Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1365-2020.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1365/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: A. B. (C. A.), nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 861,43 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Petrom Stodolom, so sídlom Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 433EX 580/20, o zastavení exekúcie, o sťažnosti súdneho exekútora voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/1365/2020 zo dňa 27.01.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd mení výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn 35Ek/1365/2020 zo dňa 27.01.2025 v časti výšky náhrady trov súdneho exekútora na sumu 73,80 EUR a vo zvyšku sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku uznesením, sp. zn. 35Ek/1365/2020 zo dňa 27.01.2025 (výrok I.) a povinnej uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.). Z odôvodnenia vyplýva, že oprávnený zrušil exekučný titul, na podklade ktorého bola vedená exekúcia, čo vyšší súdny úradník vyhodnotil ako dôvod zastavenia exekúcie predpokladaný ustanovením § 61k ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov zaviazal povinnú. Exekúcia bola zastavená súdom z dôvodu zrušenia exekučného titulu, ktorý dôvod zastavenia exekúcie nemožno pričítať oprávnenému. Pričítať ho však možno povinnej, ktorá si nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zdravotnom poistení, čím spôsobila vydanie exekučného titulu a následné iniciovanie exekúcie. Nakoľko exekúcia v danej veci začala preukázateľne zavinením povinnej tým, že si nesplnila oznamovaciu povinnosť, uložil jej vyšší súdny úradník podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi paušálne výdavky vo výške 72 EUR.
2/ Proti výroku II. uznesenia podal sťažnosť súdny exekútor z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Tá podľa neho spočíva v skutočnosti, ktorú súd nezohľadnil, a to, že spolu s oprávnením oprávneného ako dominus litis podať návrh na vykonanie exekúcie nesie aj procesnú zodpovednosť, a teda musí znášať aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. V tejto súvislosti súdny exekútor poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/549/2020 zo dňa 12.09.2022, sp. zn. 47Ek/317/2017 zo dňa 17.05.2018 a komentárovú literatúru, v zmysle ktorej oprávnenému je taktiež možné pričítať aj zrušenie exekučného titulu a zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože zo „spätného pohľadu“ zrušenie exekučného titulu znamená neúspech oprávneného v základnom konaní. Z toho dôvodu by mal taktiež znášať trovy exekútora oprávnený (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný
poriadok, Komentár. 3. Vydanie. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 832). Ďalej súdny exekútor poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 306/2022 zo dňa 29.06.2022 a III. ÚS 296/2020 zo dňa 04.08.2020. Oprávnenému nič nebránilo v tom, aby ešte pred iniciovaním exekučného konania preveril, či na strane povinnej nenastali dôvody pre zrušenie exekučného titulu. Oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou a náležitou opatrnosťou, pretože inak by dôvod zastavenia exekúcie mohol predvídať už v čase jej začatia a exekučné konanie nemusel vôbec iniciovať. Môže sa tiež domáhať sa náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením povinností daných povinnej zákonom o zdravotnom poistení a vznikom dodatočných nákladov, a to v samotnom konaní, či povinnosť podrobiť sa sankciám vyplývajúcim jej z tohto zákona (uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 20Er/1571/2011 zo dňa 10. októbra 2019). Súdny exekútor nemá možnosť domáhať sa uspokojenia trov exekúcie v Spojenom kráľovstve. Samotné tvrdenie oprávneného o nesplnení (resp. oneskorenom splnení) oznamovacej povinnosti povinnej nie je nijakým spôsobom preskúmateľné. Súdny exekútor poukázal i na nemajetnosť povinnej. Od začatia exekúcie sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Povinná nemá vedený účet v banke, nie je zamestnaná a nepoberá ani iný príjem, taktiež nie je vlastníkom motorového vozidla alebo nehnuteľnosti. V prípade, že súd zaviaže povinnú na úhradu trov exekútora, je nepochybné, že sa súdnemu exekútorovi tieto trovy nepodarí v rámci exekúcie vymôcť, ako tomu spravil v uvedenom uznesení. Uvedené možno konštatovať aj priamo z vyjadrenia oprávneného, kde uvádza, že mu boli doručené doklady preukazujúce zdravotné poistenie, resp. zamestnanie povinnej v zahraničí v období od 15.07.2013. Mal za to, že mu patrí právo na náhradu paušálnych výdavkov (podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2023 vo výške 60,- EUR spolu s DPH, t.j. 73,80 EUR). K uvedenému nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych