálny pre k. ú. G., obec G., okres Kysucké Nové Mesto, patria do dedičstva po zosn. O. T. rod. W., zomr. XX.X.XXXX, po ktorej bolo dedičské konanie vedené bývalým Štátnym notárstvom v Čadci pod č. D289/60. Zároveň vyslovil, že žalovaným v rade 1/ až 6/ priznal voči žalobcom v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok konania, a to najmä otázky vecnej legitimácie sporových strán. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov. Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/94/2018). Zistil a dospel k záveru, že sporovými stranami tohto konania nie sú všetci do úvahy prichádzajúci dediča, to znamená, že existuje nedostatok vecnej legitimácie, a preto žalobu zamietol. Z uznesenia Štátneho notárstva v Čadci č. k. D289/60-23 vyplýva, že dedičstvo po poručiteľke O. T., rod. W., sa odovzdáva deťom poručiteľky, a to P. T., W. T., O. T., P. P. a Z. Y.. Právni nástupcovia po P. T. sú P. P. (žalovaná v rade 3/) a deti po nebohom Y. T. - L. T. (žalovaný v rade 4/), N.. Z. J. (žalovaná v rade 5/) a W. T. (žalovaná v rade 6/). V žalobe označený L. T. je správne označený, a to na základe zhodného vyjadrenia strán sporu, že išlo o preklep v mene, nakoľko nebohá O. T. nemala syna W., ale L., ktorý podľa zhodných vyjadrení strán sporu zomrel bezdetný. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že dcéra O. T. zomrela bezdetná. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že právni nástupcovia po P. P. sú H. V. (žalovaná v rade 1/), G. V. (žalovaný v rade 2/) a Y. V., ktorý zomrel v roku XXXX a bol bezdetný, osoby v postavení vnukov/vnučka vo vzťahu k P. P.. Právnymi nástupcami po Z. Y. sú H. L. (žalobkyňa v rade 1/), V. O. (žalobkyňa v rade 2/) a G. Y. (žalobca v rade 3) a T. A.. Spornou otázkou bola osoba T. A., dcéra Z. Y. a súčasne vnučky O. T.. Z úmrtného listu bolo preukázané, že T. A., rod. Y., nar. X.X.XXXX zomrela XX.X.XXXX, keď jej matka Z. Y. zomrela XX.X.XXXX, teda zomrela až po svojej matke a T. A. patrila medzi dedičov po svojej matke Z. Y.. V prípade jej úmrtia získali toto postavenie jej právni nástupcovia. T. A. bola bezdetná a z uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/348/2011 vyplýva, že bola vydatá za manžela O. A., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Preto v prípade jej smrti dedičstvo nadobudol manžel O. A. a po ňom jeho právni nástupcovia. Nakoľko sporovými stranami nie sú právni nástupcovia O. A. (ktorý je právnym nástupcom po T. A.), účastníkmi tohto konania nie sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľke O. T., čo má za následok nedostatok vecnej legitimácie, keďže nie sú označené všetky osoby tvoriace nerozlučné procesné spoločenstvo. Zamietol návrhy na vykonanie dokazovania - pripojenie spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. D289/60 a výsluch svedkov T. U., X. P. a Q. T. z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko ani vykonaním navrhnutého dokazovania by sa neodstránil popísaný nedostatok konania. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia, keď namietali, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Majú zato, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože v merite veci uviedol, že nie je naplnený okruh účastníkov, avšak neuviedol, aký konkrétny účastník mal vystupovať v tomto konaní, napriek tomu, že poukázal na súdny spis OS Martin 18D/314/2011. Navyše tento pripojený spis súd prvej inštancie ani neoboznamoval. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo aj tým, že v odôvodnení sa vôbec neuvádza, že vo veci mala byť vypočutá aj svedkyňa Q. L., (dcéra žalobkyne v rade 1/), ktorá nebola vypočutá. Problém nevidia v neúplnom okruhu účastníkov, ale v tom, že zákonná sudkyňa vypovedala na NAKA v kauze L. (manžel Q. L.) proti S.. Namietajú, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, keď v priebehu celého konania argumentovali, že po O. A. dedila jeho krstná dcéra J. U., avšak táto prijala iba dedičstvo nepatrnej hodnoty. V súdnom spise sa nachádza uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/318/2011, ktorým bolo dedičské konanie po O. A. zastavené, pretože zanechal iba nepatrný majetok. Iných príbuzných O. A. nemal. Jediní príbuzní boli žalobcovia ako súrodenci jeho manželky, nakoľko deti nemal a rovnako nemal ani súrodencov. Preto sú toho názoru, že dedič, ktorý príjme dedičstvo nepatrnej hodnoty sa podľa Občianskeho zákonníka nepokladá za dediča v pravom slova zmysle. Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nenastupuje dedenie a nedochádza k prejednaniu dedičstva. V takom prípade by malo dôjsť k zastaveniu dedičského konania. V danej súvislosti poukázali na Zborník č. 1 Najvyššieho súdu ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, str. 532, v ktorom je prezentovaný nasledovný právny názor: „Za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, komu štátne notárstvo vydalo nepatrný majetok poručiteľa podľa § 32 ods. 2 NP (teraz § 175h ods. 2 OSP - pozn. autora). Ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb, nie je dedičom a nenadobudol dedičstvo v zmysle ust. § 470 OZ.“ Z uvedeného vyplýva, že J. U. nemôže byť považovaná za dedičku O. A. v zmysle § 470 OZ. Mimochodom aj v súdnom konaní Okresného súdu Žilina č. k. 14C/24/2018 mal súd za ustálený okruh dedičov tak, ako vystupujú v tomto konaní, pričom žiadnym spôsobom nezamietol návrh z dôvodu, že by nebol naplnený úplný okruh dedičov. Ako dôkaz navrhujú pripojiť predmetné rozhodnutie. Navrhujú napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
3. Podaním zo dňa 26.09.2022 (po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na odvolanie) doplnili odvolanie o potvrdenie Okresného súdu v Martine ohľadne okruhu dedičov, v zmysle ktorého označil J. U. iba za účastníčku dedičského konania, nie však za dedičku.
4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne a právne správny a navrhujú ho potvrdiť. Z úmrtného listu T. A. vyplýva, že zomrela po smrti svojej matky Z. Y., a keďže táto bola bezdetná, do úvahy ako dedičia prichádzal jej manžel, ktorý bol účastníkom dedičského konania po neb. Z. Y. D1207/98. Keďže poručiteľka T. A. mala v čase svojej smrti manžela O. A., tento bol povolaný po nej dediť bez ohľadu na to, či mala alebo nemala potomkov, a to v rámci druhej dedičskej skupiny. V konaní bolo zistené, že zomrel aj O. A., a tak po jeho smrti už neprichádzajú do úvahy ako dedičia jeho švagriné a švagrovia (t. j. žalobcovia), ale dedí sa v jeho línii v súlade s § 473 až 475 OZ, čiže do úvahy prichádzajú jeho rodičia alebo súrodenci, t. j. nie súrodenci nebohej manželky. Tomu zodpovedá aj odôvodnenie bodu 22 napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nestanovil, že účastníkom konania má byť J. U. z dôvodu vydania nepatrného majetku, ale konštatuje, že tvrdenie žalobcov, že keďže T. A. zomrela bezdetná, dedia po nej jej súrodenci, je v rozpore s právnymi predpismi a nepravdivé. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že okresný súd neuvádza, kto mal byť dedičom po O. A., poukazujú na to, že v podmienkach kontradiktórneho procesu preukázanie naplnenia podmienok v aktívnej vecnej legitimácii je na účastníkovi konania. Súd mal jednoznačne preukázané, že po O. A. prichádza do úvahy iný okruh osôb, ako označili žalobcovia v rade 1/ až 3/, ktorá skutočnosť na rozdiel od spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/24/2018 bola od počiatku sporná a napádaná zo strany žalovaných. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie, ak bolo preukázané nepravdivo a v rozpore s právnou úpravou si žalobcovia odvíjajú svoju aktívnu vecnú legitimáciu z tvrdenia, že po smrti O. A. prichádzajú do úvahy ako dedičia, a to napriek tomu, že nie sú jeho súrodenci, ale súrodenci jeho nebohej manželky. Po jeho manželke však dedil jej manžel.
