Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/549/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Gemeris, s.r.o., so sídlom Kollárova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 803 766, práv. zast.: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo PRIEHRADA, posledne so sídlom 980 23 Teplý Vrch, IČO: 00 694 509, vymazaná ku dňu 23. 02. 2011, za ktorú koná likvidátor: Ing. Katarína Tkáčová, so sídlom kancelárie Okružná 3, 962 12 Detva, o vymoženie 29.234,95 Eur, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, pod sp. zn. 217EX 928/21, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 09. 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 09. 2022 z a m i e t a.

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 09. 2022 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 09. 2022 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu voči povinnému podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e. II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ K námietke ohľadom procesnej spôsobilosti povinného uviedla, že z obchodného registra jednoznačne vyplýva, že na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 158/95-Že-837 zo dňa 06. 09. 2010, právoplatné dňa 14. 10. 2010, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo PRIEHRADA, 980 23 Teplý Vrch, IČO: 00 694 509 po splnení konečného rozvrhu výťažku, sa družstvo z obchodného registra vymazáva, a to ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania výmazu. (od: 23. 02. 2011). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -28 zo dňa 13. 03. 2017, právoplatným dňa 19. 04. 2017, súd nariadil dodatočnú likvidáciu zaniknutého družstva Poľnohospodárske družstvo PRIEHRADA, 980 23 Teplý Vrch, IČO: 00 694 509 a do funkcie likvidátora ustanovil JUDr. Pavla Baloga, so sídlom kancelárie Železničná 6/1, 979 01 Rimavská Sobota, ktorého nahradila A. B. C., so sídlom kancelárie D. X, XXX XX E., zapísaná do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom S1795. Ďalej vyššia súdna úradníčka poukázala na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 11. 2014, sp. zn. -8, na podklade ktorých konštatovala, že povinný môže byť účastníkom exekučného konania a teda likvidátorom namietaný nedostatok procesnej spôsobilosti na strane povinného vyhodnotil ako nedôvodný. Ako nedôvodnú vyhodnotila aj námietku likvidátora povinného, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Čo sa týka likvidátorom namietaného neprihlásenia pohľadávky do likvidácie, tu dala do pozornosti skutočnosť, že ak sa neskôr stane známy ďalší veriteľ, musí mu byť vstup spoločnosti do likvidácie tiež oznámený. Porušenie povinnosti oznámiť veriteľom vstup spoločnosti do