výdavkov poukazuje na právnu doktrínu, kedy: „ustanovení § 89 umožňuje soudu v případe zastavení exekuce uložit oprávněnému nahradit exekutorovi náklady exekuce. Jak již bylo uvedeno, je nezbytné vykládat toto ustanovení ve vazbě na § 3ods.1 které má kogentní povahu a zakládá exekutorovi na jedné straně právo na odměnu za provedenou exekuční činnost a na druhé straně v zájmu nekalé konkurence zakazuje exekutorovi provádět tuto činnost zdarma. Je tedy nepochybné, že výsledkem exekuční činnosti nemůže pro exekutora nastat situace, kdy exekutorovi bude přiznáno právo na náhradu nákladů exekuce proti povinnému (nebo ponechán v platnosti příkaz k úhrade nákladů exekuce) a to ani tam, kde zastavení oprávnený nezapříčinil. Dojde li v průběhu exekuce např. k výmazu povinné právnické osoby z obchodního rejstříku, nebo bude shledán následne exekuční titul nevykonatelný, bude bohužel oprávneného stíhat povinnost k úhrade nákladu exekutora.“ (Kasíková, Kučera, Plášil, Šimka, zákon o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád) a předpisy související, komentář, vydání první, nakladatelství C.H.BECK, 2005, strana 434). S poukazom na právny názor vyslovený rôznymi súdmi a právnu doktrínu z dôvodu zrušenia exekučného titulu oprávneným, navrhol, aby súd v súlade s ustanovením § 250 ods. 1 CSP zmenil napadnuté uznesenie vo výroku II. tak, že zaviaže oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Peter Stodola, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra vo výške 73,80 EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3/ Oprávnený navrhol sťažnosť súdneho exekútora zamietnuť. V prvom rade namietol aktívnu vecnú legitimáciu súdneho exekútora na podanie predmetnej sťažnosti, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy na podanie sťažnosti je oprávnený subjekt, v ktorého neprospech bolo uznesením rozhodnuté. V tomto prípade boli súdnemu exekútorovi trovy priznané v plnom rozsahu a len nespokojnosť s určením subjektu, ktorý má platiť náhradu trov exekúcie, nenapĺňa podmienku legitimácie súdneho exekútora na podanie sťažnosti v zmysle § 240 CSP. Navyše, jeho zdôvodnenie, prečo by mala byť povinnosť na náhradu trov exekúcie uložená oprávnenému, je založené len na hypotéze, že povinný je nemajetný a trovy konania súdnemu exekútorovi neuhradí. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 27/2008 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 75Ek/549/2020 zo dňa 12.09.2022, nemá súvis s prejednávanou vecou, nakoľko ide o iný skutkový stav, kedy bola exekúcia zastavená z dôvodu akceptácie námietky premlčania vymáhaného nároku. V súvislosti s tvrdením súdneho exekútora o nekonaní oprávneného s odbornou starostlivosťou a náležitou opatrnosťou uviedol, že pri všetkých úkonoch súvisiacich s vydaním či zrušením Výkazu nedoplatkov, postupuje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení. Oprávnený využil všetky hmotnoprávne prostriedky k zisteniu skutočného stavu veci v rámci zákonného postupu, no povinná so zdravotnou poisťovňou nekomunikovala a uvedené
nezdokladovala. Až dňa 21.08.2024 doručila na pobočku zdravotnej poisťovne v Nitre doklady o svojom zdravotnom poistení v zahraničí, a ktoré oprávnený v konaní i predložil. Poistenec je zodpovedný za splnenie oznamovacej povinnosti a pokiaľ túto povinnosť nesplní v zákonom stanovenej lehote, príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená uplatniť si dlžné poistné vystavením výkazu nedoplatkov voči poistencovi. Zo strany povinnej nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti ani k podaniu námietok voči exekučnému titulu. Ak by si povinná riadne splnila svoju oznamovaciu povinnosť alebo podala námietky proti výkazu nedoplatkov, k začatiu exekúcie by vôbec nemuselo dôjsť. V čase uplatnenia práva nemal oprávnený žiadne informácie ani doklady, ktoré by preukazovali skutočnosti rozhodujúce pre zánik zdravotného poistenia v Slovenskej republike. K zrušeniu exekučného titulu nepristúpil z vlastného podnetu, ale na základe dodatočného splnenia oznamovacej povinnosti zo strany povinnej. Súdny exekútor ďalej nekonkretizoval akým spôsobom mal oprávnený preveriť, či nenastali dôvody pre zrušenie exekučného titulu. Zákon o zdravotných poisťovniach neukladá zdravotnej poisťovni právo, ani povinnosť skúmať, či sa jej poistenci nachádzajú na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí a zisťovať všetky okolnosti, ktoré by mohli mať dopad na poistný vzťah toho, ktorého poistenca spôsobom, ako to vo svojej sťažnosti očakáva súdny exekútor.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
9/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
10/ Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť súdneho exekútora je len čiastočne dôvodná.