5. Žalovaní v rade 3/ až 6/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukazujú na obsah rozsudku, kde sa súd riadne a správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre správne a spravodlivé rozhodnutie v danej konkrétnej veci, a taktiež sa riadne vysporiadal i s návrhmi na vykonanie dokazovania. Súd podľa ich názoru vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil podrobne dôkazy v konaní vykonané a významné pre rozhodnutie v danej veci, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti odôvodnil. Rozhodnutie zodpovedá požiadavkám § 220 CSP, je podrobné, výstižné a súladné s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov. S dôvodmi odvolania sa nestotožňujú a majú za to, že žiaden z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Námietky žalobcov v odvolaní nemôžu privodiť zmenu v napadnutom rozsudku.
6. Žalovaná v rade 1/ k doplneniu odvolania o potvrdenie Okresného súdu Martin žalobcami poukazuje na skutočnosť, že predložené potvrdenie predstavuje tzv. novotu v odvolacom konaní. Na dôvažok však, vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po O. A. bolo zastavené pre nemajetnosť, už vyplýva z vykonaného dokazovania a už v predchádzajúcom vyjadrení poukázali, že je možné stotožniť sa s tvrdením, že rozhodnutie o vydaní nepatrného majetku J. U. a s tým spojené zastavenie konania nepreukazuje, že by J. U. bola právnou nástupkyňou O. A.. Zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne tejto otázky a v nadväznosti na to v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, majú vystupovať všetci potenciálni právni nástupcovia a tento okruh nebol dodržaný. Je zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, a preto ho navrhuje potvrdiť.
7. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaných v rade 3/ až 6/ namietali, že uvedené neobsahuje dátum. Z pripojenej obálky vyplýva, že bolo zaslané na poštovú prepravu až 9.9.2022, teda po stanovenej lehote. Predmetné vyjadrenie je bezobsažné, keď žalovaní iba uvádzajú, že žiadajú rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ poukázali na to, že žalovaní poukazujú na dedenie zo zákona, pričom úplne opomínajú, že existuje aj dedenie zo závetu, keď sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, patria do dedičstva nielen O. T., ale aj Z. Y.. Z dedičského rozhodnutia po Z. Y., rod. T. D1207/98 je zrejmé, že po Z. Y. dedili žalobkyne v rade 1/ a 3/, a to podľa závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N286/81, Nz288/81 a v danej dedičskej veci dedičia uznali závet za platný a podľa toho aj prevzali dedičstvo závetné dedičky. Preto O. A. po Z. Y. nededil zo zákona, ale po nej nastúpilo dedenie zo závetu. Zdôraznili, že O. A. nemal žiadnych dedičov a J. U. bola iba účastníčkou dedičského konania. O. A. nebol závetným dedičom po Z. Y., rod. T., a preto ani on, ani jeho právni nástupcovia nemuseli byť označení ako účastníci tohto konania. Rovnako sa súd prvej inštancie s týmto dedičským rozhodnutím po Z. Y. riadne neoboznámil.