likvidácie môže mať za následok vznik zodpovednosti likvidátora za spôsobenú škodu, nie však zmenu v priebehu likvidácie (predĺženie lehôt a pod.) Včasné neprihlásenie pohľadávky do likvidácie teda nemá vplyv na jej existenciu. Oprávnený voči povinnému nepochybne pohľadávku mal a nemôže mu byť na ťarchu jej prihlásenie do likvidácie, ktoré bolo uskutočnené po lehote na to ustanovenej. Vo vzťahu k námietke premlčania vyššia súdna úradníčka poukázala na to, že vymáhaná pohľadávka bola pôvodnému veriteľovi priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30. 01. 1995, sp. zn. . Keďže súd nemal s objektívnych dôvodov k dispozícii celý spisový materiál, bol nútený v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzať z dostupných dokumentov, a teda najmä z platobného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30. 01. 1995, sp. zn. , ktorý predstavuje judikovanú pohľadávku oprávneného. Z platobného rozkazu je nepochybné, že pôvodnému veriteľovi bolo priznané právo na plnenie záväzku od povinného - pohľadávky vo výške 841.198,- Sk spolu s 13 % úrokmi, čo mal povinný splniť do 15 dní od dňa doručenia platobného rozkazu. V záujme zachovania spravodlivosti, súd prihliadol na poslednú možnosť povinného záväzok splniť. Podkladom pre vydanie platobného rozkazu boli pravdepodobne viaceré faktúry, resp. záväzky povinného voči pôvodnému veriteľovi, a keďže posledný úrok bol právnemu predchodcovi oprávneného priznaný od dátumu 23. 08. 1994, deň nasledujúci po tomto dni (t. j. 24. 08. 1994) súd považuje za posledný deň, kedy sa mal záväzok splniť a teda za začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 392 ods. 1 prvej vety ObchZ. Premlčacia doba však od 24. 08. 1994 do právoplatného skončenia súdneho konania, t. j. do dňa, kedy platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť (27. 02. 1995) s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 402 ObchZ spočívala, teda neplynula. Keďže pôvodný veriteľ dňa 27. 03. 1998 doručil Krajskému súdu v Banskej Bystrici prihlášku pohľadávky priznanej platobným rozkazom do konkurzu, týmto dňom premlčacia doba podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 402 ObchZ taktiež spočívala, teda prestala plynúť. Od 28. 02. 1995 do 27. 03. 1998 uplynuli tri roky a takmer jeden celý mesiac z premlčacej doby. Za uplatnenie práva pred súdom podľa § 402 ObchZ sa považuje aj podanie prihlášky v konkurznom konaní, ktoré je procesným úkonom, ktorým sa uplatňuje právo na súde. Ani počas konkurzu vedeného na majetok povinného t. j. od doručenia prihlášky do konkurzu 27. 03. 1998 do právoplatného rozhodnutia o zrušení konkurzu na majetok povinného dňa 14. 10. 2010 teda premlčacia doba neplynula. S poukazom na citované ustanovenie § 408 ods. 1 ObchZ, však povinnému bez ohľadu na iné ustanovenia, plynula objektívna desaťročná premlčacia lehota, a to odo dňa keď začala prvý raz plynúť (t. j. od 24. 08. 1994). Objektívna desať ročná premlčacia doba teda povinnému uplynula počas prebiehajúceho konkurzného konania (t. j. 24. 08. 2004). Vzhľadom na skutočnosť, že povinný súdu preukázal, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, a to, že nárok vymáhaný v tomto konaní je premlčaný, vyššia súdna úradníčka pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vzhliadla dôvod na zastavenie exekúcie, a preto exekúciu v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v celom rozsahu zastavila.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, pretože nesúhlasí so zastavení exekúcie. Stotožnil sa s právnym posúdením v bodoch 22 resp. 23 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Nesúhlasil však s posúdením námietky premlčania. Súd sa v rámci odôvodnenia svojho postupu zameriava na tvrdenia, v zmysle ktorých konkurzné konanie bolo právoplatne ukončené dňa 14. 10. 2010, a teda nastala situácia, ktorú predpokladá ustanovenie , a to, že nakoľko bolo pôvodnému veriteľovi právoplatne priznané právo v súdnom konaní až po uplynutí premlčacej doby, zákon poskytol oprávnenému výhodu v tom, že mu umožnil podaním návrhu na vykonanie exekúcie v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať konanie o výkon rozhodnutia, odvrátiť námietku premlčania, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade JUDr. Stanislavy Kolesárovej až dňa 07. 01. 2016, čo je viac ako 5 rokov od právoplatného skončenia konkurzného konania na majetok povinného. S poukazom na uvedené oprávnený považuje za nevyhnutné poukázať na fakt, že tento v dobe, ktorá nastala od dňa zrušenia konkurzu vedeného na majetok povinného a jeho následného výmazu až do nariadenia dodatočnej likvidácie, kedy to bol práve oprávnený, ktorý začatie dodatočnej likvidácie na majetok povinného inicioval návrhom na dodatočnú likvidáciu a vymenovanie likvidátora dňa 14. 11. 2016 na Okresný súd Banská Bystrica, nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom pristúpiť k uplatneniu si predmetného nároku, a to ani len hypoteticky, s poukazom na to, že počas uvedenej doby nemohla plynúť zákonom stanovená premlčacia doba. V neposlednom rade je tak nutné v zmysle ustanovení zohľadniť vyššie uvedené, a teda má oprávnený za to, že v daných súvislostiach nie je možné v tomto prípade mechanicky uplatňovať v zmysle uvedeného ustanovenia stanovenú premlčaciu dobu. Oprávnený tiež poukázal na to, že pre predmetnú pohľadávku bola vedená exekúcia (Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. ), pričom táto nebola jednoznačne premlčaná, vzhľadom k tomu, že

bola v konkurze vedenom na majetok povinného zistená a zapísaná do Zoznamu pohľadávok v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, z ktorých je zrejmé, že Zoznam pohľadávok je exekučným titulom a pohľadávky v ňom zapísané ako zistené je možné priamo vymáhať v exekučnom konaní čo oprávnený aj urobil a vo vymáhaní pokračoval až doposiaľ. Oprávnený má za to, že žiadna z likvidátorom uvedených skutočností nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie, nakoľko by v danom prípade takýto postup viedol k samotnému odňatiu práva na súdnu ochranu.