12/ Sudca za dôvodnú považoval tú časť sťažnosti súdneho exekútora, v ktorej uvádzal, že ak súd vydal uznesenie 27.01.2025, musí uplatniť aktuálnu sadzbu DPH. Od 01.01.2025 sa na území Slovenskej republiky uplatňuje 23% sadzba DPH, no napriek uvedenému, vyšší súdny úradník v uznesení, ktorým exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o trovách súdneho exekútora, priznal mu nárok na náhradu výdavkov spolu so sadzbu DPH 20% (celkovo 72 EUR). Vzhľadom na uvedenú nesprávnosť sudca podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil výšku náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré mu má povinná nahradiť na sumu 73,80 EUR (60 EUR ako náhrada paušálnych výdavkov a 23 % DPH z nej, t.j. 13,80 EUR).
13/ Ďalej sudca uvádza, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného
nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.
14/ Nárok na náhradu trov bol súdnemu exekútorovi priznaný v plnom rozsahu (s výnimkou nesprávnej sadzby DPH). Preto sa súd stotožnil s tvrdením oprávneného, že súdny exekútor nie je len z dôvodu, že požaduje, aby na náhradu jeho trov bol zaviazaný subjekt odlišný od povinného, konkrétne mal na mysli oprávneného, osobou oprávnenou podať sťažnosť, keďže trovy exekúcie mu boli priznané. Navyše, jeho zdôvodnenie, prečo by mala byť povinnosť uhradiť mu trovy oprávneným, je založené len na hypotéze, že povinná mu tieto trovy nezaplatí z dôvodu nemajetnosti. V tomto prípade však niet zákonného dôvodu, pre ktorý by bolo možné uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora, ako to žiada súdny exekútor v sťažnosti. Podľa názoru sudcu totiž oprávnený v danom prípade nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Hoci, v danom prípade je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený, čím bol naplnený dôvod pre zastavenie exekúcie súdom podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, treba ďalej zdôrazniť, že len táto objektívna skutočnosť, pre ktorú došlo k zastaveniu exekúcie, nemôže byť skutočnosťou, ktorá paušálne „pričíta“ oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Pre účely posúdenia pričítateľnosti dôvodu zastavenia exekúcie oprávnenému je totiž potrebné dôsledne rozlišovať skutkové okolnosti, za ktorých dochádza k zrušeniu exekučného titulu, či sa tak deje z vlastného (vnútorného) podnetu oprávneného alebo na základe dodatočného splnenia oznamovacej povinnosti zo strany povinného, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Oprávnený vydal exekučný titul ešte v roku 2017, povinná sa voči vydanému výkazu nedoplatkov nijako nebránila, námietky nepodala a výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený tak konal v súlade s právom, keď dňa 08.09.2020 na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul oprávnený zrušil až po tom, čo mu povinná dodatočne dňa 21.08.2024 oznámila skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a túto skutočnosť o dodatočnom splnení oznamovacej povinnosti mal súd preukázanú z prílohy podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie, a to z dokladov predložených povinnou oprávnenému, na ktorých sa nachádza prezenčná pečiatka oprávneného s dátumom 21.08.2024. Ak by si povinná splnila oznamovaciu povinnosť včas tak, ako jej to vyplýva z § 23 zákona o zdravotnom poistení, neexistoval by dôvod na začatie exekúcie. Bola to práve povinná, ktorý zavinila zastavenie exekúcie a konanie oprávneného tak nemožno v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako úmyselné, ktorým by zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko len konal v súlade so zákonom a po tom, ako povinná oznámila údaje preukazujúce skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik verejného zdravotného poistenia, exekučný titul zrušil postupom podľa § 17a zákona o zdravotnom poistení a uvedené skutočnosti oznámil súdnemu exekútorovi.