8. Žalovaná v rade 1/ v duplike poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovia v replike vytýkajú, že sa podrobne neoboznámili s dedičským rozhodnutím po Z. Y., tak žalobca v zmysle § 132 ods. 1 a 2 CSP je povinný v žalobe okrem všeobecných náležitostí uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, čo nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobcovia po celú dobu od podania žaloby tvrdili, že zákonnými dedičmi po O. T. boli Z. Y., P. P., P. T. a L. T., a preto žalobcovia, ako aj žalovaní v rade 1/ až 6/ sú právni nástupcovia. V roku 1998 prebehlo dedičské konanie po Z. Y., pričom dedili H. L., V. O., G. Y., O. A. a N. Y., manžel poručiteľky. Uvedené tvrdenia žalobcov predstavujú skutkové tvrdenia v konaní, ktoré nemôže žalobca nahrádzať odkazom na osvedčenie o dedičstve a takýto odkaz je neprípustný. Ak teda žalobcovia v rámci konania neprodukovali tvrdenie o závetnom dedení, je zrejmé, že toto ich tvrdenie predstavuje nové skutkové tvrdenie. Prípustnosť nových skutkových tvrdení v odvolacom konaní je možná len za splnenia podmienok uvedených v § 366 CSP, čo žalobcovia nepreukázali. V danom prípade teda žalobcovia nesprávne tvrdili skutkový stav na základe toho, ktorého súd postupoval a subsumoval ho pod príslušné právne normy. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. Žalobcovia reagovali na dupliku žalovanej v rade 1/ a uviedli, že s jej vyjadrením nesúhlasia a pokiaľ tvrdí, že predložené potvrdenie Okresného súdu Martin predstavuje novotu v odvolacom konaní, tak týmto potvrdením má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takýto prostriedok je prípustný v zmysle § 366 písm. c) CSP. Majú však zato, že sa nejedná o novotu, pretože súd dedičské rozhodnutie, na základe ktorého sa dedilo zo závetu po Z. Y., oboznamoval prečítaním v rámci vykonaného dokazovania. Zopakovali svoje tvrdenie z repliky, že žalovaná úplne opomenula dedenie zo závetu, ktoré má prednosť pred dedením zo zákona. Pokiaľ žalovaná v rade 1/ odkazuje v bode 4 vyjadrenia na druhú či tretiu dedičskú skupinu, tak na celú vec sa pozerá nesprávne, nakoľko v tomto prípade pred dedením zo zákona má prednosť dedenie zo závetu. Podmienky konania súd skúma ex offo (tieto podmienky nie sú súčasťou kontradiktórneho procesu) a tak, ako ich napokon určil v tomto konaní súd prvej inštancie, nie je naplnený okruh pasívne legitimovaných účastníkov, bolo nesprávne a stalo sa tak v rozpore s vykonaným dokazovaním. Navrhuje rozhodnutie zrušiť a vrátiť okresnému súdu.
10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 360 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Súd prvej inštancie správne v rozhodnutí konštatoval, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, majú postavenie tzv. nútených spoločníkov, a preto sa konania o takejto žalobe musia zúčastniť všetci dedičia, inak sa jedná o prípad nedostatku vecnej legitimácie. Vecnú legitimáciu súd skúma ex offo aj bez námietky strán. V tejto otázke správne poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/94/2018, v ktorom sa konštatuje: „...dovolací súd už v niektorých svojich rozhodnutiach vyslovil právne závery vo veciach okruhu účastníkov (strán sporu) v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dovolací súd napr. v rozhodnutí z 22. februára 2008, sp. zn. 5 MCdo 15/2007 konštatoval, že „ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom), vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.“. V rozhodnutí z 30. mája 2011 sp. zn. 1 Cdo 183/2009 dovolací súd uviedol, že „o žalobe na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva“ (obdobný právny názor zaujal už dovolací súd napr. v uznesení z 28. septembra 2006 sp. zn. 3 Cdo 178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. (pozri tiež R 49/82 alebo R 65/2003 a rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3 Cdo 222/2010, 3 Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008). Žalobcami nastolená právna otázka tak bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená, a to tým spôsobom, že v spore o určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi, musia byť účastníkmi (stranami sporu) všetci dedičia poručiteľa. Dovolací súd tu vychádzal z názoru, že až do vyporiadania dedičstva sú ohľadom takejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci (celého majetku patriaceho do dedičstva), pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. V danej veci preto nebolo podstatné, či spor bol/nebol vyvolaný samotným dedičským konaním, ale podstatné bolo, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci, treba všetkých dedičov považovať za vlastníkov tejto veci a teda títo musia mať v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). Ak sa totiž dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t. j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Taký rozsudok by potom nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný (§ 228 CSP). Obdobne je tomu tak v prípadoch, ak sa jeden z podielových spoluvlastníkov veci domáha určenia, že vec je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov (a teda sa nedomáha iba určenia výšky svojho spoluvlastníckeho podielu). Nakoľko predmetom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, je