3. Povinný v zastúpení likvidátorom k podanej sťažnosti uviedol, že s napadnutým uznesením súhlasí.

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa v znení účinnom do 30. 09. 2020, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia . Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.

10. Podľa , bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

11. Podľa , ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

12. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

13. Úvodom sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ). Zároveň, je nutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

14. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia a ďalším obsahom súdneho spisu musí sťažnostný súd konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a za vecne správne. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť, keď rovnako ako vyššia súdna úradníčka je toho názoru, že vznesená námietka premlčania je dôvodná.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie v prvom rade pripomína, že exekučným titulom je v tomto konaní - Výpis zo zoznamu pohľadávok nachádzajúci sa v súdnom spise Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K 158/95 s tým, že pohľadávka oprávneného má svoj podklad v platobnom rozkaze Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 30. 01. 1995. Skutočnosťou, pre ktorú vyššia súdna úradníčka rozhodla o zastavení exekúcie, bola dôvodne vznesená námietka premlčania zo strany povinného. Poukázala pritom na upravujúci maximálnu 10-ročnú premlčaciu dobu, ktorá podľa nej uplynula dňa 24. 08. 2004 (počas prebiehajúceho konkurzného konania) a tiež na , v zmysle ktorého mohol oprávnený odvrátiť premlčanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať konanie o výkon rozhodnutia. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že konkurzné konanie bolo právoplatne ukončené dňa 14. 10. 2010, avšak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 07. 01. 2016. Oprávnený v rámci podanej sťažnosti namietal len toľko, že v dobe, ktorá nastala od dňa zrušenia konkurzu vedeného na majetok povinného a jeho následného výmazu až do nariadenia dodatočnej likvidácie, kedy to bol práve oprávnený, ktorý začatie dodatočnej likvidácie na majetok povinného inicioval návrhom na dodatočnú likvidáciu a vymenovanie likvidátora dňa 14. 11. 2016 na Okresný súd Banská Bystrica, nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom pristúpiť k uplatneniu si predmetného nároku, a to ani len hypoteticky, s poukazom na to, že počas uvedenej doby nemohla plynúť zákonom stanovená premlčacia doba. V daných súvislostiach nie je možné v tomto prípade mechanicky uplatňovať v zmysle uvedeného ustanovenia stanovenú premlčaciu dobu.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak v rámci sťažnostného konania stala spornou už len otázka premlčania vymáhaného nároku, pričom sťažnostný súd musí súhlasiť so záverom vyššej súdnej úradníčky, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. V tejto súvislosti nesporným bolo, že exekučný titul priznáva oprávnenému právo z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu podľa , nakoľko z označenia účastníkov v exekučnom titule je zrejmé, že sa jedná o podnikateľov v zmysle . O povahe právneho vzťahu svedčí i to, že vec sa podľa spisovej značky (Rob) prejednávala v obchodnej veci (v zmysle Prílohy č. 1, II. vyhlášky MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, účinnej v čase vydania exekučného titulu). Napokon, súd poukazuje na to, že obchodnoprávny charakter právneho vzťahu nerozporoval žiadny z účastníkov konania. Vyššia súdna úradníčka tak správne premlčanie vymáhaného nároku posudzovala podľa ustanovení .

