Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-3226-2021.pdf
PDF · 80.7 KB
No categories available
48Ek/3226/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 80/60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, proti povinnému: IDEA NOVA SE, so sídlom Záhřebská 562/41, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 065 41 984, o vymoženie 432 360,39 eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 35 678 691, pod sp. zn. 45EX 1033/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/3226/2021 zo dňa 21.10.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/3226/2021 zo dňa 21.10.2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.09.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 432 362,39 eur na podklade exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov sp. zn. VN XXXXXX/CH/XXXX, ktorý bol vydaný mestom Nitra dňa 08.09.2021 a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 08.09.2021.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora: JUDr. Ing. Ján Gasper poverením zo dňa 21.09.2021 vykonaním exekúcie, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 45EX 1033/21.
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 48Ek/3226/2021 zo dňa 21.10.2022 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.05.2022 a návrh povinného na zastavenie exekúcie (podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)) a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov nepriznal. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že podstatou povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je vyjadrenie podľa ktorého síce je faktickým vlastníkom tých nehnuteľností, ktorých exekučným titulom vyrubená daň z nehnuteľností týka, avšak vo svojej podstate má za to, že uvedené vlastnícke právo predstavuje prvok spornosti, ktorý zakladá nevykonateľnosť exekučného titulu. V tejto súvislosti súd uviedol, že exekučné konanie je vedené na podklade právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov, ktorý však nebol zrušený. V intenciách týchto skutočností však nemožno prijať záver o tom, že by exekučný súd bol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, keď súd nemá Ústavou SR dané postavenie akéhosi odvolacieho súdu, ktorý by bol oprávnený uskutočňovať vecný prieskum základného konania. Zároveň uviedol, že povinným načrtnutá argumentácia o možnej nevykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu určenia skutočného daňovníka nie je pre účely exekučného konania relevantná, keď prebiehajúce spory ohľadom nehnuteľnosti, ktorej sa vymáhaný nárok týka, sú bez akéhokoľvek právneho významu, nezasahujúceho do exekučným titulom určenej povinnosti. Navyše súd zdôraznil, že podanie povinného je vo väčšinovej forme výlučne len podaním opierajúcim sa o faktické domnienky povinného, nie však o skutočne existujúci stav, ktorý by vyvracal dôvodnosť a relevanciu rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie
vedené. K námietke povinného o zaujatosti súdneho exekútora vo vzťahu k povinnému, súd dodal, že predmetné podanie je bez akéhokoľvek právneho významu, keď povinným načrtnutý dôvod konštatoval, že v posudzovanej veci vzhľadom na dané štádium konania, nie je možné prijať záver o akýchsi pochybných úkonoch súdneho exekútora, keď súdny exekútor vzhľadom na podaný návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom nemal daný priestor na realizovanie výkonu exekúcie, s výnimkou zabezpečenia majetku povinného. S ohľadom na vyššie uvedené, predovšetkým berúc do úvahy skutočnosť, že povinný svojim podaním nepreukázal zrušenie exekučného titulu a taktiež ani žiadne iné okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, keď ním prednesená argumentácia ohľadom spornosti nároku oprávneného, resp. jeho postavenia ako osoby pasívne legitimovanej v predmetnom konaní nebola súdu preukázaná, dospel súd k záveru, že nie je daný dôvod pre zastavenie exekúcie a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, pretože rozhodnutie súdu považoval za nesprávne. V sťažnosti povinný uviedol, že návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Táto iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu spočíva v tom, že zo skutočností uvedených v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a to najmä s poukazom na ním uvedené prebiehajúce súdne spory v ktorých sa rieši sporná otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ktoré sú predmetom dane z nehnuteľností a ktoré nie sú zaplatené), vyplýva, že je sporné, kto je daňovníkom dane z nehnuteľností podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 9 ods. 1 zák.č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach, podľa ktorých je daňovníkom nehnuteľností ich vlastník. Až po právoplatnom ukončení súdnych sporov uvedených vyššie bude právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu ustálené, kto je vlastníkom nehnuteľností a v spojitosti zodpovedaná otázka kto je daňovníkom dane z nehnuteľností (resp. povinným). Oprávnený si sám vystavil exekučný titul a tento tak nepodliehal súdnemu prieskumu jeho správnosti a zákonnosti a preto nie je správny záver súdu podľa ktorého nemožno prijať záver o tom, že by exekučný súd bol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Tiež je nesprávny záver súdu, že skutočnosť, že prebiehajú súdne spory ohľadom nehnuteľností, ktorým sa vymáhaný nárok týka je bez akéhokoľvek významu, nezasahujúceho do exekučným titulom určenej povinnosti. Daňovníkom dane z nehnuteľností je ich skutočný a nie domnelý vlastník. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekučné konanie zastaví.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že predmetom zdanenia je nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na L. v kat. území V. C.. Mesto Nitra sa už vo vyjadrení zo dňa 21.01.2022 k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrilo, že pre účely dane z nehnuteľností je podľa zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady daňovníkom dane z pozemkov vlastník pozemku (par.5 ods. 1 písm. a) a daňovníkom dane zo stavieb vlastník stavby ( par. 9 ods. 1). Povinný, ako vlastník nehnuteľnosti, je zapísaný v katastri nehnuteľností od roku 2006, preto mu ako vlastníkovi správca dane vyrubuje rozhodnutiami daň z nehnuteľností, ktoré sú právoplatné a vykonateľné. Povinný konštatoval v sťažnosti, že oprávnený si sám vystavil exekučný titul a tento nepodliehal súdnemu prieskumu jeho správnosti a zákonnosti. Výkaz daňových nedoplatkov sa zostavuje na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktoré potvrdil v rámci odvolacích konaní aj odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR a nezasiela sa povinnému. Na základe uvedených skutočností oprávnený postupoval v súlade so zákonom a žiadal, aby súd sťažnosti povinného nevyhovel.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti, súd nad rámec zákona dodáva:
16. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval tými istými dôvodmi ako v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Súd k opätovne namietanej spornosti vlastníctva nehnuteľností vedených na L. v kat. území V. C. uvádza, že z výpisu z predmetného listu vlastníctva mal preukázané, že ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia je aj naďalej ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný povinný. Súdu zároveň neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali zrušenie alebo zmenu exekučného titulu aj s ohľadom na povinným namietané vedenie sporov o vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd teda uvádza, že oprávnený naďalej disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol doteraz zrušený. Oprávnený má tak oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie.
17. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť. 18. Súd záverom dopĺňa, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
18. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrhy povinného na zastavenie exekúcie (aj v znení doplnení) zamietol z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolností, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/3226/2021 zo dňa 21.10.2022 ako nedôvodnú zamietol.
19. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodol, keďže tieto neboli účastníkmi konania výslovne uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).