15/ Sudca však musí zdôrazniť, že o trovách nerozhoduje na základe želania súdneho exekútora, aby mu trovy nahradil „bonitný“ účastník (resp. účastník, u ktorého je väčší predpoklad uspokojenia trov), ale na základe právneho záveru, že v tomto prípade niet zákonného dôvodu, pre ktorý by bolo možné uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora, čo už správne vyhodnotil vyšší súdny úradník. Súd tak uzatvára, že povinná nesplnením si zákonných povinnosti spôsobila začatie predmetnej exekúcie, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách exekúcie a povinnú zaviazal na ich úhradu. Konanie oprávneného nepovažoval za úmyselné konanie, ktorým by zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko ten konal v súlade so zákonom a po tom, ako povinná oznámila údaje preukazujúce skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik verejného zdravotného poistenia, exekučný titul zrušil postupom podľa § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
16/ K poukazu súdneho exekútora na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/549/2020 zo dňa 12.09.2022, sp. zn. 47Ek/317/2017 zo dňa 17.05.2018 sudca uvádza, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného preto uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd nie je postupom, ani rozhodnutím vydaným v inom exekučnom konaní viazaný. Navyše sa jedná o rozhodnutia vydané len vyššími súdnymi úradníkmi, ktoré neprešli sudcovským prieskumom. V prípade rozhodnutia sp. zn. 47Ek/317/2017 ani nie je bližšie argumentačne uvedené, z akého dôvodu vyšší súdny úradník
zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, ale výroky o trovách exekúcie sú odôvodnené veľmi stroho, a to len s odkazom na ustanovenia Exekučného poriadku. Rozhodnutie sp. zn. 75Ek/549/2020 neobstojí z dôvodu odlišného skutkového stavu, keďže exekúcia bola zastavená po úspešne vznesenej námietke premlčania povinným. Naopak, v tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2008 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Súdny exekútor je osoba podľa Exekučného poriadku splnomocnená na realizovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t. j. na exekučnú činnosť. Prenesenie uvedených kompetencií na súdnych exekútorov je zvýraznené ich inštitucionálnou nezávislosťou, teda nezávislosťou od účastníkov v tom zmysle, že svoje rozhodnutia vynáša slobodne a samostatne. Z tohto dôvodu riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je v danom prípade vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoE 302/2010-40). Súdu sú známe aj iné jeho rozhodnutia, kde tunajší súd v obdobných veciach rozhodol tak, ako v tejto exekučnej veci (napr. uznesenie sp. zn. 76Ek/196/2018, sp. zn. 33Ek 1745/2019, sp. zn. 80Ek 958/2020, sp. zn. 3Ek/1829/2022), a teda že oprávneného nepovažoval za osobu, ktorej by bolo možné pričítať zastavenie exekúcie.
17/ Aj ďalšie súdnym exekútorom poukázané rozhodnutia sú bez právnej relevancie. Rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 306/2022 zo dňa 29.06.2022 a sp. zn. III. ÚS 296/2020 zo dňa 04.08.2020 neobstoja pre skutkovú odlišnosť, keďže exekúcia v uvedených prípadoch nebola zastavená z dôvodu zrušenia exekučného titulu oprávneným, ale z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu, resp. vecne neopodstatneného exekučného titulu. Rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 20Er/1571/2011 zo dňa 10.10.2019 neobstojí pre právnu odlišnosť, nakoľko je vydané podľa úpravy exekučného konania v znení účinnom do 31.03.2017, ktoré otázku náhrady trov súdneho exekútora upravovalo odlišným spôsobom. A napokon neobstojí ani súdnym exekútorom citované rozhodnutie z komentára k zákonu o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád), ktoré nie je možné považovať za ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, keďže sa jedná o české súdne rozhodnutie.
18/ Vzhľadom na vyššie uvedené, sudca vo zvyšku sťažnosť súdneho exekútora vyhodnotil ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol, keďže vyšší súdny úradník správne nezistil dôvody, pre ktoré by mal trovy exekúcie platiť oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).