17. V zmysle je všeobecná premlčacia doba štvorročná. Premlčaciu dobu môže jednostranne predĺžiť strana, voči ktorej sa právo premlčuje, a to aj opakovane (). Vždy však platí, že celková dĺžka premlčacej doby nesmie prekročiť desať rokov (). Začiatok maximálnej premlčacej doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz, pričom na jej priebeh nemá vplyv jej prípadné spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré umožňuje (, - zo zákona; - dohodou;

- písomným vyhlásením), sú limitované desaťročným maximálnym obmedzením. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, ide o kogentnú právnu úpravu. Akúsi výnimku z uvedeného pravidla predstavuje právna úprava v druhá vety , v zmysle ktorej námietku premlčania v maximálnej 10-ročnej premlčacej dobe nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. A rovnako, námietka premlčania by nebola úspešná ani v prípade, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, a to a) neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby, alebo b) po uplynutí premlčacej doby, a konanie o jeho výkone sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať ( ). Inak povedané, ak veriteľ v rámci 10-ročnej premlčacej doby za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí právny úkon smerujúci k začatiu rozhodcovského alebo súdneho konania (vrátane uplatnenia pohľadávky prihláškou v konkurze, viď. ), dlžník sa nemôže úspešne dovolať námietky premlčania, a to ani vo vykonávacom konaní začatom do troch mesiacov po judikovaní práva.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočností významných pre rozhodnutie tak pre posúdenie námietky premlčania sťažnostný súd považoval za nesporné, že premlčacia doba uplatneného nároku začala plynúť najneskôr dňa 24. 08. 1994, pričom žiadny z účastníkov tento počiatok plynutia premlčacej doby nerozporoval. S poukazom na tak vyššia súdna úradníčka správne konštatovala, že maximálna 10-ročná premlčacia doba uplynula dňa 24. 08. 2004, ale keďže v danom čase stále prebiehalo na majetok povinného konkurzné konanie, v rámci ktorého bola dňa 27. 03. 1998 prihlásená aj vymáhaná pohľadávka, až do skončenia konkurzného konania dlžník (povinný) nemohol úspešne vzniesť námietku premlčania s poukazom na druhá veta . Následne, po skončení konkurzného konania, čo nastalo nesporne dňa 14. 10. 2010 (právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 158/95-Že-837 zo dňa 06. 09. 2010 o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku), veriteľ za účelom odvrátenia premlčania pohľadávky musel do 3 mesiacov, t.j. do 14. 01. 2011, iniciovať konanie o výkon rozhodnutia (na podklade zoznamu pohľadávok) tak, ako to upravuje . Tu treba ďalej zdôrazniť, že k výmazu povinného z obchodného registra došlo až dňa 23. 02. 2011, a teda oprávnený resp. jeho právny predchodca mal dostatočný časový priestor na to, aby návrh na vykonanie exekúcie podal. Sťažnostný súd preto nemôže nesúhlasiť s vyjadrením oprávneného, že v dobe, ktorá nastala odo dňa zrušenia konkurzu vedeného na majetok povinného a jeho následného výmazu až do nariadenia dodatočnej likvidácie, nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom pristúpiť k uplatneniu si predmetného nároku a tým zvrátiť námietku premlčania. Oprávnenému resp. jeho právnemu predchodcovi totiž nič nebránilo v tom, aby po zrušení konkurzu (14. 10. 2010) bezodkladne, do troch mesiacov, inicioval exekučného konanie na podklade zoznamu pohľadávok, a tým naplnil dikciu a odvrátil námietku premlčania. Ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení správne poukázala, takéto exekučné konanie oprávnený a ani jeho právny predchodca neinicioval, čo spôsobilo premlčanie vymáhanej pohľadávky ešte pred výmazom povinného z obchodného registra.

19. Oprávnený exekučné konanie inicioval až dňa 07. 01. 2016, aj to však nemožno označiť za riadne uplatnenie práva, keďže konanie inicioval v čase, kedy povinný nemal ešte obnovenú procesnú subjektivitu vzhľadom na to, že dodatočná likvidácia povinného bola povolená právoplatne až dňa 19. 04. 2017 (uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. 03. 2017). Existencia tejto neodstrániteľnej podmienky konania bolo napokon aj dôvodom zastavenia tohto exekučného konania. Za riadne uplatnenie práva tak možno označiť až toto konanie začaté na podklade návrhu na vykonanie exekúcie doručeného tunajšiemu súdu dňa 12. 03. 2020, pričom možno na okraj doplniť, že toto konanie sa začalo viac ako 9 rokov od ukončenia konkurzného konania a skoro 3 roky po povolení dodatočnej likvidácie povinného.