celá vec (príp. spoluvlastnícky podiel na veci), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci (§ 460 Občianskeho zákonníka) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov (a teda nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k takejto veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť), musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov (§ 78 CSP). V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, v otázke vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno teda považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd považuje označené judikáty R 49/82 a R 65/2003, a rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3 Cdo 222/2010, 3 Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008 a 8 Cdo 28/2019 za rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení otázky okruhu sporových strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva...“. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo predmetom preskúmania aj Ústavného súdu SR, ktorý uznesením č. k. III. ÚS 93/2019-13 zo dňa 05.11.2019 odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne nedôvodnú, pričom v bode 25 odôvodnenia konštatuje, že právny názor vyslovený najvyšším súdom je v plnom súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, ktorú v odôvodnení dovolací súd aj poukázal. Argumentácia najvyššieho súdu je z hľadiska ústavných limitov dostačujúca, výstižná a presvedčivá. Napokon konštatoval v súlade s uznesením sp. zn. II. ÚS 260/2011 z 9. júna 2011, že sťažovateľke nič nebráni podať novú žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi s tým, že označí ako účastníkov konania všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa domáhali určenia, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke O. T. a Z. Y.. Jednou z dedičiek po poručiteľke O. T. bola i Z. Y., ktorá zomrela XX.X.XXXX a ako zákonní dedičia prichádzali do úvahy deti : H. L. (žalobkyňa v rade 3/), V. O. (žalobkyňa v rade 1/), G. Y. (žalobca v rade 2/) a T. A., ako aj manžel N. Y.. Z úmrtného listu T. A. vyplýva, že zomrela po smrti svojej matky Z. Y., bezdetná a do úvahy ako dedič prichádzal jej manžel (§ 474 Občianskeho zákonníka), ktorý bol účastníkom dedičského konania po neb. Z. Y. D1207/98. V konaní bolo zistené, že zomrel aj O. A. ako bezdetný, a tak po jeho smrti už neprichádzajú do úvahy ako dedičia jeho švagriné a švagrovia (t. j. žalobcovia), ale dedí sa v jeho línii v súlade s § 473 až 475 OZ, čiže do úvahy prichádzajú jeho rodičia alebo súrodenci, t. j. nie súrodenci nebohej manželky. To, že dedičské konanie bolo po ňom zastavené pre nemajetnosť, nemá na uvedené konanie a jeho postavenie ako dediča žiaden význam vo vzťahu k novoobjavenému majetku (v prípade, že by žalobcovia boli v predmetnom konaní úspešní), nakoľko by sa prejednával majetok, ktorý nebol doposiaľ predmetom dedičského konania po O. T. a Z. Y.. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že poručiteľka Z. Y. zanechala závet, nakoľko ako už bolo v rozhodnutí najvyššieho súdu citovaného vyššie konštatované, dedičia sa domáhajú určenie, že vec patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t. j. riešenia otázky okruhu dedičstva.
13. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie neuvádza, kto mal byť dedičom po O. A., odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že v podmienkach kontradiktórneho procesu preukázanie naplnenia podmienok vecnej legitimácii je na žalobcoch. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že po O. A. neboli ako sporové strany (na strane žalobcov alebo žalovaných) označení do úvahy prichádzajúci dedičia v súlade s § 473 až 475 OZ.
14. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/24/2018 ohľadne dostatočného označenia okruhu dedičov po poručiteľke Z. Y., súd v tomto konanie nie je daným rozhodnutím viazaný a zaujal opačný názor s poukazom na vyššie citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR
15. Žalobcovia po uplynutí odvolacej lehoty predložili potvrdenie Okresného súdu Martin, z ktorého by malo vyplývať, že krstná dcéra O. A. bola označená iba za účastníčku dedičského konania, nie však dedičku, avšak odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Napriek tomu sa odvolací súd s predmetným potvrdením oboznámil, z ktorého je možné vyvodiť, že je v ňom iba konštatované, že dedičské konanie po poručiteľovi O. A. bolo zastavené pre nemajetnosť a účastníkom dedičského konania bola J. U.. Predmetné potvrdenie však neobsahuje žiadne skutočnosti ohľadne okruhu dedičov po danom poručiteľovi. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané aj z uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/348/2011 (č. l. 53).
16. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď správne aplikoval zásadu úspechu v konaní, ako vecne správny potvrdil. Žalobcom predmetné rozhodnutie nebráni podať novú žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi s tým, že označia za sporové strany (či už ako žalobcov alebo žalovaných) všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaní mali v odvolacom konaní úspech, priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom v plnom rozsahu.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)