20. Sťažnostný súd tak ešte raz zdôrazňuje, že ak oprávnený resp. jeho právny predchodca nestihol uplatniť svoj nárok v lehote 3 mesiacov po ukončení konkurzného konania, počas ktorého uplynula maximálna 10-ročná premlčacia doba, nemohlo po tomto časovom okamihu účinky uplynutia premlčacej doby zvrátiť akékoľvek jeho následné konanie.

21. Na právnom závere o premlčaní vymáhanej pohľadávky nemení nič ani samotné povolenie dodatočnej likvidácie povinného (účinné odo dňa 19. 04. 2017). V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na v znení účinnom v čase povolenia dodatočnej likvidácie povinného upravujúci, že pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené. Hoci predmetné ustanovenie hovorí o „obnovení“ pohľadávok, treba ho vykladať vo význame, že pohľadávky, ktoré v dôsledku zániku dlžníka bez právneho nástupcu zanikli, znova existujú = oživujú sa. Sťažnostný súd však má za to, že sa obnovujú v takom stave (v takej podobe), v akom existovali v čase zániku (výmazu) dlžníka. Ak teda v čase výmazu povinného z obchodného registra bola vymáhaná pohľadávka premlčaná, na jej statuse premlčanej pohľadávky sa povolením dodatočnej likvidácie nič nezmenilo. Ak by totiž malo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby, resp. k začatiu jej opätovného plynutia, muselo by uvedené vyplývať výslovne z právnej úpravy. V čase povolenia dodatočnej likvidácie povinného však takáto právna úprava nejestvovala a zákonodarca plynutie premlčacích dôb upravil až v rámci novely účinnej od 01. 10. 2020 (), ktorá sa však podľa prechodných ustanovení ( ) vzťahuje len na likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra po 30. 09. 2020. Podporne sťažnostný súd ešte poukazuje i na skutočnosť, že prihlásenie pohľadávky v rámci likvidácie vytvára len právne predpoklady pre jej uspokojenie v procese likvidácie, nemá však žiadne iné právne účinky, tak ako je to napr. v konkurze. Prihlásenie pohľadávky tak nemá vplyv ani na plynutie premlčacích alebo prekluzívnych lehôt, a preto v prípade hroziaceho premlčania nároku si veriteľ musí tento nárok uplatniť zákonom predvídaným spôsobom, teda na súde (k uvedenému: Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2022, strana 430 – 431.)

22. Pokiaľ by aj sťažnostný súd prihliadol na právnu úpravu dodatočnej likvidácie účinnú od 01. 10. 2020, konkrétne , aj v tom prípade by musel konštatovať premlčanie vymáhaného nároku. V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že po nariadení dodatočnej likvidácie a obnovení zápisu spoločnosti v obchodnom registri premlčacia doba nie je kratšia ako jeden rok od nariadenia dodatočnej likvidácie. Napriek tomu, že uvedené ustanovenie sa podľa názoru súdu vzťahuje len na premlčacie doby, ktoré by plynuli resp. uplynuli v období, kedy bol dlžník vymazaný, ak by sa hypoteticky uvedené ustanovenie malo vzťahovať aj pohľadávku oprávneného, potom má súd za to, že oprávnený by musel iniciovať exekučné konanie do jedného roka od povolenia dodatočnej likvidácie, t.j. do 19. 04. 2018. Ako však už súd uviedol vyššie, riadne exekučné konanie sa začalo až dňa 12. 03. 2020, a teda po dobe určenej v .

23. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru, že vymáhaný nárok oprávneného je premlčaný, čo predstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ako to správne konštatovala aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení. Keďže návrh na zastavenie exekúcie povinný podal dôvodne, sťažnostný súd nemohol inak než sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 09. 2022 ako nedôvodnú zamietnuť.

24. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na Exekučného poriadku v spojení s . Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane podľa . Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti oprávneného nevznikli (v rámci vyjadrenia si náhradu neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).